Krishnamurti Subtitles home


AM81T1 - Myslenie a čas sú koreňom strachu
Verejná reč 1
Amsterdam, Holandsko
19 September 1981



1:30 Bohužiaľ máme len dva rozhovory a tak musíme zhustiť to, čo musíme povedať o celej existencii života. Nerobíme žiadnu propagandu, nepresviedčame vás aby ste mysleli nejakým konkrétnym smerom, ani vás nepresviedčame o čomkoľvek inom. Musíme byť celkom presní. Neprinášame vám niečo exotické z východu, všetky tie nezmysly ktoré sa dejú v mene guruov a tých ľudí ktorí píšu divné veci po návrate z Indie. Vôbec nepatríme k tomu zástupu. Ale chceli by sme poukázať na to že počas týchto dvoch hovorov že spolu premýšľame, že nie iba počúvame hovoru, počúvame nejaké názory, ani to že súhlasíme alebo neshlasíme s tými názormi, nevytvárame žiadne argumenty, názory, súdenia, ale spolu - myslím tým spolu, vy a rečník, budú skúmať čo sa stalo so svetom, nie len v západnom svete ale aj na východe kde je značná chudoba, veľká bieda, a obrovský počet populácie, kde politici, ako tu na západe, sú neschopní poradiť si s tým, čo sa deje. To všetko sú politici ktorí rozmýšľajú z hľadiska kmeňa. Kmeňový systém sa stal oslavovaním nacionalizmu. A preto sa nemôžeme spoliehať na žiadnych politikov, alebo nejakého lídra, alebo nejaké knihy, ktoré boli napísané o náboženstve. V skutočnosti sa nemôžeme spoliehať na žiadnych z týchto ľudí, ani na vedcov, ani na biológov, ani na psychológov. Nie sú schopní vyriešiť naše ľudské problémy. Som si celkom istý, že s tým súhlasíte. A ani sa nemôžeme spoliehať na žiadnych guruov. Nanešťastie týto ľudia prišli na západ a využívajú ľudí, bohatnú, a vôbec nemajú nič do činenia s náboženstvom.
5:48 Povediac to všetko, je dôležité, že my, vy a rečník myslíme spolu. Myslením spolu myslíme, nie že jednoducho akceptujeme hociaký názor alebo hodnotenie ale spolu pozorujeme nielen navonok - to znamená, čo sa deje vo svete - ale tiež aj, čo sa nám všetkým deje vo vnútri, psychologicky. Externe, navonok je tu veľká neistota, zmätok, vojny, alebo hrozba vojny. V istých častiach sveta sa stále dejú vojny, ľudské bytosti zabíjajú jeden druhého. Nedeje sa to tu, na západe, ale je tu hrozba nukleárnej vojny, bomby, a prípravy na vojnu. A my, obyčajné ľudské bytosti, nevyzeráme že by sme boli schopní hocičo s tým urobiť. Sú tu demonštrácie, terorizmus, hladovky a tak ďalej. To je to, čo sa v skutočnosti deje vo vonkajšom svete., jeden kmeň proti druhému kmeňu., západná Amerika proti inej krajine, atď. Vedci k tomu všetkému prispievajú, a fylozofi, hoci môžu proti tomu rozprávať ale vnútorne pokračujú z hľadiska nacionalizmu, vzhľadom na ich vlastnú konkrétnu kariéru atď. Takže toto je to, čo sa v skutočnosti deje vo vonkajšom svete, čo hociktorá inteligentná ľudská bytosť môže pozorovať.
8:59 A vnútorne, v našich vlastných mysliach a v našich srdciach, sme tiež veľmi zmätení. Nie je tu bezpečie, možnože ani pre nás ani našu budúcnosť, našu budúcu generáciu. Náboženstvo rozdelilo ľudské bytosti na kresťanov, hinduistov, moslimov a budhistov atď.
9:50 Takže zvažujúc toto všetko, pozerajúc sa objektívne, pokojne, bez nejakých predsudkov, pozorujúc, je podstatne dôležité že o tom všetkom rozmýšľame spoločne. Rozmýšľame. Nie že máme názory ktoré oponujú iným názorom, alebo jeden záver proti inému záveru, jeden ideál proti inému ideálu, ale radšej myslime spolu a uvidíme, čo my, ľudské bytosti, vieme urobiť. Kríza nie je v ekonomickom svete ani v politickom svete, ale kríza je v našom vedomí. myslím si, že len veľmi málo z nás si to uvedomuje. Kríza je v našej mysli a v našom srdci. To znamená, že kríza je v našom vedomí. Naše vedomie, ktoré je v celej našej existencii, s našimi presvedčeniami, s našimi závermi, s naším nacionalizmom, so všetkými strachmi, ktoré človek má, s radosťami, očividne nevysvetliteľný problém smútku, to, čo nazývame láska, súcit, a problém smrti, a čo je za ňou, či existuje niečo potom, a otázka meditácie, a či je niečo za časom, za mysľou, či existuje niečo večné. To je obsah našeho vedomia. To je obsah každej ľudskej bytosti, či už žije v tejto krajine alebo v Ázii, v Indii či v Amerike alebo v Rusku. Obsah nášho vedomia je nesporný v celom ľudstve. Myslím si, že to si musíme vyjasniť hneď na začiatku.
13:47 Ako človek žijúci v tejto časť sveta, trpí, nie len psychologicky ale aj vnútorne. Je nervózny, neistý, bojazlivý, zmätený, úzkostný, bez nejaký zmyslu hlbokej bezpečnosti. Také isté je to aj v Ázii, s každou ľudskou bytosťou, je to rovnaké v Indii, také isté v Amerike a v Rusku. Takže naše vedomie je spoločné pre celé ľudstvo. Prosím, pozorne počúvajte. Možnože to počujete prvý krát a tak to prosím neodmietajte. Poďme to preskúmať spoločne, poďme o tom premýšľať spoločne. Nie keď prídete domov, ale teraz. To vaše vedomie - čo si myslíte, čo cítite, vaše reakcie, vaša úzkosť, vaša osamelosť, váš smútok, vaša bolesť, hľadanie niečoho to nie je len fyzické ale presahuje všetky myšlienky - je rovnaké ako nejakej osoby žijúcej v Indii alebo Rusku alebo v Amerike. Prechádzajú cez rovnaké problémy ako vy, rovnaké problémy vzťahu jeden s druhým, muž - žena. Takže všetci stojíme na rovnakej pôde - vedomie. Všetci máme spoločné vedomie. A preto nie sme indivíduá. Prosím, pouvažujte nad tým. Sme školení, vzdelávaní, nábožensky aj vedecky, že sme samostatné duše, jednotlivci, snažiaci sa pre seba, ale to je len ilúzia pretože naše vedomie je spoločné s celým ľudstvom. Takže my sme ľudstvo. Nie sme oddelené indivíduá bojujúce za seba. Je to logické, je to racionálne, rozumné. Takže nie sme samostatné subjekty so samostatným psychologickým obsahom snažiacim sa pre seba. Ale my, každý z nás sme v skutočnosti časťou ľudského druhu.
17:57 Takže logicky, možnože to prijmete intelektuálne, ale ak to cíte hlboko, tak potom celá naša činnosť podstúpi radikálnu zmenu. To je prvá vec, ktorú musíme spoločne premyslieť: že naše vedomie, spôsob akým myslíme, spôsob akým žijeme, možnože pohodlnejšie, v blahobyte, s väčšou možnosťou cestovať a tak ďalej, okrem toho, vnútorne, psychologicky, ste presne podobní tým, ktorí žijú tisíce a tisíce kilometrov odtiaľto..
19:19 A tak musíme premýšľať o týchto problémoch spolu. Najskôr, problém vzťahov: Celý život je vzťah, samotná existencia je byť príbuzný. A keď si všimnete čo sme urobili s našimi vzťahmi jedného s druhým, či už s dôvernými alebo nie, či už medzi dvomi ľudskými bytosťami, mužom a ženou, v tých vzťahoch je neskutočný konflikt, boj -prečo? Prečo ľudské bytosti, ktoré žijú viac než milión rokov, zatiaľ nevyriešili tento problém vzťahov? To znamená, dvaj ľudia žijúci spolu bez konfliktu. Očividne sme ho nevyriešili. Takže ak by sme mohli dnešné ráno možnože tak na hodinku, spoločne o tom popremýšľať. Poďme spolu preskúmať, aký je v skutočnosti vzťah medzi mužom a ženou, lebo každá spoločnosť je založená na vzťahoch. Neexistuje spoločnosť v ktorej nie sú vzťahy, taká spoločnosť sa potom stáva abstrakciou. Takže dnes ráno by sme spoločne mali pouvažovať, aké naše vzťahy v skutočnosti sú.
21:51 Ak to človek skúma pozorne medzi mužom a ženou je konflikt. Muž má vlastné ideály, vlastné záujmy,ambície, vždy hľadá úspech, aby bol niekým vo svete. A tiež aj žena bojuje, tiež chce byť niekto, chce to naplniť, stať sa. Každý sleduje svoj vlastný smer. Takže je to ako keď dve koľajnice idú vedľa seba a nikdy sa nestretnú, možno v posteli ale inak, ak to preskúmate pozorne nikdy sa nestretnú skutočne, psychologicky, vnútorne - prečo? To je otázka! Keď sa pýtame prečo?, vždy sa pýtame na príčinu, rozmýšľame z hľadiska príčinnej súvislosti, dúfajúc teda, že ak by sme pochopili príčinu tak možno potom by sme zmenili následok. Môžem sa teraz spýtať, vy všetci rozumiete po anglicky, dúfam. Ak nie rozprávam sa so sebou, čo je dosť absurdné. Nebol som v tejto krajine už desať rokov ale som rád že som tu opäť, ale ak nerozumieme po anglicky tak sa potom obávam, že naša komunikácia nie je možná. Takže dúfam, že rozumiete po anglicky tak dobre, ako je to možné. Bohužiaľa rozprávam po francúzky a taliansky ale bolo by to rovnako ťažké.
24:53 Takže sa pýtame veľmi jednoduchú ale veľmi komplexnú otázku: prečo je to tak, že my, ľudské bytosti sme neboli schopní vyriešiť problém vzťahov hoci žijeme na tejto zemi viac než milióny a milióny rokov? Je to tak, pretože každý z nás má svoju vlastnú predstavu. danú dokopy myšlienkami, a naše vzťahy sú založené len na dvoch predstavách: predstava ktorú si muž vytvára o nej a predstava ktorú si žena vytvára o ňom. Takže, sme v takomto vzťahu: dve predstavy žijúce dokopy. To je fakt. Ak sa skúmate veľmi pozorne, ak na to môžem poukázať, vy ste si vytvorili predstavu o nej, a tiež aj ona si vytvorila obraz, verbálnu štruktúru o vás, mužovi. Takže vzťah je medzi dvomi predstavami. Tieto predstavy sú dané dokopy myslením. A myslenie nesúvisí s láskou.
26:55 Je myslenie láska? Všetky spomienky na tento zťah jedného s druhým, sú spomienky, obrázky, závery o sebe, sú - ak sa na to človek pozerá bez nejakých predsudkov - sú produktom mysle, sú výsledkom rôznych spomienok, skúseností, nepríjemností, osamelosti. A tak náš vzťah s tým druhým nie je láska ale predstava, ktorú myseľ dala dokopy.
28:03 Takže musíme skúmať či vieme pochopiť skutočnosť vzťahov, musíme pochopiť ako myseľ pracuje pretože žijeme cez myseľ, všetky naše činy sú založené na myslení, všetky tie veľké budovy na svete sú postavené z myšlienok, všetky tie katedrály, kostoly, chrámy, mešity tam sú vďaka mysleniu, postavené z myslenia. A čo je vo vnútri všetkých týchto budov? - vnútro, figuríny, symboly, obrazy- to všetko sú vynálezy myslenia. To sa nedá vyvrátiť. Takže myseľ nevytvorila len najúžasnejšie architektonické budovy a obsahy tých budov, ale tiež vytvorila aj nástroje vojny, bombu, rôzne druhy bômb. Myseľ tiež vytvorila chirurgiu, tie úžasné nástroje, také jemné v chirurgii. A myseľ vytvorila aj tesára. Musí sa učiť o dreve, nástrojoch atď. Takže myseľ vytvorila toto všetko. Obsah kostola a chirurgie, odborníka ktorý stavia krásny most, to všetko sú výsledky mysle. To sa nedá poprieť nech akokoľvek sa niekto snaží. Takže človek musí preskúmať, čo je to myseľ, prečo ľudia žijú na myslení, prečo myseľ vniesla do sveta toľko chaosu - vojny, nedostatok vzťahov k sebe navzájom, tú neskutočnú kapacitu mysle s jej mimoriadnou energiou. A tiež, čo všetko myseľ spravila v priebehu miliónov rokov, prinášajúc žiaľ pre ľudstvo. Prosím, pozorujme to spoločne, poďme to preskúmať spoločne. Nestavajme sa proti tomu čo rečník hovorí, ale skúmajme to, čo hovorí spoločne tak aby sme pochopili čo sa v skutočnosti deje všetkým ľudským bytostiam. Ničíme sa navzájom.
32:12 Takže musím sa pustiť veľmi opatrne do otázky myslenia. Myslenie je odpoveď na pamäť. Pamäť nie je len pamätanie si na minulé veci ale aj myslenie, ktoré si predstavuje seba v budúcnosti. Takže myslenie je odpoveď na pamäť, pamäť sú poznatky, poznatky sú skúsenosti, takže, je tu skúsenosť, zo skúsenosti ktorá je poznatkom, z poznatku je pamäť, alebo pamätanie si, a z pamäte konáte. Takže z toho, čo ste sa naučili, čo je ďalší poznatok. Takže žijeme v tomto kruhu - skúsenosť, poznatok, pamäť, myšlienka, čin. V tomto kruhu ľudské bytosti žijú, vždy žijú v poli poznania. Dúfam, že vás to nenudí. Ak vás to nudí, je mi ľúto. Ak chcete niečo romantické, sentimentálne, niečo čo vás poteší, dúfam, že nebudete počúvať. Ale to, o čom hovorím, je veľmi vážne. To nie je niečo na víkend, pre obyčajné počúvanie pretože sa zaoberáme radikálnou zmenou ľudského vedomia. Takže musíme o tom všetkom premýšľať , hľadať spoločne, vidieť, ak je to možné, prečo ľudské bytosti ktoré žijú na tejto zemi už toľko milión rokov sú také aké sú. Možnože sme pokročili technologicky, lepšia komunikácia, lepšia doprava, hygiena a tak ďalej, ale vo vnútri sme rovnakí, viac-menej: nešťastný, neistý, osamelý, donekonečna nesúci bremeno smútku. A každý seriózny človek konfrontovaný s týmto problémom musí reagovať, nemôže sa k tomu stavať ľahostajne, otočiť sa k tomu chrbtom. To je dôvod, prečo toto stretnutie a zajtrajšie ranné stretnutie je veľmi vážne, pretože musíme použiť naše mysle a naše srdcia aby sme prišli na to, či je možné radikálne vniesť zmenu do nášho vedomia, a tak do našich činov a správania.
35:53 Takže ako hovoríme, myslenie je zažitá skúsenosť, poznanie, a tak na myslení nie je absolútne nič posvätné. Je to materialistické, je to proces hmoty, mysle. A my sa na ňu spoliehame , na myseľ, že vyrieši všetky naše problémy, politické, náboženské, vzťahy a tak ďalej. A naše mozgy, naše mysle, sú podmienené, vychovávané k tomu, aby riešili problémy. Myslenie vytvorilo nejaký problém a tak naše mozgy, naše mysle, sú učené riešiť problémy. Ak máte nejaký technický problém, riešite ho, a problém choroby, človek ho rieši, atď. Naše mysle sú naučené riešiť problémy. Tieto problémy sú vytvorené myslením, psychologicky, vnútorne. Sledujete čo sa deje? Myslenie vytvára problém, psychologicky a myseľ je trénovaná aby riešila problémy. Takže myslenie, vytvára problém, a myslenie sa potom snaží vyriešiť problém. Takže je to chytené v rovnakom starom procese, v rutine. Takže problémy sa stávajú viac a viac komplexnejšie, viac a viac neriešiteľné. Takže musíme prísť na to, či je úplne možné, či existuje iný spôsob ako pristupovať k životu, nie skrz myslenie, pretože myslenie nerieši naše problémy. Práve naopak, myslenie tomu dáva väčšiu zložitosť. Musím prísť na to, či je možné, alebo či nie je možné, či existuje iná dimenzia, úplne iný prístup k životu. A tak preto je dôležité chápať podstatu mysle, povahu nášho myslenia. Naše myslenie je postavené na pamätaní si - minulých vecí. Čo je, mysliac na to čo sa stalo pred týždňom, rozmýšľajúc o tom, upravené v prítomnosti a premietané do budúcnosti. Jedná sa o pohyb nášho života, čo je skutočnosť. Takže znalosť sa pre nás stala úplne dôležitá ale znalosť nikdy nie je úplná. Znalosť o hocičom je vždy neúplná, vždy aj bude neúplná. A preto znalosť vždy ide s neznalosťou. Znalosť vždy žije v tieni nevedomosti. To je fakt. Nie je to výmysel rečníka alebo záver, ale je to tak.
40:11 Takže láska nie je znalosť. Láska nie je pamäť. Láska nie je túžba alebo potešenie. Túžba, radosť, spomienka sú založené na myslení. Takže, náš vzájomný vzťah, akokoľvek dôverný, akokoľvek blízky ak sa na to pozriete pozorne, je založený na pamätaní si, čo je myšlienka. Takže vlastne v tomto vzťahu hoci môžete povedať že milujete svoju ženu alebo svojho muža alebo svoje dievča atď, je v skutočnosti založené na spomienke, čo je myslenie. A tak tam preto nie je láska. Vidíte tento fakt? Alebo hovoríme, "Čo za hrozné veci to hovoríte. Ja predsa milujem svoju ženu "- ale je to naozaj tak? Môže byť láska tam, kde je žiarlivosť, vlastníctvo, lipnutie, keď sa každý naháňa za svojou vlastnou ambíciou, chamtivosťou, závisťou, smerom, ako dve priamky ktoré sa nikdy nestretnú. Je to láska? Takže sa človek pýta či sa musí hnať za problémom existencie vážne, hlboko, človek musí preskúmať čo je to túžba. Prečo sú ľudské bytosti riadené túžbou. Môže sa rečník zaoberať so všetkým týmto? Prepáčte, že to musíte znášať, ale je to vaša chyba, že ste tu! A možno aj rečníkova! Dúfam, že rozmýšľame spoločne, skúmame spoločne, ako dvaja priatelia idúci po ceste vidiac čo je okolo nás, nie len to, čo je veľmi blízko, čo sa dá okmžite vnímať, ale tiež, čo človek vidí v diaľke, pretože rozmýšľame o ceste spoločne, možno láskavo ruka v ruke, alebo ako dvaja priatelia, priateľsky, skúmajúci veľmi zložitý problém života v ktorom nie je vodca, nie je guru, pretože keď človek v skutočnosti vidí že naše vedomie je vedomie ostatného ľudstva potom si uvedomíme, že my obaja sme aj guru aj žiak, rovnako učiteľ ako študent, pretože my sme to všetko, je to všetko v našom vedomí. Je to obrovské uvedomenie si. Takže, keď sa človek začne hlboko chápať človek začne byť svetlom samým sebe a nie je na nikom závislý, na žiadnej knihe, žiadnej autorite, vrátane rečníka, takže sme schopní pochopiť celý tento problém žitia a byť si svetlom samým pre seba.
45:30 Preto musíme spolu preskúmať túžbu, pretože ak je túžba láskou, tak potom túžba vytvára problémy. Láska nemá problémy, a aby sme pochopili povahu lásky, súcit, s jeho vlastnou inteligenciou, musíme spoločne pochopiť, čo je to túžba. Túžba má mimoriadnu živosť, mimoriadne presviedčanie, pohon, úspech, a celý proces stávania sa, úspechu, je založený na túžbe - túžba, ktorá nás núti porovnávať sa s ostatnými, napodobňovať, prispôsobovať sa. Takže je veľmi dôležité aby sme celú tú povahu v sebe pochopili aby sme pochopili čo je to túžba, aby sme ju nepotláčali, neutekali od nej, nemenili ju, ale aby sme ju pochopili, pozreli sa na ňu, aby sme videli celú jej funkčnosť. Môžeme to urobiť spolu, čo neznamená, že sa učíte od rečníka Rečník vás nemá čo naučiť. Prosím, uvedomte si to. Rečník je iba púhe zrkadlo v ktorom sa môžete videť. A potom, keď sa jasne uvidíte môžete sa zbaviť zrkadla, nemá žiadny význam, môžete ho rozbiť.
47:48 Takže, aby sme pochopili túžbu to vyžaduje pozornosť, vážnosť, je to veľmi zložitý problém. Prečo ľudské bytosti žijú z tejto mimoriadnej energie túžby ktorá je energiou myslenia. Aký je vzťah medzi myslením a túžbou? Aký je vzťah, medzi túžbou a vôľou? Pretože z veľkej časti žijeme z vôle. Takže, aký je pohyb, zdroj, pôvod túžby? Ak sa človek pozoruje vidí vznik, začiatok túžby začína s pocitmi, zmyslovými reakciami, zmyslové reakcie s jeho kontaktom, pocitom, potom myseľ vytvorí obraz, a v tom momente sa začína túžba. Prosím, pozrime sa na to veľmi zblízka. Človek niečo vidí vo výklade, šaty, košeľu, auto, šatku, nech je to čokoľvek - videnie, pocit, potom dotyk, a potom myseľ hovoriacu, "Keď si oblečiem tieto šaty alebo košeľu, ako krásne to bude vyzerať "- vytvorí sa obraz, potom vznikne túžba. Všakže? Sledujete to všetko? Pozrite sa na to sami, je to veľmi jednoduché. Vidíte niečo veľmi pekné, nastane nejaký pocit, vytvorený prostredníctvom nervových reakcií, optická reakcia, potom myseľ hovoriaca, "Ako pekne by som vyzerala v týchto šatách, v košeli, alebo v kabáte," alebo v čomkoľvek, potom túžba nastane. Takže vzťah medzi túžbou a myšlienkou je veľmi blízky. Keby tu nebolo myslenie bol by tu len pocit - nie všetky tie problémy vytvorené túžbou. Dúfam, že sa chápeme.
51:15 Takže túžba je podstata vôle. Takže myseľ dominuje pocitu a vytvára nutkanie, túžbu vlastniť. Hovorím sám so sebou, alebo dávate všetci pozor? Možnože toto všetko je pre vás nové, ale musíme o tom všetkom premýšľať spoločne, nie ako samostatné indivíduá s vlastným záverom, ale spolu všetko toto skúmať a byť si toho všetkého jasne vedomí.
52:16 Takže, keď vo vzťahu pracuje myslenie, čo je spomienka vytvárajúca obraz o tom druhom, tam, kde je predstava vytvorená mysľou, tam nemôže existovať žiadna láska. Alebo kde je túžba, sexuálna alebo iná forma túžby, tomu zabraňuje - pretože túžba je čas mysle - zabraňuje láske.
53:03 A tiež by sme mali vziať do úvahy v našom spoločnom skúmaní povahu strachu, pretože sme všetci chytení v tejto hroznej veci, zvanej strach. Nezdá sa, že by sme to boli schopní vyriešiť. Žijeme s tým, zvykáme si na to, alebo od toho utekáme, skrz zábavu, skrz modlenia sa, cez rôzne formy zábavy, náboženstva a inak. Takže musíme znovu spoločne preskúmať povahu a štruktúru strachu. Prosím, strach je spoločný pre nás všetkých, či už žijete v tejto peknej, čistej krajine, alebo v Indii, kde je neporiadok, špina, premnoženie, atď. Je tu rovnaký problém, strach. A človek s tým žije ticícky a tisícky rokov, a nie sme schopní to vyriešiť. Je možné - človek sa pýta čo najvážnejšie - byť úplne oslobodený od strachu, nie len od fyzických foriem strachu ale oveľa jemnejších foriem vnútorného strachu? Vedomé obavy a hlboké neobjavené obavy, obavy, ktoré sú hlboko v našom vedomí o ktorých sme ani nevedeli že tam sú.
55:34 Skúmanie neznamená analýzu. Viem, že je to móda že ak máte akýkoľvek problém obráťte sa na odborníka. Dúfam, že tu žiadny nie sú! A odborník je taký ako vy či ja, len on má určitú techniku. Ale my musíme preskúmať čo je pozorovanie a čo analýza. Z analýzy vyplýva, že je tu analyzátor. Líši sa analyzátor od toho, ktorý analyzuje? Alebo je analyzátor analyzovaný? Rozumiete otázke? Analyzátor je analyzovaný. To je zrejmý fakt. Analyzujem seba, ale kto je tým analyzátorom, vo mne, ktorý hovorí, ‘Musím analyzovať!’ Je to stále analyzátor oddeľujúci seba od analyzovaného, a potom skúma to, čo bude analyzované - že? Takže, analyzátor je to, čo je skúmané, analyzované. Obaja sú rovnaké, je to trik, ktorý hrá myseľ. Takže, keď pozorujeme, to nie je žiadna analýza, iba pozorujeme veci také aké sú. Skúmať to, čo je, nie analyzovať to, čo je, Pretože pri analyzovaní sa človek môže oklamať. A ak chcete hrať tú hru môžete pokračovať donekonečna pokiaľ nezomriete, analyzovaním, a tak v sebe nikdy nevyvolať radikálnu zmenu. Zatiaľčo pozorovaním, pozeraním sa, vidieť svet taký, aký je nie ako holanďan, angličan, alebo francúz, alebo ten či onen, ale skutočne vidieť čo sa deje. Je to pozorovanie, čisté pozorovanie vecí, takých ako sú.
58:34 Takže musíme skúmať alebo sledovať, čo je to strach, nie to, čo je príčinou strachu - pozrieme sa na to v teraz - nie to, čo je príčina strachu čo znamená, analýzy, ísť ďalej, ísť späť, k pôvodu strachu, - zistíme to - v minúte - ale naučiť sa umenie pozorovania, nie prekladať to, čo pozorujete, alebo vysvelovať si to, čo pozorujete, len pozorovať, akoby ste pozorovali peknú kvetinu. V tom momente ako ju rozoberiete už nie je kvetinou. To je to, čo je analýza. Ale pozorovať krásu kvetiny, svetlo v oblaku, večerné svetlo, samotný strom v lese, len ho pozorovať. Tak podobne, ak môžeme, pozorujme strach. Aký je koreň strachu, nie rôzne formy strachu? Že? Môžeme pokračovať? Teda, predpokladajme, že sa bojím. Predpokladajme - Ja sa nebojím- Predpokladajme , že sa bojím, toto musím objasniť veľmi jasne. Čo to ten rečník hovorí?, veď on žije, inak by nevystúpil na javisko a nehovoril by o tom. Robí to už šesdesiat rokov, hádam by sám seba neklamal, niekto sa môže klamať, ale on sa do toho dostal do hľbky. Takže to čo hovorí je preňho fakt, nie ilúzia, únik.
1:00:47 Takže sa pýtame, či je úplne možné byť slobodný od strachu, úplne. psychologicky, vnútorne, čo je kereňom strachu? Čo znamená strach? Strach je niečo čo vám dáva bolesť, strach z toho, čo by sa mohlo stať. To znamená minulosť, alebo čo by sa mohlo stať v budúcnosti - že? Nie to, čo by sa mohlo stať teraz pretože teraz nie je strach. Takže ako vidíte sami strach je proces času - že? Strach z niečoho, čo sa stalo minulý týždeň, incident, ktorý spôsobil psychologickú bolesť, alebo fyzickú bolesť, a strach, ktorý sa zajtra zase môže stať: stratiť prácu, nedosiahnuť niečo čo chcete, nedosiahnuť osvietenie a všetky tie veci. Takže strach je pohyb v čase - že? Pohyb z minulosti cez prítomnosť, meniaci sa na budúcnosť. Takže pôvod strachu je myslenie. A myslenie je čas, pretože myslenie je akumulácia poznatkov na základe skúseností, pamäte, odozva pamäte, myslenia, konania. Takže myslenie a čas sú jedno, a myslenie a čas je koreň strachu. To je celkom zrejmé. Je to tak.
1:03:35 Teda, to nie je otázka zastavenia myslenia alebo času. Samozrejme, že by bolo nemožné to zastaviť pretože, kto je subjekt ktorý hovorí: "Musím zastaviť myslenie"? Čo by bolo absurdné, pretože ten subjekt je súčasťou myslenia. Sledujete to? Takže tento nápad zastaviť myslenie je nemožný. To si vyžaduje kontrolóra ktorý sa snaží kotrolovať myslenie. Kontrolór je tvorený myslením. Prosím, počúvajte toto, len sledujte. Skúmanie je samotný čin, nie že človek musí robiť niečo so strachom. Rozmýšľam, či tomu rozumiete?
1:04:35 Pozrite: Predpokladajme, že sa niečoho bojím, alebo niekoho, tmy, že mi utečie žena, že som sám , alebo tohto alebo tamtoho. Som vystrašený, veľmi. Ty prichádzaš a hovoríš, vysvetľuješ mi ako funguje strach, pôvod strachu, čo je čas. Niečo ma bolí, alebo som zažil nejakú nehodu, incident ktorý spôsobil strach, zaznamenal mi ho do mozgu, a spomienka na ten minulý incident môže znovu nastať, a preto je tam strach. Takže ty si mi to vysvetlil. A ja veľmi pozorne počúvam tvojmu vysvetleniu, vidím jeho logiku , zdravý rozum, neodmietam to, počúvam. A to znamená, že počúvanie sa stáva umením. Neodmietam, čo hovoríte, ani to neprijímam, ale pozorujem to. Takže pozorujem, že to, čo mi hovoríš o čase, myslení, je skutočné. Nehovorím, "Musím zastaviť čas a myslenie", ale ty si mi vysvetlil, aby som to nerobil, len aby som pozoroval, ako vzniká strach, je to pohyb myslenia, času. Len sleduj pohyb a nechoď od neho, neutekaj, ži sním, pozri sa na naň, vlož energiu do toho pozerania. Potom uvidíš, že sa strach začína rozpúšťať pretože si sním nič neurobil, len si ho pozoroval, venoval si mu svoju pozornosť. Tá pozornosť je ako vniesť svetlo do strachu. Pozornosť znamená dať celú svoju pozornosť na pozorovanie. Je to trochu jasné? Pane, bohužiaľ máme len dva rozhovory, Želám si, aby ich bolo viacej. Ak sa začnete pýtať otázky dostaneme sa niekam inam. Ale dúfam, že vám nebude prekážať ak pôjdem ďalej. Môžem?
1:07:50 Takže, pozorovanie bez analýzy si vyžaduje venovať celú svoju pozornosť problému. Problém ktorým je vzťah, problém ktorým je strach, a takisto sa musíme pozrieť na problém potešenia. Môžem sa spýtať, koľko je hodín? Prepáčte? Štvrť na jednu. Hovorili sme asi hodinu. Chcete pokračovať ďalšiu pol hodinu? Vládzete? Je to na vás, nie na mne pane.
1:08:57 A taktiež pane- nevadilo by vám keby ste nefotili? Prosím, toto všetko je veľmi dôležité. Toto nie je niečo, s čím sa deň pohráte a potom to zahodíte. Jedná sa o naše životy, celú našu existenciu. A ak to myslíte úplne vážne, musíme tomu všetkému venovať pozornosť .
1:09:42 Prečo je to tak, že sa človek naháňa za potešením? Prosím, spýtajte sa seba, prečo? Je potešenie protikladom bolesti? Prosím, pozrite sa trošku na to! My všetci máme bolesti rôzneho druhu, oboje, aj fyzické aj psychické. Psychologicky viacerí z nás z detstva boli ranení, ublížení, to je bolesť. A následkom tej bolesti je odtiahnutie sa, izolovať sa, aby nám ďalej nebolo ubližované. Je nám ubližované od detstva, počas školy, keď sa porovnávame s niekým druhým, ktorý je múdrejší. My sme ubližovali druhým a druhí ubližovali nám, skrz rôzne formy hrešenia, ubližovania, povediac niečo kruté, terorizujúc nás. A je tu hlboké zranenie so všetkými jeho dôsledkami, ktorým je izolácia, odmietanie viac a viac odstupu. A myslíme si, že opak toho je potešenie. Bolesť a jej protiklad je potešenie. Je to tak?
1:11:37 Takže musíme dôkladne preskúmať ak máte energiu, ak máte čas, ak chcete, je dobrota opak toho, čo nie je dobré? Ak je dobrota opak, tak potom dobrota obsahuje vlastný opak - je to tak? Preto to nie je dobré. Dobro je niečo úplne oddelené od toho, čím nie je. Takže, je radosť - prosím len to počúvajte, ak vám to nevadí, človek sa to pýta s veľkým rešpektom - je potešenie niečo, čo je opakom bolesti? Alebo to je protiklad a my vždy sledujeme protiklad, opak. Takže človek sa pýta, je radosť oddelená úplne, ako dobro - ktoré nie je príjemné? Chápete? Alebo je radosť poškvrnená bolesťou? Takže keď sa pozriete pozorne na potešenie, vždy je to spomienka, nie? Človek nikdy nehovorí keď je človek šťastný, "Aký som šťastný", je to vždy až potom, spomienka na tú vec ktorá vám dala radosť, a spomienka na toto potešenie. Ako západ slnka, keď sa pozeráš na nádheru večera, plného tohto neobyčajného svetla, je tam veľké potešenie, veľká radosť. Tak to sa potom zapamätá, potom sa radosť zrodí. Takže, potešenie je tiež súčasťou myslenia. Je to tak zrejmé.
1:14:24 Takže ďalší problém je - je veľmi zložitý, ako všetky ľudské problémy - dá sa ukončiť všetok ten smútok? Pretože tam, kde je smútok, tam nie je žiadna láska. Tam, tam kde je smútok očividne nemôže existovať inteligencia. Rozoberieme si to slovo, čo je veľmi zložité slovo, inteligencia.
1:15:10 Poznáte to, aby sme pochopili vzťah, strach, potešenie a radosť, musíme vniesť poriadok do nášho domu. Bez poriadku nemôžete meditovať. Rozumiete tomu slovu? Bohužiaľ toto slovo priniesli na západ ľudia z východu. Teraz bude rečník hovoriť o meditácii na záver hovorov pretože nie je možnosť správnej meditácie ak ste nedali svoj dom, psychologický dom, do poriadku. Ak je dom v neporiadku, psychologický dom, čím ste, ak ten dom nie je v poriadku aký zmysel má meditovať? Je to len únik. Vedie k rôznym ilúziám. A vy môžete sedieť so skríženými nohami alebo stáť na hlave po zbytok života ale to nie je meditácia. Meditácia musí začať s tým, že si kopmletne poupratujete vo vašom dome to znamená,poriadok vo vzťahu, poriadok v túžbach, potešenie atď.
1:17:11 A taktiež smútok je jednou z príčin našeho neporiadku. To je bežný faktor, bežná realita všetkých ľudských bytostí. Každý prechádza cez túto tragédiu smútku, tu, alebo v ázijskom svete alebo v západnom svete. A opäť, je to spoločná vec ktorú všetci zdieľame. Nie je to len takzvaný osobný smútok ale je to smútok ľudstva, smútok, ktorý priniesli vojny, päťtisíc rokov historických záznamov, každý rok je vojna, zabíjame sa navzájom, násilie, teror, brutalita, mrzačenie ľudí, ľudia nemajú ruky, oči, všetka tá hrôza a brutalita vojny, ktorá priniesla nevyčísliteľné utrpenie ľudstva. Nie je to len niečí vlastný smútok ale smútok ľudstva, smútok, keď vidíte človeka ktorý nemá vôbec nič, len kúsok látky a po zvyšok svojho života takým aj zostane. Nie v týchto západných krajinách ale v ázijskom svete je to tak. A keď vidíte tú osobu je tam smútok. Aj to je smutné keď sú ľudia chytení v ilúzii; ako chodenie od jedného guru k druhému, čo je únik od seba. To je smútok, pozorovať to. Múdri ľudia idúci na východ. Píšuc o tom knihy, chvália nejakého guru, a my všetci padáme do tohto nezmyslu. Aj to je smutné. Smútok, ktorý prichádza keď vidíte čo politici robia vo svete. Rozmýšľajúc v medziach kmeňa je tiež smutné.
1:20:23 Takže je tu osobný smútok a obrovský mrak smútku ľudstva. Smútok nie je niečo romantické, sentimentálne, nelogické, je tu. Môj syn umiera a to mi rozbilo celý život. A my žijeme s týmto smútkom od nepamäti. A zrejme človek nevyriešil tento problém. Keď človek trpí hľadá útechu, čo je únikom z tohto faktu smútku. - Ak je tu smútok, skúšate každú formu zábavy, uniknúť, ale vždy je to tam. A ľudstvo to očividne nevyriešilo. A my sa pýtame otázku či je možné byť od toho úplne oslobodený? Nie vyhnúť sa tomu, nie hľadať útechu, nie únik do nejakej vymyslenej teórie, ale žiť s tým. Len poďme pochopiť, čo rozumieme pod slovami ’ Žiť s tým’: nie aby sa nám to stalo zykom ako to mnohí ľudia robia., žijú s národnosťami, čo je deštruktívne, žijú s ich vlastnými náboženskými závermi, žijú s ich vlastnými vymyslenými ideami a ideálmi, a to znovu prináša ich vlastný konlikt. Takže žiť s niečím, žiť so smútkom, neakceptovať ho, nezvyknúť si naň, to znamená, pozrieť sa naň, skúmať ho bez nejakého úniku, bez nejakej otázky pokusu ísť zaň, len ho držať v ruke a pozerať sa. Čo znamená, že smútok je tiež časťou tohto ohromného pocitu osamelosti, môžete mať veľa priateľov, môžete byť ženatý, môžete mať všetky možné veci, ale vo vnútri je tento pocit úplnej osamelosti. A to je súčasť smútku. Pozorovať tú osamelosť bez akéhokoľvek smeru, bez toho aby sa snažili ísť ďalej, bez toho aby ste sa snažili nájsť za to náhradu , žiť s tým, nie uctievať to, nestať sa z toho psychotickým . Čo znamená, venovať tej bolesti, všetku svoju pozornosť, tomu žiaľu, tomu smútku. Takže keď môj syn zomrie, alebo niekto o kom si myslím, že ho milujem, zomrie, je veľký žiaľ, a bez utekania od toho, len aby ... Je to veľká vec, pochopiť utrpenie, lebo potom tam, kde je sloboda od smútku, tam je súcit. A človek nie je súcitný, pokiaľ ste ukotvení v nejakej viere, v nejakej konkrétnej podobe náboženského symbolu. Súcit je oslobodenie sa od smútku. A tam, kde je súcit tam je láska, a s tým súcitom ide inteligencia - nie inteligencia myslenia ktorá je prešibaná, s jej úpravami, s kapacitou zaoberať sa s niečím. Súcit znamená koniec smútku a až potom je tam inteligencia.
1:26:51 Budeme pokračovať zajtra, ak vám to nevadí, hovoriť o smrti, čo sa stane, ak sa niečo stane po smrti, a aký je význam smrti, a čo je meditácia. To ak vydržíte do zajtra.
1:27:27 Môžem úctivo požiadať, aby ste netlieskali? Tlieskaním ma nepovzbudíte. Tlieskate, pretože ste to sami pochopili.
1:27:52 SUBTITLE TEXT COPYRIGHT 1981 KRISHNAMURTI FOUNDATION TRUST LTD