Krishnamurti Subtitles
OJ82Q1 - 1. Míting otázok a odpovedí
Otázky verejnosti a odpoveď 1.
Ojai, California, USA
4 máj 1982
| 1:00 | One has been handed lot of questions and I don’t think it is possible to answer all of them. So we have chosen some out of those. | Niekto položil veľa otázok a nemyslím si, že je možné odpovedať na všetky. Takže sme vybrali niektoré z nich. |
| 1:25 | It isn't possible to have a discussion with such a large group, nor have a dialogue, which is a conversation between two people, and so we have resorted to questions written down and to be answered. I don’t know by whom, but I believe the questions have to be answered. I do not think that the speaker is going to answer the questions, but together we are going to investigate the question, its import, whether it can be answered superficially or go into it deeply. We are together going to find the answer. Not that the speaker is going to reply to your questions, but together we are going to approach the question and see the implications of the question and find for ourselves the answer – which is much more reasonable, rational, and worthwhile. If one expects someone else to answer the questions, then one is not taking the responsibility at all, you are depending then on someone else. Whereas if we could this morning together explore the question by carefully going into it, not analytically, but observing the quality, the nature, the structure of the question. If that is clear, that we are together going to investigate and find the answer for ourselves. | Nie je možné mať diskusiu s takou veľkou skupinou, ani mať dialóg, čo je koverzácia medzi dvomi ľudmi, takže sme roztriedili na otázky na odpísanie a na odpovede. neviem kto, ale verím že otázka musí byť zodpovedaná. Nemyslím si že rečník odpovie na otázky, ale spolu otázku preskúmame , jej dôležitosť, či sa dá zopovedať povrchne alebo do hĺby. Spolu ideme nájsť opoveď, nie že rečník zopovie vaše otázky, ale spolu si preberieme otázku a uvidíme dôsledky otázky a sami nájdeme odpovede, čo je oveľa rozumnejšie, racionálne, a stojí to za to. Ak niekto očakáva, že niekto iný odpovedie na otázky, potom ten človek za seba vôbec neberie zodpovednosť. Potom závisíte na niekom inom. Zatiaľčo, ak by sme mohli dnes ráno spoločne preskúmať otázku opatrne ísť do toho, nie analyticky, ale pozorovať kvalitu, prírodu, štruktúru otázky. Ak je to jasné, že ak spolu budeme skúmať sami nájdeme odpoveď. |
| 4:17 | I haven’t seen the – oh, I mustn’t say that, must I. | Nevidel som - oh, nesmiem to povedať, že nie? |
| 4:26 | First Question: 'Our children are aware, through television, etc., of the threatening world they live in, the violence of crime, wars, nuclear danger. How do we help them to face these?' | 1. Otázka: Naše deti sú si vedomé prostredníctvom televízie a iných prostriedkov hroziaceho sveta v ktorom žijú : násilie trestnej činnosti, vojny, nukleárne nebezpečenstvo. Ako im máme pomôcť čeliť tomu? |
| 4:43 | 'Our children are aware through television and other means of the threatening world they live in, the violence of crime, wars, nuclear danger. How do we help them to face these problems?' | Naše deti sú si vedomé prostredníctvom televízie a iných prostriedkov hroziaceho sveta v ktorom žijú : násilie trestnej činnosti, vojny, nukleárne nebezpečenstvo. Ako im pomôcť čeliť týmto problémom? |
| 5:11 | How do we face the problem, rather than the children? Because after all the parents are also the educators, not merely the teachers of a school. The parents, though they have brought them into the world, they are also really, deeply, the responsible people to teach them. So, what is our responsibility? How do we meet these problems ourselves – the wars, the violence, the terrible things that are shown on television, the terrorism, and all the rest of it – how do we meet it, as parents, as human beings? I wish we could have a conversation about it, a dialogue, but that’s not possible. | Ako vy máte čeliť problému, skôr než deti? Vzhľadom k tomu, po tom všetkom rodičia sú tiež vychovávatelia; nielen učitelia v škole, rodičia, hoci ich priviedli na svet, oni sú tiež veľmi hlboko zodpovední ľudia aby ich učili. Takže, čo je naša zodpovednosť? Ako vidíme tieto problémi my sami - vojny, násilie, hrozné veci ktoré sú ukazované v televízii, terorizmus a to všetko, - Ako ich vidíme, ako rodičia, ako ľudské bytosti? Prial by som si, aby sme mohli mať o tom rozhovor, dialóg, ale, to nie je možné. |
| 6:41 | So how do I, or you, meet this terrible world? Do we accept things as they are, adjust ourselves to things as they are, modifying our lives but accepting things, status quo, as they are? Do we accept it? Or, if we do not accept them, how do we face the problem? How do I or you personally face the issue? Please, I am asking this question; don’t just sit back and let me answer it. Let’s find out together how do we face these problems. | Tak teda ako ja, alebo vy, vidíme tento hrozný svet? Prijímame veci také, aké sú, prispôsobujeme sa veciam tak, ako sú, meníme naše životy, ale prijímame veci, status quo, ako sú? Akceptujeme to? Alebo, ak ich neakceptujeme, ako vidíme problém? Ako vy, alebo ja osobne čelíme problému? Prosím, pýtam sa na túto otázku; neseďte len, a nenechajte ma na ňu odpovedať. Poďme zistiť, ako čelíme tomuto problému...týmto problémom. |
| 7:55 | What is our action? What shall we do? If I am a parent and I have several children, and I see the things that are going on in the world – the tribal wars, the terrorism, kidnapping, all the rest of it – as a parent how shall I educate him to face this life? First of all, how do I as a parent face these problems? Is my response casual? Is my response traditional? My response that I cannot do anything about it, it’s too vast, too complicated, and so I leave it to others – the politicians, the economists, the social reformers, and so on. Or, do I take the total responsibility of what is happening in the world? | Aká je naša reakcia? Čo máme robiť? Ak som rodič a mám niekoľko detí, a vidím veci ktoré sa dejú vo svete - kmeňové vojny, terorizmus, únosy, všetko to ostatné - ako rodič, ako ich mám vychovávať čeliť tomuto životu? Po prvé, ako, ako rodič čelím týmto problémom? Je moja reakcia bežná? Je moja reakcia tradičná? Moja odpoveď, že s tým nemôžem nič robiť, že je to príliš rozsiahle, príliš komplikované, a tak to nechávam na iných - na politikoch, ekonómoch, sociálne reformovaných, atď. Alebo nesiem plnú zodpovednosť za to, čo sa deje vo svete? |
| 9:39 | If I am violent, dishonest, have no sense of a world global outlook, parochial attachments, is that possible? That is, to have a global relationship, psychologically; is that possible? Or, I live in a particular country and I have to obey its laws, follow its rules and so on, so I am committed to the limited outlook on life. Is it possible for me as a parent, and so a teacher, is it possible for me to break away from all this, break away from the usual mediocre tradition – and I am afraid most of us are mediocre – and is it possible, can I undertake to educate my children to have a global attitude towards life? What do you say to it? Or shall I leave it all to the teachers, in a school, however advanced, and let them educate my children? Not undertake the responsibility of educating them at home, as well as in their holidays and so on. | Keď som násilný, nečestný, nemám zmysel pre svet, globálny prehľad, nie bežné vzťahy, je to možné?, To znamená, mať globálny vzťah, psychologicky; je to možné? Alebo žijem v danej krajine a musím počúvať jej zákony, dodržiavať jej pravidlá, a tak ďalej, takže som zaviazaný k obmedzenému pohľadu na život. Je možné, aby som ako rodič, a tak učiteľ, je možné, aby som sa odtrhol od toho všetkého, odpútať sa od obvyklej priemernej tradície - a obávam sa, že väčšina z nás sme priemerní - a je možné, môžem si trúfať vychovávať svoje deti mať globálny postoj k životu? Čo na to hovoríte? Alebo to mám všetko nechať na učiteľoch, na škole, akokoľvek pokročilých, a nechať ich vychovávať moje deti? Neprevziať zodpovednosť vzdelávať ich doma, ako aj cez ich prázdniny a tak ďalej. |
| 12:20 | By nature, by inheritance we are a violent people, aggressive, competitive, arrogant. We have come to that through various biological demands and also psychological, perhaps necessities, which have become habitual. And as we are violent people we create a violent society, and can I educate my children not to be violent? Come on, answer. Perhaps I can talk to them about it, if I have time. Probably we have not time; we are worried of our own problems and get home rather tired after a long day and want to brush off the children, but if I have taken the responsibility to teach them, to help them, to understand this cruel world, I may talk to them, I may point it out to them. But the televisions, the children friends, are all encouraging violence. So I have to… at home I tell them one thing and when they go outside – being gregarious, wanting to follow the tradition, not to be abnormal, different from others – they become like the rest of them: mediocre, cruel, thoughtless. You know what is happening. So, what shall I do? Please, it’s your problem. What shall I, as a parent, do? | Od prírody, z dedičstva sme násilní ľudia: agresívni, konkurenční, arogantní. Získali sme to cez rôzne biologické požiadavky a tiež možno psychologických potrieb, ktoré sa stali zvykom. A nakoľko sme násilné osoby tvoríme násilnú spoločnosť, a tak môžem vychovávať svoje deti aby neboli násilné? No tak, odpovedzte. Možno si s nimi môžem o tom pohovoriť, keď mám čas. Možnože nemáme čas. Obávame sa našich vlastných problémov a dostávame sa domov dosť unavení po dlhom dni a chceme sa striasť detí, ale keď som si vzal na zodpovednosť učiť ich, pomáhať im, aby pochopili tento krutý svet, môžem s nimi hovoriť, môžem na to poukazovať. Ale televízia, priatelia detí, to všetko povzbudzuje násilie. Takže musím... doma im hovorím jednu vec a keď idú von, sú ... sú spoločenskí, chcú pokračovať v tradícii, aby neboli abnormálni, odlišní od ostatných, stávajú sa takými , ako ostatní: priemerní, krutí, bezohľadní - viete čo sa deje. Takže, čo mám robiť? Prosím, je to váš problém. Čo mám, ako rodič, robiť? |
| 15:05 | Can I give up my pleasures? I am in the habit of smoking – suppose, I am not – suppose I am in the habit of smoking, drinking, taking drugs, mildly, marijuana or whatever it is, and I tell my children not to do it, they won’t believe me. They will say, you are a hypocrite. Even though they may not tell me that. So will I give up all those things for my children? Go into it, sir, it’s your problem. Will I give up my drink, my irritations, my anger, my drugs and alcohol for the sake of my children? I have heard several parents in Europe and elsewhere say, why should I give up my pleasures for my blasted children? Do you understand the attitude? ‘They have to face the world, and if we make them soft they will be destroyed. So we must make them hard’ – you know all the rest of it. So what shall I do? | Môžem sa vzdať svojich radostí? Som zyknutí fajčiť - povedzme - ja nie som - povedzme, že mám vo zvyku fajčiť, piť, brať drogy, mäkké, marihuana, alebo čo to je, a hovorím svojim deťom, aby to nerobili; neuveria mi. Budú hovoriť, že ste pokrytec. Aj napriek tomu, že mi to nemusia povedať. Takže vzdám sa všetkých tých vecí kvôli mojim deťom? Choďte do toho, pane, je to váš problém. Vzdám sa svojho pitia, môjho podráždenia, môjho hnevu, mojich drog a alkoholu kvôli mojim deťom? Počul som niekoľko rodičov v Európe aj inde hovoriť: Prečo by som sa mal vzdať svojich potešení, pre moje zatratené deti? Chápete postoj? "Musia čeliť svetu, a ak z nich budeme robiť mäkkých, budú zničené. Preto ich musíme vychovávať tvrdo" - zvyšok už poznáte. Takže, čo mám robiť? |
| 17:04 | Am I educating my children, as a parent at home, or am I educating myself as well as the children? You follow my question? I, as a parent, I feel I have to educate them, but I go on, carry on my own ways: dishonest, having no integrity, occupied with my own problems, with my own ambitions and so on. Can I, as a parent and a teacher of my children, educate myself as well as my three or four children? That means I have to break up the pattern in which I have been living. If I love my children I have to. Because perhaps the influence of the home is far more important than the influence of the school, where the parents are supposed to love their children, care for them, look after them, see to their behaviour, the language they use, cultivate their good taste, appreciation of beauty. That means I have to… I myself am educating all the time. Educating in the sense that, not live in the same old pattern, same old habits of past generation, and amusements and pleasure. Obviously I must give them up. But will the parents do this? Will you do it for your children? And will you help as a parent to bring about a new school? | Mám vychovávať svoje deti, ako rodič doma, alebo mám vychovávať sám seba rovnako ako aj deti? Sledujete moju otázku? Ja, ako rodič, cítim, že ich musím vychovávať, ale ja idem ďalej, pokračujem vlastným spôsobom: nečestne, nemajúc žiadnu integritu, zaoberám sa svojimi vlastnými problémami, s mojimi vlastnými ambíciami a tak ďalej; Môžem ako rodič a učiteľ mojich detí, vychovávať sám seba, rovnako ako moje tri alebo štyri deti? To znamená, že musím rozbiť vzor, v ktorom žijem. Ak milujem svoje deti, musím. Vzhľadom k tomu, možno vplyv domova je oveľa dôležitejší ako vplyv školy, kde sa predpokladá, že rodičia majú milovať svoje deti, zaujímať sa o ne, starať sa o ne, dohliadať na ich správanie, na jazyk, ktorý používajú, pesrtovať ich dobrý vkus, aby vedeli oceniť krásu. To znamená, že musím ... Ja sám sa vzdelávam po celú dobu. Vzdelávanie v tom zmysle, že nežijem v rovnako starej štruktúre, v rovnakých starých zvykoch minulej generácie, v zábave a potešení. Samozrejme sa ich musím vzdať. Ale urobia to rodičia? Urobíte to pre svoje deti? A pomôžete ako rodič priniesť novú školu? |
| 20:06 | This has been a problem with which the speaker has been associated for the last 60 years. There are several schools in India. There is one here, and in England. And this is the problem, not only the biological sexual problem of an adolescent, and also the society is so brutally strong, the outward environment. You may bring them up very, very carefully but the structure of society is so powerful. | To je problém s ktorým sa rečník zaoberá posledných 60 rokov. v Indii existuje niekoľko škôl . Tu v Anglicku je jedna.. A to je problém, nielen biologický sexuálny problém adolescenta, a tiež spoločnosť je tak brutálne silná, vonkajšie prostredie. Môžete ich vychovávať veľmi, veľmi pozorne ale štruktúra spoločnosti je tak silná. |
| 21:11 | From this arises rather an interesting question. Society now demands engineers, scientists, businessmen, computer experts, architects, builders of roads – society demands that. So there lies the money, and all the rest of it. If the society demanded a totally different type of group of people – you are following? – that is, a group of people who are not concerned with nationalism, with violence, with drugs, alcohol, all those things, but are deeply integrated, have integrity – you follow? – will society demand such a people? Obviously not. Some years ago, speaking in Switzerland where we have been for the last 21 years, at the beginning the particular place where we were speaking, Saanen, didn’t want us at all in the place. Because the majority of the people who came there didn’t smoke, didn’t go to the butcher, didn’t drink, so the village people said, ‘Why do you come here if you don’t spend money?’ You follow the point of this? | Z toho vyplýva dosť zaujímavá otázka. Spoločnosť si teraz žiada inžinierov, vedcov, podnikateľov, počítačových expertov, architektov, staviteľov ciest, inžinierov - spoločnosť to vyžaduje. Takže tam ležia peniaze, a všetko to ostatné. Ak by spoločnosť vyžadovala úplne iný typ ľudí- sledujete? To znamená, skupinu ľudí, ktorí sú nezaoberajú nacionalizmom, s násilím, drogami, alkoholom, všetky tie veci, ale sú hlboko integrovaní, majú integritu- sledujete? - Bude spoločnosť vyžadovať takých ľudí? Samozrejme, že nie. Pred niekoľkými rokmi, keď som rozprával vo Švajčiarsku kde sme posledných 21 rokov, na začiatku istého miesta kde sme hovorili, v Saanene, vôbec nás tam nechceli. Pretože väčšina ľudí ktorí tam prišli nefajčili, nešli k mäsiarovi, nepili, takže dedinčania si povedali, "Prečo ste sem prišli keď nemíňate peniaze? " Sledujete tú podstatu? |
| 23:54 | As society does not demand a group of people who have this sense of integrity, the sense of wholeness in their life, a profound religious life – not the traditional religious life which has no meaning at all – as society does not demand such people, can we as a group be those people? You understand my question? It is a very interesting point. Then we have such a person, such a human being, has such strength, such vitality in himself, and such a group becomes essentially important. They are like a light in darkness. So are there such parents who will be that? Or we are all so casual, sloppy, indifferent. Please, sirs, this is a very, very serious question because you are bringing about a new generation of people. If that generation is merely the continuation of what you are, with all the violence and all the stupidities of war, society will then become more and more immoral, more and more destructive. So, as a group of parents, is it possible that we demand of ourselves the highest excellence in behaviour, in conduct? Right? Shall we educate our children in a totally different way? | Ak spoločnosť nevyžaduje skupinu ľudí ktorí majú takýto zmysel pre integritu, zmysel celého ich života, hlboký náboženský život - nie tradičný náboženský život ktorý nemá vôbec žiadny význam - ak spoločnosť nevyžaduje takých ľudí, môžeme ako skupina byť tími ľudmi? Chápete moju otázku? Je to veľmi zaujímavá vec. Potom máme takú osobu, takú ľudskú bytosť, ktorá má takú silu takú vitalitu v sebe, a taká skupina sa stáva podstatne dôležitá. Sú ako svetlo v tme. Takže existujú takí rodičia ktorí budú takí? Alebo sme všetci tak ležérni, nedbalí, ľahostajní. Prosím, páni, toto je veľmi, veľmi vážna otázka lebo vy vychovávate novú generáciu ľudí. Ak je tá generácia iba pokračovanie toho, čo ste, so všetkým tým násilím a všetkými tými hlúposťami vojny, spoločnosť sa potom stáva viac a viac nemorálna, stále viac a viac deštruktívna. Takže, ako skupina rodičov, je možné aby sme od seba požadovali najvyššiu dokonalosť v správaní, v chovaní? Že? Máme vychovávať naše deti úplne iným spôsobom? |
| 27:06 | Second Question: 'Great teachers have been on earth: Buddha, Jesus. Do you think there will be less conflict, more understanding when you depart, or is the world moving in an unalterable direction?' | 2. Otázka: Veľkí učitelia boli na zemi: Buddha, Ježiš. Myslíte si, že bude menej konfliktov, viac pochopenia keď sa odchýlite, alebo sa svet hýbe nezmeniteľným smerom? |
| 27:28 | 'Great teachers have been on earth: the Buddha, Jesus. Do you think there will be less conflict, more understanding when you also depart, or is the world moving in an unalterable direction?' | Veľkí učitelia boli na zemi: Buddha, Ježiš. Myslíte si, že bude menej konfliktov, viac pochopenia keď sa odchýlite, alebo sa svet hýbe nezmeniteľným smerom? |
| 28:01 | Have we ever noticed that the followers destroy the leader, and the leader or the teacher destroys the followers? Have you ever considered that? The Buddha, two thousand five hundred years ago, before Christianity came into being, talked about love, conduct, and so on, not to worship anything. And his followers made images of him, followed him, and so destroyed him. Right? There are various scriptures written down from memory, but the disciples always either exaggerate, distort or extol, and lose the real depth of his teaching. And the Christian world – I hope I am not treading on anybody’s toe, feet – the Christian world, I am sure, have also made up that person into something incredible. And probably when the speaker kicks the bucket, dies, there will be the same phenomena going on. | Už sme si niekedy všimli, že nasledovníci ničia vodcu, a vodca alebo učiteľ ničí nasledovníkov? Uvažovali ste niekedy nad tým? Budha, pred dvetisícpäťsto rokmi, predtým než vzniklo kresťanstvo , hovoril o láske, správaní, a tak ďalej, nič neuctievať. A jeho nasledovníci z neho spravili obrazy, nasledovali ho, a tak ho zničili. Je to tak? Existujú rôzne písma napísané z pamäte, ale učeníci vždy buď preháňajú, skreslujú alebo velebia, a strácajú reálnu hĺbku jeho učenia. A kresťanský svet - dúfam, že nešliapem nikomu na otlak - kresťanský svet, som si istý, tiež prerobil túto osobu na niečo neuveriteľné. A pravdepodobne keď rečník otrčí kopytá, zomrie, rovnaké javy sa tiež budú diať. |
| 30:31 | All this points to something extraordinary. Why do human beings, all over the world, have created symbols and worship the symbols? The symbols have become far more important than the truth of those people who have said things which are utterly true. Why do we want interpreters? The mediators between that truth and yourself. You understand my question? The priest – the priests have existed from the ancient of times. The Sumerians, 7,000 or 8,000 years ago, had these priests, so did the Egyptians, the ancient Egyptians, and there are these modern priests: the evangelists, the local priests, the priests at Rome. They will all tell you or interpret or come between you and that. Why do we allow all this? You understand my question? Why can’t we as human beings look to anybody? Because the whole history of mankind, his suffering, his agony, his desperate uncertainty, loneliness, is all in the book. Not in sacred books and holy books and all that; in the book which we are. We are the history of mankind. And if we can read that book ourselves you need nobody outside to help. Our difficulty is we want others to read it and tell us what we are, what we should do. And the difficulty is to read the book of ourselves. And to read that book we need careful observation of every movement of thought, feeling, reactions. And we don’t do it because we want something, an easy way to everything. | Toto všetko poukazuje na niečo mimoriadne. Prečo ľudské bytosti po celom svete, vytvorili symboly a uctievajú symboly? Symboly sa stali oveľa dôležitejšími ako pravda tých ľudí, ktorí hovorili veci ktoré sú úplne pravdivé. Prečo chceme tlmočníkov? Sprostredkovateľov medzi tou pravdou a nami. Chápete moju otázku? Kňaz - kňazi existujú od starovekých čias. Sumeri, pred 7000 alebo 8000 rokmi, mali týchto kňazov, a tak aj starí Egypťania v starovekom - Egypte, a sú tu títo moderní kňazi: evanjelisti, miestni kňazi, kňazi v Ríme. Oni všetci vám budú rozprávať, alebo vám budú vykladať, alebo prídu medzi vás a tak. Prečo to všetko dovolíme? Chápete moju otázku? Prečo nemôžeme my, ako ľudské bytosti, vzhliadať k hocikomu? Pretože celá história ľudstva, jeho utrpenie, jeho muky, jeho zúfalá neistota, osamelosť, to všetko je v knihe. Nie v posvätných knihách a svätých knihách a v tom všetkom; v knihe, ktorou sme. My sme dejiny ľudstva. A ak my sami môžeme čítať tú knihu, nepotrebujete nikoho z vonku aby vám pomohol. Náš problém je, že chceme aby nám ju čítali druhí, a povedali nám čo sme, čo by sme mali robiť. A problém je čítať knihu o nás samých. Aby sme čítali tú knihu, potrebujeme pozorné pozorovanie každého pohybu mysle, pocitu, reakcie; a nerobíme to pretože sa chceme ku všetkému ľahko dostať. |
| 34:23 | So, thought then invents all the rituals, the marvellous architecture of ancient cathedrals, temples and mosques, and the things that are in the temples, in the mosques, in the cathedrals and churches are put there by thought, invented by thought. And thought is not sacred – which we will go into when we talk about it. And as long as we depend on others, whether it be Buddha, and so on, we shall always live in conflict, our life will become hypocritical. Is this so or not? Or, the speaker is merely fantasy. The accuracy of investigation demands that you have flexible scepticism so that the outside agency, whether it’s the saviour, the Buddha, or in India, Krishna and so on... – as long as that exists there’ll be division among people, and that division will inevitably bring about conflict. Truth is not Christian, Hindu, Buddhist or Islam, it is truth, and it doesn’t belong to anybody. Like love doesn’t belong to you or to me, it is love, compassion. And our minds are so conditioned, two thousand years of Christianity, of propaganda, incessant, very clever thought-out propaganda; and the same thing in the Asiatic world. | Takže, myseľ si potom vymýšľa všetky tie rituály, úžasnú architektúru starovekých katedrál, chrámov a mešít, a vecí ktoré sú v chrámoch, v mešitách, v chrámoch a kostoloch sú tam vložené myšlienkou, vynájdené myslením. A myseľ nie je posvätná - k tomu sa dostaneme keď o tom budeme hovoriť. A pokiaľ sme závislí na druhých, či už je to Budha, a tak ďalej, budeme vždy žiť v konflikte, náš život sa stane pokryteckým. Je to tak, alebo nie? Alebo, rečník jednoducho fantazíruje. Presnosť skúmania vyžaduje váš flexibilný skepticizmus. Takže vonkajšie vplyvy, či už je to spasiteľ, Budha, alebo v Indii Krišna a tak ďalej, pokiaľ to existuje vždy tu bude rozdelenie medzi ľuďmi, a že toto rozdelenie nevyhnutne priniesie konflikt. Pravda nie je kresťanská, hinduistická,budhistická či islamská; je to pravda, a tá nepatrí nikomu. Rovnako ako láska nepatrí vám alebo mne; je to láska, súcit. A naša myseľ je tak podmienená - 2500 ... dvetisíc rokov kresťanstva, propagandy, nepretržite, veľmi šikovne premyslená propaganda; a to isté V ázijskom svete. |
| 37:21 | So, is it possible to be totally, completely free from all dependence? To have one’s own deep abiding unshakeable integrity, which involves no fear, and so on. Otherwise we create gods, saviours. | Takže je možné, byť úplne, úplne slobodný od všetkých závislostí? Mať svoju vlastnú, hlbokú stálu, neotrasiteľnú integritu, ktorá nezahŕňa strach, a tak ďalej? V opačnom prípade vytvárame bohov, spasiteľov. |
| 38:06 | Third Question: 'My behaviour indicates that I am afraid. Yet the actual perception of fear is elusive. How do I reach and deal with this deep-seated but unconscious emotion?' | 3. Otázka: Moje správanie naznačuje, že sa bojím. Ale skutočné vnímanie strachu je klamlivé. Ako pochopiť a poradiť si s touto hlboko zakorenenou ale nevedomou emóciou? |
| 38:22 | 'My behaviour indicates that I am afraid. Yet the actual perception of fear is elusive. How do I reach and deal with this deep-seated but unconscious emotion?' | Moje správanie naznačuje, že sa bojím. Ale skutočné vnímanie strachu je klamlivé. Ako pochopiť a poradiť si s touto hlboko zakorenenou ale nevedomou emóciou? |
| 38:44 | Do you want to go into this now? I was going to deal with it on Saturday. It doesn’t matter, we will deal both days. | Chcete sa do toho pustiť teraz? Chcel som o tom hovoriť v sobotu. Nezáleží na tom, budeme sa tým zaoberať oba dva dni. |
| 39:07 | If one has observed, this problem of fear has existed from time immemorial. Right? It has existed with man. And man has lived with it, both consciously or hidden deep down, its roots very, very deep. And either we have escaped from it through logic, through analysis, through any form of entertainment that helps us to avoid coming directly into contact with it and holding it, or we have suppressed it. Right? We do this. Or we neglect it. We say, ‘What, we have lived with fear for million years, so what does it matter now?’ And one knows the consequences of fear: physical shrinkage, a tendency to be hypocritical, resistance, an avoidance of the fact that one is really afraid. So if one really, profoundly wants to be free from that reaction called fear, one has to go to the very root of it. There is biological fears: the body, the organism which must protect itself, and the fear of disease, old age, death, and the fears of past memories. So fear is again a common ground upon which all human beings stand. So, either we deal with it superficially or enquire into it very, very deeply. | Ak si človek všíma, tento problém strachu existuje od nepamäti. Je to tak? Existuje spolu s človekom. A človek s tým žije, aj vedome aj skryte, hlboko dole, jeho korene sú veľmi, veľmi hlboko. A buď od neho unikáme cez logiku, prostredníctvom analýzy, prostredníctvom akejkoľvek formy zábavy ktorá nám pomáha vyhnúť sa priameho kontaktu s ním a držať ho, alebo ho potláčame. Je to tak? Robíme to. Alebo si ho nevšímame. Hovoríme si: "Čo, žili sme so strachom milión rokov, takže čo na tom teraz záleží?" A človek pozná následky strachu: fyzické zhoršenie, tendenciu byť pokrytecký, odpor, a vyhýbanie sa faktu, že sa človek naozaj bojí. Takže ak niekto skutočne hlboko chce byť bez toho, bez reakcie volanej strach, človek musí ísť k samotnej podstate. Sú tu biologické obavy: telo, organizmus ktoré musí chrániť samo seba, a strach z choroby, staroby, smrti, a obavy z minulých spomienok. Takže strach je opäť spoločný stav na ktorom všetky ľudské bytosti stoja. Takže, buď sa s tým vysporiadame povrchne alebo sa na to pozrieme veľmi, veľmi zblízka. |
| 42:48 | What is the root of fear? One knows various forms of fear: death, old age, fear of tomorrow, fear of uncertainty, fear of insecurity, fear of not being loved, or love and not receiving that love, fear of loneliness, fear of loss, fear of not having anybody to depend on, and so on – there are various forms of fear – the fear of the dark, the fear of light. Do we deal with the outward forms of fear? That is, I am afraid of my wife, or I am afraid of a bully; a bully, bullying all the time, you lie, you do all kinds of things, and there is the fear of that constant pressure of an aggressive, slightly demented person. So do we want to deal with fear superficially, which is intellectually, verbally, or do we want to go into it very, very deeply? Please, this is a serious question which you must answer for yourself. If you want to go into it superficially, that is endless. It is like a tree – the moment you cut down one branch or one twig of it there is another one rising. It’s perpetual flowering of fear. Or, you go into it observing its very nature, structure, how it comes into being. When we want to deal with it deeply, go to the very root of it, what is the root of fear? | Čo je koreňom strachu? Človek pozná rôzne formy strachu: smrť, starobu, strach z budúcnosti, strach z neistoty, strach z neistoty, strach nebyť milovaný, alebo milovať a nedostávať lásku, strach zo samoty, strach zo straty, strach, že sa na nikoho nemôžete spoľahnúť, atď. - existujú rôzne formy strachu - strach z tmy, strach zo svetla. Vieme sa vyrovnať s vonkajšími formami strachu? To znamená, mám strach z mojej ženy, alebo mám strach z tyranie; tyranie, šikanovanie po celú dobu, klamete, robíte všetky druhy vecí, a je tu strach tohto neustáleho tlaku agresívnej, ľahko dementnej osoby. Takže chceme sa vyrovnať so strachom povrchne, čo je intelektuálne, slovne, alebo chceme ísť do toho veľmi, veľmi hlboko? Prosím, toto je vážna otázka ktorú si musíte zodpovedať sami. Ak chcete ísť do toho povrchne, je to nekonečné. Je to ako strom - v okamihu, keď z neho odrežete jeden konár alebo vetvičku už ďalšia rastie. Je to neustály rozkvet strachu. Alebo idete do toho pozorujete jeho podstatu, štruktúru, ako vzniká. Ak sa s ním chceme vyrovnať do hĺbky, choďte do podstaty. Čo je koreňom strachu? |
| 46:15 | Please, I am not telling you, the speaker is not pointing out. We are together investigating into a tremendous complicated problem which has crippled humanity. And out of fear we have done all kinds of things; invented all the gods on earth. If there is absolutely no psychological fear then you are beyond all gods. | Prosím, ja vám to nepoviem; rečník to neukáže. Spolu vyšetrujeme tento obrovský, zložitý problém ktorý zmrzačilo ľudstvo. A zo strachu, sme urobili všetky tie veci; vymysleli všetkých bohov na zemi. Ak neexistuje žiadny psychologický strach potom ste nad všetkými bohmi. |
| 47:02 | So what is basically the root of fear? Is it time and thought? Please, we are investigating, I am not telling you, I am questioning. Is it time, the future or the past? And is it also thought, thinking about the future, thinking about the past, thinking what might happen, or what has happened. The future is time. The past is time. The past, modifying itself in the present, moves towards tomorrow, the future. The remembrance of an incident which has caused fear, and the future of that incident awakening the new fear. You are following all this? Am I talking to myself or we are meeting each other? So there is horizontal fear and vertical fear. Right? | Takže, čo je v podstate koreň strachu? Je to čas a myseľ? Prosím, skúmame, nehovorím vám to, pýtam sa. Je to čas, budúcnosť alebo minulosť? A je to tiež myseľ, premýšľajúca o budúcnosti, premýšľajúca o minulosti, premýšľajúca čo by sa mohlo stať, alebo čo sa stalo. Budúcnosť je čas. Minulosť je čas. Minulosť, premieňajúca sa v súčasnosti, sa pohybuje smerom k zajtrajšku, k budúcnosti. Spomienka na udalosť ktorú spôsobil strach, a budúcnosť tej udalosti prebúdzajúca nový strach. Sledujete to? Hovorím k sebe alebo si rozumieme? Takže tam je horizontálny strach a vertikálny strach. Že? |
| 49:21 | So we are asking, is it time? The past, the present and the future. One is afraid of the present: the instability, the threat of war, the bomb that some country, another great tribal country might put it on this – and so on. So one is afraid of the past, the present and the future. This is a movement – right? – it is not something that is static, it is a movement. And so a movement means time. From here to the village requires time to travel, to go to the village. From one point to another point means time. So, we are asking if time is one of the factors of fear. Logically it seems so. Rationally, sanely. And is thought also the root of fear? I think tomorrow might bring me unemployment, I will be unemployed tomorrow. The thinking about it while I am employed, thinking about the tomorrow is also the beginning of fear. Right? You are following? Thinking about the past, the incidents, the psychological accidents which has brought about certain forms of fear, thinking about the past, thinking about the future, thinking about the actual moment of life in which there is such tremendous uncertainty. Thought breeds fear. Right? You are following all this? | Preto sa pýtame, je to čas? Minulosť, súčasnosť a budúcnosť. Človek sa bojí prítomnosti, nestability, hrozby vojny, bomby, že niektoré krajiny, nejaká veľká krajina môže sa dať na to - atď. Takže jeden sa bojí minulosti súčasnosti a budúcnosti. To je hnutie - Že? - To nie je niečo, čo je statické, je to pohyb. A tak pohyb znamená čas. Odtiaľto do dediny treba čas na cestu, ísť do dediny. Z jedného miesta na iné miesto znamená čas. Takže sa pýtame, či čas je jedným z faktorov strachu. Logicky to vyzerá tak, racionálne, rozumne. A je myseľ tiež koreňom strachu? Myslím si, že zajtrajšok mi môže priniesť nezamestnanosť. Budem nezamestnaný, zajtra. Rozmýšľanie o tom, kým som zamestnaný, premýšľanie o budúcnosti, je tiež začiatok strachu. Je to tak? Sledujete? Premýšľanie o minulosti, o incidentoch, psychologické nehody ktoré priniesli niektoré formy strachu,- premýšľanie o minulosti, premýšľanie o budúcnosti, premýšľanie o skutočnom okamihu života v ktorom je taká obrovská neistota, myseľ plodí strach. Je to tak? Sledujete to všetko? |
| 52:10 | So time and thought, are they the major factors of fear? And if they are, and as in reality they are, what is one to do? You understand my problem? Are we meeting each other? You have explained this to me, that time and thought is the root of fear. You have gone into it, you have explained it. Not in great detail but I’ve captured the meaning of what you have said. Now, then you ask me, is it an idea that you have accepted, the words that you have accepted, or listening what you have said to me, from that listening I have made an abstraction of it into an idea, and I’m struggling with the idea. Then I ask, how am I to put that idea into action? You see the difference? Vous avez compris? You have understood what I am saying? Is this clear? No. | Takže čas a myslenie, sú oni hlavnými faktormi strachu? A ak sú, ako v skutočnosti aj sú, čo má človek robiť? Chápete môj problém? Chápeme sa navzájom? Vysvetlil ste mi ,že čas a myšlienka je koreňom strachu. Vy ste šiel do toho, vysvetlil ste to; nie veľmi podrobne, ale zachytil som význam toho, čo ste povedal. Teda, potom sa ma pýtate, je to myšlienka ktorú ste prijal, slová, ktoré ste prijal, alebo počúvate to, čo ste mi povedal, z toho počúvania som si vytvoril víziu na predstavu, a bojujem s tou myšlienkou. Potom sa pýtam: Ako použiť tú myšlienku v praxi? Vidíte ten rozdiel? Chápete? Vy ste nepochopil, čo hovorím? Je to jasné? Nie. |
| 53:51 | We have the habit of making abstractions of a fact. Those abstractions become ideals, ideas, concepts, conclusions – all verbal. And then I ask myself, how am I to carry out these ideals, these ideas, these concepts, that time and thought are the root of fear. You’ve understood? I have made an abstraction of what you have told me: time and thought are the root of fear. And I am pursuing the idea, how am I to carry out in life. The speaker says please don’t do that. Don’t make an abstraction of what you have heard, that time and thought are the root of fear. Don’t translate into an idea but find out the truth of it, the actuality of it. That is, I see that I really am afraid of the past, which is so. Also I am afraid of the present, because the things are so incredibly destructive round me. And also I am afraid of tomorrow, the future – the atom bomb, the nuclear bomb, the mugging, the mad terrorists and the politicians with their game, that’s the present, so also the future. So, I see the fact, not the idea, that time and thought are the root of fear. Next Saturday I’ll go into it much more, in a different way, but this is the root of fear. Now what shall I do? I realise, I see the fact. I see the truth of what you have told me. Not romantic, idealistic, all that, that has no meaning. I see the truth, the actual truth of what you have told me. | Máme vo zvyku z faktov vytvárať vízie. Tieto abstrakcie sa stávajú ideálmi, myšlienkami, konceptmi, závermi; všetky verbálne. A potom sa pýtam sama seba, ako mám robiť s týmito ideálmi, myšlienkami, týmito pojmami, že čas a myslenie sú koreňom strachu. Pochopil ste? Vytvoril som si abstrakciu z toho, čo ste mi povedal: čas a myslenie sú koreňom strachu; sledujem myšlienku ako mám konať v živote. Rečník hovorí: "Prosím nerobte to!" Nerobte si predstavy z toho čo ste tu počuli: Že čas a myslenie sú koreňom strachu. Neprekladajte si to do predstavy ale nájdite v tom pravdu, skutočnosť toho. To znamená: Vidím že sa skutočne bojím minulosti, tak to je! Taktiež sa bojím - prítomnosti, pretože veci okolo mňa sú tak neskutočne deštruktívne. A taktiež sa obávam zajtrajška, budúcnosti -atómovej bomby, nukleárnej bomby, prepadnutia, bláznivých teroristov a politikov z ich hrami, to je prítomnosť, takže aj budúcnosť. Takže, vidím fakt a nie predstavu že myslenie je koreňom strachu. Budúcu sobotu si to preberieme podrobnejšie, iným spôsobom, ale toto je koreňom strachu. Teda, čo mám robiť? Uvedomujem si, vidím fakt. Vidím pravdu toho čo si povedal. Nie romantickú,idealistickú, to všetko, to nemá zmysel. Vidím pravdu, skutočnú pravdu toho, čo si povedal. |
| 56:47 | Then the difficulty arises, if you have gone that far, who is the observer who actually sees the fact? You understand all this, or is this too difficult? All right. Who is the observer who says, ‘Ah yes, I see the truth of it’? Is the observer different from what he sees? You understand my question? When I say, ‘Yes, I see the truth of what you have told me, I have already played a trick, which is: I see the truth of it. That means I am different from the truth. You are following? Right? Is this clear? Wait a minute, let me put it much more simply. When I am angry, is that anger different from me? Or at the moment of anger there is no difference. There is this tremendous reaction. A few seconds later I say, ‘I have been angry’, therefore I have divided myself as the ‘me’ who has been angry. Right? You see? | Potom nastávajú problémy, ak ste sa dostali tak ďaleko, kto je pozorovateľ ktorý v skutočnosti vidí tento fakt? Rozumiete tomuto alebo je to príliš ťažké? V poriadku. Kto je pozorovateľ ktorý hovorí, "Ó áno, vidím že je to pravda. Líši sa pozorovateľ od toho čo vidí? Rozumiete mojej otázke? Keď poviem,"Áno, vidím pravdu toho čo si mi povedal, už som zahral trik, čo je: Vidím že je to pravda. To znamená:Líšim sa od pravdy.Sledujete? Že? Je to jasné? Počkajte trochu, poviem to jednoduchšie. Keď som nahnevaný, je ten hnev rozličný odo mňa? Alebo v momente hnevu tam nie je rozdiel? Je to obrovská reakcia. Po pár sekundách hovorím, "Bol som nahnevaný", Takže som oddelil seba ako "ja" kto bol nahnevaný. Že? Vidíte? |
| 58:42 | So, when you have told me the truth, the fact, that time and thought are the factors of fear, I listen to it very carefully and I say, ‘Yes, I see the truth of it’, and the perception of that truth is something out there, and me watching it. Follow this? Or, there is no observer but only the fact of it. You understand the difference? Are we meeting? I observe that tree. In that observation, words spring up: ‘That’s an oak tree’, and the very naming of that tree prevents me from actually looking at it. You have understood? If I go to a museum and see a picture, a painting by the old masters – I don’t like modern paintings, that doesn’t matter – and I go there and look. When I compare one master against another master I am not looking at the actual painting of a particular master. I am comparing, judging, I am never observing very closely without any sense of other painters, looking. | Takže, keď si mi povedal pravdu,fakt, že čas a myslenie sú faktormi strachu, počúvam to veľmi pozorne a hovorím, "Áno, vidím, že to je pravda", a vnímanie tej pravdy je niekde tam vonku, a ja sa na ňu pozerám. Sledujete to? Alebo, nie je tu žiadny pozorovateľ ale len ten fakt. Rozumiete rozdielu? Chápeme sa? Pozorujem strom. V tom pozorovaní ma napadnú slová: "To je dub", a to presné pomenovanie stromu mi bráni aby som sa naň skutočne pozeral. Rozumeli ste? Ak idem do múzea a vidím obraz, kresbu starého umelca -Nemám rád moderné umenie, ale na tom nezáleží- idem tam a pozerám sa. Keď porovnávam jedného umelca s druhým umelcom nepozerám sa na skutočnú maľbu konkrétneho majsta. Porovnávam, posudzujem, nikdy to neskúmam zblízka bez akéhokoľvek vnímania ďalších maliarov, pozerám. |
| 1:00:48 | So, when I observe, when I see the truth of what you have told me, there is no division between the observer and the observed. There is only the truth of it. Not, I see it. And that perception which is holistic frees the mind from fear completely. Have you got this? Don’t look, please, so puzzled. Look, sir. What time is it? | Takže, keď skúmam, keď vidím pravdu toho, čo si mi povedal, nie je tam rozdiel medzi pozorovateľom a pozorovaným. Je tam len pravda. Nie, ja ju vidím. A to vnímanie, ktoré je celistvé oslobodzuje myseľ od strachu, úplne. Pochopili ste to? Nepozerajte sa prosím tak zmätene. Pozrite pane. Koľko je hodín? |
| 1:01:41 | Q: Twelve thirty. | Q: Dvanásť tridsať. |
| 1:01:45 | K: You are not tired? Can we go on with this? It’s very important to understand this. I am afraid – suppose I am afraid, psychologically – I then try to control it, I try to rationalise it, I try to escape from it, I go to somebody to help me to resolve it. So I am always acting on it. Right? Is that clear? That’s what we are all doing: acting upon it either to dissipate it or to control it or to run away from it or to suppress it. This is what we do, acting upon it. So there is always this conflict. Right? Is that clear? The struggle not to be afraid, which is a conflict. Now, can that conflict end? You understand? I am putting the question differently. Can that conflict between me and the fear, me controlling the fear, suppressing and so on, and thereby this division which inevitably brings conflict, can that conflict end? You get the point? That’s my question. I say, how can that conflict end? Why does this division between the ‘me’, the I who is trying to suppress, control, dominate fear, why is there this division? Is this division actual or is it merely semantic, verbal? Or, not being able to solve the problem, thought has divided itself as the ‘me’ and the fear. You understand? | K: Nie ste unavení? Možeme pokračovať? Je veľmi dôležité to pochopiť. Bojím sa - povedzme, že sa bojím, psychologicky - a tak sa to snažím kontrolovať, snažím sa si to vysveliť. Snažím sa z toho utiecť, idem k niekomu kto mi to pomôže vyriešiť. Takže v kuse na tom pracujem. Že? Je to jasné? To je to, čo všetci robíme. Konám, buď aby som ho rozptýlil alebo ho kontroloval alebo od neho utiekol, alebo ho potlačil. To je to čo robíme: pracujeme na ňom. Takže vždy je to takéto ťažké. Že? Je to jasné? Namáhame sa aby sme sa nebáli. Čo znamená konflikt. Teda, môže ten konflikt skončiť? Rozumiete? Položím tú otázku inak. Môže ten konflikt medzi mnou a strachom, ja, kontrolujúc ten strach, potláčajúc ho atď., a tak toto rozdelenie ktoré nevyhnutne prináša konflikt, môže ten konflikt prestať? Chápete? To je moja otázka. Hovorím, ako ten konflikt môže prestať? Prečo toto rozdelenie medzi " JA" "JA" ktoré sa snaží potlačiť, kotrolovať,vládnuť strachu, prečo je tu, toto rozdelenie? Je toto rozdelenie skutočné alebo je len významové, verbálne? Alebo, neschopný vyriešiť problém, myseľ rozdelila samu seba na "JA" a strach. Rozumiete? |
| 1:04:42 | Am I talking to myself or can we go on? Sorry, you probably have never thought about all this. So, it is important to resolve this conflict, because we live in duality. ‘I am this, I should not be that… I should be that’. So there is always this duality which brings about conflict. Right? Now, I want to find out – no, I won’t use ‘I want to’ – can this conflict end? Is there – please listen to it – is there an opposite? I am afraid. The opposite is not to be afraid – right? – or have courage. Is there an opposite to fear? Or there is only the ending of fear, not the opposite of fear. I wonder if you see all this. | Hovorím k sebe alebo môžeme pokračovať? Prepáčte, pravdepodobne ste o tom nikdy nerozmýšľali. Takže, je dôležité vyriešiť tento konflikt, pretože žijeme v dualite. " Som takýto, nemal by som byť takýto... mal by som byť taký". Takže, vždy je tu tá dualita ktorá prináša konflikt. Že? Teraz, chcem prísť na to - nie, nepoužijem ‘Ja chcem’ – Môže tento konflikt prestať? Existuje - prosím, počúvajte toto - existuje opak? Bojím sa. Opakom je nebáť sa - Že? - Alebo mať odvahu. Existuje opak strachu? Alebo existuje len koniec strachu, nie opak strachu? Rozmýšľam, či tomu všetkému rozumiete. |
| 1:06:08 | So, is there an ending of fear? – the ending being no conflict. Right? If I end it through conflict, that means I’ll go on, it’ll be perpetual. You get this? So can this end? To end something, there must be no me who is trying to end it. Right? If I try to end it, I am in conflict with it. Right? But is there an observation of this reaction called fear without the past interfering with that observation? The past being the remembrances, the many fears I have had. So the past, can it abstain from looking at the fact without the memory of yesterdays? You haven’t understood? | Takže, existuje koniec strachu? Koniec ktorým nie je konflikt. Že? Ak ho ukončím cez konflikt to znamená budem v tom pokračovať, večne. Chápete to? Takže, môže to skončiť? Ukončiť niečo, nesmie tam byť "JA" kto sa to snaží ukončiť. Že? Ak sa to snažím ukončiť, som s tým v konflikte. Že? Ale je tu pozorovanie tejto reakcie volanej strach, bez minulosti , ktorá zasahuje do tohto pozorovania? Minulosť, ktorou sú spomienky, mnohé strachy ktoré som mal. Takže môže sa minulosť zdržať pozerania sa na to, bez spomienky zo včerajška? Nerozumeli ste? |
| 1:07:49 | Look, sir: if I am married, I meet my wife every day. Every day – rather boring, every day. Listen carefully please, don’t laugh – every day. So I begin to know her; I know how she looks, what her gestures, all the rest of it, the words, so gradually I have built up a knowledge about her, and whenever I look at her all the knowledge comes out. Right? The knowledge is the past – right? – because I have built the knowledge day after day, day after day, day after day, accumulated it through various incidents and so on and so on. So whenever I see her, this knowledge, which is the past, looks at her. You are doing this, this is nothing new. Only we are putting into words. And so this knowledge is the remembrance of things past, meeting the present and so dividing. Right? Physically of course my wife is not like me – male and female. But psychologically I have divided myself. Do you understand? The remembrance of the accumulated memories, which is knowledge about my wife, has separated as the ‘me’ and her. Got this? The past has brought about this division. Now similarly, the past remembrances of fears, past remembrance of accidents of fear, the happenings of fear, is stored in the brain, and that brain is remembering the past, and so when the present reaction comes, you name it immediately as fear, and record it as fear. You follow this? Right? Is this clear? No, don’t tell me this is not clear. I can’t help it, sorry. I’ll try to put it ten, three or four different ways. | Pozrite sa pane: Ak som ženatý, stretám svoju ženu každý deň, každý deň, dosť nudný, každý deň. Počúvajte pozorne prosím, nesmejte sa - každý deň. Takže ju začínam spoznávať, Viem ako vyzerá, aké má gestá, všetko okolo toho, slová, takže postupne som si o nej vybudoval poznanie, a hocikedy sa na ňu pozriem, celé to poznanie vystúpi. Že? Poznanie je minulosť - že? - pretože som si vybudoval poznanie deň za dňom, deň za dňom, deň za dňom, nahromadené cez rôzne incidenty, a tak ďalej a tak ďalej. Takže hocikedy keď ju vidím, toto poznanie, ktorým je minulosť, sa na ňu pozerá. Že? Robíte to, to nie je nič nové. Len to dávame do slov. A tak toto poznanie je pamätanie si minulosti, stretávajúce prítomnosť, a tak rozdeľujúce. Že? Fyzicky samozrejme moja žena nie je ako ja, muž a žena. Ale psychologicky som sa oddelil. Rozumiete? Pamätanie si nahromadených spomienok, ktorým sú spomienky o mojej žene, nás rozdelil na "mňa" a "ju". Chápete? Minulosť priniesla rozdelenie. Teraz podobne, minulé spomienky na strach, minulé spomienky na prípady strachu, to dianie strachu, je uložené v mozgu, a ten mozog si pamätá minulosť, a tak keď táto reakcia ktorá bola ... prichádza, vy ju okamžite pomenujete strachom, a zaznamenávate ju ako strach. Sledujete to? Áno? Je to jasné? Nie, nehorte mi, že to nie je jasné. V tom vám nepomôžem, prepáčte. Pokúsim sa to teda povedať tromi alebo štyrmi spôsobmi. |
| 1:10:59 | The past is time. The past is the observer. And so the observer says, yes, that is fear. I know it’s fear because I have had it so many times. So, moment it recognises it, it’s part of the past. Right? You see this fact. So can you look at that reaction… is there an observation of that reaction without the past? And when the past observes, you maintain the same movement. But when there is an observation without the past, you are looking at it afresh. Which is, when you observe fear from the past, you are using an energy which has already been employed year after year. Right? That’s a wastage of energy. Is there a new energy that meets this fear without the past? You understand the question now? Oh, for God’s sake! | Minulosť je čas. Minulosť je pozorovateľ. A tak pozorovateľ hovorí ´Áno, toto je strach´. Viem, že je to strach lebo už som ho mal veľa ráz. Takže, moment ktorý ho rozpozná je časťou minulosti. Že? Vidíte tento fakt. Takže, viete sa pozrieť na tú reakciu... existuje pozorovanie na tú reakciu bez minulosti? A keď minulosť pozoruje, udržiavate rovnaký pohyb. Ale keď je tu pozorovanie bez minulosti, pozeráte sa na to nanovo. Čo znamená, keď pozorujete strach z minulosti, používate energiu ktorá už bola použivaná roky a roky. Že? Je to plytvanie energiou. Existuje nová energia ktorá vidí tento strach bez minulosti? Rozumiete teraz otázke? Ó, pre živého boha! |
| 1:12:42 | You see, fear exists only – I realise, one sees the truth that time and thought are the root of fear. Fear exists when there is inattention, when there is no attention. Right? If I give complete attention to fear, it doesn't exist. But my brain has been conditioned not to give attention to this reaction. When you have sexual feelings you – right? Whereas fear, if you give total attention to it which is not to analyse it, not to rationalise it, not to escape from it, not to observe it from the past – attention means giving your whole energy to look. Right? Then when you do, fear is not. I can’t go on into this. We can go into it in different ways. On Saturday we’ll go into it very much more. Because the mind that has fear is a destructive, aggressive, neurotic mind, whereas a mind that is utterly free of fear psychologically is an extraordinary mind. | Viete, strach existuje len - uvedomujem si, človek vidí pravdu, že čas a myslenie sú koreňom strachu. Strach existuje vtedy, keď je nepozornosť, keď nie je pozornosť. Je to tak? Ak venujem strachu úplnú pozornosť, neexistuje. Ale môj mozog bol vychovaný nevenovať pozornosť tejto reakcii. Keď máte sexuálne pocity vy -že? Zatiaľčo - ako to voláte - strach, ak tomu venujete úplnú pozornosť čo znamená nie analyzovať, nie vysvetľovať, neutekať od toho, nie pozorovať to z minulosti - pozornosť znamená, dať celú svoju energiu na pozeranie sa. Že? Keď to potom robíte, strach nie je. Nemôžem takto pokračovať. Môžem o tom pokračovať... môžeme to prebrať z rôznych strán. V sobotu sa na to pozrieme oveľa podrobnejšie. Pretože myseľ, ktorá má strach je deštruktívna, agresívna, neurotická myseľ, zatiaľčo myseľ ktorá je úpne slobodná od strachu psychologicky je mimoriadna myseľ. |
| 1:14:41 | I’d had better stop. We meet again Thursday if you want to. | Mal by som radšej prestať. Stretneme sa znovu vo štvrtok, ak chcete. |