Krishnamurti - 2. Míting otázok a odpovedí

Krishnamurti Subtitles

OJ82Q2 - 2. Míting otázok a odpovedí
Otázky verejnosti a odpoveď 2.
Ojai, California, USA
6 Máj 1982

1:12	Sme veľmi presní.
1:34	Pri odpovedaní a tieto tázky, odpovedáme na ne obaja, vy a rečník. Takže ideme do toho spoločne, a myslím, že čo je dôležité je to, ako k tomu pristupujeme. Minule sme sa o tom veľa rozprávali , akým spôsom pristupujeme k problému, či sa jedná o predsudok, zaujatosť, alebo z pevného hľadiska, potom otázka bude riadená alebo tvorená naším motívom. Môžeme pristúpiť k problému bez motívu, bez smeru, takže sa problém ukáže sám, v celom jeho obsahu a preto je už zodpovedaný keď sa celý obsah ukáže.
2:59	1. Otázka: Akt pozornosti je pre väčšina z nás ťažko udržať. Iba malá časť človeka je ochotná, zaujatá vážne. Čo môže človek robiť aby živil túto pozornosť?
3:18	Akt pozornosti pre väčšinu z nás je ťažko udržať. Iba malá časť človeka je ochotná, zaujatá vážne. Čo môže človek robiť aby živil túto pozornosť?
3:42	Rozmýšľam, či sa nám podarí ísť do tejto otázky spoločne: čo myslíme tou pozornosťou? Čo je rozdiel medzi uvedomovaním, koncentráciou a pozornosťou? Mohli by sme sa dať do toho spoločne? Byť si vedomí, ako keď človek sedí pod týmito krásnymi stromami v jedno krásne ráno pekné a chladné, nie príliš horúco, človek si je vedomí toho ďatla klopkajúceho v diaľke, človek si je vedomí zeleného trávnika, prekrásnych stromov a slnka, prenikajúceho svetla, a ak sa pozeráte z toho smeru ste si vedomí tých hôr. Ako sa na ne človek pozerá? Ako vydíte tento úžasný pohľad? Krásu tohto miesta? Čo to pre vás znamená? Pozorujete to, ste si toho vedomí bez posudzovania, bez túžby, nutkania len pozorovať neobyčajnú krásu krajiny. A keď to pozorujete s ľahkosťou uvedomujúc si toto všetko - svetlo a tieň, konáre, temnosť kmeňov a svetlo na listoch, a trvácnosť tejto nádhernej zeme ako človek na toto všetko reaguje? Aký je pocit za uvedomovaním si? Je to krása zeme a kopcov a tieňov, má to spojitosť s našimi životmi, je súčasťou nášho života, alebo je tu na to aby sme ju skúmali - ak ste básnik, píšete o nej, ak ste maliar, maľujete ju, alebo keď ste dobrí v konverzácii alebo opisovaní, vložíte ju do slov. Ale táto krása, teto uvedomovanie si toho, aký to má súvis s ľudským životom? Tá časť uvedomovania si, uvedomovanie si vonkajšieho a uvedomovanie si vlastných reakcií na to vonkajšie, a byť si vedomí toho momentu. Keď tu sedíte, uvedomujete si farby košieľ alebo šiat alebo čo to dámy majú oblečené, uvedomujete si to všetko?
7:40	Alebo keď si uvedomujeme je tam vždy výber? ‘ Páči sa mi táto zem pred touto zemou, ‘ Toto údolie sa mi páči viac ako hento údolie’, takže vždy tu operujú pamäť a posudzovanie. A môže si človek uvedomovať bez akéhokoľvej výberu, proste byť si vedomí mimoriadneho dojmu modrej oblohy, modrej oblohy cez listy, a len s tým splynúť? A je si človek vedomí svojich reakcií, a ak si je človek vedomí svojich reakcií je tam voľba? Jedno žiadúcejšie ako druhé, jedno nutnejšie ako druhé, človek má viac súvislostí, zvykov, atď. a tak z vokajšieho sa posúva dovnútra - rozumiete čo hovorím? - Že neexistuje rozdelenie medzi vonkajším a vnútorným, je to ako príliv idúci von a späť. Toto je uvedomovanie si tohto sveta navonok od nás a uvedomovanie si sveta hlboko vo vnútri nás, vedomé i nevedomé. Keď je človek naozaj hlboko pri vedomí alebo si je vedomí, nie je tam žiadny zvyšok alebo skrytý bezvedomí pohyb. Ja neviem, či ste prešli cez to všetko, či ste to robili, nie len púho počúvali slovám. Takže uvedomovanie si je tento pohyb vonkajšieho a vnútorného a objavenie pre seba či je tu rozdiel medzi vonkajším a vnútorným. Samozrejme že je tu rozdelenie medzi stromom a mnou. - Nie som strom, dúfam. Ale v pozorovaní toho, čo voláme strom, aby sme objavili našu reakciu na to, ako reagujem na krásu, škaredosť, na brutalitu, násilie, na súťaživosť, pokoj atď.
10:59	A čo rozumieme pod koncentráciou? Pretože spolu súvisia: uvedomovanie, koncentrácia a pozornosť. Čo je koncentrácia? Sústrediť sa na stránku, na obrázok, koncentrovať celú svoju energiu na jeden konkrétny bod. V tej koncentrácii nie je žiadna snaha sa koncentrovať. Zatiaľčo - snaha sa koncentrovať, to znamená, pokúšate sa čítať istú stránku a za oknom vidíte prekrásne svetlo na kvete a vaše myšlienky k tomu zabiehajú , ale potom sa pokúsite vtiahnuť pozornosť späť a koncetrovať sa na niečo. Takže je tu neustály boj zamerať svoju energiu, zrak atď, takže je tu odpor, boj, a stále snaha zamerať sa na konkrétny bod. Rozumieme si? Je to tak, nie?, keď hovoríme o pozornosti, koncentrácii.
13:02	Pýtajúci sa pýta, pozornosť sa deje príležitostne a ako má mať človek v sebe stále tú pozornosť tak aby bola nepretržitá, nie náhodná? Takže sa pýtame: čo je pozornosť, dávať pozor? Zaujíma vás táto otázka? Dávať pozor. Dávať pozor na toho ďatla. Počúvate toho ďatla? Tam je!
14:03	V koncentrácii je vždy niekto kto sa snaží koncentrovať, a v tejto koncentrácii je námaha a kontrola. Takže je tam kontrolór a kontrolovaný v koncentrácii. Dúfam, že to vidíte. Je tam kontrolór ktorý sa snaží sústrediť svoju myseľ na konkrétny objekt, ale myseľ sa v jednom kuse hýbe, túla sa, a tak on sa ju snaží kontrolovať a v tej kontrole je istá forma odporu. Je tam rozdelenie medzi kontrlolŕoma kontrolovaným. A tak tam je námaha, pocit rozdelenia. Tam kde je rozdelenie tam musí byť konflikt medzi kontrolórom a kontrolovaným. Toto je vo všeobecnosti to, čo nazývame koncentráciou. Teda, existuje v pozornosti také rozdelenie? Sledujete? Kontrolór ktroý sa snaží dávať pozor a preto je tam rozdelenie medzi mysľou ktorá hovorí, Musímdávať pozor, musím sa naučiť ako udržať pozornosť a zostať v nej. Dúfam, že to všetko sledujete.
16:09	Takže je v pozornosti nejaké centrum z ktorého pozorujete, alebo keď počúvate toho ďatla, tak počúvate. Takže je tu, v pozornosti nejaká entita, ktorá dáva pozor alebo je tu len pozor? Čo znamená byť zúčastnený s vašim počúvaním, vnímaním,pozeraním a sústrediť všetku svoju energiu na to aby sme dávali na niečo pozor. Počúvate teraz pozorne? Počúvajúc rozprávajúceho, čo hovorí o dávaní pozoru. Počúvate naozaj? A keď naozaj počúvate, tam nie je centrum a "JA", ktoré počúva. Sledujete to? Je to tak? Zatiaľčo v koncentrácii je vždy centrum. Hovoríme, že pozornosť nemá centrum a tak rozsah. A nemôže byť živená - dávate pozor ak počúvate, ak je tam intenzit, neviete počúvať- to je dávať pozor. Je to dosť jasné? Môžme ísť ďalej?
18:20	Takže, naozaj, uvedomovanie si bez výberu, nevyberaná pozornosť, a koncentrácia, a tento pocit rozsiahlej, obrovskej pozornosti. Pozornosť nemá hranice, zatiaľčo koncentrácia má - je limitovaná.
19:10	2. Otázka: Aká je činnosť a stav bytia ktoré je úplne čisté?
19:18	Aká je činnosť a stav bytia ktoré je úplne čisté?
19:41	Rozmýšľam čo myslíme pod slovom činnosť. ČO slovo činnosť pre vás znamená? Konať. Koná človek podľa zásad, podľa nejakého prototypu alebo ideálu, alebo podľa nejakej predpojatej myšlienke a konať približne podľa toho činu, ideálu, prototypu, podľa konceptu, k záveru. Prosím, sledujte toto všetko, ak vás toto všetko zaujíma. Keď hovoríme o činnosti, nemyslíme tým že konáme aj s motívom alebo so záverom ku ktorému sme dospeli cez skúsenosti a vložili sme si vzor podľa ktorého konáme, alebo konáme podľa nejakého ideálu vymysleného ideálu - všetky ideály sú vždy v budúcnosti - alebo, konáte podľa nejakého skreslenia, predsudkov, alebo vzor daný nejakou autoritou, odborníkom, atď. Zvyčajne konáme týmto spôsobom. A pýtame sa, je toto činnosť?
22:07	Činnosť znamená robiť teraz. Nie podľa niečoho čo si pamätáte, alebo si predstavujete. Vtedy konáte podľa vzoru ktorý bol zavedený nejakou autoritou, vašou vlastnou skúsenosťou, atď. Že? Je nám to jasné? Takže, je tu činnosť - je to očividne konanie podľa niečoho alebo niečoho iného. Konám - Robím niečo vďaka zvyku, vďaka môjmu podmieneniu, cez moje rôzne nahromadené predsudky, ktorým hovorím vedomosti - a pre mnohých z nás, toto je konanie. Môj otec, moja vlasť my povedali čo robiť, a ja tak robím, chovám sa podľa toho, alebo sa proti tomu búrim, spravímsi vlastné vzory a chovám sa podľa nich - vzory sú stále rovnaké, či už sú mi dané alebo som si ich sám vytvoril - vzory sú vzory. Forma, norma je norma. Nie je to kresťanská norma alebo idická alebo budhistická norma, je to norma, rámec vo vnútri ktorého konám. Že? Tak sa pýtame - skúmame spolu, nehovorím vám ako konať, pretož to by bolo príliš hlúpe.
24:25	Tak čo myslíme tým konaním? Líši sa konanie podľa okolností, podľa klímy, nátlaku? To všetko je obsiahnuté v slove: konanie. Neviem, či to skúmate spolu s rečníkom? Takže je - skúmame- existuje konanie ktoré je správne, presné, nemeniace sa podľa niekoho nálady, podľa niekoho temperamentu, potešenia, atď., konanie ktorým je pravda, nezávislá na minulosi alebo budúcnosti ako ideál. Sledujete to? Toto všetko je zahrnuté v tom slove. Takže sa pýtame, existuje konanie, úplne slobodné od všetkého podmienenia? Podmienenie znamená mať ideál ktorý potom diktuje alebo sa pokúša vládnuť nad tým čo je. Že? Som chamtivý, a mám predstavu že by som nemal by chamtivý a snažím sa chovať podľa toho ako by to malo byť, nie podľa toho čo je. Alebo som tak podmienený reklamou, televíziou, chamtivosť je ne- existujúca- Chcem nakupovať a nakupovať. Hovoria mi kúp si toto alebo tamto, a ja kupujem.
26:53	Takže, vieme prísť na to čo je správne správanie, čím je konanie, čo je správny postoj ktorý sa nezmení podľa rôznych podmienok. Toto je skutočne problém, jeden z problémov v tejto otázke. Rozumeli ste? Človek rozšíril celý význam tohto slova. Že? Použitie tohto slova, široký význam tohto slova. Je potom možné konať bez motívu, bez ideálu, bez nejakej formy podmienenia? Podmienenie od prírody, podmienenie z náboženstva, podmienenie podľa toho čo niekto čítal, vzdelanie atď - podmienenie. Takže problém je takýto, môže myseľ, môže mozog - držme sa nachvíľočku pojmu myseľ - môže byť myseľ slobodná od všetkého podmienenia a konať tak? To si vyžaduje značnú pozornosť, značné pozorovanie: byť si vedomý toho, že človek má ideály a prispôsobuje si k tomu svoje konanie. Som takýto, mal by som byť taký, hovorí sa tomu sebazlepšovanie. Milá fráza! To znamená"JA", čo je sebectvo, snažiace sa zlepšiť samo seba, a tak sa stáva ešte sebeckejšie. Takže, je možné toto všetko odložiť a vidieť čo je v skutočnosti a konať tak? Rozumiete? To si vyžaduje... Nechcem sa do toho pustiť máme ísť do toho?
30:02	Existuje konanie, ktoré sa nezrodilo z vedomostí? Teraz pozor. Je tu technická činnosť. fyzické konanie, kde musímmať veľa vedomostí ak chcem byť dobrým inžinierom, odborníkom v počítačoch - musím mať o tom veľa znalostí, alebo dobrý tesár,dobrý staviteľ - tam sú vedomosti potrebné. A ak konám psychologicky podľa vedomostí zbieram vedomosi a konanie podľa vedomostí ktoré je kompletné, preto je vždy v konlikte. Že? Vidíme to, alebo idem do toho... To čo je kompletné vždy musí byť čiastkový vo svojej činnosti; samozrejme. Je to tak? Ideme ďalej?
31:36	Takže, existuje konanie - prosím, oýtajte sa so mnou, neakceptujte, buďte trochu skeptický - racionálne skeptické - existuje konanie ktoré nie je zrodené z psychickej pamäte? Ak sa správam podľa psychických cedomostí ktoré som si o sebe pozbieral a viem, že také poznanie je vždy obmedzené, moje konanie bude obmedzené.ˇ Že? A tak hociktoré obmedzené konanie musí vždy dosiahnuť vlastný rozpor. Je to tak? Takže moja činnosť musí priniesť ľútosť, bolesť, byť v rozpore s touto akciou nasledujúci deň, a tak ďalej. Takže, existuje činnosť ktorá je slobodná - prosím, skúmajte to, neakceptujte všetko - existuje činnnosť ktorá je slobodná od minulých spomienok, dávnych spomienok, minulých nazbieraných psychologických infomácií, ktorými sú vedomosti, a to poznanie, ktorým som "JA", a preto to "JA" je limitované, a keď hovorím "Urobím toto" a konám takýmto spôsobom, také konanie bude vždy obmedzené a rozporuplné, a preto mätúce a tak ďalej. Je to tak? Ak je tomu rozumené jasne, potom existuje konanie - okrem technologického a všetkého toho ostatného - existuje činnosť ktorá je totálne slobodná od nazbieraných skúseností minulosti ktorou som "JA", ako spomienok, spomínaní? Pravdepodobne sa nikto nespýtal túto otázku. Nie že ja som originál, ale pravdepodobne sme sa nepýtali túto otázku. A pýtame sa ju teraz. Je to veľmi zaujímavá otázka, je, naozaj, pretože to zahŕňa - Chcete aby som išiel do toto všetkého? Je to pre vás zábava ? Ako som hovoril, keď svás to zaujíma, pôjdem do toho. Ak vás to zaujíma - mozog vždy akumuluje, nahráva, Každá skúsenosť je zaznamenávaná - nehoda alebo udalosť sa zaznamenáva, a podľa toho záznamu vy konáte - prirodzene. Ak som mal dopravnú nehodu, ta som nabudúce veľmi opatrný. To je nevyhnutné. Ale ja sa pýtam, my sa pýtame, existuje činnosť ktrorá nie je predtým zaznamenaná? Rozumiete? Že? Vidíte? Zaujíma vás toto?
35:58	Položte si pane túto otázku: Sú naše konania založené na minulých záznamoch, ako grampfón, obohrávate disk dokola a dokola a stále dokola: to je váš záznam: záznam a činnosť podľa minulého hluku. Teda, existuje činnosť ktorá nie je zrodená z psychologického záznamu? Sledujete to? Ako na to prídete? Toto je problém , ktorý vám je daný. Môžete to odmietnuť, povedať že je to nezmysel, že sa to nikdy nedeje. Existuje taká možnosť. Tiež, iná možnosť - môže sa to stať. Že? Môže to byť pravda, môže to byť lož, ale musíte sa na to pozrieť. Ak to chcete skúmať, nemôžete tvrdiť jedno alebo druhé. Je to tak? Takže človek musí nechať tie dva dísť - asertívne vyhlásenie že to nie je možné, alebo negatívne tvrdenia že to je možné. Takže obe dáme bokom. Potom, aký je stav mysle - Máte záujem o to všetko? - Aký je stav mysle ktorá je slobodná z minulého záznamu, a koná podľa toho? Je slobodná. Ak je slobodná, a ak je to možné, aby bola slobodná, potom aká je kvalita vnímania, náhľad, ktorým je okmažité konanie? Sledujete? Rozumiete? Len počúvajte, a ja vám vysvetlím trochu viac, ak môžem, ak máte o to záujem, ak máte trpezlivosť ísť do toho.
38:47	Prechádzam sa po hore, a zrazu prídem k priepasti. Nastane okamžitá reakcia. Konanie je spôsobené pudom sebazáchovy, čo je inteligencia. Že? Pud sebazáchovy je prirodzený, reakcia tela, ktorá hovorí, dávaj si pozor. Pestujeme si ju. Je to skúsenosť ľudstva nespadnúť do priepasti. Ten neustály minulý motív pudu sebazáchovy je zaznamenaný - podvedome alebo vedome - a odpoveď naň je prirodzená ineligencia. Teraz, podobne zaznamenávame psychologickú ochranu. Sledujete to? To znamená, "Čo som, ak nemám pamäť?" Ak nemám... ak tam nie je zaznamenávanie? Som nikto. Takže, strach z toho, nebyť nikým, poznanie toho nám dáva základný pocit že sa musíme chrániť. Že? Sledujete to? A z toho konáte. Z tohto dôvodu, pamäť, poznanie, sú nutné, a tento rovnaký pohyb stále pokračuje na psychologické pole. Je to jasné, alebo to zahmlievam? Obávam sa, že to zahmlievam. Jasné ako facka!
41:28	Teraz chcem prísť na to - Beriem to veľmi vážne - Budem meditovať hodiny, alebo myslieť, pracovať, musím to zistiť, či existuje konanie, ktoré sa nezrodilo z predchádzajúcich záznamov. Ak po tom intenzívne túžite, je to to, čo chcete zistiť, potom musí človek pozorne sledovať, keď sa deje akékoľvek zaznamenávanie. A zaznamenávanie sa nestane tam, kde je úplná pozornosť. Lebo len nepozornosť, chýbajúca pozornosť spôsobuje - čo som tým chcel povedať? - To spôsobuje zaznamenávanie. Všimli ste si to? Keď sa pozeráte na tie hory alebo túto krajinu so všetkými tými stromami a slnečným svetlom, a venujete tomu úplnú pozornosť, to znamená, sledovanie, pozorovanie všetkých tých stromov, celý ten pohyb listov a svetlo na listoch a tiene - úplnú pozornosť, nie je tam nahrávanie. Všimli ste si to? Alebo je to moja fantázia? Prosím, ako tu sedíme, experimentujte!
43:31	Takže je možné nezazmenávať: čo je konanie zrodené z pamätania si, konanie zrodené z vnútra pohľadu do -vhľadu,a z toho vhľadu je konanie. Dám vám jeden príklad, dúfam že pomôže: Nemám rád dávanie príkladov ale urobím to.
44:08	Človek vníma, logicky, že organizované náboženstvo je po celom svete, s jeho presvedčením, s jeho dogmami, so svojimi rituálmi, s ich poverami, s ich zvláštnou formou uctievania, atď., je zrodený zo strachu, zrodený z propagandy, zrodený z hrozby spoločnosti - Hrozba spoločnosti je, že ak ste protestant v katolíckej krajine, je to pre vás dosť ťažké. Že? Takže mať vhľad do celej povahy nábožensko organizovanej štruktúry. Mať o tom kompletný prehľad, čo znamená, že nie ste ani hinduista ani katolík, protestant, čokoľvek. Vidíte obsah tejto štruktúry, okamžite, a to vnímanie, okamžité vnímanie, vás oslobodzuje od organizácií - od nábožensky konštruovaných organizácií. Že? Tak zvané " Nie duchovné štruktúry, duchovné autority oslobodia niekedy človeka od smútku? Prenikúť do toho znamená, že nepatríte k ničomu. Vtedy tam je okamžitá sloboda, ako keď ste prišli k priepasti, je tam okamžitá reakcia. Chápete to všetko? Chápeme sa trošku? Nestačí to chápať nejako, musí to byť úplne pochopené.
46:23	Takže tam je konanie, ktoré sa nerodí z minulých spomienok, z budúcich nádejí a ideálov. Je si úplne vedomé toho, čo je, a mať náhľad na to "čo je" je ukončenie toho" čo je". Rozmýšľam, či tomu rozumiete? Mám sa do toho dať v nasledujúcej otázke?
47:07	Tretia otázka: Nakoľko slovo nie je vec, môžeme dosiahnuť osvietenie cez slová? Môžu symboly zmazať škodu spôsobenú symbolmi, alebo sme zvádzaní ilúziou osvietenia?
47:37	Nakoľko slovo nie je vec, môžeme dosiahnuť osvietenie cez slová? Môžu symboly zmazať škodu spôsobenú symbolmi, alebo sme zvádzaní ilúziou osvietenia?
48:05	Zaujímalo by ma, či si väčšina z nás uvedomuje, že slovo nikdy nie je vec. Moja manželka nikdy nie je tá žena, alebo môj manžel. Slovo - viete, keď idete do tohto problému slova - Chcete ísť do všetkého, čo? Ak si to uvedomíme ,slovo nie je tá aktuálna vec, popis nie je skutočnosť, symbol nikdy nie je fakt, to ideálne nikdy nie je to, "čo je", a ak pozorujete, ak ste si vedomí, náš mozog je chytený v slovách; sieť slov. Som katolík, som protestant, som američan -sledujete? Sú to všetko symboly, to všetko sú slová, obrazy. A mozog je v tom chytený. To znamená, myslenie je slovo; existuje myslenie bez slova? Nechcem ísť do toho všetkého.
49:43	Je to veľmi zaujímavé pre vás zistiť všetky tieto veci, pretože potom sa vaša myseľ stane mimoriadne čulá, prirodzene. Byť slobodný od slova, ale napriek tomu používať slovo presne. Takže slovo nie je vec; a symbol nikdy nie je skutočný. Strach, slovo "strach", nie je reakcia. Je to tak? Ale slovo "strach" vytvára naše konanie. Nie pocit strachu, ale tiež slovo vytvára strach, alebo, alebo slovo vytvára strach, a je možné pozrieť sa na tú reakciu bez slova? Toto je tak jednoduché.
51:06	"Môžeme byť naozaj osvietení prostredníctvom slov? "Dobrý bože! Zaujímalo by ma, prečo používame slovo "osvietenie"? Samozrejme - pozrieme sa na slovo "osvietenie", Je to veľmi zaujímavé ísť do toho, čo voláme osvietením, o čom všetci guruovia hovoria. Pre niektorých ľudí, je to posvätné slovo, byť osvietený. Nie prostredníctvom kníh, nie skrz vedomosti, nie skrz čas. Rozumiete? To nie je vec, na ktorej sa dá postupne pracovať až do - praxou, meditáciou, robením všetkých tých trikov. Tak, samozrejme, slovo "láska" nie je láska. A podobne, čo je osvietenie? Kto je osvietený? Osvietený čím? Osvietený o čom? Sledujete? Osvietený - nerobte si z toho srandu. Iste, myseľ, ktorá je osvietená je slobodná od všetkých podmienení. Hinduista, s jeho poverami, so všetkými tými vecmi jeho náboženského podmienenia, ako aj psychologického a prirodzeného podmienenia spôsobili to, že si hovorí "hinduista". Ako môže taká myseľ, ktorá bola tak podmienená, byť niekedy slobodná? Je osvietenie, úplná sloboda od podmienenia? Môže katolík - Dúfam že nikto... Nikomu nestúpam na otlak - môže katolík, so všetkými jeho poverami, s jeho spasiteľmi, s jeho rituálmi, a hierarchickou autoritou, atď., môže vôbec byť osvietený? S jeho podmienením, baptista, poznáte celý ten intelektuálny, prefíkaný biznis ktorý zväzuje ľudí podľa nejakého vzoru. Sami si odpovedzte. Môže myseľ - môže ľudská bytosť byť osvietená, keď sa bojí? Keď hľadá moc, výhody, zhromažďuje peniaze v mene osvietenia - čo je to, čo niektorí Guru robia, obrovské sumy peňazí., a potom rozprávajú o osvietení.
55:15	Takže slovo nie je vec. A, pýtajúci sa pýta, poškodili symboly ľudskú psychiku? Iste! Ak som Hinduista -osobne nie som - Ak som Hinduista - Narodil som sa v Indii, ale to nemá žiadny význam - ak som Hinduista, majú nespočetné symboly, ako kresťanský svet: ich bohyne, ich bohov, bohov kmeňa, a bôžikov a veľkých bohov. Som podmienený tým - Ak. A ako môžem... Tie podmienenia, tie symboly, poškodili jasnosť mysle, psychiky. Že? To je očividné. Symboly očividne spôsobili škodu. Pretože to zabraňuje ľudskej bytosti ísť priamo k pravde, k faktu, nie uctievať symboly.
57:03	Pýtajúci sa tiež pýta: sme zvádzaní ilúziou osvietenia? Samozrejme! Znie to milo. Ale osvietenie nie je čas. Nie je to proces. Nie je to niečo k čomu sa postupne dostanete. Aby ste boli slobodní od všetkého podmienenia, čo tiež znamená, že ste úplne svetlom sebe samému , a nie ste závislí na žiadnej osobe, žiadnej idei, žiadnom učiteľovi - svetlom sebe samému Takže úplne, z tohto svetla pochádza konanie. Ach, toto je krásna otázka, ďalšia otázka.
58:12	4 Otázka: Prečo sa nemeníme?
58:18	Áno, pane. Chystal som sa spýtať na túto otázku sám.
58:29	Vidím tu ľudí ktorých poznám už mnoho rokov prichádzajúcich rok čo rok, a ja som sa ich pýtal tiež, prečo sa nemeníme? Čo nás prinúti zmeniť sa? Položte si tú otázku sami? Aká je to energia, pohon, intenzita, ktorá nás zmení? Zmena - čo máme na mysli slovom "zmena"? Zmena z tohto na tamto. Že? To je predpojaté; preto, to nie je vôbec žiadna zmena. Zaujímalo by ma, či to vidíte ? Vidíme to? Ak sa zmením podľa nejakého vzoru ktorý som si starostlivo stanovil, to nie je zmena. Je to pokračovanie toho čo je upravené, čo dúfam, že ma povedie ďalej , k ďalším úpravám, ale to je rovnaký reťazec. Je to tak? Rovnaký pohyb. Takže, čo máme na mysli pod pojmom zmena? Pre rečníka to znamená ukončenie, nie pokračovanie toho čo je upravované. Rozumiete? Zoberme si napríklad fyzikálnu revolúciu; komunisti, leninisti, trockisti - zmena. Ich idea revolúcie je zmeniť celú štruktúru spoločnosti, vonkajšie prostredie, dúfajúc, že tým prinesú úplne nového človeka. To znamená, že vonkajší tlak zmení cára na komunistu, bolševika atď., nakoniec alebo čo najskôr zmenia človeka na iného. Zatiaľ neuspeli, naopak, urobili hrozné veci.
1:01:10	Takže hovoríme o psychologickej zmene. Zmeniť úplne obsah nášho vedomia.
1:01:29	Že? Nie zmeniť vedomie k lepšiemu vedomiu, k vytríbenému vedomiu - menej násilnému, alebo občas násilnému, atď. Koniec obsahu vedomia je radikálna zmena... radikálna premena. Nepoužil by som tu slovo "zmena". Takže, prečo sa nemeníme? Odklonte sa od toho, úplne. Zodpovedali sme otázku jasne? Prečo po milión a milión rokoch, sme sa my ľudské bytosti znížili sami k súčasným otrasným podmienkam, - Je to otrasné, desivé: násilie, brutalita, zabíjanie kvôli kúsku zeme - Pre boha! Prečo? A otázka znie: prečo neukončíme toto všetko? Odpovedzte, prosím na toto. Vy všetci ste vzdelaní, pracujúci, inteligentní v určitom smere, zarábajúci peniaze, chodiaci do práce, a všetko to ostatné, ale nevyriešili ste skutočný problém. Prečo? Zmení vás vonkajší tlak, priniesie mutáciu psychiky? Mutácia znamená úplnú zmenu, to čo bolo už nie je. Nie zmeniť niečo. To, čo bolo,to znamená, môj hnev, moje násilie, moju hlúposť, moje lipnutie na nejakej idiotskej ilúzii, nejakom symbole čo ma ochráni pred niečím alebo iným. Čo nás zmení? Vonkajší tlak to očividne nespravil. Že? Je to celkom jasné. Je vám to jasné? Tým že zmeníte spoločnosť, nezmeníte seba. Pretože vy tvoríte spoločnosť. Je to jasné? My sme spravili z tejto spoločnosti to, čo je: vojny, zabíjanie sa navzájom pre nejakú národnú prestíž, česť, kúsok zeme. Rozumiete o čom to celé je?
1:04:54	A po tisíc rokoch nie sme slobodní od strachu. Čo nás zmení? Viac vedomostí o sebe? Viac vedomostí o svete, okolo nás? Znalosť toho že nemôžeme zabíjať a zabíjame? Nazbierali sme tisícky rokov vedomostí čo nám pomohlo zabíjať ľudí, a tiež vieme, že sa nesmie zabíjať. Kde nás to vedie? Že?
1:05:50	Takže, utrpenie, bolesť, lipnutie, tlak, na oplátku - odmena a trest? Sledujete? Zmení nás to všetko? Očividne nás to nezmenilo. Takže čo nás prinúti zmeniť sa? Nie zmena - čo nám umožní transformovať, čo nás prinúti ukončiť tento hrozný zmätok, smútok, bolesť, úzkosť, osamelosť - to všetko - skončiť? Slzy? Už sme plakali dosť. Smútok. Nič zvonka. Rozmýšľam, či si to uvedomujeme? Bez bohov, bez spasiteľov, bez vonkajšej sily, plánu zmení nás to? Sme až príliš šikovní na to všetko. Príliš mazaní.
1:07:29	Myslím si, že to je veľmi vážna otázka, ktorú sa človek má sám pýtať: prinesie čas túto zmenu? Mali ste čas milión rokov, takže čas to rozhodne nespraví. Takže nič z voku nás nezmení, nesprinesie zmenu. Čo nás zmení, je naša vlastná pozornosť, naše vlastné uvedomovanie si zmätku v ktorom žijeme, pozeraním sa naň, zostávajúc s tým, nie snaha zmeniť to, nie pokúšajúc sa zmeniť to. Rozumiete tomu? Je to veľmi zaujímavé. Odmietnime - ak to budeme robiť - vonkajší vplyv,celkom - bohov a všetko ... odmietnime, každý inteligentný človek to odmietne. Ale on neodmieta operátora vo vnútri. Rozumiete? Činiteľ, ktorý hovorí, budem to robiť. Ten konateľ je minulá pamäť, minulá spomienka, minulé poznanie. Ak by to bolo úplne zmenené potom pozorujete "čo je" úplne slobodne, a keď to pozorujete tak úplne, s úplnou pozornosťou, to, čo je, úplne skončilo. Tak to musí byť niečie vlastné vnímanie niečej biedy, zmätenosti, a úplne s tým žiť, nesnažiť sa rozoberať to.
1:10:03	Je to už hodina a desať minút, znesiete toho ešte viac?
1:10:09	Q: Áno.
1:10:17	K: Naozaj vládzete? Q: Áno.
1:10:24	5 Otázka: Môžete hovoriť podrobnejšie o význame posvätnosti a zvlášť o jej mieste v modernom svete?
1:10:35	Môžete hovoriť podrobnejšie o význame posvätnosti a zvlášť o jej mieste v modernom svete?
1:10:55	Slovo ´svätý´ nie je realita. Že? Je myseľ svätá -´s-v-ä-t-á´- posvätná? Tak teda pane, skúmajte to. Je to myseľ, myslenie, čo vytvorilo architektúru, katedrály, najúžasnejšie v 10., 12.-storočí - neskutočnej krásy? Ak ste boli v niektorej z tých krásnych stredovekých katedrál, v stredovekých katedrálach v Európe, mimoriadny zmysel vitality týchto pilierov, krása vysokej povaly. Všetko to spravila myseľ. A myseľ takisto vytvorila celý obsah vo vnútri tej stavby, tú úžasnú kamennú stavbu. Že? Je to jasné, nie? Že? Takže čo je sväté? To je, čo je to, čo je sväté, celistvé? Ak je myseľ svätá, tak teda všetko čo vytvára je sväté: delo, atomová bomba, zabíjanie jeden druhého, počítač, spasiteľ - váš spasiteľ, nie môj- rituály, bitie niekoho - sledujete?- potom, keď raz uznáte že je myseľ svätá, všetko čo robí je sväté. Že? A myšlienka vynašla to, čo nie je posvätné a to, čo je posvätné. Rozdelila svet ako svet, a to čo je posvätné, čo nie je svetské. Svätého a hriešnika.
1:14:31	Tak prosím, toto je veľmi vážna otázka, nie je to len obyčajná otázka na konci niekoľkých otázok. Je to veľmi, veľmi dôležité,toto pretože myseľ trhá človeka na kusy: briti, francúzi, američania, rusi, argentínčania. Sledujete? Takže ak raz pripustíte alebo súhlasite, alebo akceptujete že myseľ, nech robí hocičo, je svätá, potom sa nemáte čoho obávať. Potom sa budete zabíjať navzájom, bude pokračovať tak ako ste. To môže byť to, čo chcete. To by mohlo byť to, čo ľudstvo chce.
1:15:32	Ak chcete zistiť, to, čo je najviac sväté, nemožno to zmerať slovami. Zmerať niečo slovami, čo je nemerateľné, nemá vôbec význam. Ale prísť na to, čo je sväté, posvätné. Je láska myseľ? A je láska túžba? Bez lásky, ktorá je svätá, nemôže byť.
1:16:32	Takže všetky tieto vysvetlenia nie sú to, čo je. To čo je večné sa nedá vložiť do slov. Ale keď čas a myseľ skončia, to čo je najsvätejšie, nastane. Ale keď hovoríte, ako skončiť moje myslenie, ako zastaviť čas, potom ste späť pri Guruovi ... Ale zistiť, ísť do toho, čo je myšlienka, či to môže skončiť. Mysleľ nemôže skončiť ako keď ja idem z tohto miesta na tamto miesto, keď riadim auto, alebo vtedy keď používam jazyk, v komunikácii. Ale vnútorne, môže čas zastať? Môže myslenie skončiť? Nie skrz kontrolu, nie skrz vôľu, ale nutkanie zistiť, čo je od začiatku, čo nemá koniec. Pustiť sa do toho, vyžaduje - To je skutočná meditácia, čo je celý pohyb života.