Krishnamurti Subtitles home


OJ82Q4 - 4. Míting otázok a odpovedí
Otázky verejnosti a odpoveď 4
Ojai, California, USA
13 Máj 1982



0:40 Toto je posledné stretnutie "otázok a odpovedí". . Znova sme dostali veľa otázok a nevieme ich zodpovedať všetky.
1:05 Znova by som sa vás chcela spýtať otázku, ak môžem, položili ste rečníkovi toľko veľa otázok, a rečník by sa vás chcel spýtať jednu otázku, a dúfam, že vám to nebude vadiť. Prečo, keď ste takí vzdelaní a žijete v takej blahobytnej spoločnosti, s prekrásnou krajinou, s lesmi, riekami, nádhernými horami, prečo je to tak, že sa nemeníte? Myslím si, že je to veľmi dôležitá otázka. Prečo je to tak, že sme takí ľahostajní - nie čo sa týka vonkajších reakcií, ale čo sa týka niečoho hlbšieho, trvalého, niečoho, čo za to stojí? Prečo sa nemeníme?
2:49 To je otázka s ktorou sa rečník zaoberá, nech ide kdekoľvek. Existujú veľké obecentstvá, malé diskusie, rozhovory a pod., a na konci cesty je len tak málo, tak málo tých ktorí vo vnútri vykonajú radikálnu zmenu. Sú veľmi priateľskí, sú to sociálni pracovníci, niektorí z ich sú politici, niektorí z nich sú známi guruovia. Zdá sa, že všetci pokračujú v starých šlapajách, navonok požadujú isté politické zmeny aby zastavili konkrétnu vojnu, aby mali viac peňazí atď. Ale hlboko v ich vzťahoch, v ich hľadaní sa dostanú po určitý bod a tam to končí. Prečo? Nechám tú otázku na vás, zodpoviem tie otázky, a potom vytiahnem tú otázku znova, na konci tých pár otázok ktoré už boli položené.
5:03 1.Otázka: Človek vidí, že chaos vo svete rýchlo narastá. Milióny sa míňajú na zbrane, sociálna spravodlivosť sa rúti, vlády, aj totalitné aj demokratické sú stále agresívnejšie. Hoci človek vidí potrebu hlbšej základnej ľudskej zmeny, môže sa rečník vyjadriť k otázke aktívnej politickej angažovanosti?
5:43 Človek vidí, že chaos vo svete rýchlo narastá. Milióny sa míňajú na zbrane, sociálna spravodlivosť sa rúti, vlády, aj totalitné aj demokratické sú stále agresívnejšie, a násilnejšie. Hoci človek vidí potrebu hlbšej základnej ľudskej zmeny, môže sa rečník vyjadriť k otázke aktívnej politickej angažovanosti?
6:20 Som demokrat alebo republikán. Je to tak? Bez srandy, prečo, ak sa smiem spýtať, prečo máme tekú veľkú dôveru k politickým lídrom? Je to rovnaké vo všetkých krajinách - vo Francúzku, v Anglicku, tu, v Indii, atď. Prečo? Dávame veľkú dôveru ekonómom, politikom, lídrom. Prečo to robíme? A čo myslíme pod politickým činom?
7:26 Prosím pýtame sa spolu, nielenže počúvate rečníka, a čakáte na jeho vysvetlenie otázky. Spoločne premýšľame nad týmto problémom ktorý je v skutočnosti vážnym problémom, ktorý ovplyvňuje celé ľudstvo. Niektoré politické skupiny, demokrati, prichádzajú k moci - konzervatíci, alebo labouristi alebo republikáni či demokrati - a zdá sa, že majú nesmiernu moc, pozíciu a moc, a my ich nasledujeme. Hovoria nám, čo máme robiť a my ich nasledujeme. Prečo v nich vkladáme dôveru a akceptujeme ich úsudky? Posielajú nás do vojny, podľa nejakých pravidiel vládnych predstaviteľov, a zabíjajú sa tisíce ľudí: pretože väčšina ich volila a dala im moc, postavenie a vedenie a mi ich iba nasledujeme ako ovce. V skutočnosti sa len zdá, že apelujú na naše najnižšie inštinkty, ako je národná hrdosť, česť a všetky tie veci... A my sme tým stimulovaní a sme ochotní preto zabíjať druhých, za kúsok zeme, atď. Prečo? Prečo im veríme?
9:40 Prosím, odpovedzte na túto otázku. A čo myslíme pod politickým činom ktorý sa líši od všetkých iných činov? Prečo oddeľujeme politiku od nášho bežného života? Prečo delíme politickú aktivitu na ľavú stranu, pravú, stred, alebo extrémnu ľavicu, extrémnu pravicu? Prečo, ak sa smiem spýtať, prečo je politická činnosť tak veľmi odlišná od konania v našich vzťahoch, konanie, čo sa týka strachu v nás, atď? Alebo, je politická časť nášho života niečo, čo nie je oddelené? Politika, ako sme si minule vysvetlili, podľa bežného vysvetlenia v slovníku, je umenie vládnutia, veda vládnutia. Prečo dávame toto umenie politikom? Očivdne je to zvláštna rasa, ktorá sa od nás líši. Toto je naozaj otázka ktorá zahŕňa, prečo sme závislí na politikovi, guruovi, kňazovi, alebo hocikom, aby nás viedol? Odpovedzte prosím na túto otázku! Prečo odborníci preberajú zodpovednosť za náš život? Je to preto, že nemáme tzv. dôveru v nás samých? Nie sme si sebou istí, a prisudzujeme túto vlastnosť politikom a druhým. Je to v nás že nie sme postačujúci a niekto tam vonku nás spraví dostatočnými?
12:54 Takže, máme brať život ako oddelené faktory: politiku, náboženstvo, ekonomiku, atď? (zvuk píly) Máme tu dnes nový hluk. Alebo máme brať život ako taký? Prosím, uvažujte, pýtajte sa. Pýtajúci sa pýta, aké politické aktivity može človek robiť? Možnože pýtajúci - človek sa môže mýliť, ak sa mýlim, prepáčte - je politická činnosť iná ako náboženská činnosť, iná ako činnosť idealistu, alebo človek berie celé žitie, učí sa na univerzitách, v školách, zo vzťahov, strachov, viery, úzkosti, a politického konania - nie je toto všetko spôsob života? Vyjadrujem sa jasne?
14:47 Je to tak, že sme vo vnútri takí rozdelení - na náboženskú aktivitu, politickú aktivitu, rodinnú aktivitu, individuálnu aktivitu, kolektívnu aktivitu - sledujete? Alebo berieme život ako jeden celok v ktorom sú všetky tieto aktivity zahrnuté. Ale keď sa oddeľujeme jeden od druhého, nevyhnuteľne prinášame rozpor. Niekto povie, že náboženský život je nezlučiteľný s politickým. Náboženská osoba sa neangažuje v politike, pretože bežná politika ja taká skazená vec, kontrolovaná veľkými priemyselníkmi, ktorí chcú pre stranu veľké peniaze, a závisia na bohatých ľudoch, atď. Takže ako, každý z nás, odpovie na túto otázku? Je tu nárast v zbrojení, práve teraz ničia jeden druhého, zabíjajú sa pre - bohvie prečo? A oba, aj demokratický svet aj totalitný svet sa stávajú, ako pýtajúci sa hovorí, viac a viac agresívnejšími. Takže aký je váš... ako sa vyrovnávate s touto otázkou? Je veľmi ľahké položiť otázku. Veľmi ľahké položiť otázku a čakať, že ju ten druhý zodpovie. Ale ak na túto otázku musíme odpovedať my sami, berúc do úvahy, čo sa v skutočnosti deje vo svete: národnostné, náboženské, ekonomické vojny, ohromné výdavky peňazí na zbrojenie - Aká je vaša odpoveď? Ako by ste odpovedali na túto otázku? Ak sme Američania, budeme hovoriť, "Náš spôsob je najlepší spôsob", atď. Alebo by ste uvažovali nad správnou odpoveďou. Pravdivá odpoveď je, že nemôžeme oddeľovať tieto aktivity ale považovať život za jeden pohyb?
18:19 A čo je to politická činnosť? Chceli by ste založiť novú stranu, sociálno demokratickú stranu? Alebo hľadať nového vodcu pre budúce voľby; odsúdiť súčasného vodcu, a keď sa nový vodca zrodí v budúcich voľbách, opäť existujú pochybnosti o ňom - Poznáte to ... keď medové týždne skončia potom začne celý problém.
19:04 Takže, aká je vaša odpoveď? Prosím, pane, pustite sa do toho sami. Aká je vaša odpoveď keď ste si to dobre premysleli? Chcete sa spýtať či existuje činnosť, či existuje činnosť ktorá nie je deliteľná, činnosť, ktorá zahŕňa politiku, náboženstvo, ekonomiku, všetko - celý život. A je to možné?
20:06 Človek vidí korupciu všade na svete - čierny trh, bohatí ľudia sú stávajú ohromne bohatými, privilegované triedy, a tak ďalej. Kde začnete konať tak, aby ste do toho zahrnuli všetky činnosti? Kde začnete? Aby ste zašli ďaleko, človek musí začať veľmi blízko. Že? Takže, čo to je, veľmi blízko? Ja. Ja som najbližšia osoba, takže ja začnem nie ako sebecká činnosť, alebo sebecké hnutie. Ja som ten najbližší, alebo som stred z ktorého začínam; nie tam vonku. Môžem žiť život, ktrorý nie je vôbec roztrieštený? Náboženský život separuje od všetkých ostatných životov, aktivít, ale život ktorý je politický, náboženský - sledujete? Môžem tak žiť?
22:20 To zahŕňa, či ne- chápem celú tú oddelenú aktivitu kompletne a v pochopení tých jednotlivých činností ktoré sa potom stávajú rozporné, konfliktné, nekonečné rozdelenia. - Ak tomu dobre rozumiem, vnímam to nie abstraktne, ako ideál, alebo intelektuálne, ale ako faktickú vec. Z toho pozorovania bude človek konať kompletne. Zodpovedal som túto otázku? Ak skutočne chcete začať politickú činnosť, novú stranu, novú skupinu, nového lídra vášho mesta, potom sa obávam, že sa nebudeme chápať, a sme späť v starých koľajách. Ale my hovoríme, že život ktorý je kompletný, dostatočný psychologicky, z takej vlastnosti mysle a srdca, potom všetka činnosť je v tom zahrnutá.
24:19 2. Otázka: Hovoríte, že z negatívneho vzíde pozitívne. Ako sa dá negovať "Ja" bez potlačenia alebo odmietnutia, či bez konfliktu? Kto je ten, čo neguje? Môžete rozobrať tento problém?
24:45 Hovoríte, že z negatívneho vzíde pozitívne. Ako sa dá negovať "Ja" bez potlačenia alebo odmietnutia, či bez konfliktu? Kto je ten, čo neguje? Môžete rozobrať tento problém?
25:13 Vy rozoberiete tento problém, nie rečník.
25:26 Čo je to pozitívne konanie? A čo je negatívne konanie? Pozitívne konanie je: Musím to urobiť, urobím to! Toto je správne, toto je zlé, alebo, čo sa považuje za správne podľa určitej idealistickej predstavy ktorá nakoniec prinesie iný svet, atď. Pozitívne konanie, pozitívne myslenie ako ho evangelisti a druhí propagujú. Pozitívne myslenie. A čo je negatívne myslenie? Rozmýšľať zle o druhých? Ja neviem, čo je to negatívne myslenie. Naozaj! Rozmýšľanie samo o sebe je negatívne, ale na tom nezáleží, to si preberieme.
26:41 Takže, pýtajúci sa chce vedieť, či moje Ja, základ sebectva, na seba zameraná aktivita, môže byť popretá bez nátlaku, bez konfliktu, bez akejkoľvek formy úniku. To je otázka. Nehovoríme, že musíte poprieť Ja. Ako môžete poprieť Ja? A kto to je, ako anketár hovorí, kto popiera, alebo presadzuje? Keď sa povie "ja som", kto je to kto hovorí "Ja som" agresívne? A kto je to, kto hovorí: "Ja nie som"? Obe, aj pozitívne aj negatívne, kto je to? No tak, páni.
28:07 Je to samotné vedomie, samotný stav mysle, samotná jasnosť v našom vedomí? Sledujete všetky moje otázky? Existuje nejaký prvok jasnosti v tomto chaotickom vedomí - chaotický, konfliktný, agresívny, strach, obavy, viera, presvedčenie, povery, úzkosť - to všetko. V tom zmätku, ktorým je naše vedomie, je tam nejaké miesto jasnosti ktoré potom môže povedať: Budem riadiť, nebudem potláčať, zmením celý tento zmätok? Chápete moju otázku? Je tam? Odpovedzte, prosím! Ak je k sebe človek naozaj úprimný, a nechce sa klamať, alebo prijať nejakú upokojujúcu predstavu, alebo len sledovať nejakú tradíciu, potom budete hovoriť, že je tu nejaká oblasť v tomto chaotickom vedomí ktoré je jasné, nezmätené, a že to prinesie jasnosť do celej oblasti zmätenia. Rozumiete mojej otázke? Toto je starý, veľmi starý príbeh, že existuje, podľa hinduistov v ázijskom svete, určitá entita, okrem tohto všetkého , - hovoria tomu atman, boh, alebo ako sa vám páči - kto je svedkom tohto všetkého, a všetko vidí, prostredníctvom rôznych foriem tvrdenia, konfliktov atď., nakoniec oslobodí myseľ od zmätku. Je tak? A pravdepodobne aj tu, v západnom svete, je tu myšlienka večnej duše, nech už to znamená hocičo, ktorá sa postupne vyvíja a nakoniec ide do neba. Je to tak? Toto všetko sú veľmi upokojujúce prospechárske teórie. Ale zatiaľ nevyriešili zmätok, konflikt človeka, jeho muky, jeho osamelosť, jeho depresie, a tak ďalej.
31:50 Tak, prečo nevyskúšať - keď ste všetci na Západe takí praktickí, a Východ sa vás tiež snaží napodobňovať tým, že sa stáva veľmi praktickým, - prečo nevidieť, že je to absolútne nepraktické?; Boh v tebe, alebo duša v tebe, alebo jasnosť vo vás ktorá zotrie tento zmätok tak ľahko. Ak to nie je praktické, pretože nie je, očividne, pretože sa to nepodarilo - nepodarilo v tom zmysle, prosím, vyjasnime si použitie tohto slova, podarilo, nebyť niečím v tomto svete, mať viac peňazí a tak ďalej, - podarilo sa úplne pochopiť, ukončenie konfliktu, a tak ďalej. Pretože sa to nepodarilo, poďme sa na to pozrieť inak. To znamená, že človek to musí poprieť, negovať to. To je proti všetkým vašim náboženským tradíciám. -Biblia, duša - rozumiete o čom hovorím? Poprieť to všetko! Ak to spravíte, potom sa na to môžeme pozrieť inak, ale ak ste k tomu všetkému len trochu pripútaní, či už vedome alebo nevedome, tak potom nebudete hľadať nič iné.
34:06 Takže, v prvom rade, čo je to, to moje JA? To JA? Všetky hodnoty, všetky sklony, rôzne formy výstredností, rôzne názory, rôzne bôle, konflikt vo vzťahu, strach, osamelosť, bolesť, hľadanie nejakého iluzórneho bezpečia utrpenie - to všetko - meno, forma, to ste "Vy". Že? Alebo o tom pochybujete? Ak o tom pochybujete - mohli by ste - tak keď o niečom pochybujete, tak to znamená, že to musíte aj preskúmať, nielen o tom pochybovať. Ak pochybujete o tom , či je boh - ak pochybujete, nehovorím, že by ste mali, ak pochybujete, potom sa musíte pýtať či existuje taká vec. Ale iba pochybovať, povedzme si - to nemá význam. Skepticizmus má veľkú hodnotu, ale ak ste stále iba skeptický aký to má zmysel, to je ako byť iluzórny, chytený v ilúzii, obe sú rovnaké. Takže tam, kde je pochybnosť, je aj pýtanie sa. Takže sa pýtame spolu. Toto "Ja", táto separátna aktivita, tzv. jedinec, čo je esenciou "Ja" Pýtajúci sa chce vedieť ako to poprieť,- tú celú aktivita "mňa" - moje vlastnosti, moje vlastnosti, moju agresivitu, sledujete, to celé. Ako to má človek poprieť?
37:04 Takže, pýtajúci sa pýta: Ako to negovať? Potom pokračuje a pýta sa, kto je ten, čo popiera? Sledujete? Najprv povedal: Povedzte mi, ako to negovať? Potom hovorí: Kto je ten, čo neguje? Sledujete? Zaujímalo by ma, či to chápete. Takže mi to nenegujeme. My sa snažíme zistiť, čo urobila vo svete ako prvé, táto na seba zameraná egotistická činnosť, čo porobila vo svete, a videli realitu, skutočnosť, a potom sa pýtali: Kto to je, kto po celý čas koná z centra. Rozumiete mojej otázke? Nie je to o tom aby sme sa negovali, ale samotná aktivita tohto JA vo svete, čo spôsobila svetu, čo spôsobila v rodine, v skupine, v komunite, v národe, vo svete, atď., a keď vidíme realitu, nie predstavu toho čo spôsobila svetu, ale to, čo sa v skutočnosti deje, skutočnú činnosť toho, a oddtiaľto - čo je naše kritérium - tak sa pýta, či to JA, ktoré vytvára takú neplechu vo svete, či môže to JA skúmať? Sledujete?
39:14 Potom sa pýtame, čo je to čo skúma samo seba? Je to tá istá otázka len inak povedaná. Takže po prvé: Čo porobila vo svete? Ani na to nemusím odpovedať . JA sa rozdelilo na krajiny, komunity, na rôzne formy sociálnych skupín, oddelilo sa od zvyšku komunity, spoločnosti, sveta, ako rodina, a od rodiny, to "JA": moja agresivita, moje šťastie, môj výkon, a tak ďalej. Prinieslo rozdelenie vo svete, pretože hovorí, že v tomto rozdelení, ako zvláštne verím, moje konkrétne náboženstvo, moja konkrétna viera, v tejto viere, v tomto presvedčení, v tejto dogme budem v pohode, v bezpečí. Že? Sledujete to? Takto vytvorilo obrovské rozdelenie, neuveriteľné rozdelenie, a preto tam, kde je rozdelenie musí existovať konflikt. Takže to JA, ktoré je tvorcom tohto rozdelenia, čo je zdrojom konfliktu -že - môže to"JA" skončiť? Nie potlačiť, nie vyhnúť sa mu, nevyhýbať sa, atď. Môže to JA, ktoré urobilo celú tú neplechu, všetky tieto strašné veci na svete: Rôzni bohovia, to prinieslo milióny vojen, tisíce vojen. Je to skutočnosť? Pre vás, nie pre mňa. Je to skutočnosť? Alebo je to prehnané? Alebo je to len nejaký koncept, a vy sa prispôsobujete tomu konceptu? To znamená, vojna je krutá a tak aj ja musím byť... - sledujete? Najprv prijmete tú myšlienku, a potom sa tej myšlienke prispôsobíte. My hovoríme, pozorujte čo sa deje vo svete, bez skreslenia, bez zaujatosti, a uvidíte to čo JA, tzv. individuálny rozvoj, individuálnu agresivitu, individuálny úspech, a tak ďalej, čo urobil vo svete.
43:05 Ak máte v tomto bode veľmi jasno, potom hovoríme: Teda vidiac, aké krutosti, beštiálnosť spôsobili vo svete, môže to hnutie, ktorým som "JA", môže sa vôbec tento pohyb zastaviť alebo radikálne zmeniť? Ak ste si tú otázku položili, tak potom: Kto je ten, kto prinesie zmenu? Pýtajúci sa to hovorí. Kto je ten, čo skončí túto sebeckú aktivitu. Že? To je to, čo pýtajúci sa hovorí. To znamená, že musíme ísť oveľa hlbšie, čo znamená: Existuje rozdiel medzi pozorovateľom a vecou ktorú pozoruje? Prosím, len si to vypočujte! Nieže súhlasíte alebo nesúhlasíte, alebo poviete: "Ach, opakujete staré veci. Toto sme počuli minulý rok, pred dvomi roky, alebo pred dvadsiatimi rokmi - "Opakujete sa"! Pohnite sa z tej rutiny. Pohneme sa z tej rutiny. Nie je to rutina ale môžete tomu hovoriť rutina.
45:00 Keď pozorujete nejaký strom, tú vec, môžete sa naň najprv pozrieť bez slova? Alebo, keď sa naň pozriete, okamžite odpoviete, je to strom, dub alebo čo to je. Viete sa naň pozrieť, bez slova? Slovo je symbol, idea, pamäť, ktorá používa slovo ako strom. Sledujete? Experimentujte na chvíľu, na jednu alebo dve sekundy a pozrite sa na tú vec čo je teraz okolo vás. A keď sa tak pozeráte, bez slova, pretože sme chytení v sieti slov. Ja neviem, či si to človek uvedomuje. Slovo, symbol, sa dostali namiesto reality. Keď poviete, "Moja žena", máte úplný obraz; alebo môj manžel alebo môj syn, moja krajina, vlajka, a keď budete používať slovo "komunista", to je - sledujete? - celá intonácia, kvalita, to, čo je za tým slovom. A keď hovoríte, "Som Američan", alebo "Verím v Boha, Neverím v boha" -sledujete? - Táto obrovská sieť slov, v ktorom myseľ žije, mozog žije. Ja neviem, či ste si to všimli, to všetko. Dúfam, že to vás zaujíma! Pýtajúci sa to pýta, a rečník... ak vás to nezaujíma, je pekný deň. Uvedomuje si to človek? Ten človek sa nikdy nemôže pozerať na vec, živého tvora, alebo mŕtvu vec alebo vec, ktorá sa pohybuje - vždy so slovom. Pozerajte sa na rieku, na tečúcu vodu, nenazvite to Mississippi alebo Temža alebo Ganga, alebo Níl - len sa pozerajte na tečúcu vodu. To má celkom inú kvalitu.
48:19 Teraz, môžete pozorovať - Je tam pozorovanie, nie že vy pozorujete, prepáčte - je v tom pozorovaní pohyb seba - čo je hnev, horkosť, ranenie, len sa na to pozrite, na to všetko, bez slova. Sledujete to všetko? Slovo je minulosť. Je to tak? Slovo označuje obsah minulosti. "Moja žena" - vezmem si obyčajný príklad - moja žena; Pri použití "moja žena" vidieť obsah tohto slova, obrovské dôsledky rôznych incidentov, nehôd, nápadov, bolestí všetko z minulosti. Že? A to slovo "moja žena" označuje obrovský obsah minulosti. Ale môžete sa pozerať na ženu, alebo muža bez minulosti? Pozerať sa? No tak, pane, robte to, nepočúvajte ma, nemá to zmysel počúvať ma ak to nepoužívate, ak to nerobíte.
50:15 Takže, v prvom rade sa pýtame, existuje pozorovanie celého pohybu JA, ktoré sme popísali ako smerom von tak smerom dovnútra, pozerať sa na to - Nie! Existuje pozorovanie bez minulosti? Rozumiete? Chápete o čom hovorím? Pozrite sa, žijem 80 rokov, viac - 87 rokov. Človek, ktorý žil 87 rokov nazhromaždil veľa skúseností, veľa nápadov, stretol veľa ľudí. Je tu kopec týchto minulých spomienok pulzujúcich preč. A či už je to idiot čo žije v minulosti, alebo spomienky tejto osoby, veľmi veľmi prieberčivej- a nie žiť v minulosti ale pozorovať, čo sa deje -pozorovať bez pozorovateľa, čo je minulosť. Pochopili ste? Vysvetľujem to jasne? Pozorovať. Pozorovať vlastné reakcie bez toho aby ste im hovorili žiarlivosť, hnev - len pozorovať. Keď to tak pozorujete, čo sa stane? Robte to pane, dúfam, že to robíte, nie len že počúvate a nudíte sa kvôli tejto sakramentskej veci. Ak počúvate, pýtame sa otázku, ktorá znie: Ak tu je pozorovanie bez smeru, bez motívu, čo je vlastne minulosť, čo sa stane? A teraz, zistiť čo sa stane, v skutočnosti, musíte sa pýtať, čo sa deje, keď sa to snažíte riadiť, keď si to pamätáte, vaše reakcie, alebo sa snažíte riadiť vaše reakcie. Tzn. je tam rozdelenie medzi pozorovateľom a pozorovaným. Potom je tam rozdelenie a tak konflikt. Nesmiem robiť toto, musím robiť to, toto je správne, toto je zlé. Hovorím že je to správne podľa môjho zámeru - atď. Takže keď vidím, tam kde je pozorovanie tam kde je rozdelenie, tam musí nevyhnutne vzniknúť konflikt navonok a psychologicky, to je absolútna pravda. Keď volám sám seba Britom alebo Američanom, som ochotný - sledujte, celú vec máte priamo pred vami, ste ochotní zničiť tisíce ľudí, míňať obrovské sumy peňazí, niečo urobiť čo vaša národnú hrdosť alebo nejaký nezmysel diktuje.
54:29 Takže, môže tento konflikt v ľudskej mysli, čo je vaša myseľ, nie moja myseľ - ľudská myseľ, ktorá je v neustálej namáhavej práci v konštantnom konflikte - pýtame sa, či ten konflikt môže skončiť. To môže skončiť úplne iba vtedy, keď neexistuje pozorovateľ, je len pozorovanie . Je mysliteľ odlišný od myslenia? Pozrite sa na to? Je mysliteľ - či nie? - iný než myšlienky, ktoré vytvoril? Mysliteľ hovorí, ja som katolík, protestant, hind, Som demokrat, totalitný človek - nech je to čokoľvek. Hovorí to ten, čo myslí. Ale ten čo myslí, to vytvoril -že? demokrat, republikán, ľavica,krajná ľavica, krajná pravica, vzdialený stred, a tak ďalej. Vytvoril to mysliteľ. A líši sa ten, čo myslí, od jeho myšlienok? No tak, pane, je to také ľahké. Samozrejme, že nie. Ale mi sme to rozdelili, že?
56:02 Tak sa pozrite na ďalšiu otázku: Líši sa ten čo zažíva, od zážitku? Ach, to je, teraz vy - som rád. Teraz ste sa chytili! My všetci chceme zážitky: ísť na mesiac, zažiť Boha, zažiť desiatky skúseností - sex, zážitok ísť do Himalájí a výstup na Everest - sledujete? - zážitky. Teraz sa pýtame: Líši sa ten, čo zažíva, od zážitku? Ten čo zažíva musí rozpoznať skúsenosť. Že? Že? Inak to nie je skúsenosť. Sledujete? Rozprávame nejakým cudzím jazykom? Zažívam - čo?- povedzme poruchu motora, Mám zážitok z dopravnej nehody, a to je zaznamenané ako príjemné, nepríjemné,ako bolesť, atď., čo sme na to vynaložili, atď., čo je zaznamenané. Je to tak? My si pamätáme skúsenosť z tej veci, a tá skúsenosť je pamäť ktorá je iná, než tá ktorou sa stala minulý rok. Že? Takže skúmajúci je tou skúsenosťou z minulého roku. Že? No tak, pane. A ten čo to zažíva, sa chce vyhnúť budúcim podobným zážitkom, alebo ak je náchylný na nehody, priťahuje si ich. Pýtame sa, líši sa ten čo zažíva od zážitku? Samozrejme, že nie.
58:56 Vymyslel som si Boha, a idem zažiť ten úžasný stav. Že? Mám vízie - keď ste kresťan, Panenky Márie, Ak by som bol budhista mal by som zážitky rôznych typov budhistického vedomia, ak ak som hinduista, mám... - sledujete? Byť podmieneným konkrétnej tradícii, čo je minulosť, zažívam to. No tak, pane. Predstavil som si to a zažívam to.
59:44 Takže ten, čo zažíva je ten zážitok. A ak nie je žiadny zážitok, aký je stav mysle? Rozumiete všetkým týmto otázkam? My všetci chceme zážitky, a ak sa na to pozriete úplne dopodrobna, dúdame, že nám zážitok prinesie viac vedomostí, viac jasnosti, viac tohto a tamtoho, ale ten čo zažíva, ten je tým zážitkom, a tak myseľ už viac nehľadá žiadny zážitok. Iba taká myseľ je úplne čistá, nevyžaduje žiadnu výzvu. Je to iná vec.
1:00:55 Takže, existuje len púhe pozorovanie pohybu seba samého? Pretože v ňom sa JA nelíši od pozorovateľa, je tam len pozorovanie, bez toho aby minulé spomienky doňho zasahovali. Keď do toho zasahujú minulé spomieky a nazbierané vedomosti, tak je to zbytočná strata energie. Neviem, či to všetko sledujete? Plytvanie energiou v konflikte, v popieraní, v potlačení, v dohadovaní, prečo by som mal, premýšľaním nad celou vecou, čo je istá forma konfliktu. Teda je to plytvanie energiou. Zatiaľčo, pokiaľ tam je len pozorovanie bez minulosti, je tam... zrodí sa všetka energia, všetka energia je v tomto pozorovaní, a tá rozpúšťa to, čo je pozorované. Je to na vás: Už som to povedal mnohými spôsobmi. Takže tam nie je žiadny konflikt so sebou, alebo popieranie seba samého, alebo potlačenie vlastného JA. Je tu jasnosť pozorovania, čo je najväčšia forma inteligencie.
1:02:41 Koľko je hodín? Dobrý bože, máme tu ešte asi deväť otázok, zatiaľ som odpovedal len na dve.
1:03:02 3. otázka: Ako sa nestať obeťou bez toho, aby ste sa stali dravcom?
1:03:08 Ako sa nestať obeťou bez toho, aby ste sa stali dravcom?
1:03:14 To znamená, ako prestať zneužívať bez toho, aby ste boli zneužívaní. Že? Je to tá istá otázka, všakže? Nechcem ťa zneužívať, ale ty ma zneužívaš. Naozaj to robíte! Sledujete? Táto otázka je tak isto zaujímavá.
1:03:53 Ako mám - nie- nepodmienenie mysle nie je iná forma podmienenia. Rozumeli ste? Chcem preč...je to pohyb preč z pasce, a nechcieť byť chytený v inej pasci. Som hinduista, a je to absurdné, tak sa stanem katolíkom. Alebo som katolík a hovorím, "Aká sprostosť"., a pridám sa k hinduizmu alebo budhizmu, alebo sa stanem moslimom. Je to ten istý úkaz - Rozumiete? Takže človek sa musí pýtať, čo je to sloboda?
1:04:59 Uvedomuje si človek, že je chytený v pasci? To znamená, stále sa opakuje ten istý pohyb, ako keď to robí počítač, akurát že to opakuje oveľa rýchlejšie, rýchlejšie, inteligentnejšie, živšie, rýchle, naprogramovane, a my sme naprogramovaní byť katolíkom alebo protestantom, byť hinduistom, alebo byť budhistom - sledujete? - byť demokratom, byť na ľavo, na pravo, na ľavo - tiež sme naprogramovaní, nemýľme sa! Preto opakujeme, opakujeme, opakujeme. Že? No tak páni, na čo čakáte... A pýtajúci sa pýta: Je možné oslobodiť sa od podmienenia - dravec a obeť? - a predsa nepadnúť do druhej formy podmienenia? Som férový k otázke? Samozrejme! Súhlasíte?
1:06:24 Teda - musím sa pýtať... Človek sa musí pýtať: Čo je sloboda? Tento pohyb z jedného rohu do druhého rohu poľa - rozumiete? - to pole je mojim vedomím, tento celý svet je moje pole, a ja sa pohybujem z jedného rohu psychologického poľa do druhého rohu, a hovorím tomu " sloboda". Alebo si vyberiem že sa presťahujem z juhu na sever, a volám to sloboda. Takže "voľbe" hovorím "sloboda". Som demokrat, vyberiem si že sa stanem republikánom, ale je to te istý pohyb. Sme dosť hlúpi na to, aby sme to nevideli. Takže, je to sloboda? Sledujete to? Prináša " výber" slobodu? Alebo tam, kde je výber, nie je sloboda. Môžem si bybrať, že sa presťahujem z Los Angeles do New Yorku, ale nemôžem to spraviť v totalitnom režime, musím mať dovolenie, špeciálne potvrdenie atď., takže cítim, že som slobodný človek. Takže na akej úrovni, v akej hĺbke, alebo povrchnej úrovni, si myslíte, že leží sloboda? V tejto krajine si môžete povedať, čo sa vám páči. Zatiaľ! Ale nemôžete povedať, čo sa vám pači keď je vojna. Že? Vtedy sme všetci spojení, aby sme niekoho nenávideli, zabíjali.
1:08:37 Takže, čo je sloboda? Pýtajte sa , pane. Tá otázka je v tom zahrnutá. Čo je to sloboda? Presúvať sa z pasce do pasce a do pasce? Hýbať sa z jednej biedy do druhej biedy? Som ženatý, žena ma nudí, chcem sa rozviesť a urobím to, lebo chcem alebo mám rád, alebo aké slovo mám použiť, druhú ženu, ale opakuje sa rovnaký vzor. A hovorím tomu sloboda. Takže je toto hýbanie sa v rovnakom priestore slobodou? - Tá oblasť môže byť široká, alebo veľmi, veľmi úzka, ale je to ten istý pohyb. To nie je sloboda. Že? Takže, čo je potom sloboda? Sloboda samozrejme znamená byť úplne slobodným z celého obsahu vedomia. Rozumiete? Problém jedného rohu sa líši od problému druhého rohu, ale je to to isté pole, a my rozdeľujeme problémy, ale je to stále ten istý problém. Rozumiete? Rozmýšľam, či to vidíte? Všetky problémy sú prepojené, to je jasné - môj sexuálny problém, môj problém zarábania peňazí, môj problém s bohom - je to jeden pohyb s týmto večne trvajúcim hľadaním pre to alebo pre niečo iné, alebo pre stanie sa. Takže, sloboda je ukončenie snahy stať sa hocičím.
1:11:22 Je čas prestať?
1:11:31 4. otázka: Čo je to pokora a skromnosť?
1:11:41 V tejto krajine nič také neexistuje! Ani v Európe alebo v Indii. Takže, čo je to pokora? A prečo všetky náboženstvá sveta hovoria, že treba byť pokorný? -Zdediť krajinu - je tak? Oni už zdedili, očividne. Rozumiete tomu? Pokorný zdedí zem. A stavitelia mocností zdedili krajinu. Rozmýšľam, či to vidíte? Nevidíte! Nevadí! Čo je to pokora? Môže človek vedieť, alebo byť si vedomý toho, že je pokorný? Keď viete, ste si vedomý, uvedomujete si, že ste pokorný, tak nie ste. Že? A skromnosť. - Sme skromní?
1:13:19 Minule sme sa rozprávali v Indii s jedným Indom. Pozeral si časopis vytlačený v jeho krajine, to bol jeden z tých časopisov kde je vidieť polonahé dámy. A on povedal: "Bože môj, čo sa stalo? Čo už stratili všetku zdržanlivosť? " A bol zhrozený, lebo má o skromnosti predstavu, že tu musíte byť zakrytý až potiaľto! Rozumiete tomu? Tak prečo chceme byť skromný a pokorný? Prosím, pýtajte sa na všetky tieto otázky.
1:14:27 Keď sa snažím byť pokorný, tzn. ochotný sa učiť, aby mi hovorili zriecť sa sám seba pred autoritou, a zvesiť hlavu aby som dosiahol niečo čo mi dávaš, je to forma márnosti? Je to ako človek, ktorý je zbytočný ako je väčšina z nás, a z tejto ješitnosti sa snažíme byť pokorní. Je to pokora? Človek, ktorý je plný agresie, násilia, snaží sa byť skromný. Chápete? To je absurdné, stratilo to svoj význam. Zatiaľčo človek, ktorý je agresívny si uvedomuje, vidí akú agresiu spôsobil v tomto svete a všetky dôsledky tejto agresie, keď prestane s touto agresiou môže začať nová vec. Ukončenie - prosím uvedomte si niečo! - - ukončenie niečoho je začiatok niečoho nového. Že? Keď ukončím moju ješitnosť, ak ju mám - "Som veľký muž, som bla, bla" - keď som taký a ukončím to, vzniká niečo úplne nové. Ale my chceme byť uistení ešte pred ukončením, že sa niečo stane; chceme to mať garantované. Potom, to, čo dostávate nie je záruka, to je rovnaký tvar, je to to isté v inej forme.
1:16:45 Pane, rád by som sa vrátil k našej prvej otázke. Už ste o tomto všetkom počuli, niektorí mnoho mnohokrát, ostatní možno len prvý krát. Prečo my, ľudské bytosti, žijúce na tejto úžasne prekrásnej zemi, prečo ju ničíme, prečo sme sa stali takými, akými sme, po toľkých tisícročiach: vulgárny, krutý, beštiálny, sebecký, žiarlivý, osamelý - sledujete?- to všetko. Prečo sa nemeníme? Prečo neukončíme to, akí sme? Prečo? Je to preto, že sme leniví? Je to tak, že sme chytení v určitej stope, vzore, že nemáme energiu zmeniť tento vzor? Máme veľa energie keď chceme niečo urobiť. Ak chceme ísť na Mesiac máme neuveriteľnú energiu. Ak chceme byť majstrom sveta ako aj v Olympijských hier - v behu, máte neuveriteľnú energiu. Máme obrovskú energiu v prípade, keď ide o túžbu, keď je tu potreba. Ale zrejme tu nie je žiadna túžba, neexistuje tu žiadna potreba - prečo? Je to naše jedlo, ktoré jeme? Príliš veľa holdovania v sexe, v pití, v tom či onom, prílišná potreba byť zabávaní? Takže plytváme všetkou tou mimoriadnou energiou ktorá je našou súčasťou, márnymi vecami, a preto nezostáva žiadna energia aby me čelili týmto veciam, skončili to. Je to tak? Prosím, človek nemôže povedať, čo je toho príčinou - existuje mnoho príčin. Ale vysvetlenie príčin neznamená koniec príčin.
1:19:36 Takže prečo je to tak, že po toľkých mnoho, mnoho rokoch a po tisíce a tisíce rokov že sme takí, akí sme? Je na vás, aby ste odpovedali.
1:20:08 Môžem teraz vstať?