Krishnamurti Subtitles home


OJ82T1 - Máme strach o ľudskú existenciu?
1.Verejný prejav
Ojai, California, USA
1 Máj 1982



1:10 Chcel by som poukázať na to, ak môžem že toto nie je víkendová zábava. Ideme sa zaoberať celým životom, so všetkými jeho problémami, a nie konkrétnou témou. Toto nie je lekcia, tzn.,nehovoríme o konkrétnej téme aby sme poskytli informácie.
2:07 Myslím, že by bolo dobré, aby sme, ak môžeme úplne, hneď od začiatku týchto rozhovorov - a verím, že ich bude šesť, a štyri mítingy otázok a odpovedí - ak by sme mohli rozumieť, hneď od začiatku, že nijako nikoho nepoučujeme, neprinášame nijaké idei alebo presvedčenia alebo nejaké závery, aby sme vás o niečom presviedčali. Toto nie je propaganda, ale radšej, ak by sme mohli, počas celých týchto rozhovorov, myslieť spoločne, skúmať spolu, načúvať celému hnutiu života - či už v južnej Afrike, južnej Amerike, v Európe, alebo v Amerike, alebo v Ázii. Zaoberáme sa veľmi, veľmi komplexným problémom ktorý musíme prebrať veľmi opatrne, váhavo, bez nejakého smeru, bez nejakého motívu, pozorovať, ak môžeme, celé vonkajšie dianie nášho života. Pretože ak nerozumieme, čo sa deje mimo nás, aké je merítko, akým budeme schopní rozumieť sami sebe? Ak nerozumieme, čo sa v skutočnosti deje vo svete, vo vonkajšom svete, akoby to bolo mimo nášho psychologického poľa, nebudeme mať merítko podľa ktorého sa môžeme pozorovať.
4:41 Takže najprv, ak môžeme, poďme pozorovať spolu. Myslím tým, pozrieť sa opatrne bez nejakých predsudkov či už ako Američan, aebo Argentínec alebo Brit, Francúz, alebo Rus, skúmať,- alebo Ázijec, zabudol som , prepáčte - skúmať bez nejakého úmyslu, čo je dosť ťažké. Aby sme jasne videli, ak môžeme, čo sa deje. Ako človek skúma a cestuje po svete, je tu veľké množstvo nezhôd, svárov, nesúhlasov, porúch; veľa zmätku, neistoty; sú tu demonštrácie proti jednej konkrétnej forme vojny. Je tu terorizmus, príprava na vojny, míňanie nevýslovných peňazí na zbrojenie. Je tu národné rozdelenie: jeden národ proti inému, príprava pre prípadnú vojnu. A sú tu náboženské, sektárske delenia: katolíci, protestanti, hinduisti, islamský svet, budhisti. A je tu neustále rozdelenie sveta. Kde je rozdelenie, tam musí by spor, konflikt. Vidíme to všade vo svete.
7:19 A existuje národná hrdosť, na ktorú je človek hrdý a je ochotný zabíjať iných. Existujú rôzne sekty, guruovia, s ich konkrétnymi následovníkmi. V katolíckom svete je duchovná autorita v protestantskom svete, nie tak veľmi ako v budhistickom a hinduistickom svete, ale existuje autorita v podobe knihy v islame. Takže tam, kde je táto nezhoda, neporiadok, nie je tam len konflikt, ničenie sa navzájom, ale prilnutie k určitej národnosti, dúfajúc preto, že sa dá nájsť nejaký druh bezpečia - fyzického vonkajšieho bezpečia. To je úkaz ktorý sa deje všade na svete, a človek si je istý, že my všetci pozorujeme to isté: jedna skupina, proti druhej skupine. A tak sa deje nielen izolácia každej ľudskej bytosti ale aj izolácia skupín, ktoré sú viazané presvedčením, vierou, nejakým ideologickým úsudkom, ako v totalitných štátoch a v tzv. demokratickom svete s jeho ideálmi; a tak ideály, viery, dogmy, a rituály rozdeľujú ľudstvo.
9:51 To je to, čo sa v skutočnosti deje vo svete. Vonkajší svet je následkom nášho vlastného psychologického sveta. Tento vonkajší svet je vytváraný každým z nás. Pretože sme samostatné ľudské bytosti. Máme svoje vlastné osobitné vyhlásenia, naše vlastné zvláštne presvedčenia, naše závery a skúsenosti ktorých sa držíme, a postupne sa každý izolujeme. Je tu na seba zameraná činnosť, ktorá sa navonok prejavuje ako národ, patriaci k nejakej náboženskej skupine, či už má táto skupina sedemsto miliónov ľudí tak ako má katolícky svet, a každý z nás sa izoluje. A tak si robíme alebo vytvárame svet prostredníctvom nacionalizmu, čo je oslavovaná forma kmeňov; a každý kmeň je ochotný zabiť druhý kmeň pre svoje presvedčenie, pre svoju zem, pre obchod atď.
12:03 My všetci to vieme, alebo aspoň tí z nás, ktorí si to uvedomujú, ktorí počúvajú rádiá, televíziu, noviny atď. A sú takí, ktorí hovoria, že sa to nedá vôbec zmeniť, že nie je v ľudskej moci sa zmeniť. Svet takto funguje tisíce a tisíce rokov a tento svet je vytváraný ľudskými podmienkami a nie je možné, aby sa tieto podmienky niekedy zmenili, a priniesli zmeny sami od seba. Síce tvrdia, že tam môže byť istá modifikácia, nepatrná zmena, ale človek bude stále tým, čím je v konflikte jeden s druhým, zabíjajúc jeden druhého, a prinášajúc rozdelenie v sebe a vo svete.
13:47 A potom sú tu tí, ktorí skúsili rôzne sociálne reformy po celom svete. Ale ani tí nepriniesli podstatnú zmenu v ľudskom vedomí. Toto je stav sveta. A ako ho vidíme? Ako naň reagujeme, ako ľudské bytosti? Nie na technologický svet - počítače, a všetky tie zvláštne veci ktoré ľudský mozog vymýšľa, ale aký je v skutočnosti náš vzťah, nielen jeden voči druhému ale k tomuto vonkajšiemu svetu, aká je naša zodpovednosť? Nechávame to na politikoch? Hľadáme nových lídrov? Prosím, toto je veľmi vážny problém o ktorom diskutujeme, o ktorom spolu hovoríme. Noví spasitelia, alebo poďme späť k starým tradíciám, pretože ľudské bytosti, neschopné vyriešiť tento problém, sa navracajú k starým bežným tradíciám z minulosti, čo je to, čo sa tiež deje. Čím je viacej zmätku na svete, tým je tu väčšia túžba a nutkanie k ilúziám z minulosti, minulých tradícií, minulých lídrov, minulých tzv. spasiteľov.
16:23 Takže ak si toto všetko človek uvedomuje, ako si aj musí uvedomovať, aká je na to naša odpoveď? Nie čiastočná, ale celistvá odpoveď na celý tento úkaz ktorý pokračuje, deje sa vo svete. Staráme sa len o naše vlastné životy? Ako žiť pokojný, spokojný, nerušený život niekde v kúte, alebo nás zaujíma celá ľudská existencia, s celým ľudstvom? Ak sa staráme len o svoj vlastný život, akokoľvek problematický, akokoľvek obmedzený, akokoľvek veľmi smutný a bolestivý, potom si človek neuvedomuje že časť je celok. Takže človek sa musí pozerať na život nie americký život alebo ázijský život, ale na život ako celok - celistvé pozorovanie. Pozorovanie, ktoré nie je čiastočné pozorovania - nie moje pozorovanie alebo vaše osobitné pozorovanie, ale pozorovanie ktoré chápe celok, holistický pohľad na život. Každého z nás sa dotýkajú jeho osobné problémy: problémy mať viac peňazí, žiadna práca, hľadanie vlastného naplnenia, večne hľadajúc potešenie; vyplašený, izolovaný, osamelý, depresívny, trpiaci, a vytvárajúci, byť osobný, nejakého spaiteľa z vonka ktorý premení alebo prinesie pre nás spásu, pre každého z nás. Táto tradícia pokračuje v západnom svete už dve tisíc rokov: a v ázijskom svete, čo je pravdepodobne explózia z Indie cez východ, tiež udržiava rovnaké veci, len inými slovami, inými symbolmi, inými obrazmi, inými vysvetleniami. Ale je to to isté idividuálne hľadanie pre jeho vlastnú spásu, pre jeho vlastné šťastie, aby sa vyriešili jeho mnohé zložité problémy. To je to, čo sa každý z nás pokúša robiť.
20:45 Ak neviem vyriešiť svoj problém, existujú tu odborníci rôznych druhov, špecialista psychológ za ktorým ideme aby vyriešil naše problémy. Ale ani oni neuspeli. A na druhej strane - ani vedci. Technologicky vedci pomohli nesmierne - menej chorôb, lepšia komunikácia, liečenie, hygiena a tak ďalej. A takisto vedci sa starajú o vojnu. Vedci sú zodpovední za všetky zariadenia vojny. Sú zodpovední za zabíjanie miliónov a milónov ľudí jedným úderom. Takže vedci nezachránia ľudstvo, ani politici, či už na východe alebo západe, alebo uprostred sveta. Hľadajú moc, povýšenie, a skúšajú všetky možné triky na ľudskú myseľ. To všetko poznáte. A v západnom svete ich volíme - Bohvie, ako ich volíme! A v ruskom svete ich nevolíte, sú v totalitnej diktatúre, v kompletnom väzení. A presne také isté je to aj v náboženskom svete, v takzvanom náboženskom svete. Autorita hierarchie, autorita pápeža, biskupa, arcibiskupa a miestneho kňaza, v mene nejakej predstavy ktorú vytvorila myseľ. A my, ľudské bytosti, oddelené, izolované, nie sme schopní riešiť naše problémy. Sme vysoko vzdelaní, prfíkaní, sebeckí, navonok schopní pozpruhodných vecí. Ale vnútorne sme viacmenej to, čím sme už milión rokov: nenávidíme, súťažíme, ničíme jeden druhého, čo je to, čo sa teraz v skutočnosti deje. Počuli ste expertov rozprávať o nedávnej vojne: nehovoria o tom ako sa zabíjajú ľudské bytosti, ale o ničení letísk, vyhodením do vzduchu tohto alebo toho. Takže, na celom svete je zmätok, o ktorom si človek môže byť istý, že všetci si to uvedomujeme.
25:31 A z toho vzniká otázka: Čo máme robiť? Ako mi jeden priateľ pred časom povedal, "Nemôžeš robiť nič"! Ideš hlavou proti múru. Pôjde to takto ďalej ďalších milión rokov: boje, zabíjanie, ničenie jeden druhého, súťaženie, lapení v roznych formách ilúzie. Toto bude pokračovať. Nemárni svoj život a čas. Táto tragédia, tie hrozné udalosti ktoré sa môžu stať tým, že nejaký blázon potlačí gombík, alebo počítač prevezme schopnosti človeka, rozmýšľajúc rýchlejšie, presnejšie, a tak počítač môže tiež zničiť ľudskú bytosť, ľudskú myseľ, ľudský mozog, Pretože počítač, robot, vie robiť všetko možné, ako napríklad v Japonsku. Takže, čo sa stane s ľudskými bytosťami? Toto je obrovský problém ktorému čelíme.
27:55 A naše vzdelanie od destva až kým neprejdeme, ak máme šťastie, cez fakultu, univerzitu, je špecializovať sa v jdenej alebo v druhej forme, nazbierať veľa vedomostí, uložiť ich v mozgu a konať, dostať prácu a šikovne sa jej držať, ak môžete, po ceký život, chodiť do kancelárie, od rána do večera a na konci toho celého zomrieť. Toto nie je pesimistický postoj alebo pozorovanie, toto je to, čo sa naozaj deje. Keď sa človek pozrie na skutočnosť, fakt, nie je ani v depresii, ani nie je optimista ani pesimista - je to tak!
29:13 A človek sa pýta, ak je aspoň trochu vážny alebo zodpovedný: čo má robiť? Odísť do kláštorov? Utvoriť nejakú komunitu? Odísť do Ázie a nasledovať Zen meitáciu alebi najkú inú meditáciu? Človek si kladie túto otázku vážne. Keď ste konfrontovaní s touto krízou vedomia, Kríza nie je tam vonku, mimo nás. Kríza je v nás. Poznáte to porekadlo: " Videli sme nepriateľa, a nepriateľ sme my".
30:44 Takže kríza nie je ekonomická, vojny, bomby, politici, vedci, ale kríza je v nás, kríza je v našom vedomí. Pokiaľ od základov nepochopíme povahu nášho vedomia, a nebudeme sa pýtať, hlboko sa do toho neponoríme, a sami to nezistíme, či môže v tomto vedomí nastať úplná zmena, svet bude pokračovať, vytvárajúc viacej nešťastia, viacej zmätku, viacej hrôzy. Takže naša zodpovednosť nie je nejaká nezištná činnosť, politická, alebo ekonomická, ale porozumieť podstate nášho bytia, prečo my ľudia, ktorí žijeme na tejto krásnej, nádhernej zemi, prečo sme sa stali takýmito?
32:33 Takže by sme mali, ak ste ochotní, ak je to vaša zodpovednosť, môžeme spoločne vnímať povahu nášho vedomia, podstatu nášho bytia. Toto nie je, ako sme povedali, prednáška. Prednáška k dizertačnej práci na určitú tému dávajúc alebo poukazujúc na informácie. To je to, čo myslím pod pojmom lekcia. Ale tu sa snažíme spoločne, vy a rečník spolu, nie zvlášť, spolu, pozorovať pohyb tohto vedomia a jeho vzťah k svetu, či je to vedomie individuálne, samostatné, alebo či je to vedomie celého ľudstva. Rozumiete? Od detstva sme vychovávaní byť jednotlivcami, s oddelenou dušou - ak veríte takým veciam - alebo ste boli školení, vzdelávaní, podmienení myslieť ako jednotlivec. Pretože myslíme, že keď máme svoje meno, svoju formu, ktorá je tmavá, svetlá, vysoká, nízka, bledá, čierna atď., a máme svoju povahu, myslíme si, že sme individuálne bytosti, naše vlastné konkrétne zážitky atď. Teraz sa budeme pýtať, na tú samotnú ideu: či sme jedinci.
35:33 To neznamená, že sme druh beztvarých bytostí, ale v skutočnosti sme jednotlivci, aj keď celý svet tvrdí, ako nábožensky, tak aj inými spôsobmi, že sme samostatné fyzické osoby. A z tohto konceptu, a snáď z tejto ilúzie, každý z nás sa snaží presadiť, stať sa niečím. V tomto stávaní sa niečím súťažíme s druhým, bojujeme s druhým. Takže ak budeme pokračovať v takomto spôsobe života, musíme sa nevyhnutne držať národností, kmeňov, vojny. Prečo sa držíme nacionalizmu? Vášeň za ním; čo je to, čo sa teraz deje, - Briti proti Argentínčanom, Žid proti Arabovi, Arab proti Židovi, a tak ďalej. Prečo dávame takýto mimoriadne vášnivý význam nacionalizmu, ktorý je v podstate kmeňový systém. Prečo? Je to preto, že v kmeni, keď sa držíme kmeňa, skupiny, je v tom určitý pocit bezpečia, nielen fyzická bezpečnoť ale psychologická bezpečnosť, vnútorný zmysel úplnosti, plnosť. Ak tomu tak je, potom druhý kmeň tiež cíti to isté; a teda rozdelenie a teda vojna, konflikt.
38:15 Ak človek skutočne vidí túto pravdu, nie teoreticky, a ak chce človek žiť na tejto zemi, čo je naša Zem, nie je tvoja alebo moja, nie americká alebo ruská, alebo hinduistická, je to naša Zem , tak pom nacionalizmus vôbec neexistuje . Je tu len ľudská existencia. Jeden život- to nie je váš život, alebo môj život, je to žitie celého života. A táto tradícia individuality je udržiavaná náboženstvom aj na východe, aj na západe, individuálny spasiteľ pre každého jednotlivca, a tak ďalej. Ale je to tak? Viete, je veľmi dobré pochybovať, veľmi dobré mať myseľ ktorá sa pýta, neakceptuje, myseľ, ktorá hovorí, už takto viac nemôžeme žiť, je to brutálny, násilný spôsob. Tak pochybujte, pýtanie sa je nesmierne dôležité, nie len akceptujte spôsob života jedného človeka možno päťdesiat, šesťdesiat alebo tridsať rokov, alebo spôsob, akým človek žije už milióny rokov. Takže sa pýtame na realitu individuality. Je vaše vedomie - rozumieme významu tohto slova, "byť si vedomý", obsah vášho vedomia, byť si vedomý znamená uvedomovať si, vedieť, vnímať, pozorovať - je vaše vedomie s jeho obsahom, obsah byť svojim presvedčením, vaše potešenie, vaše skúsenosti, vaše konkrétne vedomosti ktoré ste získali, a to buď prostredníctvom niektorej konkrétnej vonkajšej veci alebo znalosti, ktoré ste zhromaždili o sebe: vaše obavy, vzťahy, bolesť, utrpenie osamelosti, smútok, hľadať niečo viac než obyčajnú fyzickú existenciu; všetko, čo je niečie vedomie s jeho obsahom, obsah tvorí vedomie. Bez obsahu nie je vedomie tak, ako ho poznáme. Tu nie je priestor pre argument. Je to tak. Vaše vedomie, čo je veľmi zložité, protirečivé, s takou mimoriadnou vitalitou, to vedomie - je vaše? Sú myšlienky vaše? Alebo existuje len myslenie, ktoré nie je ani východné ani západné, tam je len myslenie, ktoré je spoločné pre celé ľudstvo, či už sú to chudobní alebo bohatí - technici s ich mimoriadnymi schopnosťami, alebo mních ktorý sa stiahne zo sveta a zasvätí sa myšlienke, je to stále rozmýšľanie.
44:08 Je to vedomie spoločné celému ľudstvu, bežné v tom zmysle, nie ponižujúce - je toto vedomie vaše alebo tiež aj zvyšku ľudstva? Kamkoľvek človek ide, človek vidí utrpenie, bolesť, úzkosť, osamelosť, šialenstvo, strach, hľadanie istoty, chytenej v poznaní, nutkanie túžby, samoty; je to bežné, je to pôda na ktorej stojí každý človek. Vaše vedomie je vedomie ľudstva, celého ľudstva. Je to logické. Môžete nesúhlasiť; môžete povedať, moje vedomie je samostatné, a musí byť oddelené; ale je to tak? Ak niekto chápe túto podstatu, že ste ako ostatné ľudstvo, hoci môžeme mať iné meno, môžeme žiť v rôznych častiach sveta, vzdelaní rôznymi spôsobmi, blahobytí alebo veľmi chudobní, keď idete za masku, do hĺbky, ste rovnakí, ako zvyšok ľudstva: bolesť, osamelosť, utrpenie, zúfalstvo, neurotickí; viera - veríte v niektoré ilúzie, a tak ďalej. Či už idete na východ alebo západ, je to tak. Nemusí sa vám to páčiť; môžete si myslieť že ste úplne nezávislý, slobodný jednotlivec. Ale keď to budete skúmať do hĺbky, ste zvyšok ľudstva. Môžete to prijímať ako nápad, prelud, ako úžasný koncept, ale predstava nie je aktuálna. Predstava nie je to, čo sa v skutočnosti deje. Ale väčšina z nás premieňa víziu toho čo je, na predstavu, a potom prenasleduje tú predstavu, ktorá nie je v skutočnosti reálna.
48:13 Takže, ak je to tak, tak: ak je moje vedomie a vaše vedomie, so všetkým jeho obsahom a ten obsah sám o sebe je rozporuplný, zmätený, bojujúci proti sebe: skutočnosť, a neskutočnosť, chce byť šťastné, aj keď je nešťastné; chce mier, život bez násilia a napriek tomu je násilné - naše vedomie samo o sebe je "neporiadok". Je to koreň nezhody. A pokiaľ to nepochopíme, do hĺbky, a nenájdeme úplný poriadok, vždy budeme mať na svete neporiadok.
49:44 Takže "vážny"človek" - tým slovom myslím nedá sa ľahko odradiť od snahy o porozumenie, snahy o ponorenie sa hlboko do seba, do svojho vedomia, ktoré je spoločné vedomie pre všetkých ľudí, človek, ktorý sa nedá ľahko zlákať bavením sa, zábavou, ktrorá je možnože niekedy potrebná, ale sledovať dôsledne, každý deň v prirodzenosti človeka, to znamená, v sebe, pozorovať, čo sa v skutučnosti v človeku deje, a z toho pozorovania koná. Nie, to, čo mám robiť ako samostatná ľudská bytosť, ale činnosť, ktorá vychádza z celku, celkové vnímanie života. Pod slovom "celkové" myslíme zdravé, rozumné, racionálne, logické, a vnímanie, ktoré je celistvé, ktoré je sväté, ktoré je H-o-l-y (slovná hračka- holy = svätý, pozn,prekl.) Používame toto slovo v tomto zmysle - komplexné. Teda, je to možné? Je možné pre človeka ako sme my, ktorí sme laici - nie odborníci - laici, je možné, aby sme sa na to pozerali, pozerali sa na to protichodné, mätúce vedomie ako celok, alebo si musíme vziať každú jeho časť zvlášť? Prosím, len počúvajte pár minút, ak máte záujem.
53:03 Chcem porozumieť sám sebe, môjmu vedomiu. Od samého začiatku viem, že je veľmi rozporuplné - raz chce jednu vec, a raz nechce druhú vec; hovorí jednu vec a robí druhú vec. Viem, že viera rozdeľuje ľudí. Verím v, nech je to čokoľvek, Ježiš alebo Krišna, alebo hocičo, alebo verím mojej vlastnej skúsenosti ktorej sa držím, alebo znalostí, ktoré zbieram už šesťdesiat rokov alebo štyridsať alebo desať čo sa stáva mimoriadne dôležité. Držím sa toho. Takže prichádzam na to, že viera ničí a rozdeľuje ľudí. A predsa sa toho neviem vzdať pretože viera má podivnú silu. Dáva mi určitý pocit bezpečia. Verím v Boha - v tom je mimoriadna sila. Ale Boha vynašiel človek. Ak sme všetci, a niektorí ľudia veria, že sme všetci deti Božie, Boh musí byť mimoriadna ľudská bytosť, mimoriadna osobnosť, pretože ak budeme sledovať to, čo sme, sme úbohé tvory, a Boh musí byť tiež z toho všetkého dosť nešťastný.
55:17 Takže Boh je odraz nášho vlastného myslenia, našich vlastných túžob, našeho vlastného beznádejného zúfalstva a opak toho všetkého. Alebo verím v nejakú formu guruov. Viete, všetka tá - viera. Prečo vôbec máme vieru? A myseľ, ktorá je ochromená vierou, je nezdravá myseľ. Musí tam byť sloboda. To je znovu veľmi komplexný problém: Čo je to sloboda? ale teraz sa stým nebudeme zaoberať. Takže, je možné pre mňa, pre vás, hlboko sa ponoriť do tohto vedomia, nie presvedčení, nie riadiaci sa psychológom, psychiatrom atď., ale hlboko sa ponoriť do seba a prísť na to, že nie sme na nikom závislí, vrátane rečníka. Pýtajúc sa tú otázku, ako budeme poznať spletitosti, tie rozpory, celý pohyb vedomia? Budeme sa to dozvedať kúsok po kúsku, tak, ako sme si napríklad teraz, prebrali vieru? A tiež, sme aj ranení, v našom vedomí. Každá ľudská bytosť od narodenia, býva zranená. Je ranená rodičmi - hovorím o psychologickom ranení. Ranená v škole, tým že sa porovnáva, že súťaží, tým, že vám hovoria, že musíte byť najlepší v predmete, atď., na fakulte, na univerzite, v živote - to je neustály proces zraňovania. To všetci vieme. Všetci sme ľudské bytosti, sme zraňovaní, hlboko - čo si nemusíme uvedomovať. A z toho zraňovania, sú všetky formy neurotických činov. To je časť nášho vedomia, časť nášho skrytého alebo otvoreného uvedomovania si, že človek je ranený.
59:02 A tak, je možné, aby človek nebol vôbec ranený? Pretože, toto je veľmi dôležitá otázka. Pretože následky zranenia sú: stavanie si hradby okolo seba, odtiahnutie sa v našich vzťahoch jeden od druhého, aby nám už viac nebolo ubližované. Je v tom strach, postupná izolácia. A tak sa teraz pýtame: je možné, nielen sa oslobodiť z minulých bolestí ale tiež, už aby nám nikdy ublížili - kvôli bezohľadnosti, ľahostajnosti, cez ignorovanie všetkých vzťahov, ale skôr sa pýtajme, prečo, a čo je to, čo býva zraňované. Táto bolesť je, ako sme si povedali, súčasťou nášho vedomia z ktorého vznikajú rôzne neurotické činy. Takže skúmame, tak ako sme skúmali vieru, teraz skúmame bolesť, čo je tiež časťou nášho vedomia, - prosím pekne, nie je to niečo mimo nás, je to časť z nás. Takže: Čo je to, čo býva ranené?, a je možné nebyť nikdy ranený? Rozumiete?- Ľudská bytosť ktorá je slobodná, úplne, nikdy nezranená ničím, psychologicky, vnútorne. Nie je to dôležitá otázka? A čo je to, čo je zranené? Hovoríme: To som ja, som zranený. Čoje to, to JA? Od detstva si dieťa stavia, vybudovalo predstavu o sebe samom. Máme veľa, veľa predstáv, nie len predstavy, ktoré si o nás vytvorili ľudia, ale tiež predstavy, ktoré sme si o sebe vytvorili my sami: Ako Američan -to je predstava, ako Hinduista, ako odborník. Takže, to "JA" je predstava, ktorú som si o sebe vytvoril, ako významný človek, alebo som veľmi dobrý v tomto alebo v tom, a tá predstava býva ranená.
1:03:01 Že? Máte imidž: ste úžasný kuchár, úžasný tesár, skvelý rečník - Ja nie som! (Smiech) - veľký rečník, spisovateľ, duchovná bytosť, vodca; vytvorili sme si tieto predstavy pre seba. Máme iné predstavy, ale teraz sa nimi nebudeme zaoberať. Tieto predstavy sú môj celok. keď hovorím, že som zranený, mám na mysli obraz, ktorý je zranený. Ak mám o sebe predstavu, - ktorú ja nemám - Ak mám nejakú, ty prídeš a hovoríš, nebuď idiot, a mňa to raní. To znamená, že obraz ktorý som si o sebe vytvoril aby som nebol idiot, hlúpy somár, ty prichádzaš a hovoríš, Ty si! a mne to ubližuje. A ja si pestujem ten imidž, ktorý je ranený, celý zbytok života. Opatrný, aby som sa nezranil, odvracať akýkoľvek údaj o mojej blbosti. (Smiech) Nesmejte sa; je to váš problém, nie môj. (Smiech) Prosím, je to veľmi vážne, pretože dôsledky z toho zranenia, sú veľmi zložité. A od z toho ublíženia budeme chcieť splniť, môžeme sa chcieť stať týmto alebo tamtým aby sme unikli tejto hroznej duševnej bolesti. Takže človek tomu musí porozumieť. A je možné, nemať o sebe vôbec žiadnu predstavu? Prečo máte o sebe predstavy? Môžete vyzerať veľmi pekne, múdro, inteligentne, s jasnou tvárou, a ja chcem byť ako vy, a ak nie som, som zranený. Tak porovnávanie môže byť jeden z faktorov byť zranený, psychologicky. Potom, prečo porovnávame? Rozumiete týmto otázkam?
1:06:05 Takže môže človek žiť život v tomto modernom svete bez jedinej predstavy? Rečník hovorí, že je to možné; že sa to dá. Ale to si vyžaduje chápanie vzťahov. Čo je to vzťah? Máme čas pustiť sa do toho? Už rozprávame viac než hodinu. Musíte byť unavení. Ak to beriete ako zábavu, intelektuálnu, alebo nejako inak, tak potom je to len zábava, niečo robiť v sobotné ráno. Ale ak to beriete vážne, v hlbokom zmysle slova, cítite záväzok k riešeniu ľudských problémov, potom váš mozog musí byť taký aktívny ako je mozog rečníka, nie len akceptovať veľa slov. Možnože niektorí z vás nie sú na to všetko zvyknutí, pretože rozmýšľame podľa starých tradičných myšlienok, zvykov, a vyberáme si v živote ľahšiu cestu. Ale toto si vyžaduje veľa energie, aby ste prišli na to, či je možné, nebyť nikdy zranený. A či je možné žiť život bez jedinej viery, čo je rozdeľovanie sveta a ľudských bytostí a ničenie jeden druhého. Juhoameričania veria v jednu vec a ázijský, a západný svet verí v niečo iné. Ideály, ideály, ideológie, ničia ľudské bytosti. Takže či sa dá žiť bez jedinej viery; a zistiť, či sa dá nikdy nebyť ublížený, čo znamená, nemať obraz o sebe; ako hinduista, ako budhista, ako katolík, ako protestant, ako profesor. Môžete hovoriť, môžete učiť, môžete informovať, ale obraz, ktorý ste vytvorili o sebe ako profesor, nie je to, čo vyznávate. - Chápete? Je to možné? To je skutočná sloboda.
1:10:08 A je možné, že keď mi niekto povie, že som idiot, pretože mám o sebe predstavu, ak nejakú mám, - venovať plnú pozornosť tomuto tvrdeniu, ktoré mi povedali? Rozumiete? Keď mám o sebe nejakú predstavu, a ty mi hovoríš že som idiot, okamžite reagujem. Reakcia je okamžitá. Nakoľko je reakcia okamžitá, venovať pozornosť tejto bezprostrednosti. Rozumiete? Som zrozumyteľný? To znamená, pozorne načúvať myšlienke, že som idiot. Nazval si ma idiotom - a počúvajúc pozorne, keď počúvate úplne pozorne, nie je tam žiadna reakcia. Je to v skutočnosti nedostatok počúvania, čo vytvára obraz. Porozumeli ste? Predpokladajme, že mám o sebe predstavu , pretože som cestoval po celom svete, atď. Mám o sebe predstavu . Ty prichádzaš a hovoríš: Pozri sa, kamarát, nie si tak dobrý ako ďalší guru, alebo iný vodca, alebo nejaký iný učiteľ, nejaký iný idiot. (Smiech) Ty sám si idiot. Počúvam to úplne, dávam plnú pozornosť tomu, čo sa hovorí. V prípade, že je tam celá pozornosť, neexistuje formovanie centra. Je to len nepozornosť ktorá vytvára centrum. Porozumeli ste?
1:13:01 Môže niekto dávať taký pozor? Chápete? Myseľ, ktorá je tak voľná, mozog, ktorý bol zmätený, narušený, neurotický, ktorý v skutočnosti nikdy ničomu nečelil , ktorý od seba nikdy nepožadoval najvyšší výkon čo je totálna pozornosť. A pokiaľ pri vyhlásení, že som idiot, dávam dobrý pozor, jeho dôležitoť úplne stratila význam. Pretože tam kde je pozornosť, tam nie je centrum ktoré reaguje.
1:14:10 Pre dnešné ráno som skončil. Verím, že sa zajtra ráno stretneme. Môžem vstať prosím?