Krishnamurti Subtitles home


OJ82T3 - Môžu naše mysle, ktoré sú v neporiadku, vytvoriť poriadok?
3. Verejný prejav
Ojai, California, USA
8 Máj 1982



1:22 Môžeme pokračovať tam, kde sme prestali v nedeľu? Hovorili sme o správnych vzťahoch. Väčšina našich vzťahov, v tých vzťahoch, je veľká miera konfliktov, bojov, nedostatok pochopenia sa navzájom, atď. Prebrali sme si to dopodrobna. Ak vám to nebude vadiť, dnes si to znovu preberieme. To znamená, kde sme prestali minulú nedeľu, keď sme sa tu stretli, upozornili sme na to, aké je to dôležité, mať správny vzťah: s mužom, ženou, alebo s ľuďmi ktorí sú ďaleko od nás. Pretože život je vzťah, je to pohyb vo vzťahu; a očividne sme nikdy neboli schopní vyriešiť problém a nemať konflikt vo vzťahu. A podrobne sme si tento problém prebrali. A dnes ráno by sme mali hovoriť o dvoch veciach, poriadku a strachu.
3:24 Čo je to poriadok? To slovo má veľký význam: rozkaz generála svojim vojakom, poriadok, cirkevný poriadok, rehoľný poriadok, poriadok vo svojom dome, poriadok v záhrade, atď. To slovo má mimoriadny význam. V spoločnosti sme sa snažili vytvoriť poriadok cez zákony, autority, policajtov a tak ďalej. Spoločnosť, vec, v ktorej sme chytení, je vytváraná každým z nás, našimi rodičmi, minulými generáciami, a tá spoločnosť je v neporiadku, je zmätená, tá spoločnosť sa stala takmer nemorálnou, tá spoločnosť prináša vojny; obrovské sumy sa vynakladajú na zbrojenie. V tejto spoločnosti je rozdelenie, konflikt. Existuje totalitná spoločnosť, a tzv.,demokratická spoločnosť, či sa už jedná o totalitnú alebo demokratickú, je tam stále neporiadok, zmätok, každý jednotlivec si agresívne uplatňuje právo voči druhým, a tak je tu všeobecný neporiadok. Ten neporiadok je vytváraný každým z nás, pretože žijeme v neporiadku. Náš dom je v neporiadku - nie fyzický dom, ale psychický dom, čím je naše vedomie- je v neporiadku, narušené, zlomené, rozporuplné.
6:29 Ak môže človek pripomenúť, toto nie je zábava, intelektuálna alebo iná. Hovoríme o ľudských problémoch. A toto je - ak môžem znovu zdôrazniť, - toto nie je prednáška, prednáška, čo znamená poskytovanie určitých informácií, diskutovať na určitú tému, so zámerom, či už presvedčiť alebo robiť nejaký druh propagandy, atď., v tomto zmysle to nie je prednáška . Ale spolu skúmame, skúmame otázku poriadku a neporiadku. Naše mysle sú v neporiadku. Môže taká myseľ vytvoriť poriadok, priniesť poriadok? To je prvý problém, ktorému musíme čeliť. Väčšina z nás, je v našom každodennom živote v zmätku, neistý, protirečivý, psychologicky hlboko zranený, psychologicky majúci nie správny vzťah s druhým. A v tomto vzťahu je rozpor, porucha, disharmónia, a tak náš život, pravdepodobne od chvíle,čo sme sa narodili , až kým umrieme, budeme žiť v zmätku. Človek sa čuduje, či si to človek uvedomuje.
8:57 Prebrali sme si túto otázku, čo je "vedieť", byť si vedomý, byť si vedomý, rozpoznať fakt, že človek je v neporiadku. Ak si je toho človek vedomý, ak od toho uteká, hľadá riešenie, alebo akceptuje vzor poriadku, vzor poriadku a preto sa prispôsobuje určitým normám? Sme si vedomí všetkých týchto psychologických hnutí, zrodených zo zmätku? A ako k tomu zmätku prišlo? Prečo po toľkých tisícročiach a tisícročiach, žijeme psychologicky v neporiadku, a preto aj navonok v neporiadku. Navonok je náš zmätok vyjadrený v mnohých formách, ako je štátna príslušnosť, rozdelenie medzi ľuďmi, náboženské rozdelenie, vojny atď.
10:48 Takže sa pýtame: Je možné oslobodiť sa od tohto zmätku - ukončiť neporiadok - a preto nakoniec nastoliť poriadok? Poriadok je cnosť. V skutočnosti nemôžete naučiť myseľ aby bola poriadna. Pretože tá entita, ktorá túži po poriadku, tá entita je sama osebe výsledkom chaosu, a preto, akýkoľvek poriadok vytvorí, musí to priniesť neporiadok. Myslím, že toto ráno to tu všetci myslíme vážne, ako sme už poukázali, znova a znova, toto je vážna vec. Život začína byť tak neskutočne nebezpečný, neistý, to je fakt. A hociktorá osoba, ktorú znepokojuje celý problém žitia, si musí dávať tieto otázky: Ako vznikol tento zmätok? Čo je jeho koreňom? Keď sa na to pýtame, pýtate sa Vy, nie rečník. Vy sami sa pýtate túto otázku a skúšate nájsť koreň tohto neporiadku. Je to túžba? Je to sama podstata a štruktúra mysle, čo je neporiadkom? To znamená, myseľ samotná je zmätok. Pýtame sa na to. Či zmätok vzniká z túžby? Či zmätok vzniká zo samotného aktu myslenia? To znamená: Je myseľ zdrojom zmätku? Pravdepodobne viacerí z nás si nikdy nepoložili takú otázku. Akceptujeme to a žijeme v neporiadku. Hovoríme, že je to našim podmienením, a že to podmienenie musíme akceptovať. A tak si zvykáme na neporiadok, akceptujeme ho, a snažíme sa ho upravovať. Ale nikdy sa nepýtame prečo v neporiadku žijeme psychologicky, vnútorne, vo vnútri kože, ako to bolo, a čo je koreň toho, pravá podstata, ktorá prináša neporiadok. Je to túžba? Túžba sama o sebe je protirečivá: chce jednu vec a vzdoruje druhej, túži po šťastí a robí všetko čo prináša nešťastie. Naháňa sa za potešením a túži po potešení a tá túžba vytvára disharmóniu.
15:43 Tak sa vážne pýtame: je túžba koreňom, pôvodom, začiatkom neporiadku? A potom, ak je, nehovoríme, že je, pretože sa pýtame, ideme do toho veľmi, veľmi zložitého problému túžby. Túžba má nesmiernu energiu, silu, - túžba po mnohých veciach: po moci, postavení, po bohatstve, po slobode, po nebi, túžba žiť šťastne, pohodlne, a táto túžba sa pretaví do vôle. Vôľa je podstatou túžby. Preto sa musíme pýtať, čo je to túžba, ktorá môže viesť k neporiadku. Chceme mať jedlo, to je úplne prirodzené. Túžime mať dom, prístrešok, to je tiež celkom prirodzené; byť oblečení, to je úplne prirodzené. Ale sú psychologické túžby, po moci, postavení, stať sa niečím mimo toho, čím vlastne človek je, dosiahnuť nejaký idealistický stav. Existuje mnoho druhov túžby, ktoré si vzájomne odporujú, a niekedy pracujú spoločne. Takže by sme mali veľmi starostlivo prebrať otázku: Prečo a čo je pôvod túžby? A či to prináša zmätok.
18:51 Prosím, nehovoríme vám, čo je túžba, a potom, či s tým súhlasíte alebo nesúhlasíte; spolu sa rozprávame, sme ako dvaja priatelia ktrorí sa spolu rozprávajú o veľmi zložitom probléme túžby. Takže vy sa pýtate, nie rečník. Rečník iba reprodukuje, dáva do slov otázky na ktoré sa pýtate. A ak váš mozog nie je aktívny, iba počúva čo sa hovorí, potom je to verbálna komunikácia ktorá má veľmi malý význam. Vysvetlenie nie je skutočnosť. Rečník to môže vysvetliť dopodrobna, ako ideme do detajlov, ale tie vysvetlenia sú verbálne, a nemajú žiadny význam. Ale tie vysvetlenia sú prostriedkami vášho vlastného skúmania ktoré rečník dáva do slov. Myslím, že je úplne jasné, že rečník nepredáva určité myšlienky, určité závery, ale radšej spolu skúmame celý pohyb túžby, jej povahu, jej vnútro, pôvod začiatku túžby.
21:25 Vo všetkých náboženstvách sveta - organizovaných náboženstvách, akceptovaných, autoritatývnych, ortodoxných- všetci vravia, potlačte alebo zmeňte túžbu, spojte svoju túžbu s tým čo je veľké s tým, čo je spasiteľom, s tým, čo je niečo, čo chcete dosiahnuť, indentifikujte sa s tým. A tak postupne potláčate hociaký rozpor, hociakú zmyslovú túžbu. Toto je vo všetkých náboženstvách, sú na tom založené kláštory, mnísi sa za tým naháňajú, a ázijský mnísi to robia vlastným spôsobom. Takže túžba bola zakázaná. My ju nepotláčame. My nehovoríme, že musí byť potlačená alebo zmenená, alebo hrať sa s ňou. Spolu sa pozrieme na tento zložitý problém, preskúmame ju bez motívu - t.j. celú vec, bez motívu- len, čo je to túžba, ktorá poháňa väčšinu z nás, aj obchodne aj psychologicky. Prosím, nečakajte, že to vysvetlím, ak to myslíte vážne, pustíte sa do toho. Pretože musíme prísť na to, ak môžeme, či je možné žiť poriadny, rozumný, racionálny, svätý život, nie túto konfliktnú, deštruktívnu, pracovnú existenciu. Takže: Čo je to túžba? Prečo má takú nesmiernu moc v našich životoch? Ako sme povedali - poriadok je cnosť. Stať sa cnostným je túžba: mať ustálené hodnoty je forma túžby. Môžete mať hodnoty, vzory, ideály, atď., ale ak nerozumiete ako celá túžba funguje, či je rozporuplná, či je to pôvod neporiadku, tak musíme skúmať veľmi podrobne čo to túžba je. Nie je túžba zrodená z pocitov? Zmyslové orgány sú časťou túžby. Cítenie, tzn., cez pozorovanie, cez optické vnímanie, pozeranie sa, potom kontakt, potom pocit. Že? Človek vidí pekný dom s krásnou záhradou, a to samotné pozeranie sa prináša pocity, z tých pocitov vzniká túžba mať ten dom. Že? Tzn. pozeranie, potom kontakt, potom z toho dotyku - pocit. Je to jasné. Že? Môžeme začať odtiaľ? Vidíte ženu alebo muža ktorý je pekný, dobre vyzerá, zvlášť keď je v reklame, v tejto krajine, a to je to samé pozeranie sa, ten kontakt, ten pocit. Potom - prosím, pozorujte sa pozorne - potom myšlienka vytvára obraz, potom keď myšlienka vytvorí obraz, vzniká túžba. Že? Tzn., človek vidí nejakú košeľu, šaty vo výklade, ide dovnútra, dotkne sa materiálu, ten samotný kontakt vytvára pocity, potom myseľ hovorí: Ako pekne by tá košeľa alebo šaty na mne vyzerali. V tom momente vznikne túžba. Pochopili ste?
29:05 Pochopili sme to jasne, že myšlienka so svojim obrazom vytvára túžbu kde sú pocity? Že, pane? Chápeme sa v tomto? A, ak je to jasné - prosím, neakceptujte, čo rečník hovorí, môže sa úplne mýliť- ale poriadne sa pozrite na tento proces túžby, tak aby ste vy sami objavili celú povahu túžby: ako začína, a či ovládanie tej túžby nie je základným faktom zmätku, neporiadku. Rozumiete tomu všetkému? Pretože v tomto je entita ktorá kontroluje túžbu, entita, ktorá je oddelená od túžby. Je to túžba samotná, nie ten čo pozoruje, ktorá si želá zmeniť to, čo entita pozoruje? Rozmýšľam, či to všetko vidíte? Môžem pokračovať? Prosím, nepozerajte sa na mňa. To nie je dôležité. Vy sami nájdite skutočný pôvod túžby - nie ako skrotiť túžbu. Pozrieme sa na to. Len skúmame celý proces túžby - pozeranie sa, kontakt, pocit, myšlienku vytvárajúcu obraz, čím je začiatok túžby. Vidím vašu košeľu, dobrý materiál, dobre ušitú, potom, ak mi dovolíte dotknúť sa jej, je tam určitý pocit vznikajúci zo zmyslov. A potom ju chcem. Myseľ hovorí, ako pekne by tá košeľa na mne vyzerala. Tá myšlienka vytvárajúca obraz mňa, v tej košeli, je začiatok túžby. Jasné?
33:04 A teraz, otázka je: Ak je to tak, čo aj logicky je, nemá zmysel to popierať, je to fakt, nie pretože to rečník hovorí, ale tak to je! Ak to pozorujete, je to pohyb. A tak vzniká otázka: Prečo sa myseľ mieša s pocitmi? Sledujete? Vidím, že máš úžasné auto, potom si predstavím, som si istý, že si to všetci predstavíte: auto s vysokým leskom. Vidíte ho na ceste keď idete okolo, pozeráte sa naň, idete okolo, dotýkate sa ho: vzniká z toho pocit. Potom si predstavíte sami seba, ako sedíte v tom aute a šoférujete ho. Potom tá predstava je spúšťač túžby. Však? Je to jasné? Otázka je: Je možné aby sa myseľ nespojila s tou predstavou? Vidieť to auto, pocit, a nedovoliť mysli vytvoriť predstavu o sebe, byť v tom aute. Rozumiete? To si vyžaduje intenzívnu pozornosť, bdelosť. Takže nie je v tom žiadna snaha, kontrolovať túžbu, ale naopak, inteligentné pozorovanie túžby je samo o sebe akt ktorý oslobodzuje myseľ z naliehavosti túžby.
35:30 Dúfam, že to všetko chápete, pretože si musíme pohovoriť o niečom oveľa zložitejšom. Ak toto chápete, potom by sme mali pýtať: Čo je to strach? Čo je pôvodom strachu, či myseľ, psychologický stav, či sa dá úplne oslobodiť od strachu. Nie povedať: To sa dá! alebo: To sa nedá! Či už hovoríte jedno, alebo druhé, podmieňuje to obe odpovede. Ale, ak je tam len inteligetná otázka, či už myseľ, či ľudská osoba, jeho psychika, jeho vedomie, sa môžu úplne oslobodiť, úplne, nie čiastočne, nie že jeden deň byť bez strachu, a ďalší deň plný strachu, ale celý pohyb strachu, vedomý, ako aj hlboko zakorenený strach: či je možné pre ľudskú myseľ, byť úplne bez neho. Pretože strach je jeden z faktorov neporiadku, nie len túžba, ale aj strach. Väčšina ľudí sa bojí: buď majú fyzické, alebo psychologické obavy, zmiešané obavy. Strach z nenaplnenia, strach z toho že sa ničím nestanú, strach zo vzťahu, strach z toho že nebudú mať prácu, - zvlášť tu, v tejto krajine, kde je nezamestnaných až milión ľudí strach z tmy, strach zo smrti, strach zo samotného bytia. Existuje mnoho, mnoho foriem strachu. Prirodzene, ak človek pozoruje strach stav strachu, ak sa človek na to pozrie, vidí, ako strach spôsobuje zmätok: strach z bezpečia a nebyť v bezpečí: strach z minulosti, strach z prítomnosti, strach z budúcnosti, ktorý všetci poznáme. Väčšina z nás zažila nejaký druh strachu, naliehavo, veľmi hlboko, alebo povrchne. Keď sa človek bojí, samotný psychický stav je že je stiahnutý, napätý, veď to poznáte. A tam kde je strach je temnota a únik z temnoty. Potom sa ten únik stáva dôležitejším ako samotný strach. Ale strach stále zostáva.
40:04 Takže sa pýtam, prečo ľudské bytosti, ktoré tu žijú už milióny rokov, ktoré sú technologicky vyspelé, prečo nepoužili svoju inteligenciu aby sa oslobodili od tohto zložitého problému strachu. On môže byť jedným z mnohých dôvodov na vojnu, na zabíjanie jeden druhého. A náboženstvá celého sveta nevyriešili tento problém: ani guruovia, ani spasitelia, ani ideály. Takže, ak je toto jasné, žiadny vonkajší vplyv, hociako vznešený, akokoľvek populárne spropagovaný , nikdy žiadny vonkajší vplyv nemôže vyriešiť tento problém ľudského strachu.
41:36 Takže musíme zistiť - znova, ak môžem zopakovať, pýtate sa, skúmate, ponárate sa do celého problému strachu. Rečník môže len vysvetľovať, ale vysvetlovanie nemá žiadnu hodnotu pokiaľ vy sami neskúmate túto otázku. A možno sme si tak zvykli tento druh strachu že sa z neho nechceme dostať. Takže, čo je to strach? Aké sú faktory, ktoré prispievajú, ktoré so sebou prinášajú strach? Rovnako ako mnoho malých riečok, potôčiky, ktoré tvoria obrovský objem rieky, takže aké sú tie malé prúdy, ktoré so sebou prinášajú strach, ktoré majú takú neskutočnú silu strachu. Je jednou z príčin strachu porovnávanie? Porovnávanie sa s niekým iným, psychologicky. Očividne áno! Takže, dá sa žiť život bez porovnávania sa s niekým? Rozumiete, čo hovorím? Ak sa s niekým porovnávate, ideologicky, psychologicky alebo dokonca fyzicky, je tam námaha, aby ste sa takým stali. A je v tom strach, že sa nestanete. Túžba splniť to, a možnosť toho, že to nebudete vedieť splniť. Rozumiete? Tam kde je porovnávanie, tam musí byť strach.
44:50 A tak sa človek pýta, či je možné žiť bez jediného porovnávania, nikdy neporovnávať, či ste pekný alebo škaredý, férový, neférový, fyzicky, psychologicky, približovanie sa k nejakej myšlienke, do určitej štruktúry hodnôt, je v tom neustále porovnávanie sa. Pýtame sa: Je to jednou z príčin strachu? Samozrejme! A tam, kde je porovnávanie, tam musí existovať aj prispôsobovanie sa, musí tam byť napodobňovanie, vnútorne. A tak sa pýtame: porovnávanie, prispôsobovanie, napodobňovanie, - sú to faktory ktoré spôsobujú strach? A môže človek žiť bez porovnávania, napodobňovania, prispôsobovania sa, psychologicky? Samozrejme, môže. Ak toto sú faktory, ktoré prispievajú strachu, a máte obavy z ukončenia strachu, potom vo vnútri nie je porovnávanie, čo znamená, že tam nie je stanie sa. Je to tak? Porovnávanie so sebou nesie - presný význam porovnania je stať sa tým, o čom si myslíte, že je lepšie, vyššie, noblesnejšie atď. Takže, porovnávanie, napodobňovanie, prispôsobovanie sa, čo je stávanie sa, je jeden z faktorov, alebo faktor strachu? Nehovoríme, že je. Ale musíte to zistiť sami. Potom , ak to sú tie faktory, potom ak myseľ vidí tie faktory ako prinášajú strach, to samé vnímanie ukončuje tie faktory . Tam, kde je príčina, tam je koniec. Dúfam, že tomu rozumiete. Ak existuje fyzická príčina, ktorá vám spôsobuje bolesť brucha, ukončíme bolesť objavením toho, čo spôsobilo bolesť. A podobne, kde je príčina, je aj ukončenie príčiny.
49:04 A, je čas faktorom strachu? To znamená, že čas vecí alebo incidentov alebo udalostí ktoré sa stali v minulosti, alebo, ktoré by sa mohli stať v budúcnosti, a v prítomnosti. Čas je pohyb, fyzicky z jedného miesta na druhé, z jedného bodu do druhého bodu, pohyb z jedného bodu do druhého bodu si vyžaduje čas. Naučiť sa jazyk, to tiež vyžaduje čas. Naučiť sa hociakú formu techniky tiež vyžaduje čas. Ale keď myslíme na budúcnosť, čo sa môže stať, - mám prácu, môžem ju stratiť, môže mi utiecť žena, opustiť ma - budúcnosť. Takže, je to čas - nehovoríme o fyzickom čase, východe slnka, západe slnka, o pohybe hodín, hodiniek, chronologickom čase, ale hovoríme o psychologickom čase. Som, budem a mohol by som byť. Takže, je čas faktorom strachu? Nie ako zastaviť čas, neviete zastaviť čas, ale najprv ho preskúmať - pozrieme sa na to - ale najprv preskúmajme fakt, že jedným z faktorov strachu je čas. Povedzme, že sa bojím smrti. To je v budúcnosti. Takže, je čas faktorom strachu? Očividne áno. Potom, je myšlienka faktorom strachu? Rozumiete tomu všetkému? Povedali sme, že existujú rôzne faktory ktoré spôsobujú strach: porovnávanie, napodobňovanie, identifikácia, a tento akt stávania sa niečím iným. Som toto, musím byť hento, a možno tým nebudem, nikdy. A je čas faktorom v pohybe strachu? Očividne áno. Je tam vzdialenosť medi terajškom, žitím a umieraním, vzdialenosť z jedného bodu do druhého bodu. Pohyb z jedného bodu do druhého je strach. Že? Čas je strach.
53:33 Takže, ďalej sa pýtame: je myseľ strach? Je veľmi dôležité zistiť to. Je myseľ koreňom strachu? Čas je koreňom strachu, očividne, ako porovnávanie atď. A je myseľ tiež koreňom strachu? Takže, čas a myseľ, nie sú spolu? Sledujete to? Je to komplikované pochopiť to? Začínate byť unavení? Je to na vás. Nesnažíme sa vás presvedčiť o ničom. Neprosíme vás aby ste nasledovali rečníka. Rečník ste vy. Rečník len poukazuje na povahu strachu. Ak to sami nevidíte, buď je vaša myseľ otupená, pretože ste minulú noc veľa pili, priveľa fajčili, oddávali sa rôznym formám zábavy, sexuálnej či inej; takže vaša myseľ, vaša schopnosť, chýba vám energia, a preto to budete len počúvať ako formu verbálnej zábavy, ktorá neovplyvní váš život. Ale ak to myslíte vážne, ak je váš mozog aktívny, nie len romanticky pozorujúc stromy, a, viete, hranie sa so slovami. Ak si žiadate zistiť to tak to musíte používať. Používanie znamená skutočne sa na to pozrieť, teraz! Asi tu sediac ticho pod stromami sa nemusíte báť. Ale strach pokračuje podvedome, hlboko, či už ste si toho vedomí, alebo nie.
56:33 Takže, povedali sme si, že čas, stávanie sa, porovnávanie so všetkými tými dôsledkami, sú faktormi strachu. A teraz sa pýtame, či myseľ sama o sebe nie je jedným z faktorov, alebo možnože najhlavnejším faktorom strachu. Čo je to teda myseľ? Myseľ porovnáva, myseľ napodobňuje, myseľ hovorí: Som toto, musím byť tamto! Musím sa realizovať, musím sa určiť musím niečím byť. To všetko je pohyb mysle. A myseľ sama o sebe môže byť zmätkom. Pýtame sa. Prosím, choďte do toho! Nesnažíme sa poukázať na to, že myseľ musí byť pod kontrolou. Pozrite sa na to, že myseľ môže byť jedným, pravdepodobne hlavným faktor strachu. Minulý rok som bol zdravý, a v tomto roku nie som, ale dúfam, že budem úplne v poriadku budúci rok. V tom pohybe je rozmýšľanie o bolesti z minulého roku, dúfajúc, že v budúcnosti nebude. To je pohyb strachu - mysle. Že? Takže, čo je myseľ? Nie že: či sa myseľ niekedy nezastaví a nenechá prírodu robiť si svoje, ale my sa pýtame: Čo je to myseľ, čo je to myslenie? Tiež je v tom niekoľko faktorov. Jednoducho sa na to pozrime! Keď sa vás pýtajú na meno, okamžite odpovedáte. Prečo? Pretože ste opakovali vaše meno tak často, že o tom nepremýšľate. Možnože ste o tom raz premýšľali, ale neustále opakovanie vášho mena je bez rozmýšľania. Ak sa vás opýtajú komplikovanú otázku, potom hľadáte, myseľ to hľadá všade, kol dokola, pýtajúc sa, až pokiaľ nenájde odpoveď. A keď sa vás pýtajú veľmi, veľmi zložitú otázku, alebo otázku, o ktorej ste nikdy v živote nepočuli, hovoríte: Neviem! Že? Veľmi málo ľudí hovorí: Ja neviem! Rozumiete? To si vyžaduje veľku pokoru, nevedieť, čo si preberieme inokedy, teraz to nie je dôležité.
1:00:38 Takže, čo je myslenie? Mysleľ vytvorila neobyčajne prekrásne obrázky, maľby, z kameňa vytvorila niečo skvelého, Pietu od Michelangela, veľké katedrály. A tiež, že vytvorila ponorky, rakety, atómové bomby; myseľ vytvorila vojnu, vojny, národnosti; myseľ vytvorila všetky rituály, náboženské obrady; myseľ vytvorila spasiteľa: či už hiduistického spasiteľa alebo kresťanského spasiteľa. Takže myseľ vytvorila najneobyčajnejšie veci. Počítač, ktorý môže zastúpiť ľudský mozog, a čo sa stane s vaším mozgom, keď to robí počítač? To je zase iná vec.
1:02:16 Preto musíme zistiť, čo je to myslenie. A či myseľ sama, môže byť pôvodom zmätku a strachu. Pripisujeme mysli takú dôležitosť, intelektuálom, vedcom, ľuďom, ktorí vytvárajú úžasné technologické veci. Ale tí istí ľudia ktorí toto všetko vymysleli, tí veľkí vedci, oni sami žijú v neporiadku. Možnože nikdy neskúmali prečo dávame mysli taký mimoriadne dôležitý význam a či môže byť myseľ sama o sebe pôvodom poruchy a strachu. My sa na to ideme pýtať. Vy sa idete pýtať, nie rečník. Môže vysvetľovať. Musím to opakovať znova a znova; on to môže opakovať, ale ak to vy sami nepoužijete, nejdete do toho, posediačky tu počúvate rečníka, to je úplne bezvýznamné. Je to strata času a vašej energie. Od starých čias človek zažíval nehody, pocity, nebezpečenstvo, radosť, a tieto zážitky zanechali skúsenosť. On z toho zážitku načerpal znalosť. Že? Tá znalosť je uložená v rozume ako spomienka. A z tej spomienky vzniká myšlienka. Že? Takže, myseľ je obmedzená: pretože skúsenosť je omedzená, znalosť je omedzená. Takže, myseľ je omedzená. Myšlienka je materiálny proces, pretože skúsenosť je materiálny proces. Je tu autonehoda v aute, a ten zážitok je zapamätaný, čo je skúsenosť, to pamätanie si toho je bolesť, čo je myseľ. Že? Takže myšlienka je pohyb, zo zážitku, znalosti, pamäte, mysle. Opäť niet nikoho, kto by spochybňoval túto skutočnosť. Ak nemáte žiadne skúsenosti, ak nemáte znalosti, žiadnu pamäť, potom nemyslíte, ste len v stave amnézie. Ale my máme byť mysliace ľudské bytosti.
1:06:32 Takže, poznanie je vždy nejako obmedzené. Tak je to! Myseľ vytvorila veci v katedrálach, v kostoloch, rituáloch, a potom ich myseľ uctieva. Sledujete to? Myseľ vytvorila všetky tie veci, ktoré voláte náboženská aktivita. "Myseľ" to vytvorila. A potom vám tá myseľ hovorí: Musíš to uctievať. Tak sa človek pýta, myšlienka nikdy nie je posvätná. Nikdy ani nemôže byť posvätná. Ale my sme vytvorili nejaké veci o posvätnej mysli. Tak ako "Boh" je výmysel mysle. Viem, že sa vám to nebude páčiť, ale je to tak!
1:08:05 A tak, je myšlienka pôvodca strachu? Premýšľanie o budúcnosti, rozmýšľanie o nejakom šťastí ktoré nemám, rozmýšľanie o smrti, rozmýšľanie o tom, že môžem ochrnúť a všetko to ostatné. Môžem mať rakovinu. Takže, myseľ, čas, sú rovnaké. Čas a myslenie sú rovnaké. A faktor, ktorý k tomu všetkému prispieva, je myseľ. Teraz, otázkou teda je, ak je myseľ pôvodca všetkého strachu, a preto všetkých porúch, ak je myšlienka pôvodcom poruchy, strachu, potom čo má človek robiť? Nemôžete prestať myslieť, myslenie má svoj význam. Keď idete odtiaľto, idete do vášho domu, presun z jedného miesta na druhé je činnosť času a mysle. Myseľ a vedomosti sú potrebné keď píšete list, keď rozprávate, šoférujete, hociaké technologické veci atď., myseľ a vedomosti sú absolútne potrebné. Ale pýtame sa: akumulácia vedomostí o psychike, o sebe, a myslenie z tohto poznania. Je to nutné? Rozumiete tej otázke? Prosím, dajte vašej mysli trochu, trochu svojej pozornosti. Je potrebné zaznamenávať psychologické udalosti? Urážky, lichôtky, bolesti, obsah vášho vedomia, čo je národnosť, strach, presvedčenie, viera, rituály, zvyky - viete, obsah vášho vedomia, čo je psychika, čo ste Vy.
1:11:45 Musí tam byť nejaké psychologické zaznamenávanie? Prosím, spýtajte sa seba túto otázku. Možnože ste sa to nikdy nespýtali, pretože my zaznamenávame. Zaznamenávate urážku, zaznamenávate lichôtky. Pamätáte si bolesti ktoré človek utŕžil v detstve; pamätáte si svoje príjemné činnosti; pamätáte si svoje obavy. Takže pre mozog je možné zaznamenávať to, čo je potrebné, to je: učenie sa jazyka, robiť obchod, byť dobrým stolárom atď., inžinierom atď., tu si musíte pamätať všetko veľmi presne, vedecky, atď. Ale je nevyhnutné pamätať si psychologické udalosti? Rozumiete? To znamená, niesť so sebou psychologickú záťaž celý život, psychologické problémy celého vášho života, konflikty, biedu, zmätok, muky, osamelosť, beznádej. Je nutné niesť so sebou toto všetko, čo je vlastne aktivita mysle? Aby sme to zistili, či je možné, alebo nie, zaznamenávať to psychologicky, čo znamená, nemať žiadny problém - rozumiete pane? Strach je náš problém. Poriadok je náš problém. Nebyť ničím, je náš problém, náš život je kopec problémov, aj psychosomatických, fyzikálnych, psychologických, celá tá vec- život - je náš problém. Čo je zaznamenávanie všetkého, potešenia, bolesti, osamelosti, obáv a tak ďalej. Pýtame sa: môže mozog nezaznamenávať incidenty strachu? To znamená, byť si vedomý celéj konštrukcie strachu, ktorá je veľmi zložitá ako sme si už povedali, je veľmi zložitá a komplikovaná a človek sa na to musí pozrieť veľmi jemne, opatrne, citlivo.
1:15:35 Potom, ak sa na to budete pozorne pozerať, je pozorovateľ iný než to, čo pozoruje? To, čo pozoruje, je on sám, pozorovateľ je pozorované. Tam, kde je rozdiel medzi pozorovateľ a pozorovaným, tam je konflikt. Teraz, ak pozorovateľ, ktorý je minulou akumuláciou vedomostí, pozoruje prítomnosť strachu, tam je rozdelenie, a tak minulosť sa pokúša prevziať kontrolu nad prítomnosťou. Zatiaľčo vec, ktorá je pozorovaná je pozorovateľ. Keď to je úplne jasné, konflikt prestane. A preto tam, kde je pozorovanie strachu ako Ja, Ja som strach, očividne, neexistuje rozdiel medzi mnou a strachom: Ja som strach, nie že existuje nejaká časť mňa, ktorá nie je stachom: Ja som to! A tam kde je celkové vnímanie tohto, čo znamená, dávať tomu celú energiu, tam strach úplne prestáva. Tam je úplné ukončenie psychologických obáv, úplne - nie že na deň, ale to čo je ukončené, má nový začiatok.
1:17:36 Tak pane! Môžem teraz vstať?