Krishnamurti Subtitles

Vesmírny poriadok

Brockwood Park - 7 June 1980

The Ending of Time 10



0:19 Krishnamurti: Zabudnime
na obecenstvo.
  
0:25 Nehráme pre vaše potešenie.
 
0:33 Pokiaľ si pamätám,
minule sme prestali
  
0:39 tam, že keď je myseľ úplne zbavená
všetkých tých vecí
  
0:42 Ktoré tam myseľ vložila,
tak potom sa začína meditácia.
  
0:49 Ale pokiaľ sa na túto vec
pozrieme ďalej,
  
0:54 chcel by som sa trošku vrátiť späť
a zistiť, či mozog
  
0:59  
 
1:10 môže byť vôbec slobodný,
nielen zbavený ilúzie,
  
1:20 hocijakej formy klamstva, hocičoho
či môže mať svoj vlastný poriadok,
  
1:26 poriadok nezavedený
mysľou,
  
1:31 alebo snažiť sa, snahou
dať veci na svoje miesto.
  
1:42 A tiež to, či mozog,
hocijako poškodený je,
  
1:50 a väčšina mozgov je poškodených,
šokom,
  
1:53 všelijakými stimuláciami-
 
2:00 či svie mozog sám seba
kompletne uzdraviť?
  
2:15 Toto by som rád rozobral.
 
2:25 Takže najprv poďme začať tým,
ak môžem,
  
2:34 či existuje poriadok
ktorý nie je vytvorený človekom,
  
2:39  
 
2:44 ktorá nie je dôsledkom
vypočítavého poriadku z nepokoja
  
2:55 - poriadok, ktorý je pravdepodobne
veľmi upokojujúci,
  
3:03 a tak je stále súčasťou
starého podmienenia -
  
3:08 existuje poriadok, ktorý nie je
ľudský, vyrobený z myšlienok?
  
3:18 David Bohm:
Poukazujete na myseľ?
  
3:21 Môžete povedať, že poriadok prírody
existuje sám od seba.
  
3:26 K: Poriadok prírody je poriadok.
B: Áno, ale nevytvorený človekom.
  
3:32 K: Ale ja nehovorím o takom ...
 
3:39 Nie som si istý,
či to je ten druh poriadku.
  
3:45 Existuje vesmírny poriadok?
 
3:49 B: Ale to je stále
tá istá vec, ktorú šírite.
  
3:54 Slovo "kozmický"
by normálne znamenalo ...
  
3:56 K: "Vesmír" znamená poriadok.
 
3:58 B: No, znamená to poriadok,
ale celkový poriadok.
  
4:01 K: Celkový poriadok. To tým myslím!
 
4:03 B: Ktorý zahŕňa vesmírny poriadok
a poriadok mysle.
  
4:13 K: Čo sa nažím zistiť, je:
 
4:16 existuje poriadok, ktorý si človek
ani nemôže predstaviť?
  
4:26 Sledujete čo hovorím?
 
4:31 Pretože hocijaký koncept je stále
v rámci vzorca myslenia.
  
4:37 Takžem existuje poriadok,
ktorý nie je...
  
4:43 B: Dobre! Ako si
to preberieme?
  
4:46 K: To je to, o čom chcem diskutovať.
Myslím si, že môžeme.
  
4:53 Čo jeporiadok?
 
4:58 Narayan: Práve sme o tom
hovorili.
  
5:02 K: Hovorili o čom?
N: Pri stole.
  
5:04 K: Cez obed?
 
5:06 N: Že existuje matematický poriadok.
A všeobecne
  
5:10 že matematický poriadok je
poriadok jemných príkazov:
  
5:16 veda, poriadok
za akýmkoľvek poriadkom.
  
5:21 To je najvyššií druh poriadku
ktorý poznáme, akékoľvek disciplíny.
  
5:27 K: Súhlasili by matematici,
že matematika je kompletný poriadok?
  
5:33  
 
5:37 N: Áno, matematika sama o sebe
je súčasťou koordinácie poriadku.
  
5:42 K: Súhlasili by s stým?
 
5:44 B: To závisí na matematikovi,
 
5:46 ale existuje jeden dobre známy
matematik, volá sa von Neumann
  
5:49 ktorý definoval matematiku ako
vzťah vzťahov
  
5:53 - vzťahmi, vskutočnosti myslel
poriadok -
  
5:56 poriadok fungujúci v oblasti
 
6:00 samotného poriadku,
nie niečoho iného.
  
6:03 K: Poriadok fungujúci
v oblasti poriadku.
  
6:09 B: Skôr než
pracujúci na nejakej úlohe.
  
6:11 K: Áno, tam sa snažím
dostať.
  
6:19 B: Takže, najkreatívnejší
matematici
  
6:22 vnímajú to, čo môže byť nazývané
ako čistý poriadok,
  
6:26 ale samozrejme je limitovaný
do istej ... je ešte
  
6:31 linitovaný pretože musí byť
vyjadrený matematicky
  
6:35 pokiaľ ide o vzorce
a rovnice.
  
6:47 K: Je poriadok súčasťou poruchy
ako ju poznáme?
  
6:55 B: To je iná otázka,
Čo máme na mysli tou poruchou.
  
7:00 Nie je možné dať
logickú definíciu poruchy
  
7:05 pretože porucha je vo svojej podstate ...
 
7:09 Nemôžete dať logické vysvetlenie?
K: Prečo nie?
  
7:12 B: Pretože porucha
je to, čo porušuje poriadok.
  
7:15 Čokoľvek, čo sa vlastne deje
má poriadok.
  
7:18 Teda, môžete volať určitú
vec poruchou, ak chcete.
  
7:21 K: Hovoríte, že čokoľvek,
čo sa stane, je poriadok?
  
7:25 B: Istý poriadok. Ak telo
nefunguje správne
  
7:27 - nádor rastie - je v tom určitý
poriadok, v tej rakovinovej bunke,
  
7:32 len rastie
určitým spôsobom, príliš rýchlo.
  
7:36 Má istý vzorec, ktorý
inklinuje k zničeniu tela,
  
7:40 ale v celku,
je to istý druh poriadku.
  
7:43 Neporušil zákony prírody.
 
7:48 Ale vzhľadom k istému kontextu
by sa dalo povedať, že je to porucha
  
7:51 pretože ak hovoríme
o zdravotnom stave tela
  
7:54 potom sa rakovina nyzýva porucha.
Ale samo o sebe ...
  
8:02 K: Rakovina má svoje pravidlá.
Správne.
  
8:07 B: Ale nie je to kompatibilné s
poriadkom rastu tela.
  
8:12 K: Tak čo máme na mysli,
tým poriadkom?
  
8:13 Existuje taká vec, ako poriadok?
 
8:20 B: Povedali sme si,
že poriadok je vnímanie.
  
8:24 Nemôžeme lipnúť na poriadku.
K: Nie, samozrejme.
  
8:28 N: Všeobecne, keď hovoríme
o poriadku, vzťahuje sa to na
  
8:31 rámec alebo
vzťah k určitej oblasti.
  
8:37 Poriadok má vždy
vedľajší význam.
  
8:41 A keď hovoríte poriadok v poriadku,
 
8:46 ako štúdium matematiky,
niektoré aspekty matematiky,
  
8:50 odkláňate sa od
obmedzeného prístupu k poriadku.
  
8:55 B: Už ďalej neriadime veci.
 
8:59 Väčšina matematiky začína
s poradím čísiel,
  
9:02 ako 1, 2, 3, 4, a stavia na tom
veľmi komplikovanú hierarchiu.
  
9:08 Môžete vidieť, čo sa myslí
poradím čísel,
  
9:13 je to rad vzťahov
ktoré sú konštantné, napr:
  
9:22 V poradí čísel, máte
najednoduchší príklad poriadku.
  
9:27 N: Nový poriadok bola vytvorený
objavením nuly,
  
9:31 vznikly nové pravidlá
poriadku.
  
9:43 A je matematický poriadok
a poriadok v prírode
  
9:49 súčasťou väčšieho poľa?
Alebo je to lokalizovaná forma?
  
9:59  
 
10:06 K: Mozog, myseľ
sú také protichodné,
  
10:14 tak pogniavené, že
nemôžu nájsť poriadok.
  
10:25  
 
10:28 B: Áno, ale aký druh poriadku
to chce?
  
10:32 K: Chce taký poriadok,
v ktorom bude v bezpečí.
  
10:37 Nebude pohmoždený,
nebude šokovaný,
  
10:39 nebude cítiť bolesť,
fyzickú alebo psychickú bolesť.
  
10:46 B: Celý význam poriadku
je nemať rozpor.
  
10:50 To je celý
účel matematiky.
  
10:52 K: Áno. Ale mozog
je v rozpore.
  
10:56 B: Áno, a nejakým spôsobom
sa nieč pokazilo,
  
11:01 povedali sme si, že sa to zvrhlo.
 
11:07 Dalo by sa povedať, že v prípade,
keď telo rastie zle,
  
11:11 máme rakovinové bunky, ktoré
dostávajú dva protichodné rozkazy:
  
11:15 jedna z nich rastie
z rakoviny a druhá
  
11:18 z obvyklého postupu tela.
Nemôžu zostať vedľa seba.
  
11:23 K: Chcem ísť do niečoho,
čo je:
  
11:28 môžu myseľ, mozog, byť úplne bez toho
všetkého organizovaného poriadku?
  
11:43 B: Musíme sa pýtať, prečo chcete
byť bez organizovaného poriadku
  
11:46 a čo máte na mysli tým,
organizovaným poriadkom?
  
11:49 K: Potom sa to stáva vzorcom.
 
11:52 B: Myslíte pevný poriadok,
vynútený poriadok?
  
11:55 K: Áno, pevný poriadok,
alebo pevný vzorec.
  
11:59 B: Vynútený alebo pevný?
K: Alebo vynútený sám na sebe.
  
12:11 Pretože sa snažíme zistiť,
 
12:14 alebo aspoň ja sa snažím
zistiť,
  
12:22 či sa mozog môže niekedy oslobodiť
od tých všetkých klamov,
  
12:30 tlakov, rán, zranení,
celej triviálnej existencie
  
12:40 tlačiac ho na všetky strany,
 
12:43 či môže byť oslobodený
od toho všetkého?
  
12:53 Ak nie,
meditácia nemá žiadny zmysel.
  
13:03 B: Mohli by ste ísť ďalej a povedať:
Pravdepodobne život nemá zmysel
  
13:08 ak sa z toho neviete oslobodiť.
 
13:10 K: Nie, nepovedal by som, že
život nemá zmysel.
  
13:12 B: Ak to pokračuje donekonečna?
 
13:14 K: Donekonečna tak, vtedy áno.
Pokiaľ tak pokračuje, akoby
  
13:18 nekonečna, už tisíce rokov,
život potom nemá zmysel.
  
13:24 Ale zistiť, či vôbec má zmysel,
 
13:31 -a ja si myslím, že má zmysel -
 
13:34 či nesmie mozog
byť úplne voľný od toho všetkého?
  
13:41 B: Ale, čomu hovoríte neporiadok...?
 
13:47 Čo je zdrojom
toho, čo nazývame neporiadkom?
  
13:50 Mohli by sme povedať, že je
to takmer ako rakovina, takmer,
  
13:54 ktorá je neustále v mozgu.
 
13:56 Pohybuje sa spôsobom,
ktorý nie je kompatibilný
  
13:59 so zdravím mozgu.
Rastie, ako čas pokračuje,
  
14:06 narastanie,
z jednej generácie na druhú.
  
14:11 K: Ale jedna generácia za druhou.
Rovnaký vzorec sa opakuje!
  
14:16 B: Dokonca to inklinuje
k hromadeniu z jednej generácie
  
14:20 na druhú, skrz tradície.
Je to takmer rovnaká otázka
  
14:22 ako sa niekoho spýta,
ako zastavíte
  
14:28 tieto rakovinové bunky
aby nebujneli.
  
14:33 K: To je to, kam sa chcem dostať.
 
14:35 Ako sa tento vzorec,
ktorý sa usadil,
  
14:39 a ktorý cez generáciu
po generáciu narastal,
  
14:44 ako to ukončiť,
ako to zastaviť?
  
14:50 To mi stále
vŕta v hlave.
  
14:57 B: Ďalšia otázka:
prečo mozog
  
15:00 poskytuje pôdu pre túto vec aby
rástla, pokračovala?
  
15:04 K: To môže byť len
tradícia, zvyk.
  
15:09 B: Prečo v tom teda zostávať?
 
15:12 K: Je možné, že sa
tak bojí
  
15:18 niečoho nového, čo sa deje,
pretože v starej tradícii
  
15:22 hľadá útočisko. Cíti sa bezpečne.
 
15:30 B: Potom sa pýtajme, prečo
mozog klame sám seba?
  
15:35 Zdá sa, že tento vzorec
neporiadku zahŕňa skutočnosť
  
15:40 že mozog klame sám seba
o tomto neporiadku.
  
15:43 Nezdá sa, že by bol
schopný vidieť to jasne.
  
15:54 A: A taktiež, keď hovoríte: Poriadok
v mojej mysli,
  
15:58 je inteligencia
mino poriadku,
  
16:01 ktorý to využíva.
 
16:04 Mám určitý zámer.
Vytváram poriadok,
  
16:07 a keď je zámer splnený,
dám ten poriadok stranou.
  
16:11 Takže, poriadok má inteligenciu
ktorá na tom pracuje.
  
16:18 V obvyklom jazyku
má podobný význam.
  
16:22 Ale vy máte na mysli
niečo iné.
  
16:25 K: Pýtam sa, on a ja, či sa
tento vzor generácií
  
16:31 dá zrušiť, a prečo mozog
prijal tento vzorec
  
16:38 napriek všetkým konfliktom, biedy,
a pokračuje rovnakým spôsobom,
  
16:46 a či je možné,
rozbiť tento vzorec?
  
16:49 N: To sa aj ja pýtam.
 
16:51 N: Hovorím to isté, len inak.
 
16:54 Ak poriadok poslúžil svojmu účelu,
má sa odložiť bokom
  
16:58 pretože už ďalej nie je užitočný
alebo adekvátny?
  
17:03 K: Samozrejme nie!
 
17:07 Psychologicky sa to nedá,
nemôže.
  
17:13 Ak si vezmeme hocijakú ľudskú bytosť,
vátane nás,
  
17:17 stále to pokračuje:
strachy, smútky, utrpenie,
  
17:24 toto všetko je súčasťou
denného života.
  
17:32 Dr Bohm sa pýta,
prečo to stále pokračuje,
  
17:38 prečo to neprestane?
 
17:41 A my hovoríme, že je tak veľmi
podmienený,
  
17:47 že nevidí cestu, ako sa z toho
dostať. Alebo sa môže iba
  
17:52  
 
17:59 stále opakovať,
takž mozog otupel.
  
18:04 A: Takže pohyb opakovania
je tam. A nemôžete sa z toho dostať.
  
18:10 K: Ten pohyb opakovania
robí myseľ pomalou, mechanickou.
  
18:15 A v tom mechanickom
opakovaní hľadá útočisko
  
18:20 a hovorí: "Žijem, je to v poriadku.
Môžem pokračovať."
  
18:25 To je to, čo väčšina ľudí robí!
 
18:36 B: To je časť neporiadku,
 
18:38 rozmýšľať takým spôsobom
je prejav neporiadku.
  
18:41 K: Samozrejme.
 
18:48 N: Spájate poriadok s inteligenciou?
 
18:51 Alebo je poriadok niečo,
čo existuje samo o sebe?
  
18:55 Hociaký druh ineligencie.
 
18:58 B: V akom prípade? Intelligencia
samozrejme zahrňuje poriadok,
  
19:06 inteligencia vyžaduje
vnímať poriadok,
  
19:09 riadnym spôsobom,
bez rozporu.
  
19:15 Ale v podmienkach
o ktorých sme diskutovali skôr,
  
19:20 my sami to nevytvárame,
 
19:23 my neukladáme tento poriadok,
ale skôr je sám prirodzený.
  
19:33 K: Takže, poďme späť.
Som obyčajný človek.
  
19:39 Vidím, že som v pasci,
že celý môj spôsob života
  
19:45 moje myslenie
moje postoje, presvedčenie,
  
19:50 je výsledkom obrovskej
dĺžky času.
  
19:56 Čas je, ako sme si povedali,
celá moja existencia.
  
20:03 V minulosti, ktorú nemôžem
zmeniť, hľadám útočisko.
  
20:11 B: Ak by sme mali hovoriť
s obyčajným človekom,
  
20:13 prvá vec, ktorú by cítil je,
že nerozumie času.
  
20:18 Že čas je niečo,
čo sa mu deje.
  
20:21 K: Áno, ale to sme si prebrali.
 
20:23 Hovorím: Som
obyčajný človek, a vidím,
  
20:25 potom, čo som s vami hovoril,
 
20:27 vidím, že celý môj život
je založený na čase.
  
20:35 Čas je minulosť, a v nej môj mozog
hľadá útočisko.
  
20:43 B: Ako hľadá útočisko?
 
20:46 K: Pretože
minulosť sa nedá zmeniť.
  
20:50 B: Ale potom si ľudia tiež myslia,
že budúcnosť sa môže zmeniť,
  
20:54 takže komunisti povedali:
Vzdajte sa minulosti,
  
20:57 my to zmeníme.
 
20:58 K: Ale ja sa nemôžem vzdať minulosti.
 
21:00 Myslíme si, že sa môžeme
vzdať minulosti.
  
21:03 B: To je druhý bod: dokonca aj tí,
ktorí sa snažia vzdať minulosti,
  
21:06 tí, ktorí sa nechcú uchýliť do
minulosti, stále sa jej nemôžu vzdať.
  
21:11 K: To je len môj názor.
 
21:13 B: Takže sa zdá, akýmkoľvek spôsobom
to robíte, ste lapený.
  
21:20 K: Takže, ďalší krok je:
Prečo mozog
  
21:25 akceptuje takýto spôsob života,
a prečo to nezmení?
  
21:35 Je to lenivosť? Je to, v tom ničení?
To nemá žiadnu nádej?
  
21:47 B: To je stále rovnaká otázka.
 
21:49 K: Samozrejme, že
je to rovnaká otázka!
  
21:51 B: Chodiac z minulosti do budúcnosti.
 
21:54 K: Takže,čo robiť?
Myslím si, že to platí
  
21:58  
 
22:03 pre väčšinu ľudí, nie?
Takže, čo robiť?
  
22:07 B: Nepochopili sme,
prečo to robí,
  
22:10 takže nie je jasné,
čo na to povedať.
  
22:14 Povedzme, že toto správanie je
neusporiadané, iracionálne atď.
  
22:18 A ľudia povedali,
 
22:19 "OK, poďme sa vzdať minulosti!,"
ale zistíme, že nemôžeme.
  
22:23 K: Nemôžeme.
B: Prečo nie?
  
22:30 K: Prečo sa nemôžeme vzdať minulosti?
Počkajte pane.
  
22:38 Ak sa vzdám minulosti,
nemám existenciu.
  
22:47 B: Musíte to objasniť,
lebo niektorí ľudia by povedali ...
  
22:52 K: Je to jednoduché: Ak sa vzdám
všetkých mojich spomienok, atď,
  
22:57 nemám nič.
Som nič.
  
23:02 B: Niektorí ľudia by sa na to pozreli
inak, rovnako ako marxisti.
  
23:06 Marx sám hovoril, že
je nutné transformovať
  
23:14 podmienky ľudskej existencie
a to - odstrániť túto minulosť.
  
23:19 K: Ale to neurobil.
To sa nedá urobiť.
  
23:24 B: Keď sa snaží transformovať,
stále funguje z minulosti.
  
23:29 K: Áno, to je to, čo hovorím.
 
23:34 B: Ak poviete, vôbec nebuďte
závislí na minulosti ,
  
23:37 potom, čo máme robiť?
 
23:39 K: Áno, som nič!
 
23:42 To je dôvod, prečo sa
nemôžeme vzdať minulosti?
  
23:48 Pretože moja existencia,
môj spôsob myslenia, môj život,
  
23:54 to všetko je z minulosti.
 
24:02 A ak hovoríte, zmaž to,
čo mi zostane?
  
24:08 B: Samozrejme že si máme nechať
niektoré veci z minulosti
  
24:12 ako užitočné vedomosti
a technológiu.
  
24:16 Predpokladajme, že si necháme
tú časť minulosti
  
24:19 a zmažeme všetky tie časti minulosti
ktoré sú v rozpore.
  
24:23 K: Čo všetko sú psychologické,
protichodné, atď. Čo?
  
24:28 Čo nám zostáva?
Len tak chodiť do kancelárie?
  
24:34 Nič nezostalo.
 
24:37 Existuje dôvod,
prečo sa toho nemôžeme vzdať?
  
24:41 B: Je v tom stále rozpor,
 
24:42 ak sa pýtate, čo zostalo,
ešte stále sa pýtate na minulosť.
  
24:47 K: Samozrejme!
 
24:51 B: Jednoducho hovoríte, že
keď ľudia hovoria,
  
24:54 že sa vzdávajú minulosti,
jednoducho to nerobia?
  
24:58 Iba položia inú otázku,
aby sa vyhli problému.
  
25:03 K: Pretože celá moja bytosť
je minulosť,
  
25:11 upravená, zmenená, ale
má svoje korene v minulosti.
  
25:17 B: Ak ste povedali:
"Vzdajte sa toho všetkého,
  
25:19 a v budúcnosti budete mať
 
25:20 niečo iné, oveľa lepšie,"
ľudia budú priťahovaní.
  
25:25 K: Ale to "lepšie"
je stále z minulosti.
  
25:29 B: Možno by to mohlo dokonca
byť otvorené a kreatívne.
  
25:35 Ľudia si chcú byť istí,
že tam bude
  
25:40 aspoň niečo.
 
25:41 K: To je práve ono, pane!
Nie je tam nič!
  
25:45 Chcem byť uistený,
ako ľudská bytosť,
  
25:51 že môžem na niečom lipnúť,
niečoho sa chytiť.
  
25:56 B: Áno, tešiť sa na niečo,
dosiahnuť to. K: Dosiahnuť.
  
25:59 B: Ale ľudia majú pocit,
že nelipnutie na minulosť,
  
26:01 ale snaha niečo dosiahnuť,
je normálny pocit.
  
26:05 K: Ak chcem niečo dosiahuť,
to je stále minulosť.
  
26:10 B: Aj keď to je
nie často zrejmé, pretože
  
26:12 ľudia hovoria, že to je veľká,
nová revolučná situácia.
  
26:16 Ale to má svoje korene v minulosti.
A minulosť je neusporiadaná.
  
26:22 K: Pokiaľ mám korene v
minulosti, nemôže tam byť poriadok.
  
26:28 B: Pretože minulosť je prestúpená
neporiadkom? K: Áno, neporiadkom.
  
26:36 A sú moja myseľ, môj mozog,
ochotní vidieť
  
26:45 že na tom absolútne nič nie je,
ak sa vzdám minulosti? Sledujete?
  
26:54  
 
26:57 B: Hovoríte
nie je tam nič na dosiahnutie?
  
27:00 K: Nič,
Myslím, že tam nie je žiadny pohyb.
  
27:05 Preto sa eventuálne
nemôžem vzdať minulosti.
  
27:11 Takže, ľudia my pred nosom
mávajú mrkvou
  
27:17 a ja, ako somár,
idem za ňou.
  
27:21 Takže keď nemám mrkvu, nič
ako odmena alebo trest,
  
27:29 ako sa mám
zbaviť minulosti?
  
27:41 Lebo inak stále
žijem v oblasti času.
  
27:49 A preto,
je to stále vytvorené človekom.
  
28:02 Takže, čo mám robiť?
 
28:09 A som ochotný čeliť
absolútnej prázdnote? Že pane?
  
28:20 B: Čo poviete niekomu, kto nie je
 
28:22 ochotný,
alebo sa toho cíti neschopný?
  
28:24 K: Neobťažuje ma to.
Ak niekto povie: "Prepáčte,
  
28:26 nemôžem robiť všetok tento nezmysel "
poviete"Nevadí, pokračujte!"
  
28:30 Ale ja som ochotný
úplne sa zbaviť svojej minulosti,
  
28:37 čo znamená, že tam nie je žiadna
námaha, žiadna odmena, žiadny trest,
  
28:42 žiadna mrkva - nič.
A mozog je ochotný čeliť
  
28:47  
 
28:50 tomuto výnimočnému stavu,
ktorý mu je úplne nový,
  
28:56 nové bytie, existencia,
stav ničoty.
  
29:03 To je desivo desivé.
 
29:14 B: Dokonca aj tieto slová budú mať
svoj význam zakorený v minulosti
  
29:17 a to je miesto, odkiaľ
strach prichádza.
  
29:20 K: Pochopili sme, že,
slovo nie je vec.
  
29:22 B: Ale potom to je
príčinou strachu,
  
29:24 pretože z koreňov
z minulosti tento pojem
  
29:28 ničoty je desivý.
 
29:30 K: Môj mozog hovorí,
"Som ochotný to urobiť."
  
29:32 Som ochotný čeliť tejto
absolútnej ničote, prázdnote,
  
29:45 pretože sám videl
všetky tieto úniky,
  
29:51 rôzne miesta, kde
tie útočiská sú ilúzie,
  
29:58 tak s tým skončil.
 
30:04 B: Ale vynecháva
to niečo ...
  
30:07 o čom ste tiež hovoril,
otázka poškodenia
  
30:11 alebo rán v mozgu.
Že mozog, ak by bol
  
30:13 nepoškodený, by to mohol
urobiť pomerne ľahko.
  
30:21 K: A teraz, môžem zistiť, čo
spôsobilo poškodenie mozgu?
  
30:29 Jedným z faktorov sú
silné emócie.
  
30:34 B: Áno.
Silné trvalé emócie.
  
30:36 K: Silné trvalé emócie,
ako nenávisť.
  
30:39 B: Pravdepodobne záblesk emócií to
nespôsobuje, ale ľudia sa ho držia.
  
30:44 K: Áno, samozrejme. Nenávisť,
zlosť, pocit násilia,
  
30:53 tie samozrejme,
nie sú len šok,
  
30:59 oni poškodzujú mozog. Však?
 
31:02 B: No, nadmerné prepínanie, tiež.
 
31:05 Nadmerné nadšenie,
inými slovami potešenie.
  
31:08 K: Drogy, atď.
Nadmerné vzrušenie,
  
31:17 nadmerný hnev,
násilie, nenávisť, to všetko.
  
31:27 Prirodzené reakcie
nepoškodzujú mozog.
  
31:35 A teraz, môj mozog je poškodený
- predpokladajme -
  
31:41 bol poškodený
vďaka hnevu.
  
31:43 B: Dalo by sa povedať, že
pravdepodobne nervy sú spojené
  
31:47 zlým spôsobom a
spôjenia sú príliš pevné.
  
31:51 Existujú dôkazy o tom, že tieto veci
vedia skutočne zmeniť štruktúru.
  
31:56 K: Áno. To znamená, že
 
32:02 môžem mať vhľad do
celej podstaty narušenia,
  
32:13 zlosť, násilie,
všetko to je to isté.
  
32:17 Môžem mať vhľad do toho?
A tak, ten vhľad
  
32:21  
 
32:23 mení bunky mozgu
ktorý bol zranený.
  
32:29 B: Možno, že by ho to začalo
hojiť.
  
32:32 K: Dobre!
Začnite ho uzdravovať!
  
32:36 To liečenie musí byť okamžité.
 
32:39 B: Nejakým spôsobom to môže trvať
istý čas v tom zmysle, že
  
32:42 ak sa vytvorili zlé spojenia
 
32:44 bude to trvať nejaký čas
distribuovať materiál,
  
32:47 ale začiatok toho,
zdá sa mi, je okamžitý.
  
32:51 K: Dobre, vezmite si to tak.
Môžem to robiť?
  
32:55 Počúval som vás,
starostlivo som si prečítal,
  
33:00 premýšľal o tom všetkom
a vidím, že hnev,
  
33:05 násilie, nenávisť,
všetky tie prehnané...
  
33:10 alebo akákoľvek forma vzrušenia
naozaj poškodzuje mozog.
  
33:22 A vhľad do tejto celej
veci naozaj prináša
  
33:31 mutáciu v bunkách.
Je to tak!
  
33:39 A nervy
a všetky ich spojenia
  
33:43 budú také rýchle,
ako je to len možné.
  
33:48 B: Rovnaká vec sa stane
s rakovinovými bunkami.
  
33:51 Niekedy rakovina
náhle prestane rásť
  
33:53 a pohne sa opačne, z nejakého dôvodu,
ktorý je neznámy,
  
33:56 ale zmena musí nastať
v týchto bunkách.
  
34:03 K: Bolo by, pane
- ak sa môžem opýtať,
  
34:05 možno tomu nerozumiem:
- Keď sa mozgové bunky zmenia,
  
34:08 že keď tam je základná
zmena,
  
34:14 proces rakoviny sa zastaví?
 
34:18 B: Áno, v podstate sa zastaví
a začína sa ničiť.
  
34:21 K: Ničiť, áno, to je ono!
 
34:27 N: Hovoríte, že do pohybu
sa dostane
  
34:30 správny druh spojení.
B: Áno.
  
34:32 N: A prestanú
nesprávne spojenia.
  
34:34 B: Alebo dokonca sa začne ničiť
zlé spojenie.
  
34:37 A: Takže, začiatok nastal
a je to teraz.
  
34:41 B: V istom okamihu, áno.
K: To je vhľad.
  
34:44 N: Toto je vhľad. Ale
nie je otázka času
  
34:48 pretože
správny pohyb začal.
  
34:53 K: Čo? Čo? Čo?
 
34:56 N: To, čo Dávid hovorí je,
že na to netreba čas,
  
34:59 pretože
správny pohyb začal.
  
35:02 K: Áno, samozrejme.
 
35:04 N: Je tu ďalšia vec, na ktorú
sa chcem spýtať, o minulosti.
  
35:08 Pre väčšinu ľudí
minulosť znamená potešenie.
  
35:12 K: Nielen potešenie.
Aj spomienky na všetky veci.
  
35:16 N: Človeku sa prestáva páčiť
potešenie,
  
35:18 iba vtedy, keď ho omrzí,
 
35:21 alebo to vedie k ťažkostiam, ale
nikto nechce potešenie stále.
  
35:27 Teraz, je veľmi ťažké
rozlišovať medzi potešením
  
35:31 a banálnosťou
ťažkostí, ktoré prináša,
  
35:33 pretože človek si chce
udržať potešenie nanovo,
  
35:36 a nemať banálnosti
alebo problémy, ktoré prináša.
  
35:40 Mám na mysli normálnu
ľudskú bytosť.
  
35:45 Pýtam sa vás:
Aký je Váš postoj k radosti?
  
35:51 K: Čo tým myslíte, môj postoj?
 
35:53 N: Ako sa vysporiadať s týmto
obrovským problémom potešenia
  
35:56 v ktorom je väčšina ľudí lapených?
Pretože to je minulosť.
  
36:01 K: Potešenie je vždy minulosť,
neexistuje - Nie,počkajte!
  
36:09 Neexistuje žiadne potešenie
v okamihu, keď sa to deje.
  
36:16 Prichádza to neskôr,
keď sa na to spomína.
  
36:20 Takže, spomínanie je minulosť.
A ja som povedal že,
  
36:26 ja, ako ľudská bytosť, som
ochotný čeliť ničote,
  
36:32 čo znamená, zmazať to všetko!
 
36:37 N: Ako sa dá vyhladiť
tento ohromný inštinkt
  
36:44 pre potešenie? Skoro to
vyzerá ako inštinkt.
  
36:50 K: Nie! To sme si prebrali.
 
36:53 Aká je povaha potešenia?
Čo je to radosť?
  
36:59 Je to neustále spomínanie
na veci, ktoré sa stali vminulosti.
  
37:07 B: A tiež očakávania
vecí, ktoré sa stanú.
  
37:11 K: Samozrejme,
vždy z minulosti.
  
37:14 B: Zvyčajne robíte rozdiel
medzi potešením a radosťou.
  
37:18 N: Samozrejme, ale ja hovorím,
 
37:21 že hoci človek,
aj keď rozumie
  
37:24 tomu čo hovoríte, v tomto smere
sa drží tochu späť.
  
37:29 K: Nie, Narayan,
pretože nie je ochotný
  
37:33 čeliť tejto práznote.
 
37:42 Potešenie nie je súcit.
Potešenie nie je láska.
  
37:49 Ale možno,
ak nastane táto mutácia,
  
37:54 súcit
bude silnejší než potešenie.
  
37:58 Neviem či...
 
38:00 Takže, radosť nemá nič
spoločné so súcitom?
  
38:07 B: Rovnako, proste
poriadok je silnejší než...
  
38:11 ... vnímanie poriadku
môže byť silnejšie, než potešenie.
  
38:14 Ľudí skutočne zaujíma
niečo, čo robia s cieľom
  
38:17 - umelec alebo vedec -
 
38:19 potešenie v tej chvíli
nehrá žiadnu úlohu.
  
38:24 N: To je to, čo sa snažím
naznačiť,
  
38:27 má to určitú silu
ktorá to môže držať na svojom mieste.
  
38:30 K: Súcit má
obrovskú silu,
  
38:34 nevyčísliteľnú silu.
Potešenie v tom nie je nikde.
  
38:40 N: Ale čo sa deje s človekom
v ktorom je rozkoš dominantná?
  
38:45 K: Už sme to povedali . Že pokiaľ
nie je ochotný čeliť tejto
  
38:50 mimoriadnej prázdnote,
bude pokračovať so starým vzorcom.
  
38:57 B: Musíme povedať, že
tento muž má tiež poškodený mozog.
  
39:00 Došlo k určitému poškodeniu mozgu
ktorá spôsobuje tento dôraz
  
39:06 na trvalú radosť, rovnako ako
strach, hnev a nenávisť.
  
39:10 K: Poškodený mozog je uzdravený
vtedy, keď tam je vhľad.
  
39:21 B: Ale mnoho ľudí by povedalo,
 
39:22 "Chápem, že nenávisť a hnev
sú produkty poškodeného mozgu "
  
39:27 ale len ťažko by povedali:
 
39:29 "Potešenie je produkt
poškodeného mozgu."
  
39:32 K: Áno, samozrejme!
 
39:34 B: Zatiaľ čo vy hovoríte,
že existuje skutočná radosť,
  
39:37 ktorá nie je produktom
poškodeného mozgu,
  
39:39 ktorý je zmätený
radosťou...
  
39:44 N: To je problém,
pretože ak potešenie dáva vznik
  
39:48 hnevu, hnev je časťou
poškodeného mozgu.
  
39:53 K: A tiež sa dopytuje
potešenia.
  
39:57 B : Z ktorého môže vzikúť hnev,
nenávisť a frustrácia, strach.
  
40:02 K: Keď nemôžem mať radosť ktorú
chcem, začínam byť naštvaný.
  
40:09 Cítim sa frustrovaný
a všetko ostatné nasleduje..
  
40:15 Takže máte,
ako ľudská bytosť,
  
40:21 vhľad na minulosť,
 
40:28 ako veľmi deštruktívna
pre mozog je,
  
40:36 a sám mozog to vidí,
a má vhľad,
  
40:41 a posúva sa smerom preč od toho?
 
40:46 N: Vy hovoríte, že začiatok poriadku
sa začína vhľadom?
  
40:50 K: Samozrejme!
 
41:02 Posuňme sa ďalej!
 
41:04 N: Môžem sa to spýtať inak?
 
41:06 Je možné nazbierať určité
množstvo poriadku...
  
41:10 K: Umelo? N: Podľa nejakého vorca,
nie umelo,
  
41:16 takže by dal vznik
istého množstva vhľadu?
  
41:23 K: Ah, ah, nemôžete,
skrz klamstvo, nájsť pravdu.
  
41:31 N: Hovorím to schválne,
pretože pre mnoho ľudí
  
41:36 energia potrebná pre pochopenie,
alebo horlivosť, chýba.
  
41:43 K: Nesmierne radi si chcete
zarobiť na živobytie,
  
41:47 ako zarobiť peniaze, niečo robiť,
ak máte záujem o niečo.
  
41:53 Ak máte živý záujem
o túto transformáciu
  
42:00 budete mať energiu.
 
42:11 Môžem pokračovať pane?
Ako ľudská bytosť,
  
42:18 tento vľad v skutočnosti zotrel
minulosť,
  
42:25 a mozog je ochotný
žiť v ničote.
  
42:40 Prišli sme k tomuto bodu niekoľko
krát z rôznych smerov.
  
42:47 Odtiaľto, chcem pokračovať!
- Môžem?
  
42:54 Čo znamená, že tu je vec
ktorú tam vložila myseľ.
  
43:00 Neexistuje žiadny pohyb mysle.
 
43:05 Až na vedomosti, technická
myseľ má svoje vlastné miesto.
  
43:12 Ale my hovoríme o
psychologickom stave mysle,
  
43:15 kde nie je žiadny pohyb mysle,
 
43:18 preto tam nie je
abslútne nič!
  
43:31 B: Myslíte tým,
žiadne pocity
  
43:34 - pohyb mysle
a pocit sú spoločné -
  
43:36 to je to, čo tým myslíte?
 
43:38 K: Nie. Čo myslíte tým
-pociťovaním?
  
43:41 B: Zvyčajne by ľudia povedali:
OK, nie je tu žiadna myšlienka,
  
43:44 ale zato môžem mať
rôzne pocity.
  
43:49 K: Samozrejme že mám pocity.
V okamihu, keď ...
  
43:52 B: Existujú pocity, ale
existujú aj vnútorné pocity.
  
43:58 K: Aké vnútorné pocity?
 
44:00 B: To je ťažké opísať.
 
44:01 Tie, ktoré možno ľahko opísať
sú očividne zlé
  
44:06 ako hnev a strach.
 
44:08 K: Je súcit pocit?
Nie, nie je to pocit.
  
44:13 B: Aj keď ľudia hovoria
že cítia súcit.
  
44:17 Ako aj samo slovo napovedá,
tu ide o pocit.
  
44:22 K: Cítim sa súcitný.
 
44:24 B: Súcit má "vášeň",
čo je pocit.
  
44:29 Alebo sa to tak dá povedať
v tomto význame.
  
44:35 Takže je to ťažká otázka.
 
44:37 Čo sa obvykle nazýva
pocitom tak ako tak,
  
44:39 tie veci, ktoré by mohli
byť rozpoznané
  
44:44 ako pocity
opovrhnutiahodnej povahy ...
  
44:48 K: Poďme trochu do toho.
 
44:50 Čo máme na mysli slovom cit?
Pocity?
  
44:54 B: Ľudia to tým zvyčajne
nemyslia.
  
44:55 Pocit je spojený
povedzme, s telom.
  
44:59 K: Telo, zmysly.
B: Alebo vnútorné orgány tela.
  
45:03 K: Takže hovoríte o pocitoch
ktoré nie sú telo.
  
45:06 B: Alebo, ktoré sa hovorí, že patria ...
- ako za starých čias
  
45:10 oni by povedali
- sú z duše.
  
45:13 K: To je malý únik
ale to nič neznamená.
  
45:19 Čo sú to vnútorné pocity?
Potešenie?
  
45:25 B: Ak to tak
môžete označiť
  
45:28 je to jasné
že to nie je prijateľné.
  
45:33 K: Takže čo je prijateľné?
Neverbálny stav?
  
45:39 B: Nevysloviteľný stav
ktorý zahrňuje niečo, čo...
  
45:45 by malo niečo
analogické
  
45:48 k pocitu, ktorý bol neistý.
Ktorý nemohli pomenovať?
  
45:55 N: Hovoríte
že to nie je pocit,
  
45:58 je podobný pocitu
ale je neistý.
  
46:02 B: Áno. Len uvažujem,
či by mohol existovať.
  
46:04 N: Súcit.
 
46:06 B: Nie súcit, ale ak hovoríte,
že tam nie je žiadna myšlienka,
  
46:10 - objasniť to.
Niekto by mohol povedať,
  
46:12 "Chápem! Nemyslím,
nehovorím,
  
46:16 nepredstavujem si čo budem robiť.
K: Nie, nie,nie!
  
46:20 B: Takže, musíme ísť ďalej.
Čo to vlastne znamená?
  
46:28 K: Dobre! Čo to vlastne znamená je
toto: myšlienka je pohyb,
  
46:32 myslenie je čas, že?
Tam nie je čas a myslenie.
  
46:39 B: Možno, žiadny pocit
existencie nejakej entity vo vnútri.
  
46:43 To by sa dalo nazvať pocitom.
 
46:45 K: Samozrejme, samozrejme.
Existencia entity
  
46:48 je kopec spomienok,
minulosť.
  
46:52 B: Ale, že existencia nie je len
myseľ, rozmýšľajúc o nej,
  
46:55 ale aj ten pocit,
ktorý je vo vnútri,
  
46:57 máte istý pocit.
 
46:59 K: To znamená, že
neexistuje žiadna bytosť.
  
47:03 Inak - sledujete?
 
47:04 Nie ste ... myseľ, mozog ...
Nie je tam nič.
  
47:10 Ak pocit
bytia pokračuje ...
  
47:14 B: Aj keď
je neporovnateľné ...
  
47:18 K: Samozrejme!
 
47:20 Zaujímalo by ma, či sme
chytení v ilúzii,
  
47:26 že existuje taký stav.
 
47:28 B: Môžno. Vy hovoríte,
že by to bol stav
  
47:32 bez vôle, bez túžby...
 
47:35 K: Samozrejme!
To všetko je preč.
  
47:37 B: Ale ako vieme, či
tento stav je skutočný, či je pravý?
  
47:41 K: To sa pýtam?!
Ako viem, alebo si uvedomujem,
  
47:45 alebo určím, že je to tak?
 
47:53 Inými slovami, chcete dôkaz.
 
48:01 N: Nie, nie dôkaz,
komunikovať v tom stave.
  
48:05 K: Počkajte chvíľku.
Ako môžete komunikovať so mnou,
  
48:10 za predpokladu, že máte
tento zvláštny súcit,
  
48:15 ako môžete komunikovať so mnou
ktorý žijem v radosti,
  
48:20 a to všetko? To nemôžete!
 
48:23 N: Nie, ale som pripravený
vás počúvať.
  
48:26 K: Pripravený počúvať?
- Do akej miery, ako hlboko?
  
48:32 N: Až do takej miery,
ako mi to moje počúvanie dovolí.
  
48:34 K: Čo znamená čo?
 
48:39 N: Len takto to viem povedať.
 
48:41 K: Nie! Je to veľmi jednoduché!
 
48:43 Pôjdete len potiaľ,
pokiaľ to bude bezpečné.
  
48:50 N: Nie, nie nevyhnutne.
 
48:54 K: Ten muž hovorí:
neexistuje žiadne bytie.
  
49:04 A celý niečí život je
toto stávanie sa,bytie a tak ďalej.
  
49:11 A v tomto stave - hovorí -
neexistuje vôbec žiadne bytie.
  
49:17 Inými slovami,
neexistuje "JA". Správne, pane?
  
49:25 A vy teraz hovoríte:
"Ukáž mi to!"
  
49:32 Dá sa to ukázať iba prostredníctvom
určitých vlastností, ktoré to má,
  
49:39 isté konanie.
 
49:45 Ako sa chová myseľ
 
49:55 ktorá je úplne oslobodená od bytia?
Je dobrá...
  
50:03 Aké sú činy?
Och, počkajte chvíľočku!
  
50:09 Konanie na akej úrovni?
Konanie v hmotnom svete?
  
50:20 N: Čiastočne. K: Väčšinou.
Nie väčšinou, čiastočne.
  
50:26 K: Nie, ja sa pýtam, je to čiastočné?
V poriadku,
  
50:33 tento človek má toto vedomie
prázdnoty a nie je tam žiadna bytosť
  
50:41 takže nejedná
zo sebeckého záujmu.
  
50:45 Tak jeho konanie je také, ako
prináša každodenný život.
  
50:54 To je všetko,
môžete to posúdiť len tam,
  
50:59 či to je pokrytec,
čo hovorí jednu vec,
  
51:03 a odporuje si hneď
v nasledujúcom okamihu,
  
51:05 či
v skutočnosti žije v tomto súcite.
  
51:11 Nie " Ja cítim"...
 
51:13 B: Pokiaľ nerobíte to isté,
nemôžete to povedať.
  
51:16 K: To je práve to.
To je to, čo hovorím!
  
51:19 N: Nebudem ťa tam súdiť.
 
51:21 K: Nemôžete. Tak, ako mi to môžete
vyjadriť slovami,
  
51:30 ten zvláštny stav
mysle? Môžete to opísať,
  
51:35 chodiť okolo toho, ale nemôžete
vysvetliť podstatu.
  
51:45 Mám na mysli Davida, napríklad,
on môže diskutovať s Einsteinom,
  
51:49 sú na rovnakej úrovni.
 
51:53 A on a ja môžeme diskutovať
až do určitého bodu.
  
51:58 A ak je v tomto stav
nebytia, prázdny,
  
52:03 môžem ísť k tomu veľmi blízko,
ale nikdy nemôžem vstúpiť
  
52:13 alebo dostať sa k tej mysli,
ak ju nebudem mať tiež.
  
52:17 N: Existuje
nejaký spôsob komunikácie
  
52:18 ale nie prostredníctvom slov,
pre toho, kto je otvorený?
  
52:23 K: Povedali sme - súcit.
 
52:32 Nie je to,
ako David práve povedal,
  
52:35 nie je to:
"Cítim súcit",
  
52:39 potom je to úplne zle.
 
52:51 Koniec koncov, v každodennom živote,
taká myseľ jedná
  
53:01 bez "ja", bez ega,
a preto by mohla
  
53:07 robiť chyby, ale
opravuje ich okamžite,
  
53:11 nezostáva v omyle.
 
53:14 N: Nie je lapená.
 
53:22 K: Musíme byť veľmi opatrní
a nehľadať ospravedlnenie pre zlé.
  
53:35 Takže, pane, dostali sme sa k bodu,
o ktorom sme hovorili minule,
  
53:38 "čo je to meditácia"?
 
53:46 Stávajúci sa človek, alebo
človek, ktorý medituje,
  
53:50 to nemá vôbec žiadny význam.
 
53:54 To je ohromné vyhlásenie.
 
53:58 Kde nie je toto stávanie sa,
toto bytie,
  
54:03 tak potom čo je meditácia?
 
54:10 Musí to byť úplné bezvedomie.
Že, pane? Počkajte!
  
54:18 Úplne spontánne.
 
54:27 B: Máte na mysli:
Bez vedomej snahy.
  
54:31 K: Áno, bez
vedomého zámeru.
  
54:41 Áno, myslím,
že takto to je správne.
  
54:45 Povedal by ste:
- Znie to hlúpo, ale -
  
54:51 vesmír, kozmický poriaok,
tkvie v meditácii?
  
54:58 B: Teda, ak žije!
 
55:01 Budete sa musieť na to
pozrieť takto.
  
55:02 K: Nie. Je to
v stave meditácie. B: Áno.
  
55:10 K: Ja si myslím, že tak je to správne.
Budem sa toho držať.
  
55:16 B: Mali by sme sa pokúsiť prebrať si,
čo je meditácia,
  
55:19 a čo robí.
 
55:36 N: Ak hovoríte, že
vesmír je v meditácii,
  
55:39 je tento výraz poriadkom?
Aký poriadok môžeme rozoznať,
  
55:45  
 
55:48 ktorý by naznačoval
kozmickú meditáciu,
  
55:55 alebo univerzálnu meditáciu?
 
55:57 K: Východ a západ slnka
je poriadok, všetky hviezdy,
  
56:07 planéty, celá vec
je v úplnom poriadku.
  
56:12 B: Musíme sa na to v meditácii
napojiť.
  
56:17 K: Prináša slovo
"Poriadok."
  
56:20 B: Podľa slovníka
význam slova "meditácia"
  
56:23 znamená, zmeniť niečo
vo vašej mysli-
  
56:27 a venovať tomu osobitnú pozornosť.
K: A tiež mieru.
  
56:30 B: Je tam ďalší význam,
ale je to vážiť si a zamyslieť sa
  
56:34 to znamená, opatrenia v zmysle,
váženia a premýšľania.
  
56:37 K: Premýšľajte, premyslieť si
a tak ďalej.
  
56:40 B: Vážiť význam
niečoho.
  
56:43 Je to to, čo máte na mysli?
K: Nie.
  
56:45 B: Tak prečo používate to slovo?
 
56:49 N: Bolo mi povedané, že v angličtine,
má rozjímanie
  
56:52 iný význam
ako meditácia.
  
56:55 Kontemplácia znamená
hlbší stav mysle,
  
56:59 zatiaľ čo meditácia je...
 
57:01 K: Premýšľať.
N: To je to, čo mi bolo povedané.
  
57:04 B: To je ťažké vedieť.
Slovo "rozjímať"
  
57:06 pochádza od slova
"Chrám", naozaj.
  
57:09 Spraviť "otvorený priestor"
je jeho základný význam.
  
57:13 Nejako vytvoriť otvorený priestor,
tak aby ste sa naň vedeli pozrieť.
  
57:18 K: Je to otvorený priestor
medzi Bohom a mnou, takže ...
  
57:23 B: To je spôsob,
ako vzniklo slovo.
  
57:27 N: Z chrámu.
B: Čo znamená otvorený priestor.
  
57:34 N: Sanskritské slovo
"Dhyana" nemá
  
57:36 rovnaký význam ako meditácia.
K: Dhyana, nie.
  
57:40 N: Pretože meditácia má
podtext rozmeru,
  
57:44 a pravdepodobne nejakým postranným
spôsobom ten rozmer je poriadok.
  
57:49 K: Nie, nechcem
vniesť poriadok,
  
57:51 vynechajte z toho slovo "poriadok",
to sme si už prebrali,
  
57:54 zabudnite na to.
 
57:57 B: Len som sa spýtal, prečo ste
použili slovo meditácia?
  
57:59 I: Nepoužívajme
slovo "meditácia".
  
58:02 B: Poďme zistiť,
čo tým naozaj myslíte.
  
58:23 K: Povedal by ste, pane,
že je to stav nekonečna,
  
58:32 bezhraničný stav? B: Áno!
 
58:42 K: Neexistuje v ňom rozdelenie
akéhokoľvek druhu?
  
58:49 Opisujeme to rôznymi spôsobmi,
ale nie je to ono!
  
58:56 B: Áno, ale je tam
nejaké vedomie mysle,
  
59:02 ktorá si nejako uvedomuje
sama seba?
  
59:06 To sa snažíte povedať?
 
59:11 Inokedy,
ste povedali, že myseľ
  
59:14 sama vyprázdni svoj obsah.
 
59:16 Kde sa snažíte dostať?
 
59:23 B: Snažím sa dostať k tomu,
že nie je len nekonečná,
  
59:27 ale vyzerá to tak,
že je v tom niečo viac.
  
59:31 K: Oveľa viac.
 
59:43 B: Ale v tomto vyprázdňovaní obsahu,
sme hovorili, že
  
59:46 tento obsah je minulosť,
ktorá sa stala poruchou.
  
59:50 Potom by ste mohli povedať,
že v istom zmysle,
  
59:52 neustále čistí minulosť.
Súhlasili by ste s tým?
  
59:59 Neustále čistí minulosť?
Nie, nesúhlasil by som.
  
1:00:02 B: Potom, keď hovoríte, že myseľ
vyprázdňuje obsah ...
  
1:00:08 K: Čistí samu seba.
 
1:00:11 B: Dobre, potom hovoríme,
ak je minulosť vyčistená,
  
1:00:15 vtedy hovoríte,
že to je meditácia.
  
1:00:17 K: To je meditácia ... ach nie,
rozjímanie čoho?
  
1:00:23 N: Len začiatok.
Je to na začiatku.
  
1:00:26 K: Začiatok čoho?
N: Vyprázdňovania minulosti?
  
1:00:30 K: To sa musí urobiť!
Vyprázdniť obsah,
  
1:00:35 ktorým je hnev, žiarlivosť,
viery, dogmy, lipnutia.
  
1:00:40 To všetko je obsah.
Ak existujú nejaké časti toho,
  
1:00:48 nevyhnutne to
vedie k ilúzii.
  
1:00:55 To sme si povedali. Mozog alebo
myseľ musia byť úplne
  
1:01:01 bez všetkých ilúzií - ilúzia
prinesená túžbou, nádejou,
  
1:01:04  
 
1:01:09 tým, že chce bezpečnosť,
a o všetko.
  
1:01:16 B: Keď je to hotové,
otvára to dvere
  
1:01:20 k niečomu širšiemu, hlbšiemu.
 
1:01:24 K: Áno!
 
1:01:26 Inak život nemá zmysel,
len opakovať tento vzor.
  
1:01:36 Nebudem to znova opakovať.
 
1:01:37 B: Dobre!
OK: Je päť hodín.
  
1:01:40 N: Čo presne ste mali na mysli
keď ste povedal, že vesmír
  
1:01:44 je v meditácii? Snažíte sa
sprostredkovať niečo
  
1:01:46 keď hovoríte, že
vesmír je v meditácii?
  
1:01:50 K: Áno! Myslel som to tak.
 
1:01:51 Meditácia je stav
"nehýbuceho sa hnutia"?
  
1:02:00  
 
1:02:07 B: Mohli by sme najprv povedať,
že vesmír nie je v skutočnosti
  
1:02:10 poháňaný minulosťou.
To po prvé!
  
1:02:16 Je slobodný a kreatívny.
K: Je kreatívny, hýbe sa.
  
1:02:22 B: A tak,
tento pohyb je poriadok.
  
1:02:27 K: Vy, ako vedec,
by ste prijali takú vec?
  
1:02:31 B: No, v skutočnosti,
áno!
  
1:02:36 K: Sme obaja blázni?
B: No ...
  
1:03:07 Vesmír vytvára určité formy
ktoré sú relatívne konštantné,
  
1:03:13 takže v prípade, žak sa ľudia na to
pozrú povrchne, a vidia len to,
  
1:03:17 vteedy sa zdá, že je to
určené minulosťou.
  
1:03:24 K: Pane, položte si otázku
inak:
  
1:03:27 je naozaj možné,
aby čas skončil?
  
1:03:35 Čas ktorý je minulosťou
- čas, celá myšlienka času.
  
1:03:41 Nemaťvôbec žiadny zajtrajšok?
 
1:03:49 Samozrejme, že existuje zajtrajšok.
 
1:03:52 Musíte chodiť a hovoriť,
a aj ja. Zajtrajšok existuje!
  
1:03:56 Ale ten pocit,
 
1:04:01 skutočná realita
nemať žiadny zajtrajšok.
  
1:04:14 Áno pane - Myslím si, že to je
najzdravší spôsob života.
  
1:04:43 Čo neznamená, že
sa stávam nezodpovedným,
  
1:04:46 to je príliš detinské.
 
1:04:47 B: Nie! Je to výhradne otázka
fyzického času.
  
1:04:51 Je to určitá časť
prírodného poriadku,
  
1:04:55 čo stále máme na mysli,
Ale otázka je, či
  
1:05:00 máme chceme
zažívať minulosť a budúcnosť,
  
1:05:04 alebo či
sme bez tohto pocitu.
  
1:05:07 K: Ako vedec sa vás pýtam:
Je vesmír založený na čase?
  
1:05:13 B: Povedal by som, že nie,
ale všeobecný
  
1:05:15 spôsob, ako sa to formuluje ...
 
1:05:17 K: To je všetko, čo chcem.
Vy hovoríte nie.
  
1:05:21 A môže mozog
ktorý sa vyvinul v čase ...
  
1:05:29 B: Vyvinul sa v čase?
To je spôsob, ako sa to hovorí, ale
  
1:05:34 v skutočnosti sa
zaplietol v čase.
  
1:05:37 Nejakým spôsobom je zamotaný
v čase, pretože ak hovoríte:
  
1:05:40 "Vesmír nie je založený na čase",
mozog je časť vesmíru.
  
1:05:45 Nemôže byť založený len na čase.
 
1:05:48 K:Nie! Mozog
v tom zmysle, mysle.
  
1:05:53 B: Myšlienka
zaplietla mozog do času.
  
1:05:57 K: Dobre! Dá sa táto
spleť rozpliesť,
  
1:06:03 oslobodiť, tak aby
vesmír bol mysľou?
  
1:06:11 Ak vesmír nie je čas,
 
1:06:15 môže sa myseľ, ktorá je
zamotaná v čase,
  
1:06:21 sama vymotať, a tak
byť vesmírom?
  
1:06:32 A to je poriadok.
 
1:06:34 B: To je poriadok!
Nazvali by ste to meditáciou?
  
1:06:37 K: Presne tak!
Teraz by som to nazval meditácia.
  
1:06:43 Nie v bežnom slovníku:
význam premýšľania nad
  
1:06:46 uvažovaním a tým všetkým.
To je stav meditácie
  
1:06:50 v ktorom nie je žiadny ...
element minulosti.
  
1:06:59 B: Hovoríte, že myseľ sa sama
vypletá z času
  
1:07:04 a tiež naozaj rozmotáva
mozog od času.
  
1:07:09 K: Akceptovali by ste to?
B: Áno! Vidím to.
  
1:07:13 K: Ako teóriu?
B: Áno, ako návrh.
  
1:07:15 K: Nie, ja to nechcem
ako návrh!
  
1:07:18 B: Čo myslíte tou teóriou?
 
1:07:20 K: Teória ako ...
Niekto prichádza
  
1:07:24 a hovorí,
"Toto je skutočná meditácia".
  
1:07:26 K: Počkajte! Niekto hovorí:
Človek môže žiť týmto spôsobom
  
1:07:32 a život má mimoriadny
zmysel, v tom, plný ...
  
1:07:37 súcitu a tak ďalej,
a každý čin
  
1:07:43 vo fyzickom svete,
môže byť okamžite napravený
  
1:07:45 a tak ďalej.
Chceli by ste, ako vedec,
  
1:07:49 prijať taký stav, alebo hovoríte:
"Tento muž je kukučka?"
  
1:07:53 B: Nie, to by som nepovedal.
 
1:07:55 Mám pocit, že je to úplne možné.
Úplne to sedí
  
1:07:59 s čímkoľvek, čo viem,
o prírode.
  
1:08:05 K: No, je to v poriadku. Ten muž nie
je nevyrovnaná kukučka!
  
1:08:12 B: Nie! Časť kompromitovania
je to že veda samotná
  
1:08:16 vložila čas
do základnej pozície,
  
1:08:19 čo napomáha zamotať to
ešte viac.
  
1:08:50 K: Lepšie prestať!
Budeme pokračovať ešte viac?
  
1:08:53 B: Kedy chcete
pokračovať? K: Na budúci nedeľu.
  
1:08:56 B: Budúcu nedeľu
som v Amerike .
  
1:08:59 K: No, keď idete
do Ameriky? B: Vo štvrtok.
  
1:09:02 K: Dobre, nemôžeme pokračovať.
B: Okrem televízie!
  
1:09:06 K: To je veľmi jednoduché.
 
1:09:10 B: Na jeseň, v septembri?
 
1:09:12 K: Áno. V septembri.
 
1:09:17 Samozrejme, uvedené do slov
to nie je vec.
  
1:09:21 To sa rozumie! Ale dá
sa to predať druhému?
  
1:09:29 B: Ja si myslím, že...hlavná vec
komunikácii tohto,
  
1:09:37 je informovať.
 
1:09:40 K: Samozrejme! A teraz. Môžu sa
k tomum niektorí z nás dostať?
  
1:09:47 Tak, aby sme mohli komunikovať
skutočn. Viete?!
  
1:09:59 No, pane, radšej by sme
mali prestať!