Krishnamurti_SK_OJBR80CB10

Krishnamurti Subtitles

Vesmírny poriadok

Brockwood Park - 7 June 1980

The Ending of Time 10

0:19	Krishnamurti: Zabudnime
	na obecenstvo.

0:25	Nehráme pre vaše potešenie.

0:33	Pokiaľ si pamätám,
	minule sme prestali

0:39	tam, že keď je myseľ úplne zbavená
	všetkých tých vecí

0:42	Ktoré tam myseľ vložila,
	tak potom sa začína meditácia.

0:49	Ale pokiaľ sa na túto vec
	pozrieme ďalej,

0:54	chcel by som sa trošku vrátiť späť
	a zistiť, či mozog

0:59

1:10	môže byť vôbec slobodný,
	nielen zbavený ilúzie,

1:20	hocijakej formy klamstva, hocičoho
	či môže mať svoj vlastný poriadok,

1:26	poriadok nezavedený
	mysľou,

1:31	alebo snažiť sa, snahou
	dať veci na svoje miesto.

1:42	A tiež to, či mozog,
	hocijako poškodený je,

1:50	a väčšina mozgov je poškodených,
	šokom,

1:53	všelijakými stimuláciami-

2:00	či svie mozog sám seba
	kompletne uzdraviť?

2:15	Toto by som rád rozobral.

2:25	Takže najprv poďme začať tým,
	ak môžem,

2:34	či existuje poriadok
	ktorý nie je vytvorený človekom,

2:39

2:44	ktorá nie je dôsledkom
	vypočítavého poriadku z nepokoja

2:55	- poriadok, ktorý je pravdepodobne
	veľmi upokojujúci,

3:03	a tak je stále súčasťou
	starého podmienenia -

3:08	existuje poriadok, ktorý nie je
	ľudský, vyrobený z myšlienok?

3:18	David Bohm:
	Poukazujete na myseľ?

3:21	Môžete povedať, že poriadok prírody
	existuje sám od seba.

3:26	K: Poriadok prírody je poriadok.
	B: Áno, ale nevytvorený človekom.

3:32	K: Ale ja nehovorím o takom ...

3:39	Nie som si istý,
	či to je ten druh poriadku.

3:45	Existuje vesmírny poriadok?

3:49	B: Ale to je stále
	tá istá vec, ktorú šírite.

3:54	Slovo "kozmický"
	by normálne znamenalo ...

3:56	K: "Vesmír" znamená poriadok.

3:58	B: No, znamená to poriadok,
	ale celkový poriadok.

4:01	K: Celkový poriadok. To tým myslím!

4:03	B: Ktorý zahŕňa vesmírny poriadok
	a poriadok mysle.

4:13	K: Čo sa nažím zistiť, je:

4:16	existuje poriadok, ktorý si človek
	ani nemôže predstaviť?

4:26	Sledujete čo hovorím?

4:31	Pretože hocijaký koncept je stále
	v rámci vzorca myslenia.

4:37	Takžem existuje poriadok,
	ktorý nie je...

4:43	B: Dobre! Ako si
	to preberieme?

4:46	K: To je to, o čom chcem diskutovať.
	Myslím si, že môžeme.

4:53	Čo jeporiadok?

4:58	Narayan: Práve sme o tom
	hovorili.

5:02	K: Hovorili o čom?
	N: Pri stole.

5:04	K: Cez obed?

5:06	N: Že existuje matematický poriadok.
	A všeobecne

5:10	že matematický poriadok je
	poriadok jemných príkazov:

5:16	veda, poriadok
	za akýmkoľvek poriadkom.

5:21	To je najvyššií druh poriadku
	ktorý poznáme, akékoľvek disciplíny.

5:27	K: Súhlasili by matematici,
	že matematika je kompletný poriadok?

5:33

5:37	N: Áno, matematika sama o sebe
	je súčasťou koordinácie poriadku.

5:42	K: Súhlasili by s stým?

5:44	B: To závisí na matematikovi,

5:46	ale existuje jeden dobre známy
	matematik, volá sa von Neumann

5:49	ktorý definoval matematiku ako
	vzťah vzťahov

5:53	- vzťahmi, vskutočnosti myslel
	poriadok -

5:56	poriadok fungujúci v oblasti

6:00	samotného poriadku,
	nie niečoho iného.

6:03	K: Poriadok fungujúci
	v oblasti poriadku.

6:09	B: Skôr než
	pracujúci na nejakej úlohe.

6:11	K: Áno, tam sa snažím
	dostať.

6:19	B: Takže, najkreatívnejší
	matematici

6:22	vnímajú to, čo môže byť nazývané
	ako čistý poriadok,

6:26	ale samozrejme je limitovaný
	do istej ... je ešte

6:31	linitovaný pretože musí byť
	vyjadrený matematicky

6:35	pokiaľ ide o vzorce
	a rovnice.

6:47	K: Je poriadok súčasťou poruchy
	ako ju poznáme?

6:55	B: To je iná otázka,
	Čo máme na mysli tou poruchou.

7:00	Nie je možné dať
	logickú definíciu poruchy

7:05	pretože porucha je vo svojej podstate ...

7:09	Nemôžete dať logické vysvetlenie?
	K: Prečo nie?

7:12	B: Pretože porucha
	je to, čo porušuje poriadok.

7:15	Čokoľvek, čo sa vlastne deje
	má poriadok.

7:18	Teda, môžete volať určitú
	vec poruchou, ak chcete.

7:21	K: Hovoríte, že čokoľvek,
	čo sa stane, je poriadok?

7:25	B: Istý poriadok. Ak telo
	nefunguje správne

7:27	- nádor rastie - je v tom určitý
	poriadok, v tej rakovinovej bunke,

7:32	len rastie
	určitým spôsobom, príliš rýchlo.

7:36	Má istý vzorec, ktorý
	inklinuje k zničeniu tela,

7:40	ale v celku,
	je to istý druh poriadku.

7:43	Neporušil zákony prírody.

7:48	Ale vzhľadom k istému kontextu
	by sa dalo povedať, že je to porucha

7:51	pretože ak hovoríme
	o zdravotnom stave tela

7:54	potom sa rakovina nyzýva porucha.
	Ale samo o sebe ...

8:02	K: Rakovina má svoje pravidlá.
	Správne.

8:07	B: Ale nie je to kompatibilné s
	poriadkom rastu tela.

8:12	K: Tak čo máme na mysli,
	tým poriadkom?

8:13	Existuje taká vec, ako poriadok?

8:20	B: Povedali sme si,
	že poriadok je vnímanie.

8:24	Nemôžeme lipnúť na poriadku.
	K: Nie, samozrejme.

8:28	N: Všeobecne, keď hovoríme
	o poriadku, vzťahuje sa to na

8:31	rámec alebo
	vzťah k určitej oblasti.

8:37	Poriadok má vždy
	vedľajší význam.

8:41	A keď hovoríte poriadok v poriadku,

8:46	ako štúdium matematiky,
	niektoré aspekty matematiky,

8:50	odkláňate sa od
	obmedzeného prístupu k poriadku.

8:55	B: Už ďalej neriadime veci.

8:59	Väčšina matematiky začína
	s poradím čísiel,

9:02	ako 1, 2, 3, 4, a stavia na tom
	veľmi komplikovanú hierarchiu.

9:08	Môžete vidieť, čo sa myslí
	poradím čísel,

9:13	je to rad vzťahov
	ktoré sú konštantné, napr:

9:22	V poradí čísel, máte
	najednoduchší príklad poriadku.

9:27	N: Nový poriadok bola vytvorený
	objavením nuly,

9:31	vznikly nové pravidlá
	poriadku.

9:43	A je matematický poriadok
	a poriadok v prírode

9:49	súčasťou väčšieho poľa?
	Alebo je to lokalizovaná forma?

9:59

10:06	K: Mozog, myseľ
	sú také protichodné,

10:14	tak pogniavené, že
	nemôžu nájsť poriadok.

10:25

10:28	B: Áno, ale aký druh poriadku
	to chce?

10:32	K: Chce taký poriadok,
	v ktorom bude v bezpečí.

10:37	Nebude pohmoždený,
	nebude šokovaný,

10:39	nebude cítiť bolesť,
	fyzickú alebo psychickú bolesť.

10:46	B: Celý význam poriadku
	je nemať rozpor.

10:50	To je celý
	účel matematiky.

10:52	K: Áno. Ale mozog
	je v rozpore.

10:56	B: Áno, a nejakým spôsobom
	sa nieč pokazilo,

11:01	povedali sme si, že sa to zvrhlo.

11:07	Dalo by sa povedať, že v prípade,
	keď telo rastie zle,

11:11	máme rakovinové bunky, ktoré
	dostávajú dva protichodné rozkazy:

11:15	jedna z nich rastie
	z rakoviny a druhá

11:18	z obvyklého postupu tela.
	Nemôžu zostať vedľa seba.

11:23	K: Chcem ísť do niečoho,
	čo je:

11:28	môžu myseľ, mozog, byť úplne bez toho
	všetkého organizovaného poriadku?

11:43	B: Musíme sa pýtať, prečo chcete
	byť bez organizovaného poriadku

11:46	a čo máte na mysli tým,
	organizovaným poriadkom?

11:49	K: Potom sa to stáva vzorcom.

11:52	B: Myslíte pevný poriadok,
	vynútený poriadok?

11:55	K: Áno, pevný poriadok,
	alebo pevný vzorec.

11:59	B: Vynútený alebo pevný?
	K: Alebo vynútený sám na sebe.

12:11	Pretože sa snažíme zistiť,

12:14	alebo aspoň ja sa snažím
	zistiť,

12:22	či sa mozog môže niekedy oslobodiť
	od tých všetkých klamov,

12:30	tlakov, rán, zranení,
	celej triviálnej existencie

12:40	tlačiac ho na všetky strany,

12:43	či môže byť oslobodený
	od toho všetkého?

12:53	Ak nie,
	meditácia nemá žiadny zmysel.

13:03	B: Mohli by ste ísť ďalej a povedať:
	Pravdepodobne život nemá zmysel

13:08	ak sa z toho neviete oslobodiť.

13:10	K: Nie, nepovedal by som, že
	život nemá zmysel.

13:12	B: Ak to pokračuje donekonečna?

13:14	K: Donekonečna tak, vtedy áno.
	Pokiaľ tak pokračuje, akoby

13:18	nekonečna, už tisíce rokov,
	život potom nemá zmysel.

13:24	Ale zistiť, či vôbec má zmysel,

13:31	-a ja si myslím, že má zmysel -

13:34	či nesmie mozog
	byť úplne voľný od toho všetkého?

13:41	B: Ale, čomu hovoríte neporiadok...?

13:47	Čo je zdrojom
	toho, čo nazývame neporiadkom?

13:50	Mohli by sme povedať, že je
	to takmer ako rakovina, takmer,

13:54	ktorá je neustále v mozgu.

13:56	Pohybuje sa spôsobom,
	ktorý nie je kompatibilný

13:59	so zdravím mozgu.
	Rastie, ako čas pokračuje,

14:06	narastanie,
	z jednej generácie na druhú.

14:11	K: Ale jedna generácia za druhou.
	Rovnaký vzorec sa opakuje!

14:16	B: Dokonca to inklinuje
	k hromadeniu z jednej generácie

14:20	na druhú, skrz tradície.
	Je to takmer rovnaká otázka

14:22	ako sa niekoho spýta,
	ako zastavíte

14:28	tieto rakovinové bunky
	aby nebujneli.

14:33	K: To je to, kam sa chcem dostať.

14:35	Ako sa tento vzorec,
	ktorý sa usadil,

14:39	a ktorý cez generáciu
	po generáciu narastal,

14:44	ako to ukončiť,
	ako to zastaviť?

14:50	To mi stále
	vŕta v hlave.

14:57	B: Ďalšia otázka:
	prečo mozog

15:00	poskytuje pôdu pre túto vec aby
	rástla, pokračovala?

15:04	K: To môže byť len
	tradícia, zvyk.

15:09	B: Prečo v tom teda zostávať?

15:12	K: Je možné, že sa
	tak bojí

15:18	niečoho nového, čo sa deje,
	pretože v starej tradícii

15:22	hľadá útočisko. Cíti sa bezpečne.

15:30	B: Potom sa pýtajme, prečo
	mozog klame sám seba?

15:35	Zdá sa, že tento vzorec
	neporiadku zahŕňa skutočnosť

15:40	že mozog klame sám seba
	o tomto neporiadku.

15:43	Nezdá sa, že by bol
	schopný vidieť to jasne.

15:54	A: A taktiež, keď hovoríte: Poriadok
	v mojej mysli,

15:58	je inteligencia
	mino poriadku,

16:01	ktorý to využíva.

16:04	Mám určitý zámer.
	Vytváram poriadok,

16:07	a keď je zámer splnený,
	dám ten poriadok stranou.

16:11	Takže, poriadok má inteligenciu
	ktorá na tom pracuje.

16:18	V obvyklom jazyku
	má podobný význam.

16:22	Ale vy máte na mysli
	niečo iné.

16:25	K: Pýtam sa, on a ja, či sa
	tento vzor generácií

16:31	dá zrušiť, a prečo mozog
	prijal tento vzorec

16:38	napriek všetkým konfliktom, biedy,
	a pokračuje rovnakým spôsobom,

16:46	a či je možné,
	rozbiť tento vzorec?

16:49	N: To sa aj ja pýtam.

16:51	N: Hovorím to isté, len inak.

16:54	Ak poriadok poslúžil svojmu účelu,
	má sa odložiť bokom

16:58	pretože už ďalej nie je užitočný
	alebo adekvátny?

17:03	K: Samozrejme nie!

17:07	Psychologicky sa to nedá,
	nemôže.

17:13	Ak si vezmeme hocijakú ľudskú bytosť,
	vátane nás,

17:17	stále to pokračuje:
	strachy, smútky, utrpenie,

17:24	toto všetko je súčasťou
	denného života.

17:32	Dr Bohm sa pýta,
	prečo to stále pokračuje,

17:38	prečo to neprestane?

17:41	A my hovoríme, že je tak veľmi
	podmienený,

17:47	že nevidí cestu, ako sa z toho
	dostať. Alebo sa môže iba

17:52

17:59	stále opakovať,
	takž mozog otupel.

18:04	A: Takže pohyb opakovania
	je tam. A nemôžete sa z toho dostať.

18:10	K: Ten pohyb opakovania
	robí myseľ pomalou, mechanickou.

18:15	A v tom mechanickom
	opakovaní hľadá útočisko

18:20	a hovorí: "Žijem, je to v poriadku.
	Môžem pokračovať."

18:25	To je to, čo väčšina ľudí robí!

18:36	B: To je časť neporiadku,

18:38	rozmýšľať takým spôsobom
	je prejav neporiadku.

18:41	K: Samozrejme.

18:48	N: Spájate poriadok s inteligenciou?

18:51	Alebo je poriadok niečo,
	čo existuje samo o sebe?

18:55	Hociaký druh ineligencie.

18:58	B: V akom prípade? Intelligencia
	samozrejme zahrňuje poriadok,

19:06	inteligencia vyžaduje
	vnímať poriadok,

19:09	riadnym spôsobom,
	bez rozporu.

19:15	Ale v podmienkach
	o ktorých sme diskutovali skôr,

19:20	my sami to nevytvárame,

19:23	my neukladáme tento poriadok,
	ale skôr je sám prirodzený.

19:33	K: Takže, poďme späť.
	Som obyčajný človek.

19:39	Vidím, že som v pasci,
	že celý môj spôsob života

19:45	moje myslenie
	moje postoje, presvedčenie,

19:50	je výsledkom obrovskej
	dĺžky času.

19:56	Čas je, ako sme si povedali,
	celá moja existencia.

20:03	V minulosti, ktorú nemôžem
	zmeniť, hľadám útočisko.

20:11	B: Ak by sme mali hovoriť
	s obyčajným človekom,

20:13	prvá vec, ktorú by cítil je,
	že nerozumie času.

20:18	Že čas je niečo,
	čo sa mu deje.

20:21	K: Áno, ale to sme si prebrali.

20:23	Hovorím: Som
	obyčajný človek, a vidím,

20:25	potom, čo som s vami hovoril,

20:27	vidím, že celý môj život
	je založený na čase.

20:35	Čas je minulosť, a v nej môj mozog
	hľadá útočisko.

20:43	B: Ako hľadá útočisko?

20:46	K: Pretože
	minulosť sa nedá zmeniť.

20:50	B: Ale potom si ľudia tiež myslia,
	že budúcnosť sa môže zmeniť,

20:54	takže komunisti povedali:
	Vzdajte sa minulosti,

20:57	my to zmeníme.

20:58	K: Ale ja sa nemôžem vzdať minulosti.

21:00	Myslíme si, že sa môžeme
	vzdať minulosti.

21:03	B: To je druhý bod: dokonca aj tí,
	ktorí sa snažia vzdať minulosti,

21:06	tí, ktorí sa nechcú uchýliť do
	minulosti, stále sa jej nemôžu vzdať.

21:11	K: To je len môj názor.

21:13	B: Takže sa zdá, akýmkoľvek spôsobom
	to robíte, ste lapený.

21:20	K: Takže, ďalší krok je:
	Prečo mozog

21:25	akceptuje takýto spôsob života,
	a prečo to nezmení?

21:35	Je to lenivosť? Je to, v tom ničení?
	To nemá žiadnu nádej?

21:47	B: To je stále rovnaká otázka.

21:49	K: Samozrejme, že
	je to rovnaká otázka!

21:51	B: Chodiac z minulosti do budúcnosti.

21:54	K: Takže,čo robiť?
	Myslím si, že to platí

21:58

22:03	pre väčšinu ľudí, nie?
	Takže, čo robiť?

22:07	B: Nepochopili sme,
	prečo to robí,

22:10	takže nie je jasné,
	čo na to povedať.

22:14	Povedzme, že toto správanie je
	neusporiadané, iracionálne atď.

22:18	A ľudia povedali,

22:19	"OK, poďme sa vzdať minulosti!,"
	ale zistíme, že nemôžeme.

22:23	K: Nemôžeme.
	B: Prečo nie?

22:30	K: Prečo sa nemôžeme vzdať minulosti?
	Počkajte pane.

22:38	Ak sa vzdám minulosti,
	nemám existenciu.

22:47	B: Musíte to objasniť,
	lebo niektorí ľudia by povedali ...

22:52	K: Je to jednoduché: Ak sa vzdám
	všetkých mojich spomienok, atď,

22:57	nemám nič.
	Som nič.

23:02	B: Niektorí ľudia by sa na to pozreli
	inak, rovnako ako marxisti.

23:06	Marx sám hovoril, že
	je nutné transformovať

23:14	podmienky ľudskej existencie
	a to - odstrániť túto minulosť.

23:19	K: Ale to neurobil.
	To sa nedá urobiť.

23:24	B: Keď sa snaží transformovať,
	stále funguje z minulosti.

23:29	K: Áno, to je to, čo hovorím.

23:34	B: Ak poviete, vôbec nebuďte
	závislí na minulosti ,

23:37	potom, čo máme robiť?

23:39	K: Áno, som nič!

23:42	To je dôvod, prečo sa
	nemôžeme vzdať minulosti?

23:48	Pretože moja existencia,
	môj spôsob myslenia, môj život,

23:54	to všetko je z minulosti.

24:02	A ak hovoríte, zmaž to,
	čo mi zostane?

24:08	B: Samozrejme že si máme nechať
	niektoré veci z minulosti

24:12	ako užitočné vedomosti
	a technológiu.

24:16	Predpokladajme, že si necháme
	tú časť minulosti

24:19	a zmažeme všetky tie časti minulosti
	ktoré sú v rozpore.

24:23	K: Čo všetko sú psychologické,
	protichodné, atď. Čo?

24:28	Čo nám zostáva?
	Len tak chodiť do kancelárie?

24:34	Nič nezostalo.

24:37	Existuje dôvod,
	prečo sa toho nemôžeme vzdať?

24:41	B: Je v tom stále rozpor,

24:42	ak sa pýtate, čo zostalo,
	ešte stále sa pýtate na minulosť.

24:47	K: Samozrejme!

24:51	B: Jednoducho hovoríte, že
	keď ľudia hovoria,

24:54	že sa vzdávajú minulosti,
	jednoducho to nerobia?

24:58	Iba položia inú otázku,
	aby sa vyhli problému.

25:03	K: Pretože celá moja bytosť
	je minulosť,

25:11	upravená, zmenená, ale
	má svoje korene v minulosti.

25:17	B: Ak ste povedali:
	"Vzdajte sa toho všetkého,

25:19	a v budúcnosti budete mať

25:20	niečo iné, oveľa lepšie,"
	ľudia budú priťahovaní.

25:25	K: Ale to "lepšie"
	je stále z minulosti.

25:29	B: Možno by to mohlo dokonca
	byť otvorené a kreatívne.

25:35	Ľudia si chcú byť istí,
	že tam bude

25:40	aspoň niečo.

25:41	K: To je práve ono, pane!
	Nie je tam nič!

25:45	Chcem byť uistený,
	ako ľudská bytosť,

25:51	že môžem na niečom lipnúť,
	niečoho sa chytiť.

25:56	B: Áno, tešiť sa na niečo,
	dosiahnuť to. K: Dosiahnuť.

25:59	B: Ale ľudia majú pocit,
	že nelipnutie na minulosť,

26:01	ale snaha niečo dosiahnuť,
	je normálny pocit.

26:05	K: Ak chcem niečo dosiahuť,
	to je stále minulosť.

26:10	B: Aj keď to je
	nie často zrejmé, pretože

26:12	ľudia hovoria, že to je veľká,
	nová revolučná situácia.

26:16	Ale to má svoje korene v minulosti.
	A minulosť je neusporiadaná.

26:22	K: Pokiaľ mám korene v
	minulosti, nemôže tam byť poriadok.

26:28	B: Pretože minulosť je prestúpená
	neporiadkom? K: Áno, neporiadkom.

26:36	A sú moja myseľ, môj mozog,
	ochotní vidieť

26:45	že na tom absolútne nič nie je,
	ak sa vzdám minulosti? Sledujete?

26:54

26:57	B: Hovoríte
	nie je tam nič na dosiahnutie?

27:00	K: Nič,
	Myslím, že tam nie je žiadny pohyb.

27:05	Preto sa eventuálne
	nemôžem vzdať minulosti.

27:11	Takže, ľudia my pred nosom
	mávajú mrkvou

27:17	a ja, ako somár,
	idem za ňou.

27:21	Takže keď nemám mrkvu, nič
	ako odmena alebo trest,

27:29	ako sa mám
	zbaviť minulosti?

27:41	Lebo inak stále
	žijem v oblasti času.

27:49	A preto,
	je to stále vytvorené človekom.

28:02	Takže, čo mám robiť?

28:09	A som ochotný čeliť
	absolútnej prázdnote? Že pane?

28:20	B: Čo poviete niekomu, kto nie je

28:22	ochotný,
	alebo sa toho cíti neschopný?

28:24	K: Neobťažuje ma to.
	Ak niekto povie: "Prepáčte,

28:26	nemôžem robiť všetok tento nezmysel "
	poviete"Nevadí, pokračujte!"

28:30	Ale ja som ochotný
	úplne sa zbaviť svojej minulosti,

28:37	čo znamená, že tam nie je žiadna
	námaha, žiadna odmena, žiadny trest,

28:42	žiadna mrkva - nič.
	A mozog je ochotný čeliť

28:47

28:50	tomuto výnimočnému stavu,
	ktorý mu je úplne nový,

28:56	nové bytie, existencia,
	stav ničoty.

29:03	To je desivo desivé.

29:14	B: Dokonca aj tieto slová budú mať
	svoj význam zakorený v minulosti

29:17	a to je miesto, odkiaľ
	strach prichádza.

29:20	K: Pochopili sme, že,
	slovo nie je vec.

29:22	B: Ale potom to je
	príčinou strachu,

29:24	pretože z koreňov
	z minulosti tento pojem

29:28	ničoty je desivý.

29:30	K: Môj mozog hovorí,
	"Som ochotný to urobiť."

29:32	Som ochotný čeliť tejto
	absolútnej ničote, prázdnote,

29:45	pretože sám videl
	všetky tieto úniky,

29:51	rôzne miesta, kde
	tie útočiská sú ilúzie,

29:58	tak s tým skončil.

30:04	B: Ale vynecháva
	to niečo ...

30:07	o čom ste tiež hovoril,
	otázka poškodenia

30:11	alebo rán v mozgu.
	Že mozog, ak by bol

30:13	nepoškodený, by to mohol
	urobiť pomerne ľahko.

30:21	K: A teraz, môžem zistiť, čo
	spôsobilo poškodenie mozgu?

30:29	Jedným z faktorov sú
	silné emócie.

30:34	B: Áno.
	Silné trvalé emócie.

30:36	K: Silné trvalé emócie,
	ako nenávisť.

30:39	B: Pravdepodobne záblesk emócií to
	nespôsobuje, ale ľudia sa ho držia.

30:44	K: Áno, samozrejme. Nenávisť,
	zlosť, pocit násilia,

30:53	tie samozrejme,
	nie sú len šok,

30:59	oni poškodzujú mozog. Však?

31:02	B: No, nadmerné prepínanie, tiež.

31:05	Nadmerné nadšenie,
	inými slovami potešenie.

31:08	K: Drogy, atď.
	Nadmerné vzrušenie,

31:17	nadmerný hnev,
	násilie, nenávisť, to všetko.

31:27	Prirodzené reakcie
	nepoškodzujú mozog.

31:35	A teraz, môj mozog je poškodený
	- predpokladajme -

31:41	bol poškodený
	vďaka hnevu.

31:43	B: Dalo by sa povedať, že
	pravdepodobne nervy sú spojené

31:47	zlým spôsobom a
	spôjenia sú príliš pevné.

31:51	Existujú dôkazy o tom, že tieto veci
	vedia skutočne zmeniť štruktúru.

31:56	K: Áno. To znamená, že

32:02	môžem mať vhľad do
	celej podstaty narušenia,

32:13	zlosť, násilie,
	všetko to je to isté.

32:17	Môžem mať vhľad do toho?
	A tak, ten vhľad

32:21

32:23	mení bunky mozgu
	ktorý bol zranený.

32:29	B: Možno, že by ho to začalo
	hojiť.

32:32	K: Dobre!
	Začnite ho uzdravovať!

32:36	To liečenie musí byť okamžité.

32:39	B: Nejakým spôsobom to môže trvať
	istý čas v tom zmysle, že

32:42	ak sa vytvorili zlé spojenia

32:44	bude to trvať nejaký čas
	distribuovať materiál,

32:47	ale začiatok toho,
	zdá sa mi, je okamžitý.

32:51	K: Dobre, vezmite si to tak.
	Môžem to robiť?

32:55	Počúval som vás,
	starostlivo som si prečítal,

33:00	premýšľal o tom všetkom
	a vidím, že hnev,

33:05	násilie, nenávisť,
	všetky tie prehnané...

33:10	alebo akákoľvek forma vzrušenia
	naozaj poškodzuje mozog.

33:22	A vhľad do tejto celej
	veci naozaj prináša

33:31	mutáciu v bunkách.
	Je to tak!

33:39	A nervy
	a všetky ich spojenia

33:43	budú také rýchle,
	ako je to len možné.

33:48	B: Rovnaká vec sa stane
	s rakovinovými bunkami.

33:51	Niekedy rakovina
	náhle prestane rásť

33:53	a pohne sa opačne, z nejakého dôvodu,
	ktorý je neznámy,

33:56	ale zmena musí nastať
	v týchto bunkách.

34:03	K: Bolo by, pane
	- ak sa môžem opýtať,

34:05	možno tomu nerozumiem:
	- Keď sa mozgové bunky zmenia,

34:08	že keď tam je základná
	zmena,

34:14	proces rakoviny sa zastaví?

34:18	B: Áno, v podstate sa zastaví
	a začína sa ničiť.

34:21	K: Ničiť, áno, to je ono!

34:27	N: Hovoríte, že do pohybu
	sa dostane

34:30	správny druh spojení.
	B: Áno.

34:32	N: A prestanú
	nesprávne spojenia.

34:34	B: Alebo dokonca sa začne ničiť
	zlé spojenie.

34:37	A: Takže, začiatok nastal
	a je to teraz.

34:41	B: V istom okamihu, áno.
	K: To je vhľad.

34:44	N: Toto je vhľad. Ale
	nie je otázka času

34:48	pretože
	správny pohyb začal.

34:53	K: Čo? Čo? Čo?

34:56	N: To, čo Dávid hovorí je,
	že na to netreba čas,

34:59	pretože
	správny pohyb začal.

35:02	K: Áno, samozrejme.

35:04	N: Je tu ďalšia vec, na ktorú
	sa chcem spýtať, o minulosti.

35:08	Pre väčšinu ľudí
	minulosť znamená potešenie.

35:12	K: Nielen potešenie.
	Aj spomienky na všetky veci.

35:16	N: Človeku sa prestáva páčiť
	potešenie,

35:18	iba vtedy, keď ho omrzí,

35:21	alebo to vedie k ťažkostiam, ale
	nikto nechce potešenie stále.

35:27	Teraz, je veľmi ťažké
	rozlišovať medzi potešením

35:31	a banálnosťou
	ťažkostí, ktoré prináša,

35:33	pretože človek si chce
	udržať potešenie nanovo,

35:36	a nemať banálnosti
	alebo problémy, ktoré prináša.

35:40	Mám na mysli normálnu
	ľudskú bytosť.

35:45	Pýtam sa vás:
	Aký je Váš postoj k radosti?

35:51	K: Čo tým myslíte, môj postoj?

35:53	N: Ako sa vysporiadať s týmto
	obrovským problémom potešenia

35:56	v ktorom je väčšina ľudí lapených?
	Pretože to je minulosť.

36:01	K: Potešenie je vždy minulosť,
	neexistuje - Nie,počkajte!

36:09	Neexistuje žiadne potešenie
	v okamihu, keď sa to deje.

36:16	Prichádza to neskôr,
	keď sa na to spomína.

36:20	Takže, spomínanie je minulosť.
	A ja som povedal že,

36:26	ja, ako ľudská bytosť, som
	ochotný čeliť ničote,

36:32	čo znamená, zmazať to všetko!

36:37	N: Ako sa dá vyhladiť
	tento ohromný inštinkt

36:44	pre potešenie? Skoro to
	vyzerá ako inštinkt.

36:50	K: Nie! To sme si prebrali.

36:53	Aká je povaha potešenia?
	Čo je to radosť?

36:59	Je to neustále spomínanie
	na veci, ktoré sa stali vminulosti.

37:07	B: A tiež očakávania
	vecí, ktoré sa stanú.

37:11	K: Samozrejme,
	vždy z minulosti.

37:14	B: Zvyčajne robíte rozdiel
	medzi potešením a radosťou.

37:18	N: Samozrejme, ale ja hovorím,

37:21	že hoci človek,
	aj keď rozumie

37:24	tomu čo hovoríte, v tomto smere
	sa drží tochu späť.

37:29	K: Nie, Narayan,
	pretože nie je ochotný

37:33	čeliť tejto práznote.

37:42	Potešenie nie je súcit.
	Potešenie nie je láska.

37:49	Ale možno,
	ak nastane táto mutácia,

37:54	súcit
	bude silnejší než potešenie.

37:58	Neviem či...

38:00	Takže, radosť nemá nič
	spoločné so súcitom?

38:07	B: Rovnako, proste
	poriadok je silnejší než...

38:11	... vnímanie poriadku
	môže byť silnejšie, než potešenie.

38:14	Ľudí skutočne zaujíma
	niečo, čo robia s cieľom

38:17	- umelec alebo vedec -

38:19	potešenie v tej chvíli
	nehrá žiadnu úlohu.

38:24	N: To je to, čo sa snažím
	naznačiť,

38:27	má to určitú silu
	ktorá to môže držať na svojom mieste.

38:30	K: Súcit má
	obrovskú silu,

38:34	nevyčísliteľnú silu.
	Potešenie v tom nie je nikde.

38:40	N: Ale čo sa deje s človekom
	v ktorom je rozkoš dominantná?

38:45	K: Už sme to povedali . Že pokiaľ
	nie je ochotný čeliť tejto

38:50	mimoriadnej prázdnote,
	bude pokračovať so starým vzorcom.

38:57	B: Musíme povedať, že
	tento muž má tiež poškodený mozog.

39:00	Došlo k určitému poškodeniu mozgu
	ktorá spôsobuje tento dôraz

39:06	na trvalú radosť, rovnako ako
	strach, hnev a nenávisť.

39:10	K: Poškodený mozog je uzdravený
	vtedy, keď tam je vhľad.

39:21	B: Ale mnoho ľudí by povedalo,

39:22	"Chápem, že nenávisť a hnev
	sú produkty poškodeného mozgu "

39:27	ale len ťažko by povedali:

39:29	"Potešenie je produkt
	poškodeného mozgu."

39:32	K: Áno, samozrejme!

39:34	B: Zatiaľ čo vy hovoríte,
	že existuje skutočná radosť,

39:37	ktorá nie je produktom
	poškodeného mozgu,

39:39	ktorý je zmätený
	radosťou...

39:44	N: To je problém,
	pretože ak potešenie dáva vznik

39:48	hnevu, hnev je časťou
	poškodeného mozgu.

39:53	K: A tiež sa dopytuje
	potešenia.

39:57	B : Z ktorého môže vzikúť hnev,
	nenávisť a frustrácia, strach.

40:02	K: Keď nemôžem mať radosť ktorú
	chcem, začínam byť naštvaný.

40:09	Cítim sa frustrovaný
	a všetko ostatné nasleduje..

40:15	Takže máte,
	ako ľudská bytosť,

40:21	vhľad na minulosť,

40:28	ako veľmi deštruktívna
	pre mozog je,

40:36	a sám mozog to vidí,
	a má vhľad,

40:41	a posúva sa smerom preč od toho?

40:46	N: Vy hovoríte, že začiatok poriadku
	sa začína vhľadom?

40:50	K: Samozrejme!

41:02	Posuňme sa ďalej!

41:04	N: Môžem sa to spýtať inak?

41:06	Je možné nazbierať určité
	množstvo poriadku...

41:10	K: Umelo? N: Podľa nejakého vorca,
	nie umelo,

41:16	takže by dal vznik
	istého množstva vhľadu?

41:23	K: Ah, ah, nemôžete,
	skrz klamstvo, nájsť pravdu.

41:31	N: Hovorím to schválne,
	pretože pre mnoho ľudí

41:36	energia potrebná pre pochopenie,
	alebo horlivosť, chýba.

41:43	K: Nesmierne radi si chcete
	zarobiť na živobytie,

41:47	ako zarobiť peniaze, niečo robiť,
	ak máte záujem o niečo.

41:53	Ak máte živý záujem
	o túto transformáciu

42:00	budete mať energiu.

42:11	Môžem pokračovať pane?
	Ako ľudská bytosť,

42:18	tento vľad v skutočnosti zotrel
	minulosť,

42:25	a mozog je ochotný
	žiť v ničote.

42:40	Prišli sme k tomuto bodu niekoľko
	krát z rôznych smerov.

42:47	Odtiaľto, chcem pokračovať!
	- Môžem?

42:54	Čo znamená, že tu je vec
	ktorú tam vložila myseľ.

43:00	Neexistuje žiadny pohyb mysle.

43:05	Až na vedomosti, technická
	myseľ má svoje vlastné miesto.

43:12	Ale my hovoríme o
	psychologickom stave mysle,

43:15	kde nie je žiadny pohyb mysle,

43:18	preto tam nie je
	abslútne nič!

43:31	B: Myslíte tým,
	žiadne pocity

43:34	- pohyb mysle
	a pocit sú spoločné -

43:36	to je to, čo tým myslíte?

43:38	K: Nie. Čo myslíte tým
	-pociťovaním?

43:41	B: Zvyčajne by ľudia povedali:
	OK, nie je tu žiadna myšlienka,

43:44	ale zato môžem mať
	rôzne pocity.

43:49	K: Samozrejme že mám pocity.
	V okamihu, keď ...

43:52	B: Existujú pocity, ale
	existujú aj vnútorné pocity.

43:58	K: Aké vnútorné pocity?

44:00	B: To je ťažké opísať.

44:01	Tie, ktoré možno ľahko opísať
	sú očividne zlé

44:06	ako hnev a strach.

44:08	K: Je súcit pocit?
	Nie, nie je to pocit.

44:13	B: Aj keď ľudia hovoria
	že cítia súcit.

44:17	Ako aj samo slovo napovedá,
	tu ide o pocit.

44:22	K: Cítim sa súcitný.

44:24	B: Súcit má "vášeň",
	čo je pocit.

44:29	Alebo sa to tak dá povedať
	v tomto význame.

44:35	Takže je to ťažká otázka.

44:37	Čo sa obvykle nazýva
	pocitom tak ako tak,

44:39	tie veci, ktoré by mohli
	byť rozpoznané

44:44	ako pocity
	opovrhnutiahodnej povahy ...

44:48	K: Poďme trochu do toho.

44:50	Čo máme na mysli slovom cit?
	Pocity?

44:54	B: Ľudia to tým zvyčajne
	nemyslia.

44:55	Pocit je spojený
	povedzme, s telom.

44:59	K: Telo, zmysly.
	B: Alebo vnútorné orgány tela.

45:03	K: Takže hovoríte o pocitoch
	ktoré nie sú telo.

45:06	B: Alebo, ktoré sa hovorí, že patria ...
	- ako za starých čias

45:10	oni by povedali
	- sú z duše.

45:13	K: To je malý únik
	ale to nič neznamená.

45:19	Čo sú to vnútorné pocity?
	Potešenie?

45:25	B: Ak to tak
	môžete označiť

45:28	je to jasné
	že to nie je prijateľné.

45:33	K: Takže čo je prijateľné?
	Neverbálny stav?

45:39	B: Nevysloviteľný stav
	ktorý zahrňuje niečo, čo...

45:45	by malo niečo
	analogické

45:48	k pocitu, ktorý bol neistý.
	Ktorý nemohli pomenovať?

45:55	N: Hovoríte
	že to nie je pocit,

45:58	je podobný pocitu
	ale je neistý.

46:02	B: Áno. Len uvažujem,
	či by mohol existovať.

46:04	N: Súcit.

46:06	B: Nie súcit, ale ak hovoríte,
	že tam nie je žiadna myšlienka,

46:10	- objasniť to.
	Niekto by mohol povedať,

46:12	"Chápem! Nemyslím,
	nehovorím,

46:16	nepredstavujem si čo budem robiť.
	K: Nie, nie,nie!

46:20	B: Takže, musíme ísť ďalej.
	Čo to vlastne znamená?

46:28	K: Dobre! Čo to vlastne znamená je
	toto: myšlienka je pohyb,

46:32	myslenie je čas, že?
	Tam nie je čas a myslenie.

46:39	B: Možno, žiadny pocit
	existencie nejakej entity vo vnútri.

46:43	To by sa dalo nazvať pocitom.

46:45	K: Samozrejme, samozrejme.
	Existencia entity

46:48	je kopec spomienok,
	minulosť.

46:52	B: Ale, že existencia nie je len
	myseľ, rozmýšľajúc o nej,

46:55	ale aj ten pocit,
	ktorý je vo vnútri,

46:57	máte istý pocit.

46:59	K: To znamená, že
	neexistuje žiadna bytosť.

47:03	Inak - sledujete?

47:04	Nie ste ... myseľ, mozog ...
	Nie je tam nič.

47:10	Ak pocit
	bytia pokračuje ...

47:14	B: Aj keď
	je neporovnateľné ...

47:18	K: Samozrejme!

47:20	Zaujímalo by ma, či sme
	chytení v ilúzii,

47:26	že existuje taký stav.

47:28	B: Môžno. Vy hovoríte,
	že by to bol stav

47:32	bez vôle, bez túžby...

47:35	K: Samozrejme!
	To všetko je preč.

47:37	B: Ale ako vieme, či
	tento stav je skutočný, či je pravý?

47:41	K: To sa pýtam?!
	Ako viem, alebo si uvedomujem,

47:45	alebo určím, že je to tak?

47:53	Inými slovami, chcete dôkaz.

48:01	N: Nie, nie dôkaz,
	komunikovať v tom stave.

48:05	K: Počkajte chvíľku.
	Ako môžete komunikovať so mnou,

48:10	za predpokladu, že máte
	tento zvláštny súcit,

48:15	ako môžete komunikovať so mnou
	ktorý žijem v radosti,

48:20	a to všetko? To nemôžete!

48:23	N: Nie, ale som pripravený
	vás počúvať.

48:26	K: Pripravený počúvať?
	- Do akej miery, ako hlboko?

48:32	N: Až do takej miery,
	ako mi to moje počúvanie dovolí.

48:34	K: Čo znamená čo?

48:39	N: Len takto to viem povedať.

48:41	K: Nie! Je to veľmi jednoduché!

48:43	Pôjdete len potiaľ,
	pokiaľ to bude bezpečné.

48:50	N: Nie, nie nevyhnutne.

48:54	K: Ten muž hovorí:
	neexistuje žiadne bytie.

49:04	A celý niečí život je
	toto stávanie sa,bytie a tak ďalej.

49:11	A v tomto stave - hovorí -
	neexistuje vôbec žiadne bytie.

49:17	Inými slovami,
	neexistuje "JA". Správne, pane?

49:25	A vy teraz hovoríte:
	"Ukáž mi to!"

49:32	Dá sa to ukázať iba prostredníctvom
	určitých vlastností, ktoré to má,

49:39	isté konanie.

49:45	Ako sa chová myseľ

49:55	ktorá je úplne oslobodená od bytia?
	Je dobrá...

50:03	Aké sú činy?
	Och, počkajte chvíľočku!

50:09	Konanie na akej úrovni?
	Konanie v hmotnom svete?

50:20	N: Čiastočne. K: Väčšinou.
	Nie väčšinou, čiastočne.

50:26	K: Nie, ja sa pýtam, je to čiastočné?
	V poriadku,

50:33	tento človek má toto vedomie
	prázdnoty a nie je tam žiadna bytosť

50:41	takže nejedná
	zo sebeckého záujmu.

50:45	Tak jeho konanie je také, ako
	prináša každodenný život.

50:54	To je všetko,
	môžete to posúdiť len tam,

50:59	či to je pokrytec,
	čo hovorí jednu vec,

51:03	a odporuje si hneď
	v nasledujúcom okamihu,

51:05	či
	v skutočnosti žije v tomto súcite.

51:11	Nie " Ja cítim"...

51:13	B: Pokiaľ nerobíte to isté,
	nemôžete to povedať.

51:16	K: To je práve to.
	To je to, čo hovorím!

51:19	N: Nebudem ťa tam súdiť.

51:21	K: Nemôžete. Tak, ako mi to môžete
	vyjadriť slovami,

51:30	ten zvláštny stav
	mysle? Môžete to opísať,

51:35	chodiť okolo toho, ale nemôžete
	vysvetliť podstatu.

51:45	Mám na mysli Davida, napríklad,
	on môže diskutovať s Einsteinom,

51:49	sú na rovnakej úrovni.

51:53	A on a ja môžeme diskutovať
	až do určitého bodu.

51:58	A ak je v tomto stav
	nebytia, prázdny,

52:03	môžem ísť k tomu veľmi blízko,
	ale nikdy nemôžem vstúpiť

52:13	alebo dostať sa k tej mysli,
	ak ju nebudem mať tiež.

52:17	N: Existuje
	nejaký spôsob komunikácie

52:18	ale nie prostredníctvom slov,
	pre toho, kto je otvorený?

52:23	K: Povedali sme - súcit.

52:32	Nie je to,
	ako David práve povedal,

52:35	nie je to:
	"Cítim súcit",

52:39	potom je to úplne zle.

52:51	Koniec koncov, v každodennom živote,
	taká myseľ jedná

53:01	bez "ja", bez ega,
	a preto by mohla

53:07	robiť chyby, ale
	opravuje ich okamžite,

53:11	nezostáva v omyle.

53:14	N: Nie je lapená.

53:22	K: Musíme byť veľmi opatrní
	a nehľadať ospravedlnenie pre zlé.

53:35	Takže, pane, dostali sme sa k bodu,
	o ktorom sme hovorili minule,

53:38	"čo je to meditácia"?

53:46	Stávajúci sa človek, alebo
	človek, ktorý medituje,

53:50	to nemá vôbec žiadny význam.

53:54	To je ohromné vyhlásenie.

53:58	Kde nie je toto stávanie sa,
	toto bytie,

54:03	tak potom čo je meditácia?

54:10	Musí to byť úplné bezvedomie.
	Že, pane? Počkajte!

54:18	Úplne spontánne.

54:27	B: Máte na mysli:
	Bez vedomej snahy.

54:31	K: Áno, bez
	vedomého zámeru.

54:41	Áno, myslím,
	že takto to je správne.

54:45	Povedal by ste:
	- Znie to hlúpo, ale -

54:51	vesmír, kozmický poriaok,
	tkvie v meditácii?

54:58	B: Teda, ak žije!

55:01	Budete sa musieť na to
	pozrieť takto.

55:02	K: Nie. Je to
	v stave meditácie. B: Áno.

55:10	K: Ja si myslím, že tak je to správne.
	Budem sa toho držať.

55:16	B: Mali by sme sa pokúsiť prebrať si,
	čo je meditácia,

55:19	a čo robí.

55:36	N: Ak hovoríte, že
	vesmír je v meditácii,

55:39	je tento výraz poriadkom?
	Aký poriadok môžeme rozoznať,

55:45

55:48	ktorý by naznačoval
	kozmickú meditáciu,

55:55	alebo univerzálnu meditáciu?

55:57	K: Východ a západ slnka
	je poriadok, všetky hviezdy,

56:07	planéty, celá vec
	je v úplnom poriadku.

56:12	B: Musíme sa na to v meditácii
	napojiť.

56:17	K: Prináša slovo
	"Poriadok."

56:20	B: Podľa slovníka
	význam slova "meditácia"

56:23	znamená, zmeniť niečo
	vo vašej mysli-

56:27	a venovať tomu osobitnú pozornosť.
	K: A tiež mieru.

56:30	B: Je tam ďalší význam,
	ale je to vážiť si a zamyslieť sa

56:34	to znamená, opatrenia v zmysle,
	váženia a premýšľania.

56:37	K: Premýšľajte, premyslieť si
	a tak ďalej.

56:40	B: Vážiť význam
	niečoho.

56:43	Je to to, čo máte na mysli?
	K: Nie.

56:45	B: Tak prečo používate to slovo?

56:49	N: Bolo mi povedané, že v angličtine,
	má rozjímanie

56:52	iný význam
	ako meditácia.

56:55	Kontemplácia znamená
	hlbší stav mysle,

56:59	zatiaľ čo meditácia je...

57:01	K: Premýšľať.
	N: To je to, čo mi bolo povedané.

57:04	B: To je ťažké vedieť.
	Slovo "rozjímať"

57:06	pochádza od slova
	"Chrám", naozaj.

57:09	Spraviť "otvorený priestor"
	je jeho základný význam.

57:13	Nejako vytvoriť otvorený priestor,
	tak aby ste sa naň vedeli pozrieť.

57:18	K: Je to otvorený priestor
	medzi Bohom a mnou, takže ...

57:23	B: To je spôsob,
	ako vzniklo slovo.

57:27	N: Z chrámu.
	B: Čo znamená otvorený priestor.

57:34	N: Sanskritské slovo
	"Dhyana" nemá

57:36	rovnaký význam ako meditácia.
	K: Dhyana, nie.

57:40	N: Pretože meditácia má
	podtext rozmeru,

57:44	a pravdepodobne nejakým postranným
	spôsobom ten rozmer je poriadok.

57:49	K: Nie, nechcem
	vniesť poriadok,

57:51	vynechajte z toho slovo "poriadok",
	to sme si už prebrali,

57:54	zabudnite na to.

57:57	B: Len som sa spýtal, prečo ste
	použili slovo meditácia?

57:59	I: Nepoužívajme
	slovo "meditácia".

58:02	B: Poďme zistiť,
	čo tým naozaj myslíte.

58:23	K: Povedal by ste, pane,
	že je to stav nekonečna,

58:32	bezhraničný stav? B: Áno!

58:42	K: Neexistuje v ňom rozdelenie
	akéhokoľvek druhu?

58:49	Opisujeme to rôznymi spôsobmi,
	ale nie je to ono!

58:56	B: Áno, ale je tam
	nejaké vedomie mysle,

59:02	ktorá si nejako uvedomuje
	sama seba?

59:06	To sa snažíte povedať?

59:11	Inokedy,
	ste povedali, že myseľ

59:14	sama vyprázdni svoj obsah.

59:16	Kde sa snažíte dostať?

59:23	B: Snažím sa dostať k tomu,
	že nie je len nekonečná,

59:27	ale vyzerá to tak,
	že je v tom niečo viac.

59:31	K: Oveľa viac.

59:43	B: Ale v tomto vyprázdňovaní obsahu,
	sme hovorili, že

59:46	tento obsah je minulosť,
	ktorá sa stala poruchou.

59:50	Potom by ste mohli povedať,
	že v istom zmysle,

59:52	neustále čistí minulosť.
	Súhlasili by ste s tým?

59:59	Neustále čistí minulosť?
	Nie, nesúhlasil by som.

1:00:02	B: Potom, keď hovoríte, že myseľ
	vyprázdňuje obsah ...

1:00:08	K: Čistí samu seba.

1:00:11	B: Dobre, potom hovoríme,
	ak je minulosť vyčistená,

1:00:15	vtedy hovoríte,
	že to je meditácia.

1:00:17	K: To je meditácia ... ach nie,
	rozjímanie čoho?

1:00:23	N: Len začiatok.
	Je to na začiatku.

1:00:26	K: Začiatok čoho?
	N: Vyprázdňovania minulosti?

1:00:30	K: To sa musí urobiť!
	Vyprázdniť obsah,

1:00:35	ktorým je hnev, žiarlivosť,
	viery, dogmy, lipnutia.

1:00:40	To všetko je obsah.
	Ak existujú nejaké časti toho,

1:00:48	nevyhnutne to
	vedie k ilúzii.

1:00:55	To sme si povedali. Mozog alebo
	myseľ musia byť úplne

1:01:01	bez všetkých ilúzií - ilúzia
	prinesená túžbou, nádejou,

1:01:04

1:01:09	tým, že chce bezpečnosť,
	a o všetko.

1:01:16	B: Keď je to hotové,
	otvára to dvere

1:01:20	k niečomu širšiemu, hlbšiemu.

1:01:24	K: Áno!

1:01:26	Inak život nemá zmysel,
	len opakovať tento vzor.

1:01:36	Nebudem to znova opakovať.

1:01:37	B: Dobre!
	OK: Je päť hodín.

1:01:40	N: Čo presne ste mali na mysli
	keď ste povedal, že vesmír

1:01:44	je v meditácii? Snažíte sa
	sprostredkovať niečo

1:01:46	keď hovoríte, že
	vesmír je v meditácii?

1:01:50	K: Áno! Myslel som to tak.

1:01:51	Meditácia je stav
	"nehýbuceho sa hnutia"?

1:02:00

1:02:07	B: Mohli by sme najprv povedať,
	že vesmír nie je v skutočnosti

1:02:10	poháňaný minulosťou.
	To po prvé!

1:02:16	Je slobodný a kreatívny.
	K: Je kreatívny, hýbe sa.

1:02:22	B: A tak,
	tento pohyb je poriadok.

1:02:27	K: Vy, ako vedec,
	by ste prijali takú vec?

1:02:31	B: No, v skutočnosti,
	áno!

1:02:36	K: Sme obaja blázni?
	B: No ...

1:03:07	Vesmír vytvára určité formy
	ktoré sú relatívne konštantné,

1:03:13	takže v prípade, žak sa ľudia na to
	pozrú povrchne, a vidia len to,

1:03:17	vteedy sa zdá, že je to
	určené minulosťou.

1:03:24	K: Pane, položte si otázku
	inak:

1:03:27	je naozaj možné,
	aby čas skončil?

1:03:35	Čas ktorý je minulosťou
	- čas, celá myšlienka času.

1:03:41	Nemaťvôbec žiadny zajtrajšok?

1:03:49	Samozrejme, že existuje zajtrajšok.

1:03:52	Musíte chodiť a hovoriť,
	a aj ja. Zajtrajšok existuje!

1:03:56	Ale ten pocit,

1:04:01	skutočná realita
	nemať žiadny zajtrajšok.

1:04:14	Áno pane - Myslím si, že to je
	najzdravší spôsob života.

1:04:43	Čo neznamená, že
	sa stávam nezodpovedným,

1:04:46	to je príliš detinské.

1:04:47	B: Nie! Je to výhradne otázka
	fyzického času.

1:04:51	Je to určitá časť
	prírodného poriadku,

1:04:55	čo stále máme na mysli,
	Ale otázka je, či

1:05:00	máme chceme
	zažívať minulosť a budúcnosť,

1:05:04	alebo či
	sme bez tohto pocitu.

1:05:07	K: Ako vedec sa vás pýtam:
	Je vesmír založený na čase?

1:05:13	B: Povedal by som, že nie,
	ale všeobecný

1:05:15	spôsob, ako sa to formuluje ...

1:05:17	K: To je všetko, čo chcem.
	Vy hovoríte nie.

1:05:21	A môže mozog
	ktorý sa vyvinul v čase ...

1:05:29	B: Vyvinul sa v čase?
	To je spôsob, ako sa to hovorí, ale

1:05:34	v skutočnosti sa
	zaplietol v čase.

1:05:37	Nejakým spôsobom je zamotaný
	v čase, pretože ak hovoríte:

1:05:40	"Vesmír nie je založený na čase",
	mozog je časť vesmíru.

1:05:45	Nemôže byť založený len na čase.

1:05:48	K:Nie! Mozog
	v tom zmysle, mysle.

1:05:53	B: Myšlienka
	zaplietla mozog do času.

1:05:57	K: Dobre! Dá sa táto
	spleť rozpliesť,

1:06:03	oslobodiť, tak aby
	vesmír bol mysľou?

1:06:11	Ak vesmír nie je čas,

1:06:15	môže sa myseľ, ktorá je
	zamotaná v čase,

1:06:21	sama vymotať, a tak
	byť vesmírom?

1:06:32	A to je poriadok.

1:06:34	B: To je poriadok!
	Nazvali by ste to meditáciou?

1:06:37	K: Presne tak!
	Teraz by som to nazval meditácia.

1:06:43	Nie v bežnom slovníku:
	význam premýšľania nad

1:06:46	uvažovaním a tým všetkým.
	To je stav meditácie

1:06:50	v ktorom nie je žiadny ...
	element minulosti.

1:06:59	B: Hovoríte, že myseľ sa sama
	vypletá z času

1:07:04	a tiež naozaj rozmotáva
	mozog od času.

1:07:09	K: Akceptovali by ste to?
	B: Áno! Vidím to.

1:07:13	K: Ako teóriu?
	B: Áno, ako návrh.

1:07:15	K: Nie, ja to nechcem
	ako návrh!

1:07:18	B: Čo myslíte tou teóriou?

1:07:20	K: Teória ako ...
	Niekto prichádza

1:07:24	a hovorí,
	"Toto je skutočná meditácia".

1:07:26	K: Počkajte! Niekto hovorí:
	Človek môže žiť týmto spôsobom

1:07:32	a život má mimoriadny
	zmysel, v tom, plný ...

1:07:37	súcitu a tak ďalej,
	a každý čin

1:07:43	vo fyzickom svete,
	môže byť okamžite napravený

1:07:45	a tak ďalej.
	Chceli by ste, ako vedec,

1:07:49	prijať taký stav, alebo hovoríte:
	"Tento muž je kukučka?"

1:07:53	B: Nie, to by som nepovedal.

1:07:55	Mám pocit, že je to úplne možné.
	Úplne to sedí

1:07:59	s čímkoľvek, čo viem,
	o prírode.

1:08:05	K: No, je to v poriadku. Ten muž nie
	je nevyrovnaná kukučka!

1:08:12	B: Nie! Časť kompromitovania
	je to že veda samotná

1:08:16	vložila čas
	do základnej pozície,

1:08:19	čo napomáha zamotať to
	ešte viac.

1:08:50	K: Lepšie prestať!
	Budeme pokračovať ešte viac?

1:08:53	B: Kedy chcete
	pokračovať? K: Na budúci nedeľu.

1:08:56	B: Budúcu nedeľu
	som v Amerike .

1:08:59	K: No, keď idete
	do Ameriky? B: Vo štvrtok.

1:09:02	K: Dobre, nemôžeme pokračovať.
	B: Okrem televízie!

1:09:06	K: To je veľmi jednoduché.

1:09:10	B: Na jeseň, v septembri?

1:09:12	K: Áno. V septembri.

1:09:17	Samozrejme, uvedené do slov
	to nie je vec.

1:09:21	To sa rozumie! Ale dá
	sa to predať druhému?

1:09:29	B: Ja si myslím, že...hlavná vec
	komunikácii tohto,

1:09:37	je informovať.

1:09:40	K: Samozrejme! A teraz. Môžu sa
	k tomum niektorí z nás dostať?

1:09:47	Tak, aby sme mohli komunikovať
	skutočn. Viete?!

1:09:59	No, pane, radšej by sme
	mali prestať!