Krishnamurti Subtitles home


OJBR80CB10 - Vesmírny poriadok
10. konverzácia s Davidom Bohmom
Brockwood Park, UK
7. Jún 1980



0:19 Krishnamurti: Zabudnime na obecenstvo. Nehráme pre vaše potešenie.
0:33 Pokiaľ si pamätám, minule sme prestali tam, že keď je myseľ úplne zbavená všetkých tých vecí Ktoré tam myseľ vložila, tak potom sa začína meditácia. Ale pokiaľ sa na túto vec pozrieme ďalej, chcel by som sa trošku vrátiť späť a zistiť, či mozog môže byť vôbec slobodný, nielen zbavený ilúzie, hocijakej formy klamstva, hocičoho či môže mať svoj vlastný poriadok, poriadok nezavedený mysľou, alebo snažiť sa, snahou dať veci na svoje miesto. A tiež to, či mozog, hocijako poškodený je, a väčšina mozgov je poškodených, šokom, všelijakými stimuláciami- či svie mozog sám seba kompletne uzdraviť? Toto by som rád rozobral.
2:25 Takže najprv poďme začať tým, ak môžem, či existuje poriadok ktorý nie je vytvorený človekom, ktorá nie je dôsledkom vypočítavého poriadku z nepokoja - poriadok, ktorý je pravdepodobne veľmi upokojujúci, a tak je stále súčasťou starého podmienenia - existuje poriadok, ktorý nie je ľudský, vyrobený z myšlienok?
3:18 David Bohm: Poukazujete na myseľ? Môžete povedať, že poriadok prírody existuje sám od seba.
3:26 K: Poriadok prírody je poriadok.

B: Áno, ale nevytvorený človekom.

K: Ale ja nehovorím o takom ... Nie som si istý, či to je ten druh poriadku. Existuje vesmírny poriadok?
3:49 B: Ale to je stále tá istá vec, ktorú šírite. Slovo "kozmický" by normálne znamenalo ...
3:56 K: "Vesmír" znamená poriadok.
3:58 B: No, znamená to poriadok, ale celkový poriadok.
4:01 K: Celkový poriadok. To tým myslím!
4:03 B: Ktorý zahŕňa vesmírny poriadok a poriadok mysle.
4:13 K: Čo sa nažím zistiť, je: existuje poriadok, ktorý si človek ani nemôže predstaviť? Sledujete čo hovorím? Pretože hocijaký koncept je stále v rámci vzorca myslenia. Takžem existuje poriadok, ktorý nie je...
4:43 B: Dobre! Ako si to preberieme?
4:45 K: To je to, o čom chcem diskutovať. Myslím si, že môžeme. Čo jeporiadok?
4:58 Narayan: Práve sme o tom hovorili.
5:02 K: Hovorili o čom?

N: Pri stole.
5:04 K: Cez obed?
5:06 N: Že existuje matematický poriadok. A všeobecne že matematický poriadok je poriadok jemných príkazov: veda, poriadok za akýmkoľvek poriadkom. To je najvyššií druh poriadku ktorý poznáme, akékoľvek disciplíny.
5:27 K: Súhlasili by matematici, že matematika je kompletný poriadok?
5:37 N: Áno, matematika sama o sebe je súčasťou koordinácie poriadku.
5:42 K: Súhlasili by s stým?
5:44 B: To závisí na matematikovi, ale existuje jeden dobre známy matematik, volá sa von Neumann ktorý definoval matematiku ako vzťah vzťahov - vzťahmi, vskutočnosti myslel poriadok - poriadok fungujúci v oblasti samotného poriadku, nie niečoho iného.
6:03 K: Poriadok fungujúci v oblasti poriadku.
6:09 B: Skôr než pracujúci na nejakej úlohe.
6:11 K: Áno, tam sa snažím dostať.
6:19 B: Takže, najkreatívnejší matematici vnímajú to, čo môže byť nazývané ako čistý poriadok, ale samozrejme je limitovaný do istej ... je ešte linitovaný pretože musí byť vyjadrený matematicky pokiaľ ide o vzorce a rovnice.
6:47 K: Je poriadok súčasťou poruchy ako ju poznáme?
6:55 B: To je iná otázka, Čo máme na mysli tou poruchou. Nie je možné dať logickú definíciu poruchy pretože porucha je vo svojej podstate ... Nemôžete dať logické vysvetlenie?

K: Prečo nie?
7:11 B: Pretože porucha je to, čo porušuje poriadok. Čokoľvek, čo sa vlastne deje má poriadok. Teda, môžete volať určitú vec poruchou, ak chcete.
7:21 K: Hovoríte, že čokoľvek, čo sa stane, je poriadok?
7:24 B: Istý poriadok. Ak telo nefunguje správne - nádor rastie - je v tom určitý poriadok, v tej rakovinovej bunke, len rastie určitým spôsobom, príliš rýchlo. Má istý vzorec, ktorý inklinuje k zničeniu tela, ale v celku, je to istý druh poriadku. Neporušil zákony prírody. Ale vzhľadom k istému kontextu by sa dalo povedať, že je to porucha pretože ak hovoríme o zdravotnom stave tela potom sa rakovina nyzýva porucha. Ale samo o sebe ...
8:02 K: Rakovina má svoje pravidlá. Správne.
8:07 B: Ale nie je to kompatibilné s poriadkom rastu tela.

K: Tak čo máme na mysli, tým poriadkom?
8:16 Existuje taká vec, ako poriadok?
8:20 B: Povedali sme si, že poriadok je vnímanie. Nemôžeme lipnúť na poriadku.

K: Nie, samozrejme.
8:28 N: Všeobecne, keď hovoríme o poriadku, vzťahuje sa to na rámec alebo vzťah k určitej oblasti. Poriadok má vždy vedľajší význam. A keď hovoríte poriadok v poriadku, ako štúdium matematiky, niektoré aspekty matematiky, odkláňate sa od obmedzeného prístupu k poriadku.
8:55 B: Už ďalej neriadime veci.
8:59 Väčšina matematiky začína s poradím čísiel, ako 1, 2, 3, 4, a stavia na tom veľmi komplikovanú hierarchiu. Môžete vidieť, čo sa myslí poradím čísel, je to rad vzťahov ktoré sú konštantné, napr: V poradí čísel, máte najednoduchší príklad poriadku.
9:27 N: Nový poriadok bola vytvorený objavením nuly, vznikly nové pravidlá poriadku. A je matematický poriadok a poriadok v prírode súčasťou väčšieho poľa? Alebo je to lokalizovaná forma?
10:06 K: Mozog, myseľ sú také protichodné, tak pogniavené, že nemôžu nájsť poriadok.
10:27 B: Áno, ale aký druh poriadku to chce?
10:32 K: Chce taký poriadok, v ktorom bude v bezpečí. Nebude pohmoždený, nebude šokovaný, nebude cítiť bolesť, fyzickú alebo psychickú bolesť.
10:46 B: Celý význam poriadku je nemať rozpor. To je celý účel matematiky.
10:52 K: Áno. Ale mozog je v rozpore.
10:56 B: Áno, a nejakým spôsobom sa nieč pokazilo, povedali sme si, že sa to zvrhlo.
11:07 Dalo by sa povedať, že v prípade, keď telo rastie zle, máme rakovinové bunky, ktoré dostávajú dva protichodné rozkazy: jedna z nich rastie z rakoviny a druhá z obvyklého postupu tela. Nemôžu zostať vedľa seba.
11:23 K: Chcem ísť do niečoho, čo je: môžu myseľ, mozog, byť úplne bez toho všetkého organizovaného poriadku?
11:43 B: Musíme sa pýtať, prečo chcete byť bez organizovaného poriadku a čo máte na mysli tým, organizovaným poriadkom?
11:49 K: Potom sa to stáva vzorcom.
11:51 B: Myslíte pevný poriadok, vynútený poriadok?
11:55 K: Áno, pevný poriadok, alebo pevný vzorec.

B: Vynútený alebo pevný?

K: Alebo vynútený sám na sebe. Pretože sa snažíme zistiť, alebo aspoň ja sa snažím zistiť, či sa mozog môže niekedy oslobodiť od tých všetkých klamov, tlakov, rán, zranení, celej triviálnej existencie tlačiac ho na všetky strany, či môže byť oslobodený od toho všetkého? Ak nie, meditácia nemá žiadny zmysel.
13:03 B: Mohli by ste ísť ďalej a povedať: Pravdepodobne život nemá zmysel ak sa z toho neviete oslobodiť.
13:10 K: Nie, nepovedal by som, že život nemá zmysel.
13:12 B: Ak to pokračuje donekonečna?
13:14 K: Donekonečna tak, vtedy áno. Pokiaľ tak pokračuje, akoby nekonečna, už tisíce rokov, život potom nemá zmysel. Ale zistiť, či vôbec má zmysel, -a ja si myslím, že má zmysel - či nesmie mozog byť úplne voľný od toho všetkého?
13:41 B: Ale, čomu hovoríte neporiadok...? Čo je zdrojom toho, čo nazývame neporiadkom? Mohli by sme povedať, že je to takmer ako rakovina, takmer, ktorá je neustále v mozgu. Pohybuje sa spôsobom, ktorý nie je kompatibilný so zdravím mozgu. Rastie, ako čas pokračuje, narastanie, z jednej generácie na druhú.
14:11 K: Ale jedna generácia za druhou. Rovnaký vzorec sa opakuje!
14:16 B: Dokonca to inklinuje k hromadeniu z jednej generácie na druhú, skrz tradície. Je to takmer rovnaká otázka ako sa niekoho spýta, ako zastavíte tieto rakovinové bunky aby nebujneli.
14:33 K: To je to, kam sa chcem dostať. Ako sa tento vzorec, ktorý sa usadil, a ktorý cez generáciu po generáciu narastal, ako to ukončiť, ako to zastaviť? To mi stále vŕta v hlave.
14:57 B: Ďalšia otázka: prečo mozog poskytuje pôdu pre túto vec aby rástla, pokračovala?
15:04 K: To môže byť len tradícia, zvyk.
15:09 B: Prečo v tom teda zostávať?
15:12 K: Je možné, že sa tak bojí niečoho nového, čo sa deje, pretože v starej tradícii hľadá útočisko. Cíti sa bezpečne.
15:30 B: Potom sa pýtajme, prečo mozog klame sám seba? Zdá sa, že tento vzorec neporiadku zahŕňa skutočnosť že mozog klame sám seba o tomto neporiadku. Nezdá sa, že by bol schopný vidieť to jasne.
15:54 A: A taktiež, keď hovoríte: Poriadok v mojej mysli, je inteligencia mino poriadku, ktorý to využíva. Mám určitý zámer. Vytváram poriadok, a keď je zámer splnený, dám ten poriadok stranou. Takže, poriadok má inteligenciu ktorá na tom pracuje. V obvyklom jazyku má podobný význam. Ale vy máte na mysli niečo iné.
16:25 K: Pýtam sa, on a ja, či sa tento vzor generácií dá zrušiť, a prečo mozog prijal tento vzorec napriek všetkým konfliktom, biedy, a pokračuje rovnakým spôsobom, a či je možné, rozbiť tento vzorec?

N: To sa aj ja pýtam.
16:51 N: Hovorím to isté, len inak. Ak poriadok poslúžil svojmu účelu, má sa odložiť bokom pretože už ďalej nie je užitočný alebo adekvátny?
17:03 K: Samozrejme nie! Psychologicky sa to nedá, nemôže. Ak si vezmeme hocijakú ľudskú bytosť, vátane nás, stále to pokračuje: strachy, smútky, utrpenie, toto všetko je súčasťou denného života. Dr Bohm sa pýta, prečo to stále pokračuje, prečo to neprestane? A my hovoríme, že je tak veľmi podmienený, že nevidí cestu, ako sa z toho dostať. Alebo sa môže iba stále opakovať, takž mozog otupel.
18:04 A: Takže pohyb opakovania je tam. A nemôžete sa z toho dostať.
18:10 K: Ten pohyb opakovania robí myseľ pomalou, mechanickou. A v tom mechanickom opakovaní hľadá útočisko a hovorí: "Žijem, je to v poriadku. Môžem pokračovať." To je to, čo väčšina ľudí robí!
18:36 B: To je časť neporiadku, rozmýšľať takým spôsobom je prejav neporiadku.
18:41 K: Samozrejme.
18:48 N: Spájate poriadok s inteligenciou? Alebo je poriadok niečo, čo existuje samo o sebe? Hociaký druh ineligencie.
18:58 B: V akom prípade? Intelligencia samozrejme zahrňuje poriadok, inteligencia vyžaduje vnímať poriadok, riadnym spôsobom, bez rozporu. Ale v podmienkach o ktorých sme diskutovali skôr, my sami to nevytvárame, my neukladáme tento poriadok, ale skôr je sám prirodzený.
19:33 K: Takže, poďme späť. Som obyčajný človek. Vidím, že som v pasci, že celý môj spôsob života moje myslenie moje postoje, presvedčenie, je výsledkom obrovskej dĺžky času. Čas je, ako sme si povedali, celá moja existencia. V minulosti, ktorú nemôžem zmeniť, hľadám útočisko.
20:11 B: Ak by sme mali hovoriť s obyčajným človekom, prvá vec, ktorú by cítil je, že nerozumie času. Že čas je niečo, čo sa mu deje.
20:21 K: Áno, ale to sme si prebrali. Hovorím: Som obyčajný človek, a vidím, potom, čo som s vami hovoril, vidím, že celý môj život je založený na čase. Čas je minulosť, a v nej môj mozog hľadá útočisko.
20:43 B: Ako hľadá útočisko?
20:46 K: Pretože minulosť sa nedá zmeniť.
20:49 B: Ale potom si ľudia tiež myslia, že budúcnosť sa môže zmeniť, takže komunisti povedali: Vzdajte sa minulosti, my to zmeníme.
20:58 K: Ale ja sa nemôžem vzdať minulosti. Myslíme si, že sa môžeme vzdať minulosti.
21:02 B: To je druhý bod: dokonca aj tí, ktorí sa snažia vzdať minulosti, tí, ktorí sa nechcú uchýliť do minulosti, stále sa jej nemôžu vzdať.
21:11 K: To je len môj názor.
21:13 B: Takže sa zdá, akýmkoľvek spôsobom to robíte, ste lapený.
21:20 K: Takže, ďalší krok je: Prečo mozog akceptuje takýto spôsob života, a prečo to nezmení? Je to lenivosť? Je to, v tom ničení? To nemá žiadnu nádej?
21:47 B: To je stále rovnaká otázka.
21:49 K: Samozrejme, že je to rovnaká otázka!
21:51 B: Chodiac z minulosti do budúcnosti.
21:54 K: Takže,čo robiť? Myslím si, že to platí pre väčšinu ľudí, nie? Takže, čo robiť?
22:07 B: Nepochopili sme, prečo to robí, takže nie je jasné, čo na to povedať. Povedzme, že toto správanie je neusporiadané, iracionálne atď. A ľudia povedali, "OK, poďme sa vzdať minulosti!," ale zistíme, že nemôžeme.
22:23 K: Nemôžeme.

B: Prečo nie?
22:30 K: Prečo sa nemôžeme vzdať minulosti? Počkajte pane. Ak sa vzdám minulosti, nemám existenciu.
22:47 B: Musíte to objasniť, lebo niektorí ľudia by povedali ...
22:52 K: Je to jednoduché: Ak sa vzdám všetkých mojich spomienok, atď, nemám nič. Som nič.
23:02 B: Niektorí ľudia by sa na to pozreli inak, rovnako ako marxisti. Marx sám hovoril, že je nutné transformovať podmienky ľudskej existencie a to - odstrániť túto minulosť.
23:19 K: Ale to neurobil. To sa nedá urobiť.
23:24 B: Keď sa snaží transformovať, stále funguje z minulosti.
23:29 K: Áno, to je to, čo hovorím.
23:34 B: Ak poviete, vôbec nebuďte závislí na minulosti , potom, čo máme robiť?
23:39 K: Áno, som nič! To je dôvod, prečo sa nemôžeme vzdať minulosti? Pretože moja existencia, môj spôsob myslenia, môj život, to všetko je z minulosti. A ak hovoríte, zmaž to, čo mi zostane?
24:07 B: Samozrejme že si máme nechať niektoré veci z minulosti ako užitočné vedomosti a technológiu.
24:16 Predpokladajme, že si necháme tú časť minulosti a zmažeme všetky tie časti minulosti ktoré sú v rozpore.
24:23 K: Čo všetko sú psychologické, protichodné, atď. Čo? Čo nám zostáva? Len tak chodiť do kancelárie? Nič nezostalo. Existuje dôvod, prečo sa toho nemôžeme vzdať?
24:40 B: Je v tom stále rozpor, ak sa pýtate, čo zostalo, ešte stále sa pýtate na minulosť.
24:47 K: Samozrejme!
24:51 B: Jednoducho hovoríte, že keď ľudia hovoria, že sa vzdávajú minulosti, jednoducho to nerobia? Iba položia inú otázku, aby sa vyhli problému.
25:03 K: Pretože celá moja bytosť je minulosť, upravená, zmenená, ale má svoje korene v minulosti.
25:17 B: Ak ste povedali: "Vzdajte sa toho všetkého, a v budúcnosti budete mať niečo iné, oveľa lepšie," ľudia budú priťahovaní.
25:25 K: Ale to "lepšie" je stále z minulosti.
25:29 B: Možno by to mohlo dokonca byť otvorené a kreatívne. Ľudia si chcú byť istí, že tam bude aspoň niečo.
25:41 K: To je práve ono, pane! Nie je tam nič! Chcem byť uistený, ako ľudská bytosť, že môžem na niečom lipnúť, niečoho sa chytiť.
25:56 B: Áno, tešiť sa na niečo, dosiahnuť to.

K: Dosiahnuť.
25:59 B: Ale ľudia majú pocit, že nelipnutie na minulosť, ale snaha niečo dosiahnuť, je normálny pocit.
26:05 K: Ak chcem niečo dosiahuť, to je stále minulosť.
26:10 B: Aj keď to je nie často zrejmé, pretože ľudia hovoria, že to je veľká, nová revolučná situácia. Ale to má svoje korene v minulosti. A minulosť je neusporiadaná.
26:22 K: Pokiaľ mám korene v minulosti, nemôže tam byť poriadok.
26:28 B: Pretože minulosť je prestúpená neporiadkom?

K: Áno, neporiadkom. A sú moja myseľ, môj mozog, ochotní vidieť že na tom absolútne nič nie je, ak sa vzdám minulosti? Sledujete?
26:57 B: Hovoríte nie je tam nič na dosiahnutie?
27:00 K: Nič, Myslím, že tam nie je žiadny pohyb. Preto sa eventuálne nemôžem vzdať minulosti. Takže, ľudia my pred nosom mávajú mrkvou a ja, ako somár, idem za ňou. Takže keď nemám mrkvu, nič ako odmena alebo trest, ako sa mám zbaviť minulosti? Lebo inak stále žijem v oblasti času. A preto, je to stále vytvorené človekom. Takže, čo mám robiť? A som ochotný čeliť absolútnej prázdnote? Že pane?
28:20 B: Čo poviete niekomu, kto nie je ochotný, alebo sa toho cíti neschopný?
28:24 K: Neobťažuje ma to. Ak niekto povie: "Prepáčte, nemôžem robiť všetok tento nezmysel " poviete"Nevadí, pokračujte!" Ale ja som ochotný úplne sa zbaviť svojej minulosti, čo znamená, že tam nie je žiadna námaha, žiadna odmena, žiadny trest, žiadna mrkva - nič. A mozog je ochotný čeliť tomuto výnimočnému stavu, ktorý mu je úplne nový, nové bytie, existencia, stav ničoty. To je desivo desivé.
29:14 B: Dokonca aj tieto slová budú mať svoj význam zakorený v minulosti a to je miesto, odkiaľ strach prichádza.
29:20 K: Pochopili sme, že, slovo nie je vec.
29:22 B: Ale potom to je príčinou strachu, pretože z koreňov z minulosti tento pojem ničoty je desivý.
29:30 K: Môj mozog hovorí, "Som ochotný to urobiť." Som ochotný čeliť tejto absolútnej ničote, prázdnote, pretože sám videl všetky tieto úniky, rôzne miesta, kde tie útočiská sú ilúzie, tak s tým skončil.
30:04 B: Ale vynecháva to niečo ... o čom ste tiež hovoril, otázka poškodenia alebo rán v mozgu. Že mozog, ak by bol nepoškodený, by to mohol urobiť pomerne ľahko.
30:20 K: A teraz, môžem zistiť, čo spôsobilo poškodenie mozgu? Jedným z faktorov sú silné emócie.
30:34 B: Áno. Silné trvalé emócie.
30:36 K: Silné trvalé emócie, ako nenávisť.
30:39 B: Pravdepodobne záblesk emócií to nespôsobuje, ale ľudia sa ho držia.
30:44 K: Áno, samozrejme. Nenávisť, zlosť, pocit násilia, tie samozrejme, nie sú len šok, oni poškodzujú mozog. Však?
31:02 B: No, nadmerné prepínanie, tiež. Nadmerné nadšenie, inými slovami potešenie.
31:08 K: Drogy, atď. Nadmerné vzrušenie, nadmerný hnev, násilie, nenávisť, to všetko. Prirodzené reakcie nepoškodzujú mozog. A teraz, môj mozog je poškodený - predpokladajme - bol poškodený vďaka hnevu.
31:43 B: Dalo by sa povedať, že pravdepodobne nervy sú spojené zlým spôsobom a spôjenia sú príliš pevné. Existujú dôkazy o tom, že tieto veci vedia skutočne zmeniť štruktúru.
31:56 K: Áno. To znamená, že môžem mať vhľad do celej podstaty narušenia, zlosť, násilie, všetko to je to isté. Môžem mať vhľad do toho? A tak, ten vhľad mení bunky mozgu ktorý bol zranený.
32:29 B: Možno, že by ho to začalo hojiť.
32:32 K: Dobre! Začnite ho uzdravovať! To liečenie musí byť okamžité.
32:39 B: Nejakým spôsobom to môže trvať istý čas v tom zmysle, že ak sa vytvorili zlé spojenia bude to trvať nejaký čas distribuovať materiál, ale začiatok toho, zdá sa mi, je okamžitý.
32:51 K: Dobre, vezmite si to tak. Môžem to robiť? Počúval som vás, starostlivo som si prečítal, premýšľal o tom všetkom a vidím, že hnev, násilie, nenávisť, všetky tie prehnané... alebo akákoľvek forma vzrušenia naozaj poškodzuje mozog. A vhľad do tejto celej veci naozaj prináša mutáciu v bunkách. Je to tak! A nervy a všetky ich spojenia budú také rýchle, ako je to len možné.
33:48 B: Rovnaká vec sa stane s rakovinovými bunkami. Niekedy rakovina náhle prestane rásť a pohne sa opačne, z nejakého dôvodu, ktorý je neznámy, ale zmena musí nastať v týchto bunkách.
34:03 K: Bolo by, pane - ak sa môžem opýtať, možno tomu nerozumiem: - Keď sa mozgové bunky zmenia, že keď tam je základná zmena, proces rakoviny sa zastaví?
34:18 B: Áno, v podstate sa zastaví a začína sa ničiť.
34:21 K: Ničiť, áno, to je ono!
34:27 N: Hovoríte, že do pohybu sa dostane správny druh spojení.

B: Áno.
34:32 N: A prestanú nesprávne spojenia.
34:34 B: Alebo dokonca sa začne ničiť zlé spojenie.
34:37 A: Takže, začiatok nastal a je to teraz.
34:41 B: V istom okamihu, áno.

K: To je vhľad.
34:44 N: Toto je vhľad. Ale nie je otázka času pretože správny pohyb začal.
34:53 K: Čo? Čo? Čo?
34:56 N: To, čo Dávid hovorí je, že na to netreba čas, pretože správny pohyb začal.
35:02 K: Áno, samozrejme.
35:04 N: Je tu ďalšia vec, na ktorú sa chcem spýtať, o minulosti. Pre väčšinu ľudí minulosť znamená potešenie.
35:12 K: Nielen potešenie. Aj spomienky na všetky veci.
35:16 N: Človeku sa prestáva páčiť potešenie, iba vtedy, keď ho omrzí, alebo to vedie k ťažkostiam, ale nikto nechce potešenie stále.
35:27 Teraz, je veľmi ťažké rozlišovať medzi potešením a banálnosťou ťažkostí, ktoré prináša, pretože človek si chce udržať potešenie nanovo, a nemať banálnosti alebo problémy, ktoré prináša. Mám na mysli normálnu ľudskú bytosť. Pýtam sa vás: Aký je Váš postoj k radosti?
35:51 K: Čo tým myslíte, môj postoj?
35:53 N: Ako sa vysporiadať s týmto obrovským problémom potešenia v ktorom je väčšina ľudí lapených? Pretože to je minulosť.
36:01 K: Potešenie je vždy minulosť, neexistuje - Nie,počkajte! Neexistuje žiadne potešenie v okamihu, keď sa to deje. Prichádza to neskôr, keď sa na to spomína. Takže, spomínanie je minulosť. A ja som povedal že, ja, ako ľudská bytosť, som ochotný čeliť ničote, čo znamená, zmazať to všetko!
36:37 N: Ako sa dá vyhladiť tento ohromný inštinkt pre potešenie? Skoro to vyzerá ako inštinkt.
36:50 K: Nie! To sme si prebrali. Aká je povaha potešenia? Čo je to radosť? Je to neustále spomínanie na veci, ktoré sa stali vminulosti.
37:07 B: A tiež očakávania vecí, ktoré sa stanú.
37:11 K: Samozrejme, vždy z minulosti.
37:14 B: Zvyčajne robíte rozdiel medzi potešením a radosťou.
37:18 N: Samozrejme, ale ja hovorím, že hoci človek, aj keď rozumie tomu čo hovoríte, v tomto smere sa drží tochu späť.
37:29 K: Nie, Narayan, pretože nie je ochotný čeliť tejto práznote.
37:42 Potešenie nie je súcit. Potešenie nie je láska. Ale možno, ak nastane táto mutácia, súcit bude silnejší než potešenie. Neviem či... Takže, radosť nemá nič spoločné so súcitom?

B: Rovnako, proste poriadok je silnejší než vnímanie poriadku môže byť silnejšie, než potešenie. Ľudí skutočne zaujíma niečo, čo robia s cieľom - umelec alebo vedec - potešenie v tej chvíli nehrá žiadnu úlohu.
38:24 N: To je to, čo sa snažím naznačiť, má to určitú silu ktorá to môže držať na svojom mieste.
38:30 K: Súcit má obrovskú silu, nevyčísliteľnú silu. Potešenie v tom nie je nikde.
38:40 N: Ale čo sa deje s človekom v ktorom je rozkoš dominantná?
38:45 K: Už sme to povedali . Že pokiaľ nie je ochotný čeliť tejto mimoriadnej prázdnote, bude pokračovať so starým vzorcom.
38:57 B: Musíme povedať, že tento muž má tiež poškodený mozog. Došlo k určitému poškodeniu mozgu ktorá spôsobuje tento dôraz na trvalú radosť, rovnako ako strach, hnev a nenávisť.
39:10 K: Poškodený mozog je uzdravený vtedy, keď tam je vhľad.
39:21 B: Ale mnoho ľudí by povedalo, "Chápem, že nenávisť a hnev sú produkty poškodeného mozgu " ale len ťažko by povedali: "Potešenie je produkt poškodeného mozgu."
39:32 K: Áno, samozrejme!
39:34 B: Zatiaľ čo vy hovoríte, že existuje skutočná radosť, ktorá nie je produktom poškodeného mozgu, ktorý je zmätený radosťou...
39:44 N: To je problém, pretože ak potešenie dáva vznik hnevu, hnev je časťou poškodeného mozgu.
39:53 K: A tiež sa dopytuje potešenia.
39:57 B : Z ktorého môže vzikúť hnev, nenávisť a frustrácia, strach.
40:02 K: Keď nemôžem mať radosť ktorú chcem, začínam byť naštvaný. Cítim sa frustrovaný a všetko ostatné nasleduje.. Takže máte, ako ľudská bytosť, vhľad na minulosť, ako veľmi deštruktívna pre mozog je, a sám mozog to vidí, a má vhľad, a posúva sa smerom preč od toho?
40:46 N: Vy hovoríte, že začiatok poriadku sa začína vhľadom?
40:50 K: Samozrejme! Posuňme sa ďalej!
41:04 N: Môžem sa to spýtať inak? Je možné nazbierať určité množstvo poriadku...
41:10 K: Umelo?

N: Podľa nejakého vorca, nie umelo, takže by dal vznik istého množstva vhľadu?
41:23 K: Ah, ah, nemôžete, skrz klamstvo, nájsť pravdu.
41:31 N: Hovorím to schválne, pretože pre mnoho ľudí energia potrebná pre pochopenie, alebo horlivosť, chýba.
41:44 K: Nesmierne radi si chcete zarobiť na živobytie, ako zarobiť peniaze, niečo robiť, ak máte záujem o niečo. Ak máte živý záujem o túto transformáciu budete mať energiu.
42:11 Môžem pokračovať pane? Ako ľudská bytosť, tento vľad v skutočnosti zotrel minulosť, a mozog je ochotný žiť v ničote. Prišli sme k tomuto bodu niekoľko krát z rôznych smerov. Odtiaľto, chcem pokračovať! - Môžem? Čo znamená, že tu je vec ktorú tam vložila myseľ. Neexistuje žiadny pohyb mysle. Až na vedomosti, technická myseľ má svoje vlastné miesto. Ale my hovoríme o psychologickom stave mysle, kde nie je žiadny pohyb mysle, preto tam nie je abslútne nič!
43:31 B: Myslíte tým, žiadne pocity - pohyb mysle a pocit sú spoločné - to je to, čo tým myslíte?
43:39 K: Nie. Čo myslíte tým -pociťovaním?
43:41 B: Zvyčajne by ľudia povedali: OK, nie je tu žiadna myšlienka, ale zato môžem mať rôzne pocity.
43:49 K: Samozrejme že mám pocity. V okamihu, keď ...
43:53 B: Existujú pocity, ale existujú aj vnútorné pocity.
43:58 K: Aké vnútorné pocity?
44:00 B: To je ťažké opísať. Tie, ktoré možno ľahko opísať sú očividne zlé ako hnev a strach.
44:08 K: Je súcit pocit? Nie, nie je to pocit.
44:13 B: Aj keď ľudia hovoria že cítia súcit.
44:17 Ako aj samo slovo napovedá, tu ide o pocit.
44:22 K: Cítim sa súcitný.
44:23 B: Súcit má "vášeň", čo je pocit. Alebo sa to tak dá povedať v tomto význame. Takže je to ťažká otázka.
44:37 Čo sa obvykle nazýva pocitom tak ako tak, tie veci, ktoré by mohli byť rozpoznané ako pocity opovrhnutiahodnej povahy ...
44:48 K: Poďme trochu do toho. Čo máme na mysli slovom cit? Pocity?
44:54 B: Ľudia to tým zvyčajne nemyslia. Pocit je spojený povedzme, s telom.
44:59 K: Telo, zmysly.

B: Alebo vnútorné orgány tela.
45:03 K: Takže hovoríte o pocitoch ktoré nie sú telo.
45:06 B: Alebo, ktoré sa hovorí, že patria ... - ako za starých čias oni by povedali - sú z duše.
45:13 K: To je malý únik ale to nič neznamená.
45:19 Čo sú to vnútorné pocity? Potešenie?
45:25 B: Ak to tak môžete označiť je to jasné že to nie je prijateľné.
45:33 K: Takže čo je prijateľné? Neverbálny stav?
45:39 B: Nevysloviteľný stav ktorý zahrňuje niečo, čo... by malo niečo analogické k pocitu, ktorý bol neistý. Ktorý nemohli pomenovať?
45:55 N: Hovoríte že to nie je pocit, je podobný pocitu ale je neistý.
46:02 B: Áno. Len uvažujem, či by mohol existovať.
46:04 N: Súcit.
46:06 B: Nie súcit, ale ak hovoríte, že tam nie je žiadna myšlienka, - objasniť to. Niekto by mohol povedať, "Chápem! Nemyslím, nehovorím, nepredstavujem si čo budem robiť.

K: Nie, nie,nie!
46:20 B: Takže, musíme ísť ďalej. Čo to vlastne znamená?
46:28 K: Dobre! Čo to vlastne znamená je toto: myšlienka je pohyb, myslenie je čas, že? Tam nie je čas a myslenie.
46:39 B: Možno, žiadny pocit existencie nejakej entity vo vnútri. To by sa dalo nazvať pocitom.
46:45 K: Samozrejme, samozrejme. Existencia entity je kopec spomienok, minulosť.
46:52 B: Ale, že existencia nie je len myseľ, rozmýšľajúc o nej, ale aj ten pocit, ktorý je vo vnútri, máte istý pocit.
46:59 K: To znamená, že neexistuje žiadna bytosť. Inak - sledujete? Nie ste ... myseľ, mozog ... Nie je tam nič. Ak pocit bytia pokračuje ...
47:14 B: Aj keď je neporovnateľné ...
47:18 K: Samozrejme! Zaujímalo by ma, či sme chytení v ilúzii, že existuje taký stav.
47:28 B: Môžno. Vy hovoríte, že by to bol stav bez vôle, bez túžby...
47:35 K: Samozrejme! To všetko je preč.
47:37 B: Ale ako vieme, či tento stav je skutočný, či je pravý?
47:41 K: To sa pýtam?! Ako viem, alebo si uvedomujem, alebo určím, že je to tak? Inými slovami, chcete dôkaz.
48:01 N: Nie, nie dôkaz, komunikovať v tom stave.
48:05 K: Počkajte chvíľku. Ako môžete komunikovať so mnou, za predpokladu, že máte tento zvláštny súcit, ako môžete komunikovať so mnou ktorý žijem v radosti, a to všetko? To nemôžete!
48:23 N: Nie, ale som pripravený vás počúvať.
48:26 K: Pripravený počúvať? - Do akej miery, ako hlboko?
48:32 N: Až do takej miery, ako mi to moje počúvanie dovolí.
48:34 K: Čo znamená čo?
48:39 N: Len takto to viem povedať.
48:41 K: Nie! Je to veľmi jednoduché! Pôjdete len potiaľ, pokiaľ to bude bezpečné.
48:50 N: Nie, nie nevyhnutne.
48:54 K: Ten muž hovorí: neexistuje žiadne bytie. A celý niečí život je toto stávanie sa,bytie a tak ďalej. A v tomto stave - hovorí - neexistuje vôbec žiadne bytie. Inými slovami, neexistuje "JA". Správne, pane? A vy teraz hovoríte: "Ukáž mi to!" Dá sa to ukázať iba prostredníctvom určitých vlastností, ktoré to má, isté konanie. Ako sa chová myseľ ktorá je úplne oslobodená od bytia? Je dobrá... Aké sú činy? Och, počkajte chvíľočku! Konanie na akej úrovni? Konanie v hmotnom svete?
50:20 N: Čiastočne.

K: Väčšinou. Nie väčšinou, čiastočne.
50:26 K: Nie, ja sa pýtam, je to čiastočné? V poriadku,
50:33 tento človek má toto vedomie prázdnoty a nie je tam žiadna bytosť takže nejedná zo sebeckého záujmu. Tak jeho konanie je také, ako prináša každodenný život. To je všetko, môžete to posúdiť len tam, či to je pokrytec, čo hovorí jednu vec, a odporuje si hneď v nasledujúcom okamihu, či v skutočnosti žije v tomto súcite. Nie " Ja cítim"...
51:13 B: Pokiaľ nerobíte to isté, nemôžete to povedať.
51:16 K: To je práve to. To je to, čo hovorím!
51:19 N: Nebudem ťa tam súdiť.
51:21 K: Nemôžete. Tak, ako mi to môžete vyjadriť slovami, ten zvláštny stav mysle? Môžete to opísať, chodiť okolo toho, ale nemôžete vysvetliť podstatu. Mám na mysli Davida, napríklad, on môže diskutovať s Einsteinom, sú na rovnakej úrovni. A on a ja môžeme diskutovať až do určitého bodu. A ak je v tomto stav nebytia, prázdny, môžem ísť k tomu veľmi blízko, ale nikdy nemôžem vstúpiť alebo dostať sa k tej mysli, ak ju nebudem mať tiež.
52:18 N: Existuje nejaký spôsob komunikácie ale nie prostredníctvom slov, pre toho, kto je otvorený?
52:23 K: Povedali sme - súcit. Nie je to, ako David práve povedal, nie je to: "Cítim súcit", potom je to úplne zle. Koniec koncov, v každodennom živote, taká myseľ jedná bez "ja", bez ega, a preto by mohla robiť chyby, ale opravuje ich okamžite, nezostáva v omyle.
53:14 N: Nie je lapená.
53:22 K: Musíme byť veľmi opatrní a nehľadať ospravedlnenie pre zlé.
53:35 Takže, pane, dostali sme sa k bodu, o ktorom sme hovorili minule, "čo je to meditácia"? Stávajúci sa človek, alebo človek, ktorý medituje, to nemá vôbec žiadny význam. To je ohromné vyhlásenie. Kde nie je toto stávanie sa, toto bytie, tak potom čo je meditácia? Musí to byť úplné bezvedomie. Že, pane? Počkajte! Úplne spontánne.
54:27 B: Máte na mysli: Bez vedomej snahy. .
54:31 K: Áno, bez vedomého zámeru. Áno, myslím, že takto to je správne.
54:45 Povedal by ste: - Znie to hlúpo, ale - vesmír, kozmický poriaok, tkvie v meditácii?
54:58 B: Teda, ak žije! Budete sa musieť na to pozrieť takto.
55:02 K: Nie. Je to v stave meditácie.

B: Áno.
55:10 K: Ja si myslím, že tak je to správne. Budem sa toho držať.
55:16 B: Mali by sme sa pokúsiť prebrať si, čo je meditácia, a čo robí.
55:36 N: Ak hovoríte, že vesmír je v meditácii, je tento výraz poriadkom? Aký poriadok môžeme rozoznať, ktorý by naznačoval kozmickú meditáciu, alebo univerzálnu meditáciu?
55:57 K: Východ a západ slnka je poriadok, všetky hviezdy, planéty, celá vec je v úplnom poriadku.
56:12 B: Musíme sa na to v meditácii napojiť.
56:17 K: Prináša slovo "Poriadok."
56:20 B: Podľa slovníka význam slova "meditácia" znamená, zmeniť niečo vo vašej mysli- a venovať tomu osobitnú pozornosť.

K: A tiež mieru.
56:30 B: Je tam ďalší význam, ale je to vážiť si a zamyslieť sa to znamená, opatrenia v zmysle, váženia a premýšľania.
56:37 K: Premýšľajte, premyslieť si a tak ďalej.
56:40 B: Vážiť význam niečoho. Je to to, čo máte na mysli?

K: Nie.
56:45 B: Tak prečo používate to slovo?
56:49 N: Bolo mi povedané, že v angličtine, má rozjímanie iný význam ako meditácia. Kontemplácia znamená hlbší stav mysle, zatiaľ čo meditácia je...
57:01 K: Premýšľať.

N: To je to, čo mi bolo povedané.
57:04 B: To je ťažké vedieť. Slovo "rozjímať" pochádza od slova "Chrám", naozaj. Spraviť "otvorený priestor" je jeho základný význam. Nejako vytvoriť otvorený priestor, tak aby ste sa naň vedeli pozrieť.

K: Je to otvorený priestor medzi Bohom a mnou, takže ...
57:23 B: To je spôsob, ako vzniklo slovo.
57:27 N: Z chrámu.

B: Čo znamená otvorený priestor.
57:34 N: Sanskritské slovo "Dhyana" nemá rovnaký význam ako meditácia.

K: Dhyana, nie.
57:40 N: Pretože meditácia má podtext rozmeru, a pravdepodobne nejakým postranným spôsobom ten rozmer je poriadok.
57:49 K: Nie, nechcem vniesť poriadok, vynechajte z toho slovo "poriadok", to sme si už prebrali, zabudnite na to.
57:57 B: Len som sa spýtal, prečo ste použili slovo meditácia?
57:59 I: Nepoužívajme slovo "meditácia".
58:02 B: Poďme zistiť, čo tým naozaj myslíte.
58:23 K: Povedal by ste, pane, že je to stav nekonečna, bezhraničný stav?

B: Áno!
58:42 K: Neexistuje v ňom rozdelenie akéhokoľvek druhu? Opisujeme to rôznymi spôsobmi, ale nie je to ono!
58:56 B: Áno, ale je tam nejaké vedomie mysle, ktorá si nejako uvedomuje sama seba? To sa snažíte povedať?
59:11 Inokedy, ste povedali, že myseľ sama vyprázdni svoj obsah.
59:16 Kde sa snažíte dostať?
59:23 B: Snažím sa dostať k tomu, že nie je len nekonečná, ale vyzerá to tak, že je v tom niečo viac.
59:31 K: Oveľa viac.
59:43 B: Ale v tomto vyprázdňovaní obsahu, sme hovorili, že tento obsah je minulosť, ktorá sa stala poruchou. Potom by ste mohli povedať, že v istom zmysle, neustále čistí minulosť. Súhlasili by ste s tým?
59:59 Neustále čistí minulosť? Nie, nesúhlasil by som.
1:00:02 B: Potom, keď hovoríte, že myseľ vyprázdňuje obsah ...
1:00:08 K: Čistí samu seba.
1:00:11 B: Dobre, potom hovoríme, ak je minulosť vyčistená, vtedy hovoríte, že to je meditácia.
1:00:17 K: To je meditácia ... ach nie, rozjímanie čoho?
1:00:23 N: Len začiatok. Je to na začiatku.
1:00:26 K: Začiatok čoho?

N: Vyprázdňovania minulosti?
1:00:30 K: To sa musí urobiť! Vyprázdniť obsah, ktorým je hnev, žiarlivosť, viery, dogmy, lipnutia. To všetko je obsah. Ak existujú nejaké časti toho, nevyhnutne to vedie k ilúzii. To sme si povedali. Mozog alebo myseľ musia byť úplne bez všetkých ilúzií - ilúzia prinesená túžbou, nádejou, tým, že chce bezpečnosť, a o všetko.
1:01:16 B: Keď je to hotové, otvára to dvere k niečomu širšiemu, hlbšiemu.
1:01:24 K: Áno! Inak život nemá zmysel, len opakovať tento vzor. Nebudem to znova opakovať.
1:01:37 B: Dobre! OK: Je päť hodín.
1:01:40 N: Čo presne ste mali na mysli keď ste povedal, že vesmír je v meditácii? Snažíte sa sprostredkovať niečo keď hovoríte, že vesmír je v meditácii?
1:01:50 K: Áno! Myslel som to tak. Meditácia je stav "nehýbuceho sa hnutia"?
1:02:06 B: Mohli by sme najprv povedať, že vesmír nie je v skutočnosti poháňaný minulosťou. To po prvé! Je slobodný a kreatívny.

K: Je kreatívny, hýbe sa.
1:02:22 B: A tak, tento pohyb je poriadok.
1:02:27 K: Vy, ako vedec, by ste prijali takú vec?
1:02:31 B: No, v skutočnosti, áno!

K: Sme obaja blázni?

B: No ...
1:03:07 Vesmír vytvára určité formy ktoré sú relatívne konštantné, takže v prípade, žak sa ľudia na to pozrú povrchne, a vidia len to, vteedy sa zdá, že je to určené minulosťou.
1:03:24 K: Pane, položte si otázku inak: je naozaj možné, aby čas skončil? Čas ktorý je minulosťou - čas, celá myšlienka času. Nemaťvôbec žiadny zajtrajšok? Samozrejme, že existuje zajtrajšok. Musíte chodiť a hovoriť, a aj ja. Zajtrajšok existuje! Ale ten pocit, skutočná realita nemať žiadny zajtrajšok. Áno pane - Myslím si, že to je najzdravší spôsob života. Čo neznamená, že sa stávam nezodpovedným, to je príliš detinské.
1:04:47 B: Nie! Je to výhradne otázka fyzického času. Je to určitá časť prírodného poriadku, čo stále máme na mysli, Ale otázka je, či máme chceme zažívať minulosť a budúcnosť, alebo či sme bez tohto pocitu.
1:05:07 K: Ako vedec sa vás pýtam: Je vesmír založený na čase?
1:05:13 B: Povedal by som, že nie, ale všeobecný spôsob, ako sa to formuluje ...
1:05:17 K: To je všetko, čo chcem. Vy hovoríte nie. A môže mozog ktorý sa vyvinul v čase ...
1:05:29 B: Vyvinul sa v čase? To je spôsob, ako sa to hovorí, ale v skutočnosti sa zaplietol v čase. Nejakým spôsobom je zamotaný v čase, pretože ak hovoríte: "Vesmír nie je založený na čase", mozog je časť vesmíru. Nemôže byť založený len na čase.
1:05:48 K:Nie! Mozog v tom zmysle, mysle.
1:05:53 B: Myšlienka zaplietla mozog do času.
1:05:57 K: Dobre! Dá sa táto spleť rozpliesť, oslobodiť, tak aby vesmír bol mysľou? Ak vesmír nie je čas, môže sa myseľ, ktorá je zamotaná v čase, sama vymotať, a tak byť vesmírom? A to je poriadok.
1:06:34 B: To je poriadok! Nazvali by ste to meditáciou?
1:06:37 K: Presne tak! Teraz by som to nazval meditácia. Nie v bežnom slovníku: význam premýšľania nad uvažovaním a tým všetkým. To je stav meditácie v ktorom nie je žiadny ... element minulosti.
1:06:59 B: Hovoríte, že myseľ sa sama vypletá z času a tiež naozaj rozmotáva mozog od času.
1:07:09 K: Akceptovali by ste to?

B: Áno! Vidím to.
1:07:13 K: Ako teóriu?

B: Áno, ako návrh.
1:07:15 K: Nie, ja to nechcem ako návrh!
1:07:18 B: Čo myslíte tou teóriou?
1:07:20 K: Teória ako ... Niekto prichádza a hovorí, "Toto je skutočná meditácia".

K: Počkajte! Niekto hovorí: Človek môže žiť týmto spôsobom a život má mimoriadny zmysel, v tom, plný ... súcitu a tak ďalej, a každý čin vo fyzickom svete, môže byť okamžite napravený a tak ďalej. Chceli by ste, ako vedec, prijať taký stav, alebo hovoríte: "Tento muž je kukučka?"
1:07:53 B: Nie, to by som nepovedal. Mám pocit, že je to úplne možné. Úplne to sedí s čímkoľvek, čo viem, o prírode.

K: No, je to v poriadku. Ten muž nie je nevyrovnaná kukučka!
1:08:12 B: Nie! Časť kompromitovania je to že veda samotná
1:08:16 vložila čas do základnej pozície, čo napomáha zamotať to ešte viac.
1:08:50 K: Lepšie prestať! Budeme pokračovať ešte viac?
1:08:53 B: Kedy chcete pokračovať?

K: Na budúci nedeľu.
1:08:56 B: Budúcu nedeľu som v Amerike .
1:08:59 K: No, keď idete do Ameriky?

B: Vo štvrtok.
1:09:02 K: Dobre, nemôžeme pokračovať.

B: Okrem televízie!
1:09:06 K: To je veľmi jednoduché.
1:09:10 B: Na jeseň, v septembri?
1:09:12 K: Áno. V septembri. Samozrejme, uvedené do slov to nie je vec. To sa rozumie! Ale dá sa to predať druhému?
1:09:29 B: Ja si myslím, že...hlavná vec komunikácii tohto, je informovať.
1:09:39 K: Samozrejme! A teraz. Môžu sa k tomum niektorí z nás dostať? Tak, aby sme mohli komunikovať skutočn. Viete?!
1:09:59 No, pane, radšej by sme mali prestať!