Krishnamurti Subtitles

Oslobodzujúci vhľad

Brockwood Park - 14 September 1980

The Ending of Time 11



0:30 K: Dr Bohm a ja
sme začali tieto rozhovory
  
0:34 v Ojai v Californii
 
0:39 na začiatku tohto roka.
 
0:42 A mali sme tam
osem dialógov
  
0:48 a dva tu,
ak si dobre pamätám,
  
0:51 takže dokopy sme v tomto
roku mali desať rozhovorov,
  
0:56 Dr Bohm a ja. Takže pokračujeme
v tomto dialógu.
  
1:03 Hovorili sme...
to je dosť ťažké si to zapamätať.
  
1:18 Nepamätám sa na to.
 
1:32 Myslím si, že sme sa pýtali
- ak si to dobre pamätám -
  
1:38 čo je pôvodom tohto všetkého,
toho ľudského hnutia.
  
1:53 Existuje nejaký pôvodný zdroj,
základ? - Je to tak pane? -
  
2:04 základ, z ktorého
všetko klíči?
  
2:09 Príroda, človek, celý vesmír?
 
2:17 Bol spútaný časom?
 
2:24 Bol to, sám o sebe,
naprostý poriadok,
  
2:35 za ktorým
nič viac nie je?
  
2:43 A doktor Bohm mi včera pripomenul,
že sme sa rozprávali o poriadku,
  
2:49  
 
2:53 či je vesmír
vôbec založený na čase.
  
3:03 Neviem, či vás toto
všetko zaujíma.
  
3:08 A či človek
vôbec môže pochopiť a žiť
  
3:16 v tomto najvyššom poriadku.
Tak je, pane?
  
3:23 Myslím, že tam, kdes me prestali,
je to dosť nejasné.
  
3:34 Neviem, či vás toto
všetko zaujíma.
  
3:41 Ale Dr. Bohm a ja
sme chceli preskúmať,
  
3:51 nielen intelektuálne
ale tiež do hĺbky,
  
3:58 ako pochopiť,
alebo žiť od základov,
  
4:11 pohnúť sa z tých základov,
 
4:16 základ, ktorý je nadčasový,
 
4:20 za ním nič nie je.
 
4:27 A myslím, že sme mali
radšej začať odtiaľ.
  
4:29 B: Začať od základov.
 
4:39 K: Pane, neviem či ako vedec
budete súhlasiť
  
4:46 - eminencia -
či existuje taký základ,
  
4:55 či ho človek môže
niekedy pochopiť,
  
4:58 žiť v ňom
- žiť, v tom zmysle,
  
5:01 nie ako niečo, v čom žije,
ale, sám o sebe žijúci -
  
5:11 a či to môžeme,
ako ľudské bytosti, pochopiť?
  
5:24 To je viac - menej to,
o čom sme hovorili.
  
5:31 B: Neviem či veda,
 
5:34 tak, ako je teraz tvorená,
vie o tom veľa povedať.
  
5:37 K: Veda o tom hovorí.
 
5:40 Ale vy ako vedec, zaoberali by ste sa
tým v svojej mysli,
  
5:48 aby ste to zistili?
 
5:52 B: Myslím, že implicitne veda
sa vždy zaoberala
  
5:55 pokúšajúc sa dostať k tomuto
zdroju,
  
5:59 - ako sme diskutovali v Ojai -
 
6:01 štúdiom hmoty
do čonajväčšej hĺbky.
  
6:06 Ale samozrejme,
to nestačí.
  
6:15 K: Je to príliš abstraktné?
B: To je ťažké povedať.
  
6:25 K: Vari sme nepýtali, pane,
 
6:28 - ak si dobre spomínam,
je to tak dávno -
  
6:36 či ako ľudská bytosť,
žijúca v tomto svete,
  
6:39 ktorá je v takom zmätku,
 
6:43 či ten absolútny poriadok
môže existovať na prvom mieste,
  
6:48 nakoľko vesmír je
v absolútnom poriadku, a...
  
7:00 ... pochopiť poriadok,
ktorý je univerzálny.
  
7:07 Neviem, či sa pýtam
jasne?
  
7:10 Môžem mať poriadok v sebe,
starostlivým pozorovaním,
  
7:16 samoštúdiom,
sebaskúmaním,
  
7:21 a chápem,
tú povahu neporiadku,
  
7:27 a to samé pochopenie,
ten náhľad,
  
7:29 rozpúšťa ten neporiadok.
A to je jedna úroveň poriadku.
  
7:36 B: To je úroveň
 
7:38 ktoru sa väčšina z nás zaoberá.
 
7:41 Vidíme ten neporiadok
ktorý sa deje vo svete,
  
7:44 a v nás samých,
a hovoríme, že je nevyhnutné,
  
7:49 pozorovať to všetko, byť si toho
vedomý - a ako hovoríte -
  
7:53 rozpustiť ho.
 
7:54 K: Ale,
to je veľmi malá záležitosť.
  
7:57 B: Diskutovali sme o tom v Ojai,
ale cítim, že
  
8:00 ľudia vo všeobecnosti
to necítia ako malú záležitosť.
  
8:06 Diskutovali
sme o tom veľmi dlho,
  
8:09 ale ľudia najprv cítia,
že čistenie neporiadku
  
8:12 v nich samých a vo svete
by bola veľmi veľká vec,
  
8:16 a možno, že
to všetko je nutné.
  
8:20 K: Pomerne inteligentný
 
8:23 a znalosti majúci, a
pomerne kultivovaný človek
  
8:26 - kultivovaný v zmysle,
civilizovaný -
  
8:32 môže,
ak sa bude veľa pýtať,
  
8:40 a skúmať, prísť
k bodu, keď ten
  
8:43 poriadok, spraví v sebe.
 
8:46 B: Áno, a potom niektorí ľudia
by teraz začali hovoriť
  
8:47 kiež by sme mohli ten poriadok
vniesť do celej spoločnosti.
  
8:51 K: Prinesieme,
ak každý v tejto miestnosti,
  
8:54 ak sme všetci nesmierne - v tomto
vnútornom zmysle - poriadny,
  
9:00 možno
vytvoríme novú spoločnosť.
  
9:04 Ale to je znova
veľmi malá záležitosť.
  
9:08 B: Áno, chápem!
 
9:11 Človek by sa mal do toho pustiť
opatrne, pretože
  
9:14 ľudia to zbyčajne
nevidia ako malé,
  
9:16 hoci nemnoho z nich videlo
 
9:17 že je za tým niečo
oveľa viac.
  
9:21 K: Niečo oveľa viac!
To je to, čo chcem ...
  
9:24 Neviem, či to ostatní
sledujú.
  
9:29 B: Možnože...
 
9:35 ... čo by stálo za to
popremýšľať o tom, by bolo,
  
9:41 prečo je to tak, že nestačí
to toho ísť
  
9:45 do tohto poriadku
človeka a spoločnosti,
  
9:48 len žiť bežný život?
- Povedzme to takto!
  
9:52 V akom prípade to nestačí?
Cítite, že je veľmi malý, ale ...
  
9:58 K: Pretože žijeme v chaose.
Myslíme si, že aby
  
10:01 sme vniesli poriadok,
že je to nesmierna záležitosť.
  
10:04 B: Áno, súhlasím!
Vyzerá to veľmi veľké.
  
10:06 Zo súčasného stavu neporiadku,
to vyzerá veľmi veľké.
  
10:09 K: Áno, obrovské,
ale sama o sebe nie je!
  
10:13 B: Áno, mohli by ste trochu viac
vysvetliť, prečo to tak nie je?
  
10:19 K: Ach jaj ...!
 
10:20 B: Myslím si, že je to dôležité ...
 
10:22 K: Dobre, pane, v poriadku!
 
10:31 Pretože si viem
upratať svoju izbu,
  
10:35 dáva mi to určitý
priestor, určitú slobodu.
  
10:43 Viem kde mám veci,
viem si ich okamžite nájsť.
  
10:48 To je fyzická záležitosť.
 
10:53 Ale viem ja, ako ľudská bytosť,
viem si poupratovať veci v sebe?
  
11:00 Čo znamená: nemať konflikt,
neporovnávať,
  
11:06 nemať žiadny pocit seba,
jeho a ich,
  
11:15 viete, to prináša
rozdelenie,
  
11:19 a z toho rozdelenia vzniká
konflikt. To je jednoduché.
  
11:23 Ak ja som hinduista a
vy ste moslim,
  
11:27 sme naveky
vo vojne.
  
11:30 B: Áno, v každej komunite,
 
11:31 sa ľudia rozdeľujú
rovnaký spôsobom.
  
11:36 K: Takým istým spôsobom sa
rozdeľuje celá spoločnosť.
  
11:41 Ak tomu človek rozumie,
 
11:47 a do hĺbky si to uvedomuje,
je to skončené.
  
11:51 B: Predpokladajme, že smeto dosiahli.
Čo potom?
  
11:57 K: K tomu sa chcem dostať.
 
12:00 Neviem, či vás to zaujíma?
 
12:02 B: ľudia by mohli povedať:
 
12:04 " Je to také vzdialené, že nás
to nezaujíma,
  
12:06 počkajte, kým to dosiahneme,
kým sa budeme obávať o druhého.
  
12:10 K: Toto bol dialóg medzi
mnou a vami, nie s...
  
12:15 B: Ale len aby sme sa uistili,
každý tu vidí,
  
12:20 predtým než budeme pokračovať,
vidíme, o čo ide.
  
12:24 K: V poriadku pane, začnime.
 
12:28 Žijem v neporiadku,
fyzicky, psychologicky,
  
12:34 a taktiež spoločnosť
vôkol mňa, ktorá je tiež
  
12:40 úplne zmätená, je v nej
nesmierna nespravodlivosť
  
12:48 - mizerná vec.
 
12:54 Vidím to veľmi jasne.
Vidím, že moja generácia
  
13:00 a minulá generácia
k tomu prispeli.
  
13:04 Niečo s tým môžem spraviť.
To je všetko.
  
13:10 Môžem povedať:
"Spravím si doma poriadok!"
  
13:13 - doma, to som ja -
 
13:16 musím mať doma poriadok, predtým,
než sa pohnem ďalej.
  
13:23 B: Predpokladajme že niekto povie:
Môj dom nie je v poriadku,
  
13:27 takže predtým než sa začnem
znepokojovať, poupratujem si.
  
13:30 K: V poriadku,
môj dom nie je v poriadku.
  
13:32 Nechaj nech to napravím,
čo je veľmi jednoduché.
  
13:40 Ak použijem svoju myseľ a svoje srdce
 
13:43 aby som vyriešil túto otázku,
je to dosť jasné.
  
13:50 Ale mi to nechceme!
 
13:53 B: To je iná vec.
 
13:55 K: Zdá sa nám to nesmierne ťažké.
 
13:58 Sme tak silno pripútaný k minulosti
a k našim zvykom
  
14:03 a k našim názorom, že to vyzerá tak,
že nemáme energiu,
  
14:08 odvahu, vitalitu,
dostať sa z toho.
  
14:12 B: Nevyzerá to také jednoduché,
 
14:14 nájsť toľko energie a odvahy.
 
14:18 Čo to zmení?
 
14:21 K: To, čo to zmení
- ako sme si povedali v Ojai -
  
14:27 je mať toto:
Vhľad do toho.
  
14:33 B: To je skutočne tá
hlavná vec.
  
14:35 Bez vhľadu, sa nedá
nič zmeniť.
  
14:38 Dokonca aj keď sa pokúšame vniesť
poriadok do každodenného života,
  
14:41 bez tohto hlbokého náhľadu
na úplnú podstatu,
  
14:45 alebo na jeho základ.
 
14:48 K: A teraz! Zmení tento vhľad
celú štruktúru
  
14:58 a povahu mojej bytosti?
To je otázka, však?
  
15:05 B: Zdá sa mi, že ak sa
pozrieme na
  
15:10 malú otázku, ako je
poriadok v živote,
  
15:13 tak to nezahrnie celé
vaše bytie.
  
15:17 A preto ten náhľad nebude
adekvátny.
  
15:21 K: Takže, čo je to "náhľad?"
Aj o tom sme
  
15:24 dosť diskutovali,
hovorili sme o tom
  
15:27 na tunajšom stretnutí
a v Saanene,
  
15:30 ale...
vysvetlili sme si to?
  
15:34 B: Dobre, len si to zrátajte,
 
15:38 bolo by to zrozumiteľnejšie.
 
15:49 K:Mohli by sme začať s tým:
Byť pripútaný k niečomu.
  
15:56 Byť pripútaný k istej viere,
k osobe, k myšlienke,
  
16:01 ku zvyku, nejakej skúsenosti,
 
16:06 čo nevyhnutne musí
viesť k neporiadku.
  
16:11 Pretože byť pripútaný
naznačuje závislosť,
  
16:20 únik zo samoty, strachu
a toho všetkého.
  
16:25 A teraz, mať úplný vhľad
do tohto lipnutia,
  
16:39 ten istý vhľad
ničí to lipnutie.
  
16:50 B: Áno, povedali sme si, že JA je
 
16:52 centrum temnoty,
 
16:54 ako centrum ktoré vytvára
temnotu v mysli,
  
16:58 a vhľad cez to prenikne,
odoženie oblaky
  
17:03 aby tam bolo jasno, a tak
tento problém zmizne.
  
17:07 Ale to by potrebovalo
veľmi intenzívny vhľad,
  
17:10 veľmi...Totálny!
 
17:13 K: To je pravda! Ale sme
ochotný to podstúpiť?
  
17:21 Alebo moje lipnutie, moje ťahanie
ma k niečomu, je také silné,
  
17:30 že to nemôžem nechať ísť?
 
17:35 B: Áno, a potom čo?
 
17:38 K: Taká je väčšina ľudí.
 
17:42 Bohužiaľ,
 
17:45 je len veľmi málo tých, ktorí
robia túto vec.
  
17:54 Teda, rozprávame sa
o povahe vhľadu,
  
17:58 či ten vhľad vie
zmazať, alebo vymazať,
  
18:10 rozpustiť celý tento pohyb
pripútania, lipnutia,
  
18:18 závislosti,, samoty, toho všetkého
- jedným úderom.
  
18:25 Myslím, že môže. myslím, že sa
deje vtedy, keď tam je
  
18:29 značný vhľad to tejto veci.
 
18:38 Ten vhľad nie je len púha pamäť,
 
18:43 pohyb pamäte, vedomosti,
zážitky,
  
18:47 ktoré sa úplne líšia
od tohto hnutia.
  
18:51 B: Vyzerá to tak, že je to
vhľad na
  
18:54 celý tento neporiadok,
na zdroj neporiadku.
  
18:58 Na celý neporiadok
psychologickej povahy,
  
19:01 nielen na lipnutie alebo chamtivosť.
 
19:05 S tým vhľadom sa myseľ
vyčistí
  
19:08 a vtedy by bolo možné
dosiahnuť kozmický poriadok.
  
19:14 K: K tomu sa chcem dostať!
B: Áno!
  
19:18 K: To je oveľa zaujímavejšie,
než toto,
  
19:20 pretože toto všetko je dosť
detinské
  
19:25 - prepáčte za slovo-
 
19:30 každý súdny človek musí
doma poupratovať.
  
19:37 Že? A tak to musí byť kompletný
poriadok,
  
19:43 ni neporiadok v istom smere,
 
19:47 ale poriadok v celistvosti človeka.
 
19:54 Dá sa to,
a keď to je potrebné,
  
19:59 pretože spoločnosť, taká aká je,
sa rozpadá, je deštruktívna, atď.
  
20:06 A ničí ľudské bytosti.
 
20:10 Je to stroj, ktorý sám je
deštruktívny,
  
20:14 a ak je v tom človek chytený,
ničí ho to.
  
20:21 A uvedomiac si to, hociaký
bežný inteligetný človek povie:
  
20:26 - Musím s tým niečo spraviť! -
 
20:30 nie len sedieť a hovoriť o tom.
 
20:34 B: Aby sa to skončilo,
 
20:36 väčšina ľudí by si mohla myslieť, že
robiť s tým niečo zahrňuje
  
20:39 riešiť konkrétne problémy,
ako lipnutie,
  
20:42 alebo urovnávať nezhody medzi
ľudmi...
  
20:47 K: Nie, konkrétne riešenie
konkrétneho problému,
  
20:53 nie je riešenie celku.
 
20:58 B: A v tom je ten zmysel. Že ak
nájdete zdroj
  
21:01 ktorý vyrába celok,
 
21:04 dostať sa ku zdroju, k jeho koreňu,
je jediná cesta.
  
21:08 K: Áno, je to tak!
 
21:09 B: Pretože, keď riešime
konkrétny problém,
  
21:11 ten vždy pochádza zo zdroja.
 
21:15 K: Zdroj som "JA",
aby sme si rozumeli.
  
21:17 Zdroj, okrem veľkého zdroja,
te malý zdroj,
  
21:22 ten malý potok,
tá malá riečka,
  
21:33 musí vyschnúť.
 
21:37 B: Áno, tá malá riečka si pletie
sama seba
  
21:39 s tou veľkou.
 
21:40 K: Nehovoríme o veľkom prúde,
 
21:43 nesmiernom pohybe života.
Hovorím o
  
21:49 "mojom malom JA"
s malým pohybom,
  
21:52 s malými obavami,
a tak ďalej,
  
21:56 ktorý vytvára neporiadok.
A pokiaľ tam bude
  
22:02 to centrum, ktoré je samou
podstatou neporiadku,
  
22:08 pokiaľ sa to nerozpustí,
nemôže tam byť poriadok.
  
22:11 Takže, potiaľ to je jasné.
Môžeme ísť ďalej?
  
22:20 B: Myslím, že hej!
 
22:23 K: Teraz, chcem sa spýtať,
existuje iný poriadok
  
22:29 úplne odlišný od tohto?
 
22:34 Tento človekom tvorený neporiadok,
 
22:38 a preto človekom tvorený poriadok.
Že?
  
22:43 B: Áno, oba.
 
22:46 K: Ten chaos a ten vesmír
je tvorený človekom.
  
22:52 B: Nie skutočný vesmír.
 
22:54 K: Nie, prepáčte!
Vesmír nie.
  
22:57 B: To druhé, čo vidíme tu v izbe,
 
22:59 mikrofón,
televíziu stvoril človek,
  
23:01 čo je vysoký stupeň poriadku,
a tiež aj vidíme všety
  
23:04 tie bitboje sa, čo sa stále dejú.
 
23:05 K: Aj to stvoril človek.
 
23:06 B: Človek vytvoril hrozné
programy
  
23:08 zavedením tohto riadneho
televízneho systému.
  
23:14 K: Áno! Uvedomujúc si to,
vidiac chaos
  
23:21 a že ľudská myseľ
môže spraviť poriadok sama v sebe,
  
23:26 vtedy sa začne pýtať,
či existuje iný poriadok,
  
23:30 ktorý sa úplne líši
dimenzia,
  
23:35 ktorú je potrebné nájsť,
 
23:37 pretože táto
je taká maličká.
  
23:40 B: Áno!
 
23:44 K: Pouoratujem si.
V poriadku. A čo potom?
  
23:48 A možno ak, mnohí z nás to spravia,
budeme mať lepšiu spoločnosť.
  
23:53 Áno, pripúšťa sa, že je to
dôležité, že je to potrebné,
  
24:00 ale že to má svoje limity.
 
24:03 B: Nakoniec to ľuďom nebude stačiť,
 
24:07 budú sa nudiť.
 
24:10 Hoci, ako hovoíte,
musíme to mať.
  
24:16 K: Áno! Teraz, ako zistíme.
ako ľudská bytosť
  
24:20 ktorá do hĺbky pochopila
 
24:27 chaos spôsobený
ľudskými bytosťami
  
24:30 a tak ovplyvňujúc spoločnosť,
hovorí:
  
24:34 Existuje nejaký poriadok, ktorý je
nad tým všetkým?
  
24:48 B: Ako sa dostanem k tej otázke?
 
24:52 K: Áno! Ako?
 
24:56 Ľudská myseľ nie je uspokojovaná
výhradne
  
25:01 majúc fyzický, spoločenský poriadok.
Má to svoje limity,
  
25:07 má svoje obmedzenia,
a hovorí:
  
25:11 "Áno, pochopila som to!
Poďme ďalej!
  
25:15 B: Povedzme, vo vede
muži hľadajú
  
25:17 poriadok celého vesmíru,
pozerajúc sa na to,
  
25:19 o čom si myslia, že to je
koniec alebo začiatok,
  
25:22 alebo do hĺbky
jeho štruktúry,
  
25:25 nie aby dostali výsledky,
ale preto,
  
25:29 že ich otázka fascinuje.
 
25:33 K: Toto nie je fascinujúca otázka!
 
25:34 B: Ale hovorím, že...
 
25:36 ich to zaujíma.
 
25:39 Možnože človek hľadá absolútno,
 
25:44 a slovo absolútno znamená,
byť bez obmedzenia,
  
25:50 bez všetkej závislosti,
bez všetkých nedokonalostí.
  
25:54 K: Áno, zo všetkých motívov
- absolútno!
  
25:57 B: Takže absolútno je
zdrojom
  
25:59 neskutočnej ilúzie,
 
26:01 pretože obmedzené JA
chce dosiahnuť absolútno.
  
26:06 K: Samozrejme, sa to nedá.
 
26:09 B: Ale to je bežný...
 
26:12 Ale povedzme, že absolútno
 
26:15 je veľmi nebezpečný koncept,
 
26:18 keď sa ho myseľ pokúša dosiahnuť,
 
26:19 a napriek tomu to vyzerá tak,
že je to potrebné,
  
26:24 v zmysle slobody.
 
26:28 Sloboda môže znamenať
to isté absolútno. Vidíte?
  
26:32 Pretože hocičo, čo je závislé,
hociakým spôsobom, nie je slobodné.
  
26:38 K: Takže ako sa k tomu postavíme,
ako odpovieme na túto otázku?
  
26:45 Ako vedec by ste povedal,
že existuje taký poriadok,
  
26:57 ktorý presahuje všetok
ľudský poriadok?
  
27:05 B: Povedal by som to.
Nemyslím si, ako vedec,
  
27:08 že je to zvlášť významné.
 
27:11 Možnože veda hľadá túto vec,
 
27:14 ale v skutočnosti, nemá k tomu
čo povedať.
  
27:16 Nie je možné povedať čokoľvek
na túto otázku,
  
27:18 pretože hociaký poriadok objavený
vedou je relatívny.
  
27:23 K: Ich vlastný egoizmus...
 
27:24 B: Nie len to, ale aj informácie,
ktoré máme, sú limitované.
  
27:29 A môžemel en povedať,
že to pokračuje ďalej.
  
27:33 K: Takže, buď sa posúvame do sveta
ktorý je iluzórny,
  
27:38 - pretože dožadujúc sa ho
môže vytvárať ilúziu...
  
27:42 B: Citím, že naozaj vytvára
ilúziu,
  
27:44 že ak človek
vyžaduje absolútno
  
27:48 a pokúša sa to uspokojiť v mysli,
je to ilúzia.
  
27:51 K: Nepýtam sa na to, z toho
hľadiska.
  
27:53 B: Ale nevediac, čo robiť,
 
27:54 ľudia zanechali
potrebu po absolútne
  
27:57 a nevediac ako sa k nemu dostať,
si vytvorili
  
27:59 ilúziu v náboženstve
a vo vede
  
28:01 alebo mnohými inými spôsobmi.
 
28:05 K: Takže, čo mám robiť?
Ako ľudská bytosť -
  
28:10 - ako ľudská bytosť, ktorá je
súhrnom ľudských bytostí -
  
28:18 je v mojom živote poriadok.
 
28:25 That poriadok vznikol prirodzene
cez vhľad
  
28:30 a možno ovplyvní spoločnosť.
Odtiaľ začnime!
  
28:38 Potom nastáva otázka, či existuje
poriadok, ktorý nestvoril človek.
  
28:52 Pozrime sa na to takto!
 
28:55 Ani by som to nenazýval
absolútnym poriadkom, alebo...
  
29:01 B: Aspoň nie je závislý na
stavbe človeka.
  
29:05 K: Áno!
 
29:09 B: A teraz! Máme poriadok prírody,
vesmíru,
  
29:12 ktorý nepoznáme do hĺbky,
 
29:16 ale môžeme sa domnievať, že je to
ten poriadok.
  
29:21 K: Myslím tým, že samotné slovo
"vesmír", je ten poriadok.
  
29:24 B: Áno, to je grécke slovo
pre poriadok.
  
29:28 K: Áno. Príroda je poriadok.
 
29:30 Pokiaľ do nej človek nezasiahne,
príroda je poriadok,
  
29:35 má svoj vlastný poriadok.
 
29:38 B: Áno, má svoj vlastný poriadok,
a dokonca
  
29:40 to, čo nazývame neporiadkom, je
súčasťou poriadku.
  
29:43 V skutočnosti to nie je neporiadok.
 
29:46 K: Hovoríme tomu neporiadok,
 
29:47 ale samo o sebe to neporiadok nie je.
V poriadku.
  
29:51 Ukončime to! Teraz sa pozrime
na niečo iné.
  
30:03 Človek hľadá
rozličné dimenzie
  
30:15 a možno použil slovo
"poriadok".
  
30:19 Hľadal rozličné dimenzie,
 
30:22 pretože porozumel
tejto dimenzii.
  
30:26 Žil v nej,
trpel v nej,
  
30:28 prešiel si všetkým tým chaosom
a biedou,
  
30:32 a hovorí:"Prišiel som na koniec."
 
30:38 Nie slovne, v skutočnosti
prísť na koniec.
  
30:44 A môžete povedať, že je len
pár ľudí, ktorí to robia,
  
30:49 ale táto otázka musí byť položená.
 
30:53 B: Áno, mohol by som sa spýtať,
aký je význam
  
30:55 tejto otázky, povedzme,
väčšina ľudí
  
30:59 ktorí cez to neprešli?
 
31:01 K: Nerozumiem celkom...
 
31:04 B: Vy hovoríte, že človek,
ktorý cez to prešiel
  
31:07 môže položiť túto otázku.
 
31:09 Má taký človek o to záujem?
 
31:15 K: Myslím, že má.
 
31:17 Dokonca aj intelektuálne,
môže vidieť obmedzenia.
  
31:21 B: Je dôležité, aby videl,
 
31:24 dokonca aj keď s tým prestal skôr,
 
31:28 aby nehovoril:
Počkám, až si to vyjasním..."
  
31:31 K: To by bolo veľmi hlúpe!
 
31:51 Takže ako sa má myseľ
postaviť k tomuto problému?
  
32:19 Myslím si, že s tým človek bojuje,
aby to zistil, pane.
  
32:23 Myslím, že všetci nábožensky
založení ľudia,
  
32:25 "takzvaní" nábožensky založení,
sa to pokúšali uchopiť
  
32:31 - mystici, svätí
so svojimi ilúziami -
  
32:35 sa snažili pochopiť,
niečo, čo nie je toto všetko.
  
33:11 Príde to cez.....
 
33:20 - ak smiem použiť to slovo -
meditáciu, ako mieru?
  
33:28 B: Hovorili sme tu o tom
v Brockwoode,
  
33:33 že pôvodný zmysel
slova meditácia
  
33:36 je zmerať, zvažovať, vážiť
hodnotu a význam.
  
33:40 K: Vážiť znamená hodnotiť.
 
33:42 B: Áno, meditácia by znamenala
meranie
  
33:44 v hlbšom význame,
než len s pravítkom...
  
33:48 Ale aj tak!
Možno tým mysleli
  
33:54 že takéto meranie
by malo len ten význam
  
33:57 že by videli,
že je tam neporiadok.
  
34:00 K: Presne tak,
 
34:01 meranie môže existovať len tam,
kde je neporiadok.
  
34:06 B: Áno, ale keď sa pozrieme
na meranie,
  
34:08 na stav, akým veci sú,
bez hodnotenia mysle,
  
34:11 vidíte, že je v tom neporiadok.
 
34:14 A to nie je samozrejme
poriadok.
  
34:17 K: Nie. Používame slovo meditácia
 
34:23 nie ako meranie, alebo dokonca
na zamyslenie, alebo premýšľanie,
  
34:29 ale ako meditáciu,
ktorá je výsledkom
  
34:39 prinášajúcim poriadok v dome,
a pohybom z neho.
  
34:46  
 
34:53 B: Správne. Možnože ľudia
používali slovo meditácia
  
34:57 aby naznačili, že
pozerajúc sa na meranie,
  
35:01 môžete vidieť neporiadok
ktorý je neprimeraný,
  
35:04 ale môžno tým mysleli
ísť odtiaľ.
  
35:06 K: Ale vyzerá to tak,
že sa im to nejako nepodarilo.
  
35:08 B: Ľudia to väčšinou nerobia.
K: Áno, poďme to vyskúšať.
  
35:13 Možno trochu absurdné vyhlásenie,
ale uvidíme.
  
35:19 B: Ale ak vidíme, že veci v hlave
nie sú v poriadku,
  
35:22 tak potom, čo je to meditácia?
 
35:26 K: Najprv musíme myseľ oslobodiť
od porovnávania.
  
35:32 Inak sa nevie dostať ďalej.
 
35:34 B: To je dôležitý bod.
 
35:36 Takmer okamžitá reakcia
toho, že vidíte neporiadok,
  
35:39 táto porucha je samo o sebe
neprimeraným meraním,
  
35:44 a preto
pudová tendencia
  
35:46 je pokúsiť sa urobiť opatrenia,
zaviesť poriadok, opraviť to.
  
35:51 Môže to byť základná chyba.
 
35:55 K: Povedali sme si, že každá snaha
zaviesť poriadok
  
36:00 do neporiadku, je neporiadok.
 
36:01 B: To je veľmi odlišné
 
36:02 od hocičoho, čo každý hovorí
 
36:06 po celú históriu.
 
36:07 K: Viem.
Možno sme ...výnimka.
  
36:12 B: Možno to pár ľudí používa.
 
36:16 Naznačuje to, čo som povedal,
 
36:17 ale to nikdy bolo povedané výslovne,
pokiaľ je mi známe.
  
36:22 K: Povedzme si to jasne.
 
36:26 B: Jedná sa o to, že pokus riadiť
čo je zlé, nemá žiadny význam.
  
36:33 A teraz hovoríme, že tam nie je žiadna
kontrola. Čo budeme robiť?
  
36:37 K. Nie, nie, nie.
 
36:39 Ak mám vhľad do celej
podstaty kotroly.
  
36:46 B: Kontrola je meranie, vidíte...
K: Samozrejme, že kontrola je meranie
  
36:52 - to osloboďuje myseľ od toho
bremena.
  
36:59 B: Áno. Mohli by ste vysvetliť
povahu tohto vhľadu,
  
37:04 čo znamená?
 
37:06 K: Povedali sme to. Vhľad nie je
 
37:10 pohyb z poznania,
z mysle,
  
37:14 a preto ani pamäť, atď.,
 
37:16 ale zastavenie toho všetkého,
a pozretie sa na to,
  
37:21 pozerať sa na problém
púhym pozorovaním,
  
37:27 bez tlaku,
bez motívu,
  
37:30 pozorovať celý tento pohyb
hodnotenia.
  
37:38 B: Môžeme to vidieť: Hodnotenie
je to isté ako stávanie sa
  
37:46 a pokus mysle hodnotiť sama seba,
kontrolovať sa
  
37:50 dať si cieľ,
porovnávať sa
  
37:54 to je hlavná podstata neporiadku.
 
37:58 K: To je pravý pôvod
neporiadku.
  
38:00 B: A svojim spôsobom
to bola zlá zmena
  
38:04 keď človek vpustil hodnotenie
 
38:06 z vonkajšeju sféry
do mysle. K: Áno!
  
38:14 B: Ale prvá reakcia by bola:
Ak to nebudeme kotrolovať
  
38:18 táto vec nám zdivočie.
 
38:22 To je to, čoho sa niekto
môže obávať.
  
38:25 K: Ak vidím do hodnotenia,
 
38:29 ten istý vhľad nielenže vyženie
všetok pohyb hodnotenia,
  
38:36 je tam potom iný poriadok!
 
38:40 B: Áno, nezdivočí...
 
38:41 K: A naopak, nezdivočí!
 
38:45 B: Áno. To je naozaj
 
38:46 ten pokus hodnotiť, z čoho
sa myseľ zblázni.
  
38:49 K: To je pravda.
Hodnotenie je bláznivé...
  
38:52 je to zmätok. Že?
 
38:56 Teraz poďme pokračovať.
Po nadviazaní na to všetko,
  
39:01 môže táto myseľ,
skrz meditáciu
  
39:09 - používame slovo meditácia -
 
39:11 bez akéhokoľvek
merania, porovnánia -
  
39:16 môže nájsť myseľ poriadok,
stav, keď neexistuje ...
  
39:29 ...kde je
 
39:34 niečo, čo nestvoril človek?
 
39:43 Lebo človek prešiel cez všetky tie
človekom vytvorenými vecami. Že?
  
39:49 A v tom sú obmedzenia,
neexistuje v tom sloboda,
  
39:53 je v tom chaos,
bordel a to všetko.
  
39:55 B: Keď hovoríte, že ste si prešli
všetky tie človekom vytvorené veci,
  
40:01 čo je to?
 
40:02 K: Všetko!
 
40:04 Ako náboženstvo,
veda, uctievanie, modlitby,
  
40:10 úzkosť, smútok,
lipnutie, oddelenie,
  
40:15 osamelosť a utrpenie
a zmätok a bolesť
  
40:20 a úzkosť,
a samota. Všetko!
  
40:23 B: Tiež aj všetky pokusy,
revolúciou ...
  
40:26 K: Samozrejme, fyzikálna revolúcia,
psychologická, to všetko.
  
40:32 To všetko sú veci stvorené človekom.
 
40:36 Toľko ľudí si dáva túto otázku.
Samozrejme, museli si ju dať.
  
40:41 A preto hovoria: "Boh!"
 
40:45 Čo je ďalší koncept,
 
40:47 a ten ďalší koncept, vytvára
neporiadok.
  
40:51 B: Je jasné, že človek stvoril boha,
 
40:53 a dal mu silu absolútna.
 
40:57 K: Áno, presne!
B: Čím je on sám!
  
41:02 K: Ktorý sa potom stane ním samým.
 
41:05 B: Áno, a preto zomiera.
 
41:08 K: Chaotické.
B: Vládne nad ním.
  
41:09 K: Teraz, člvek s tým
všetkým skončil. Dobre!
  
41:20 Potom vyvstáva otázka: Je za tým
všetkým ešte niečo,
  
41:29 čoho sa ľudské myslenie nedotklo?
Myseľ?
  
41:36 B: To je ťažký bod,
 
41:38 čoho sa nedotkla ľudská myseľ,
 
41:40 ale myseľ môže ísť za myslenie.
 
41:41 K: To je to čo chcem! Áno!
 
41:45 B: Myslíte mysľou
 
41:49 len myslenie,
pocity, túžbu a vôľu,
  
41:51 alebo niečo viac?
 
41:53 K: Zatiaľ sme si povedali
 
41:55 že ľudská myseľ je toto všetko.
 
41:57 B: Ale teraz považujeme myseľ
za limitovanú.
  
42:01 K: Nie!
 
42:02 Pokiaľ je v tom ľudská myseľ chytená,
zatiaľ je limitovaná.
  
42:06 B: Áno, ľudská myseľ má potenciál.
 
42:08 K: Neskutočný potenciál.
 
42:10 B: Ale zatiaľ sa nerealizuje.
Je lapená:
  
42:12 v myslení, pocitoch, túžbach
a vo vôli.
  
42:19 Potom to, čo je za tým
 
42:22 nie je dotknuté
týmto limitovaným druhom mysle.
  
42:43 Teraz! Čo myslíme
 
42:45 mysľou, ktorá je za limitom?
 
42:49 K: Za prvé, pane!
Existuje taká myseľ?
  
42:53 Existuje taká myseľ, ktorá je
v skutočnosti - nie teoreticky
  
42:58 alebo romanticky,
celý ten nezmysel -
  
43:01 v skutočnosti povedané:
Prešiel som cez to?
  
43:08 B: Cez limitovanú vec?
 
43:10 K: A dostal som sa z toho, znamená,
skončil som s tým.
  
43:17 Existuje taká myseľ?
 
43:21 Alebo pretože s tým skončil,
 
43:26 alebo si myslí, že
s tým skončil,
  
43:29 preto si vytvára ilúziu,
že existuje niečo iné?
  
43:37 Ja to nebudem akceptovať.
 
43:44 Ako ľudská bytosť,
osoba, alebo X hovorí,
  
43:48 "Pochopil som to,
 
43:50 uvidel som že to limituje,
 
43:53 prešiel som cez to,
aprišiel som ku koncu."
  
44:02 A táto myseľ, ktorá prišla na koniec,
 
44:07 už nie je limitovaná myseľ.
 
44:12 A existuje myseľ, ktorá nie je...
 
44:17 ktorá je úplne bez limitov?
 
44:21 Sledujete, čo hovorím?
 
44:26 B: Áno, to nastoluje otázku,
ako
  
44:29 mozog môže byť v kontakte
s takou mysľou?
  
44:34 Aký je vzťah medzi touto
neobmedzenou mysľou
  
44:36 a mozgom?
 
44:38 K: Chcem sa vyjadriť jasne
v tomto bode,
  
44:40 ak sa naň pozriem, je
dosť zaujímavý.
  
44:44 Táto myseľ, mozog, ten celok,
celá podstata
  
44:50 a štruktúra mysle
- obsahuje emócie,
  
44:54 mozog, reakcie,
fyzikálnej odozvy a to všetko -
  
45:00 táto myseľ žila v zmätku,
v chaose, v osamelosti
  
45:08 a na to všetko
mala hlboký vhľad.
  
45:16 A tým hlbokým vhľadom,
vyčistila pole.
  
45:23 Tá myseľ už viacej nie je to,
čo bývala.
  
45:26 B: Áno, už nie je tou
originálnou obmedzenou myseľou.
  
45:29 K: Áno. Nie originálnou,
už nie obmedzenou myseľou.
  
45:32 B: S tým ste začal.
 
45:34 K: Poškodená myseľ.
Používajme slovo poškodená.
  
45:37 B: Poškodená myseľ,
tiež poškodený mozog,
  
45:40 to isté fungovanie poškodilo
mozog. K: Áno, presne tak!
  
45:47 B: Takže máme myslenie, poškodenú
myseľ, poškodený mozog.
  
45:50 K: Poškodené emócie,
poškodený mozog...
  
45:52 B: Samé bunky nie sú v poriadku.
 
45:57 K: Ale keď je tu tento vhľad
a preto aj poriadok,
  
46:00 poškodenie zmizne.
 
46:05 B: Áno. Minule sme si to hovorili.
 
46:08 K: Neviem, či s tým rovnako
súhlasíte.
  
46:14 B: Určite vidíte, že je možné,
 
46:15 úvahami vidíte
že je to celkom možné.
  
46:18 Pretože môžete povedať,
že škoda vznikla
  
46:21 neporiadnymi myšlienkami a pocitmi,
 
46:24 ktorá napína bunky
a poškodzuje ich
  
46:27 a teda s tým že to vidíte,
to prestáva
  
46:29 a nový proces je začatý.
 
46:32 K: Ako osoba ktorá päťdesiat
rokov chodí
  
46:35 jedným smerom
a náhle si uvedomí
  
46:37 že to nie je ten smer,
zmení sa celý mozog.
  
46:42 B: Zmení sa v jadre
 
46:44 potom je zlá štruktúra
rozobraná a uzdravená,
  
46:47 to môže trvať nejaký čas.
Ale vhľad...
  
46:51 K:...je ten faktor ktorý to zmení.
 
46:53 B: Áno, a ten vhľad nepotrebuje čas,
 
46:56 ale znamená to, že celý proces zmenil
originál.
  
47:02 K: Ešte raz! Tá myseľ,
tá limitovaná myseľ,
  
47:05 s jej vedomím
a s jej obsahom,
  
47:09 hovorí,
je koniec, tej časti.
  
47:18 A tak, tá myseľ,
ktorá bola limitovaná,
  
47:25 a vidí toto obmedzenie,
 
47:28 a preto zanechala
to obmedzenie,
  
47:38 je to skutočnosť?
Niečo, čo je
  
47:44 naozaj nesmierne
prevratné? Sledujete?
  
47:49 A preto už viacej nie
 
47:54 ľudská myseľ?
Prepáčte mi za to slovo.
  
47:59 B: Mali by sme si to
vyjasniť,
  
48:02 čo myslíme tou
ľudskou mysľou?
  
48:04 K: Ľudskú myseľ s jej
vedomím, ktoré je limitované.
  
48:08 B: Áno, to limitované vedomie, ktoré
je podmienené, nie je slobodné.
  
48:12 K: To skončilo.
 
48:18 B: Takže to je bežné
vedomie,
  
48:20 čo je vec,
 
48:21 nie len v jednotlivcovi, ale
všade naokolo.
  
48:26 K: Nehovorím o jednotlivcovi.
To je príliš hlúpe.
  
48:28 B: To sme si prebrali,
 
48:29 že jednotlivec je výsledkom
všeobecného vedomia,
  
48:34 konkétny výsledok,
skôr než nezávislá vec,
  
48:38 to je jeden z problémov.
 
48:39 K: To je jedna z tých chýb.
 
48:40 B: Chybou je,
že berieme individuálnu myseľ
  
48:42 ako konkrétnu skutočnosť.
 
48:45 Je nezbytné, aby sme túto všeobecnú
myseľ pokladali
  
48:49 za skutočnú, z ktorej je formovaná
myseľ jednotlivca.
  
48:54 K: To je všetko veľmi jasné.
 
48:57 B: Ale teraz hovoríme, že sa
vzdialime
  
48:59 dokonca aj z tejto
všeobecnej mysle.
  
49:01 Ale čo to znamená?
 
49:02 K: Áno, všeobecná a
konkrétna myseľ.
  
49:03 B: A tá kokrétna myseľ.
 
49:05 K: Takže! Keď sa človek úplne
z toho dostane preč,
  
49:12 tak potom, čo je to myseľ?
 
49:14 B: A, čo je to osobnosť,
že?
  
49:16 K: Čo je to potom
ľudská bytosť?
  
49:20 Potom, aký je vzťah
medzi mysľou ,
  
49:26 ktorú nestvoril človek,
a tou ktorú stvoril človek?
  
49:31 Neviem, či som zrozumiteľný?
 
49:32 B: Dohodli sme sa, že to budeme
volať univerzálna myseľ,
  
49:36 alebo radšej nie?
 
49:39 K: Nemám rád to slovo
univerzálna myseľ,
  
49:42 používa to veľa ľudí.
Použijme oveľa jednoduchšie slovo.
  
49:51 B: Teda, je to myseľ, ktorá nie
je stvorená človekom.
  
49:55 K: Myslím, že to je jednoduchšie,
budem to používať.
  
49:58 Myseľ, ktorá nie
je stvorená človekom.
  
50:01 B: Ani individuálne
ani vo všeobecnosti.
  
50:04 K: Vo všeobecnosti alebo individuálne
nevytvorená človekom.
  
50:18 Pane, môže človek skúmať,
naozaj, do hĺbky,
  
50:26 bez akýchkoľvek predsudkov,
 
50:29 či existuje taká myseľ?
Viete, čo chcem povedať?
  
50:35 B: Pozrime sa, čo to znamená,
aby sme to zistili.
  
50:38 Sú tu nejaké ťažkosti s jazykom,
pretože hovorím
  
50:43 že človek musí pozorovať...
 
50:46 K: Skúmať.
B: Áno! Kto pozoruje?
  
50:50 To je jeden z problémov.
 
50:52 K: To sme si už prešli.
 
50:55 V pozorovaní nie je rozdelenie.
 
50:58 Nie, ja len pozorujem.
Je tam len pozorovanie.
  
51:01 B: Nastáva pozorovanie.
 
51:03 Povedali by ste, že sa to deje len
v konkrétnom mozgu,
  
51:07 alebo konkréty mozog
sa zaoberá pozorovaním?
  
51:13 K: Poznám tento chyták.
 
51:18 Nie, pane, nedeje sa to
v konkrétnom mozgu.
  
51:22 B: Áno, ale vyzerá to tak, že
konkrétny mozog môže na to reagovať.
  
51:25 K: Samozrejme! Ale to nie je...
K-iho mozog.
  
51:30 B: Nemyslím to,
 
51:31 čo myslím slovom
konkrétny mozog,
  
51:35 vy by ste povedali, istá ľudská
bytosť v čase a priestore,
  
51:41 akejkoľvek formy,
nepomenujúc ju,
  
51:44 je rozlíšiteľná od druhej, ktorá
môže byť tu alebo tam.
  
51:48 K: Pozrite, pane!
Vyjasnime si tento bod.
  
51:58 Žijeme v ľudskom svete,
vytvoril ho človek,
  
52:04 sme výsledkom
ľudských myslí,
  
52:10 - naše mozgy, a tak.
 
52:13 Mozog, so všetkými týmito
reakciami, nie skutočnosťou...
  
52:17 B: Mozog samotný nie je vytvorený
človekom, ale
  
52:19 bol ním podmienený.
Človek ho podmienil.
  
52:22 K: Správne!
To tým myslím.
  
52:24 Teraz, vie tá myseľ
 
52:32 vysúpiť z toho podmienenia
úplne,
  
52:36 tak aby nebola tvorená človekom?
B: No, to je otázka!
  
52:41 K: To je otázka! -
Zjednudušme to!
  
52:46 Môže taký človek - s ľudskou mysľou
- ako je teraz -
  
52:53 môže ísť do tej miery,
 
52:57 aby sa úplne
oslobodil sám od seba?
  
53:05 B: No , to je samozrejme
trochu paradoxné tvrdenie.
  
53:08 K: Paradoxné, ale v skutočnosti,
je to tak.
  
53:13 Počkajte, začnime ešte raz!
 
53:15 Človek môže pozorovať
vedomia ľudstva
  
53:23 je jeho obsahom. A jeho obsah sú
všetky tie človekom stvorené veci,
  
53:26 - úzkosť, strach,
a celý ten zvyšok.
  
53:30 A to nie je len kokrétne.
Je to všeobecne.
  
53:40 Vidiac to,
 
53:46 očistil sa od toho.
 
53:49 B: To znamená, že to bolo vždy
potenciálne viac než to.
  
53:53 Ale vhľad mu pomohol oslobodiť sa.
 
53:57 To je to čo....?
 
53:59 K: Ten vhľad...
- Nebudem hovoriť, že je to možné.
  
54:06 B: Je tu problém s jazykom,
 
54:11 že ak poviete že mozog
alebo myseľ mali vhľad
  
54:16 na svoje vlastné podmienenie
 
54:18 a potom vy hovoríte,
že sa stalo niečo iné.
  
54:22 K: Áno, to hovorím.
To hovorím!
  
54:24 B: V poriadku.Ok.
 
54:27 K: Ten vhľad mení človekom
tvorenú myseľ.
  
54:32 B: Ale potom hovoríte, že to už nie
je človekom tvorená myseľ.
  
54:36 K: Už nie. Ten vhľad
 
54:38 znamená vymazanie celého
obsahu vedomia.
  
54:45 Že? Nie kúsok po kúsku.
Celé!
  
54:52 A to nie je vhľad
výsledkom ľudského snaženia sa.
  
54:59 B: Áno, ale potom vyvstane
otázka,
  
55:01 odkiaľ sa potom berie.
 
55:06 K: V poriadku.
Odkiaľ sa berie.?
  
55:16 Áno. V samotnom mozgu,
v samotnej mysli.
  
55:20 B: V ktorom mozgu alebo mysli?
 
55:23 K: V mysli.
Hovorím o celku.
  
55:27 B: Hovoríme, že je tam myseľ, že?
K: Počkajte, pane!
  
55:33 Je to dosť zaujímavé.
Poďme po poriadku.
  
55:41 Vedomie je človekom tvorené,
všeobecné a konkrétne.
  
55:50 A logicky, rozumne
človek vidí jeho obmedzenia. -
  
55:59 Potom sa myseľ
.dostane oveľa ďalej
  
56:05 Dostane sa do bodu
keď hovorí,
  
56:07 "Dá sa to všetko zotrieť
jedným dychom, jedným šmahom,
  
56:13 v momente?'
A ten pohyb je vhľad,
  
56:18 pohyb vhľadu.
Je stále v mysli.
  
56:21  
 
56:24 Ale z toho vedomia
nie je zrodený.
  
56:30 Neviem, či mi rozumiete.
 
56:32 B: Áno. potom hovoríte:
Myseľ má možnosť,
  
56:34 alebo potenciál, dostať sa
spoza vedomia
  
56:38 ale my sme vlastne neurobili
veľa.
  
56:41 K: Samozrejme. Musí
byť súčasťou mozgu,
  
56:44 súčasťou mysle.
 
56:45 B: Mozog, myseľ môže robiť to,
 
56:47 ale všeobecne to neurobil.
 
56:51 K: Teraz, urobiac to všetko, -
 
57:01 existuje myseľ, ktorá nie je ...
nielen človekom,
  
57:08  
 
57:12 čo človek nemôže pochopiť,
nemôže vytvoriť,
  
57:19 to nie je ilúzia.
Existuje taká myseľ?
  
57:24 Neviem, či sa vyjadrujem jasne.
 
57:27 B: To, čo hovoríte je,
 
57:29 že myseľ je všeobecná a konkrétna.
 
57:32 K: Všeobecná a konkrétna.
 
57:34 B:...odhliadnuc od toho, ž je
všeobecná a konkrétna
  
57:37 zloženie vedomia ľudstva,
z jeho obmedzení,
  
57:41 a tak teraz
je oveľa väčšia.
  
57:44 Teraz sa táto myseľ pýta otázku, že?
 
57:48 K: Teraz sa táto myseľ
pýta otázku.
  
57:49 B: Ktorá je aká?
 
57:51 K: Ktorá je...
 
57:59 Najskôr. Je tá ľudská myseľ
oslobodená od človekom stvorenej?
  
58:04 To za prvé.
B: Môže byť v ilúzii.
  
58:08 K: Ilúzia,
človek musí mať jasno.
  
58:14 Nie, nie je to ilúzia,
 
58:16 pretože vidí že porovnávanie je ilúzia,
 
58:19 pozná podstatu ilúzie,
 
58:22 kde je túžba, tam musí byť ilúzia.
 
58:27 Ilúzie musia vytvoriť
limitáciu, atď.
  
58:31 Nielenže to pochopil, skončil s tým.
 
58:36 B: Je oslobodený od túžby.
 
58:38 K: Oslobodený od túžby.
To je podstata.
  
58:41 Nechcem, aby to znelo tak brutálne.
Bez túžby.
  
58:47 B: Je plná energie.
 
58:49 K: Áno. Takže táto myseľ,
ktorá už viac nie je
  
58:55 všeobecná alebo konkrétna,
a preto nie limitovaná,
  
59:03 a toto obmedzenie bolo
 
59:09 zrušené skrz vhľad,
 
59:13 a preto myseľ už viac
nie je podmienená.
  
59:18 Že?
B: Áno!
  
59:20 K: Teraz, aká je potom tá myseľ?
 
59:26 Vedomá si toho, že už viac nie je
lapená v ilúzii.
  
59:32 B: Áno, ale vy ste povedali, že
vzniesla otázku
  
59:34 či je o toľko väčšia...
 
59:37 K: Áno. Preto som nastolil
túto otázku.
  
59:40 Existuje myseľ, čo nie je
tvorená človekom?
  
59:51 A ak je,
 
59:53 aký má vzťah k tej
tvorenej človekom.
  
1:00:00 B: Áno!
 
1:00:03 K: Toto je veľmi ťažké.
 
1:00:08 Je pol jednej. Budeme pokračovať?
 
1:00:10 B: Ak sa vám chce?
 
1:00:11 K: Môžem pokračovať. Je to zábava.
Poďme do trištvrte na jednu.
  
1:00:17 B: Trištvrte na jednu, dobre pane.
 
1:00:38 K: Vidíte,
každá forma tvrdenia,
  
1:00:42 každá forma slovného vyhlásenia
nie je ono. Všakže?
  
1:00:50 Takže sa pýtame, je taká myseľ
ktorá nie je vytvorená človekom.
  
1:00:58 A myslím, že
sa dá na to pýtať, len
  
1:01:02 keď je to obmedzenie
skončené,
  
1:01:05 inak
je to len hlúpa otázka.
  
1:01:07 B: To bude rovnaké ...
K: Len strata času.
  
1:01:10 Stane sa to teoretické,
nezmyselné.
  
1:01:13 B: Časť
človekom vytvorenej štruktúry.
  
1:01:16 K: Takže človek musí byť absolútne
 
1:01:20 - Používam slovo -
- Člvek musí byť ...
  
1:01:23 B: Myslím, že slovo
"Absolútne" tu môže byť použité
  
1:01:27 ak sme veľmi opatrní.
 
1:01:28 K: Veľmi opatrní, áno.
 
1:01:31 Úplne bez toho všetkého.
 
1:01:36 Len potom
si viete dať túto otázku.
  
1:01:39 Keď položíte túto otázku,
ak je táto otázka položená,
  
1:01:45 či tá myseľ nie je človekom
vytvorená, či taká existuje,
  
1:01:50 v akom je vzťahu
k umelo vytvorenej mysli.
  
1:01:55 Teraz najpr: Existuje
taká myseľ?
  
1:01:59 Samozrejme že je!
Samozrejme pane!
  
1:02:05 Bez toho aby som bol dogmatický
alebo osobný, existuje!
  
1:02:17 Ale to nie je Boh.
 
1:02:22 Pretože Boh,
už sme si to prebrali.
  
1:02:25 B: Áno, to je časť
človekom vytvorenej štruktúry.
  
1:02:27 K: Ktorá vytvorila chaos
vo svete.
  
1:02:32 Tak je.
Potom, ďalšou otázkou je,
  
1:02:37 - Ak existuje taká myseľ,
a niekto hovorí, že existuje -
  
1:02:41 čo je tam vzťah,
k ľudskej mysli,
  
1:02:46 človekom vytvorenej mysli?
 
1:02:49 B: Áno, všeobecnej?!
 
1:02:52 K: Osobitnej a všeobecnej.
Má to nejaký vzťah?
  
1:03:00 B: Táto tázka je ťažká,
pretože by ste mohli povedať, že
  
1:03:04 človekom vytvorená myseľ
je prestúpená ilúziami,
  
1:03:10 väčšina z jeho obsahu
nie je skutočná.
  
1:03:14 K: Nie. Takže toto je skutočné.
 
1:03:19 - Budeme používať slovo "skutočné"
v tom zmysle, aktuálne -
  
1:03:22 a to je merateľné,
zmätené.
  
1:03:27 Má to k tomu nejaký vzťah?
Samozrejme, že nie!
  
1:03:32 B: No, povrchné
v zmysle, človekom vytvorenej mysle
  
1:03:36 má nejaký skutočný obsah v istom
zmysle, technickú úroveň
  
1:03:40 - televízny systém -
a tak ďalej.
  
1:03:44 Takže v tomto zmysle,
v tejto oblasti,
  
1:03:45 tam môže byť vzťah,
ale ako sme si hovorili
  
1:03:47 to je na veľmi malej ploche.
Ale v podstate ...
  
1:03:52 K: No, ako sme diskutovali,
 
1:03:55 človekom vytvorená myseľ
s tým nesúvisí.
  
1:04:00 Ale to má súvislosť
s týmto!
  
1:04:02 B: Áno, ale nie s ilúziami
v človekom tvorenej mysli.
  
1:04:08 K: Počkajte, počkajte trošku,
vyjasnime si to!
  
1:04:15 Moja myseľ je ľudská myseľ.
Má ilúzie, túžby, atď.
  
1:04:23 A je tu druhá myseľ
ktorá nie je ...
  
1:04:29 ktorá je za všetkými
obmedzeniami.
  
1:04:35 Táto iluzórna myseľ, človekom
stvorená myseľ, to stále hľadá.
  
1:04:42 B: Áno, to je jej hlavný problém.
K: Áno, to je jej hlavný problém.
  
1:04:46 Porovnáva to,
postupuje: Dostávam sa bližšie?,
  
1:04:50 Ďalej?, a všetko to ostatné.
 
1:04:53 A táto myseľ,
ľudská myseľ,
  
1:04:55 myseľ, ktorá je vyrábaná
ľudskými bytosťami
  
1:05:02 tá človečia myseľ
to stále hľadá.
  
1:05:08 a preto vytvára stále viac a viac
neplechu, zmätenosť.
  
1:05:12 Táto človečia myseľ
s tým nemá nič spoločné.
  
1:05:17 B: Áno ...
K: Zrejme, zrejme.
  
1:05:20 B: Každý pokus sa k tomu dostať
je zdrojom ilúzie.
  
1:05:24 K: Zrejme. Teraz, súvisí to
s tým nejako?
  
1:05:30 B: To, čo som navrhoval bolo,
 
1:05:34 že by muselo mať ...
 
1:05:36 Ilúzia v tej mysli,
túžba a strach a tak ďalej,
  
1:05:40 nemajú žiadny vzťah k tomu,
pretože sú to tak ako tak výplody.
  
1:05:45 K: Áno, rozumeno.
 
1:05:47 B: Ale to má
súvislosť s tou
  
1:05:51 ľudskou mysľou,
s pochopením jej skutočnej štruktúry.
  
1:05:58 K: Hovoríte, pane,
 
1:05:59 že tá myseľ má
vzťah k ľudskej mysli
  
1:06:04 a v ten moment sa pohybuje
z obmedzenia?
  
1:06:08 B: Áno, s pochopením
tých obmedzení sa vzďaľuje.
  
1:06:12 K: Áno.
Potom, to má vzťah.
  
1:06:16 B: Tak to má
naozajstný vzťah k tomu,
  
1:06:19 čo tá obmedzená
myseľ v skutočnosti je,
  
1:06:22 nie k ilúzii o ktorej
si myslí vie, čo je.
  
1:06:27 K: Vyjasnime si to.
 
1:06:29 B: Musíme použiť správne
slová.
  
1:06:35 Myseľ, ktorá
nie je nijako obmedzená,
  
1:06:37 ktorá nie je človekom tvorená,
nemôže súvisieť s ilúziou
  
1:06:41 ktorá je
v ľudskej mysli.
  
1:06:43 Ale musí súvisieť
so zdrojom,
  
1:06:46 so skutočnou podstatou
ľudskej mysle,
  
1:06:49 ktorá je za ilúziou.
 
1:06:51 K: ľudská myseľ
je založená na čom?
  
1:06:57 B: Na všetkých týchto
veciach, ktoré sme si povedali.
  
1:06:59 K: Áno, čo je jej povaha.
B: Áno.
  
1:07:01 K: Ako to teda môže
mať súvis s týmto,
  
1:07:07 dokonca aj v podstate?
 
1:07:10 B: Jediný súvis
je porozumieť tomu,
  
1:07:13 aby nejaká komunikácia
bola možná,
  
1:07:18 ktorou by mohol komunikovať
s druhou osobou.
  
1:07:22 K: Nie, ja sa pýtam na to.
 
1:07:24 B: Áno!
 
1:07:28 Pretože ste hovorili, že
 
1:07:30 myseľ, ktorá nie je
ľudská, môže súvisieť
  
1:07:33 s obmedzenou mysľou a
nie naopak.
  
1:07:35 K: Dokonca som to spochybňoval.
 
1:07:37 B: Áno, v poriadku,
meníte to.
  
1:07:39 Prečo to spochybňujete?
 
1:07:41 K: Ja len na to trošku tlačím.
B: Môže, ale nemusí to tak byť.
  
1:07:45 K: Áno, spochybňujem to.
B: OK.
  
1:07:50 K: Aký je vzťah
lásky k žiarlivosti? Žiadny!
  
1:07:56 B: Nie je k žiarlivosti samej, nie,
čo je ilúzia, ale
  
1:07:59 k ľudskej bytosti
ktorá je žiarlivá, môže.
  
1:08:02 K: Ja beriem lásku a nenávisť
- dve slová -
  
1:08:07 Láska a nenávisť nemajú
k sebe navzájom žiadny vzťah.
  
1:08:14 B: Nie, naozaj nie.
K: Žiadny!
  
1:08:17 B: Okrem toho že láska
može rozumieť
  
1:08:20 pôvodu nenávisti. Vidíte!
 
1:08:23 K: No ... Áno, áno.
 
1:08:26 B: V tomto zmysle by som
hovoril o vzťahu.
  
1:08:28 K: Aha, rozumiem.
 
1:08:32 Hovoríte,
že láska môže pochopiť
  
1:08:37 pôvod nenávisti,
ako nenávisť vzniká, atď.
  
1:08:41 Chápe to láska?
 
1:08:46 B: No, myslím, že v istom zmysle
 
1:08:48 že chápe svoj pôvod
v ľudskej mysli,
  
1:08:54 vidiac to v celej
jej štruktúre a posúva sa preč...
  
1:09:03 K: Hovoríme, pane, že láska
 
1:09:06 - v tomto okamihu
používame toto slovo -
  
1:09:08 že láska
má vzťah k neláske?
  
1:09:18 B: Len v tom zmysle,
že ju rozpúšťa.
  
1:09:21 K: Nie som si istý, nie som si istý.
 
1:09:23 Musíme tu byť
strašne opatrní.
  
1:09:30 Alebo v ukončovaní seba.
 
1:09:34 B: Čo je samo o sebe....?
 
1:09:35 K:....ukončenie nenávisti,
ostatné je,
  
1:09:40 nie že druhý má vzťah
 
1:09:45 k pochopeniu nenávisti.
 
1:09:50 B: Musíme sa pýtať
ako sa to potom začína.
  
1:09:54 K: To je veľmi jednoduché.
 
1:09:55 B: Ale, predpokadajme, že
nenávidíme, že?
  
1:10:00 K: Nenávidím.
Predpokladajme, že nenávidím.
  
1:10:02 Vidím toho pôvod....
Lebo ste ma urazil...
  
1:10:07 B: To je povrchná predstava
pôvodu,
  
1:10:12 hovoriť, prečo sa človek
správa tak iracionálne
  
1:10:14 je hlbší pôvod. Ako vidíte,
nie je tam žiadny skutočný ...
  
1:10:18 - ak len poviete,
Ty si ma urazil,
  
1:10:20 ja hovorím, prečo by ste mali
reagovať na urážky?
  
1:10:23 K: Pretože to je všetko
moje podmienenie.
  
1:10:25 B: Áno, to je to, čo mám
na mysli,
  
1:10:27 potom ste pochopili
pôvod ..
  
1:10:29 K: Ja to chápem,
 
1:10:30 len či mi láska pomôže
pochopiť pôvod nenávisti?
  
1:10:37 B: Nie, ale niekto kto nenávidí,
 
1:10:40 chápe tento pôvod
a vzďaľuje sa.
  
1:10:43 K: Odklon!
B: Áno.
  
1:10:46 K: A druhý je. Druhý
si nemôže pomôcť preč z tohto.
  
1:10:51 B: Nie,
ale predpokladajme, že jedna osoba,
  
1:10:55 jedna ľudská bytosť má túto lásku
a druhá nie,
  
1:11:00 môže prvá
oznámiť niečo
  
1:11:03 ktorá začne pohyb
v druhom človeku?
  
1:11:07 K: To znamená
že A môže ovplyvniť B.
  
1:11:14 B: Nie ovplyvniť,
ale jednoducho ... -
  
1:11:19 Človek by si položil otázku:
 
1:11:21 prečo by niekto
hovoril o takom niečom,
  
1:11:25 prečo by som ja mal hovoriť o tom?
 
1:11:26 K: To je niečo iné!
 
1:11:31 Nie, otázkou je:
 
1:11:36 Je nenávisť rozptýlená láskou? -
 
1:11:39 B: Nie, nie tak!
 
1:11:41 K: Alebo porozumenie
nenávisti
  
1:11:45 a ukončenie toho
je druhé.
  
1:11:48 B: To je pravda, ale
ak povieme že hej,
  
1:11:51 dosiahol som to.
Na druhej strane.
  
1:11:55 Láska je pre A,
a vidí B, C, D ...
  
1:11:59 K: B má druhú!
 
1:12:02 B: Teraz hovoríme,
 
1:12:04 čo urobí ...?
 
1:12:07 K: Aký je vzťah
medzi týmito dvoma?
  
1:12:09 B: To je rovnaká otázka.
 
1:12:11 To, čo robí je, že ju kladie
iným spôsobom. Źe?
  
1:12:21 K: Myslím...
Minútku, pane.
  
1:12:27 Ja nenávidím, ďalší miluje.
Moja žena miluje a ja nenávidím.
  
1:12:40 Ona môže so mnou o tom hovoriť ,
môže na to poukázať,
  
1:12:45 neprimerane
a tak ďalej, a tak ďalej, tak ďalej,
  
1:12:49 ale jej láska
nebude transformovať
  
1:12:54 zdroj mojej nenávisti.
 
1:12:57 B: To je jasné, áno,
 
1:12:58 akceptovať lásku je energia
 
1:13:00 ktorá bude
za rečami.
  
1:13:03 K: Za rečami.
 
1:13:05 B: Samotná láska
 
1:13:06 nejde nejako dovnútra
a nerozpustí nenávisť.
  
1:13:10 K: Samozrejme, že nie.
To je romantické, atď.
  
1:13:13 Takže človek, ktorý nenávidí,
zdroj toho, príčina toho,
  
1:13:22 pohyb toho, majúc
vhľad a končí to,
  
1:13:28 má to inak.
 
1:13:29 B: Áno.
Ak povieme A, je ten muž
  
1:13:31 kto to všetko videl a on, teraz,
má energiu, aby ju doplniť do B
  
1:13:36 - je na Béčku, čo sa stane.
 
1:13:45 K: Myslím, že by sme sa mali toho
držať. Je trištvrte na jednu.