Krishnamurti - Oslobodzujúci vhľad

Krishnamurti Subtitles

OJBR80CB11 - Oslobodzujúci vhľad
11. konverzácia s Davidom Bohmom
Brockwood Park, UK
14. September, 1980

0:30	K: Dr Bohm a ja sme začali tieto rozhovory v Ojai v Californii na začiatku tohto roka. A mali sme tam osem dialógov a dva tu, ak si dobre pamätám, takže dokopy sme v tomto roku mali desať rozhovorov, Dr Bohm a ja. Takže pokračujeme v tomto dialógu.
1:03	Hovorili sme... to je dosť ťažké si to zapamätať. Nepamätám sa na to. Myslím si, že sme sa pýtali - ak si to dobre pamätám - čo je pôvodom tohto všetkého, toho ľudského hnutia. Existuje nejaký pôvodný zdroj, základ? - Je to tak pane? - základ, z ktorého všetko klíči? Príroda, človek, celý vesmír? Bol spútaný časom? Bol to, sám o sebe, naprostý poriadok, za ktorým nič viac nie je? A doktor Bohm mi včera pripomenul, že sme sa rozprávali o poriadku, či je vesmír vôbec založený na čase. Neviem, či vás toto všetko zaujíma. A či človek vôbec môže pochopiť a žiť v tomto najvyššom poriadku. Tak je, pane? Myslím, že tam, kdes me prestali, je to dosť nejasné. Neviem, či vás toto všetko zaujíma. Ale Dr. Bohm a ja sme chceli preskúmať, nielen intelektuálne ale tiež do hĺbky, ako pochopiť, alebo žiť od základov, pohnúť sa z tých základov, základ, ktorý je nadčasový, za ním nič nie je. A myslím, že sme mali radšej začať odtiaľ.
4:29	B: Začať od základov.
4:39	K: Pane, neviem či ako vedec budete súhlasiť - eminencia - či existuje taký základ, či ho človek môže niekedy pochopiť, žiť v ňom - žiť, v tom zmysle, nie ako niečo, v čom žije, ale, sám o sebe žijúci - a či to môžeme, ako ľudské bytosti, pochopiť? To je viac - menej to, o čom sme hovorili.
5:31	B: Neviem či veda, tak, ako je teraz tvorená, vie o tom veľa povedať.
5:37	K: Veda o tom hovorí. Ale vy ako vedec, zaoberali by ste sa tým v svojej mysli, aby ste to zistili?
5:52	B: Myslím, že implicitne veda sa vždy zaoberala pokúšajúc sa dostať k tomuto zdroju, - ako sme diskutovali v Ojai - štúdiom hmoty do čonajväčšej hĺbky. Ale samozrejme, to nestačí.
6:15	K: Je to príliš abstraktné? B: To je ťažké povedať.
6:25	K: Vari sme nepýtali, pane, - ak si dobre spomínam, je to tak dávno - či ako ľudská bytosť, žijúca v tomto svete, ktorá je v takom zmätku, či ten absolútny poriadok môže existovať na prvom mieste, nakoľko vesmír je v absolútnom poriadku, a pochopiť poriadok, ktorý je univerzálny.
7:07	Neviem, či sa pýtam jasne? Môžem mať poriadok v sebe, starostlivým pozorovaním, samoštúdiom, sebaskúmaním, a chápem, tú povahu neporiadku, a to samé pochopenie, ten náhľad, rozpúšťa ten neporiadok. A to je jedna úroveň poriadku.
7:37	B: To je úroveň ktoru sa väčšina z nás zaoberá. Vidíme ten neporiadok ktorý sa deje vo svete, a v nás samých, a hovoríme, že je nevyhnutné, pozorovať to všetko, byť si toho vedomý - a ako hovoríte - rozpustiť ho.
7:54	K: Ale, to je veľmi malá záležitosť.
7:57	B: Diskutovali sme o tom v Ojai, ale cítim, že ľudia vo všeobecnosti to necítia ako malú záležitosť. Diskutovali sme o tom veľmi dlho, ale ľudia najprv cítia, že čistenie neporiadku v nich samých a vo svete by bola veľmi veľká vec, a možno, že to všetko je nutné.
8:20	K: Pomerne inteligentný a znalosti majúci, a pomerne kultivovaný človek - kultivovaný v zmysle, civilizovaný - môže, ak sa bude veľa pýtať, a skúmať, prísť k bodu, keď ten poriadok, spraví v sebe.
8:46	B: Áno, a potom niektorí ľudia by teraz začali hovoriť kiež by sme mohli ten poriadok vniesť do celej spoločnosti.
8:51	K: Prinesieme, ak každý v tejto miestnosti, ak sme všetci nesmierne - v tomto vnútornom zmysle - poriadny, možno vytvoríme novú spoločnosť. Ale to je znova veľmi malá záležitosť.
9:08	B: Áno, chápem! Človek by sa mal do toho pustiť opatrne, pretože ľudia to zbyčajne nevidia ako malé, hoci nemnoho z nich videlo že je za tým niečo oveľa viac.
9:21	K: Niečo oveľa viac! To je to, čo chcem ... Neviem, či to ostatní sledujú.
9:29	B: Možnože čo by stálo za to popremýšľať o tom, by bolo, prečo je to tak, že nestačí to toho ísť do tohto poriadku človeka a spoločnosti, len žiť bežný život? - Povedzme to takto! V akom prípade to nestačí? Cítite, že je veľmi malý, ale ...
9:58	K: Pretože žijeme v chaose. Myslíme si, že aby sme vniesli poriadok, že je to nesmierna záležitosť.
10:04	B: Áno, súhlasím! Vyzerá to veľmi veľké. Zo súčasného stavu neporiadku, to vyzerá veľmi veľké.
10:09	K: Áno, obrovské, ale sama o sebe nie je!
10:13	B: Áno, mohli by ste trochu viac vysvetliť, prečo to tak nie je?
10:19	K: Ach jaj ...!
10:20	B: Myslím si, že je to dôležité ...
10:22	K: Dobre, pane, v poriadku!
10:31	Pretože si viem upratať svoju izbu, dáva mi to určitý priestor, určitú slobodu. Viem kde mám veci, viem si ich okamžite nájsť. To je fyzická záležitosť. Ale viem ja, ako ľudská bytosť, viem si poupratovať veci v sebe? Čo znamená: nemať konflikt, neporovnávať, nemať žiadny pocit seba, jeho a ich, viete, to prináša rozdelenie, a z toho rozdelenia vzniká konflikt. To je jednoduché. Ak ja som hinduista a vy ste moslim, sme naveky vo vojne.
11:30	B: Áno, v každej komunite, sa ľudia rozdeľujú rovnaký spôsobom. K: Takým istým spôsobom sa rozdeľuje celá spoločnosť.
11:41	Ak tomu človek rozumie, a do hĺbky si to uvedomuje, je to skončené.
11:51	B: Predpokladajme, že smeto dosiahli. Čo potom?
11:57	K: K tomu sa chcem dostať. Neviem, či vás to zaujíma?
12:02	B: ľudia by mohli povedať: " Je to také vzdialené, že nás to nezaujíma, počkajte, kým to dosiahneme, kým sa budeme obávať o druhého.
12:11	K: Toto bol dialóg medzi mnou a vami, nie s...
12:15	B: Ale len aby sme sa uistili, každý tu vidí, predtým než budeme pokračovať, vidíme, o čo ide.
12:24	K: V poriadku pane, začnime. Žijem v neporiadku, fyzicky, psychologicky, a taktiež spoločnosť vôkol mňa, ktorá je tiež úplne zmätená, je v nej nesmierna nespravodlivosť - mizerná vec. Vidím to veľmi jasne. Vidím, že moja generácia a minulá generácia k tomu prispeli. Niečo s tým môžem spraviť. To je všetko. Môžem povedať: "Spravím si doma poriadok!" - doma, to som ja - musím mať doma poriadok, predtým, než sa pohnem ďalej.
13:23	B: Predpokladajme že niekto povie: Môj dom nie je v poriadku, takže predtým než sa začnem znepokojovať, poupratujem si.
13:30	K: V poriadku, môj dom nie je v poriadku. Nechaj nech to napravím, čo je veľmi jednoduché. Ak použijem svoju myseľ a svoje srdce aby som vyriešil túto otázku, je to dosť jasné. Ale mi to nechceme!
13:53	B: To je iná vec.
13:55	K: Zdá sa nám to nesmierne ťažké. Sme tak silno pripútaný k minulosti a k našim zvykom a k našim názorom, že to vyzerá tak, že nemáme energiu, odvahu, vitalitu, dostať sa z toho.
14:12	B: Nevyzerá to také jednoduché, nájsť toľko energie a odvahy. Čo to zmení?
14:21	K: To, čo to zmení - ako sme si povedali v Ojai - je mať toto: Vhľad do toho.
14:33	B: To je skutočne tá hlavná vec. Bez vhľadu, sa nedá nič zmeniť. Dokonca aj keď sa pokúšame vniesť poriadok do každodenného života, bez tohto hlbokého náhľadu na úplnú podstatu, alebo na jeho základ.
14:48	K: A teraz! Zmení tento vhľad celú štruktúru a povahu mojej bytosti? To je otázka, však?
15:05	B: Zdá sa mi, že ak sa pozrieme na malú otázku, ako je poriadok v živote, tak to nezahrnie celé vaše bytie.
15:17	A preto ten náhľad nebude adekvátny.
15:20	K: Takže, čo je to "náhľad?" Aj o tom sme dosť diskutovali, hovorili sme o tom na tunajšom stretnutí a v Saanene, ale... vysvetlili sme si to?
15:34	B: Dobre, len si to zrátajte, bolo by to zrozumiteľnejšie.
15:49	K:Mohli by sme začať s tým: Byť pripútaný k niečomu. Byť pripútaný k istej viere, k osobe, k myšlienke, ku zvyku, nejakej skúsenosti, čo nevyhnutne musí viesť k neporiadku. Pretože byť pripútaný naznačuje závislosť, únik zo samoty, strachu a toho všetkého. A teraz, mať úplný vhľad do tohto lipnutia, ten istý vhľad ničí to lipnutie.
16:50	B: Áno, povedali sme si, že JA je centrum temnoty, ako centrum ktoré vytvára temnotu v mysli, a vhľad cez to prenikne, odoženie oblaky aby tam bolo jasno, a tak tento problém zmizne.
17:07	Ale to by potrebovalo veľmi intenzívny vhľad, veľmi...Totálny!
17:13	K: To je pravda! Ale sme ochotný to podstúpiť? Alebo moje lipnutie, moje ťahanie ma k niečomu, je také silné, že to nemôžem nechať ísť?
17:35	B: Áno, a potom čo?
17:38	K: Taká je väčšina ľudí. Bohužiaľ, je len veľmi málo tých, ktorí robia túto vec.
17:54	Teda, rozprávame sa o povahe vhľadu, či ten vhľad vie zmazať, alebo vymazať, rozpustiť celý tento pohyb pripútania, lipnutia, závislosti,, samoty, toho všetkého - jedným úderom. Myslím, že môže. myslím, že sa deje vtedy, keď tam je značný vhľad to tejto veci. Ten vhľad nie je len púha pamäť, pohyb pamäte, vedomosti, zážitky, ktoré sa úplne líšia od tohto hnutia.
18:51	B: Vyzerá to tak, že je to vhľad na celý tento neporiadok, na zdroj neporiadku. Na celý neporiadok psychologickej povahy, nielen na lipnutie alebo chamtivosť.
19:04	S tým vhľadom sa myseľ vyčistí a vtedy by bolo možné dosiahnuť kozmický poriadok.
19:14	K: K tomu sa chcem dostať! B: Áno!
19:18	K: To je oveľa zaujímavejšie, než toto, pretože toto všetko je dosť detinské - prepáčte za slovo- každý súdny človek musí doma poupratovať. Že? A tak to musí byť kompletný poriadok, ni neporiadok v istom smere, ale poriadok v celistvosti človeka. Dá sa to, a keď to je potrebné, pretože spoločnosť, taká aká je, sa rozpadá, je deštruktívna, atď. A ničí ľudské bytosti. Je to stroj, ktorý sám je deštruktívny, a ak je v tom človek chytený, ničí ho to. A uvedomiac si to, hociaký bežný inteligetný človek povie: - Musím s tým niečo spraviť! - nie len sedieť a hovoriť o tom.
20:34	B: Aby sa to skončilo, väčšina ľudí by si mohla myslieť, že robiť s tým niečo zahrňuje riešiť konkrétne problémy, ako lipnutie, alebo urovnávať nezhody medzi ľudmi...
20:47	K: Nie, konkrétne riešenie konkrétneho problému, nie je riešenie celku.
20:58	B: A v tom je ten zmysel. Že ak nájdete zdroj ktorý vyrába celok, dostať sa ku zdroju, k jeho koreňu, je jediná cesta. K: Áno, je to tak! B: Pretože, keď riešime konkrétny problém, ten vždy pochádza zo zdroja.
21:15	K: Zdroj som "JA", aby sme si rozumeli.
21:17	Zdroj, okrem veľkého zdroja, te malý zdroj, ten malý potok, tá malá riečka, musí vyschnúť.
21:37	B: Áno, tá malá riečka si pletie sama seba s tou veľkou.
21:40	K: Nehovoríme o veľkom prúde, nesmiernom pohybe života. Hovorím o "mojom malom JA" s malým pohybom, s malými obavami, a tak ďalej, ktorý vytvára neporiadok. A pokiaľ tam bude to centrum, ktoré je samou podstatou neporiadku, pokiaľ sa to nerozpustí, nemôže tam byť poriadok.
22:11	Takže, potiaľ to je jasné. Môžeme ísť ďalej? B: Myslím, že hej!
22:23	K: Teraz, chcem sa spýtať, existuje iný poriadok úplne odlišný od tohto? Tento človekom tvorený neporiadok, a preto človekom tvorený poriadok. Že?
22:43	B: Áno, oba.
22:46	K: Ten chaos a ten vesmír je tvorený človekom.
22:52	B: Nie skutočný vesmír.
22:54	K: Nie, prepáčte! Vesmír nie.
22:57	B: To druhé, čo vidíme tu v izbe, mikrofón, televíziu stvoril človek, čo je vysoký stupeň poriadku, a tiež aj vidíme všety tie bitboje sa, čo sa stále dejú. K: Aj to stvoril človek.
23:06	B: Človek vytvoril hrozné programy zavedením tohto riadneho televízneho systému.
23:14	K: Áno! Uvedomujúc si to, vidiac chaos a že ľudská myseľ môže spraviť poriadok sama v sebe, vtedy sa začne pýtať, či existuje iný poriadok, ktorý sa úplne líši dimenzia, ktorú je potrebné nájsť, pretože táto je taká maličká.
23:40	B: Áno!
23:44	K: Pouoratujem si. V poriadku. A čo potom? A možno ak, mnohí z nás to spravia, budeme mať lepšiu spoločnosť. Áno, pripúšťa sa, že je to dôležité, že je to potrebné, ale že to má svoje limity.
24:03	B: Nakoniec to ľuďom nebude stačiť, budú sa nudiť.
24:10	Hoci, ako hovoíte, musíme to mať. K: Áno! Teraz, ako zistíme. ako ľudská bytosť
24:20	ktorá do hĺbky pochopila chaos spôsobený ľudskými bytosťami a tak ovplyvňujúc spoločnosť, hovorí: Existuje nejaký poriadok, ktorý je nad tým všetkým?
24:48	B: Ako sa dostanem k tej otázke?
24:52	K: Áno! Ako? Ľudská myseľ nie je uspokojovaná výhradne majúc fyzický, spoločenský poriadok. Má to svoje limity, má svoje obmedzenia, a hovorí: "Áno, pochopila som to! Poďme ďalej!
25:15	B: Povedzme, vo vede muži hľadajú poriadok celého vesmíru, pozerajúc sa na to, o čom si myslia, že to je koniec alebo začiatok, alebo do hĺbky jeho štruktúry, nie aby dostali výsledky, ale preto, že ich otázka fascinuje.
25:33	K: Toto nie je fascinujúca otázka!
25:34	B: Ale hovorím, že...
25:36	ich to zaujíma. Možnože človek hľadá absolútno, a slovo absolútno znamená, byť bez obmedzenia, bez všetkej závislosti, bez všetkých nedokonalostí.
25:54	K: Áno, zo všetkých motívov - absolútno!
25:57	B: Takže absolútno je zdrojom neskutočnej ilúzie, pretože obmedzené JA chce dosiahnuť absolútno.
26:06	K: Samozrejme, sa to nedá.
26:09	B: Ale to je bežný...
26:12	Ale povedzme, že absolútno je veľmi nebezpečný koncept, keď sa ho myseľ pokúša dosiahnuť, a napriek tomu to vyzerá tak, že je to potrebné, v zmysle slobody. Sloboda môže znamenať to isté absolútno. Vidíte?
26:32	Pretože hocičo, čo je závislé, hociakým spôsobom, nie je slobodné.
26:38	K: Takže ako sa k tomu postavíme, ako odpovieme na túto otázku? Ako vedec by ste povedal, že existuje taký poriadok, ktorý presahuje všetok ľudský poriadok?
27:05	B: Povedal by som to. Nemyslím si, ako vedec, že je to zvlášť významné. Možnože veda hľadá túto vec, ale v skutočnosti, nemá k tomu čo povedať. Nie je možné povedať čokoľvek na túto otázku, pretože hociaký poriadok objavený vedou je relatívny.
27:23	K: Ich vlastný egoizmus...
27:24	B: Nie len to, ale aj informácie, ktoré máme, sú limitované.
27:29	A môžemel en povedať, že to pokračuje ďalej. K: Takže, buď sa posúvame do sveta ktorý je iluzórny,
27:38	- pretože dožadujúc sa ho môže vytvárať ilúziu...
27:42	B: Citím, že naozaj vytvára ilúziu, že ak človek vyžaduje absolútno a pokúša sa to uspokojiť v mysli, je to ilúzia.
27:50	K: Nepýtam sa na to, z toho hľadiska.
27:53	B: Ale nevediac, čo robiť, ľudia zanechali potrebu po absolútne a nevediac ako sa k nemu dostať, si vytvorili ilúziu v náboženstve a vo vede alebo mnohými inými spôsobmi.
28:05	K: Takže, čo mám robiť? Ako ľudská bytosť - - ako ľudská bytosť, ktorá je súhrnom ľudských bytostí - je v mojom živote poriadok. That poriadok vznikol prirodzene cez vhľad a možno ovplyvní spoločnosť. Odtiaľ začnime! Potom nastáva otázka, či existuje poriadok, ktorý nestvoril človek. Pozrime sa na to takto! Ani by som to nenazýval absolútnym poriadkom, alebo...
29:01	B: Aspoň nie je závislý na stavbe človeka.
29:05	K: Áno! B: A teraz! Máme poriadok prírody, vesmíru,
29:12	ktorý nepoznáme do hĺbky, ale môžeme sa domnievať, že je to ten poriadok.
29:21	K: Myslím tým, že samotné slovo "vesmír", je ten poriadok.
29:24	B: Áno, to je grécke slovo pre poriadok. K: Áno. Príroda je poriadok.
29:30	Pokiaľ do nej človek nezasiahne, príroda je poriadok, má svoj vlastný poriadok.
29:38	B: Áno, má svoj vlastný poriadok, a dokonca to, čo nazývame neporiadkom, je súčasťou poriadku. V skutočnosti to nie je neporiadok.
29:46	K: Hovoríme tomu neporiadok, ale samo o sebe to neporiadok nie je. V poriadku. Ukončime to! Teraz sa pozrime na niečo iné.
30:03	Človek hľadá rozličné dimenzie a možno použil slovo "poriadok". Hľadal rozličné dimenzie, pretože porozumel tejto dimenzii. Žil v nej, trpel v nej, prešiel si všetkým tým chaosom a biedou, a hovorí:"Prišiel som na koniec." Nie slovne, v skutočnosti prísť na koniec. A môžete povedať, že je len pár ľudí, ktorí to robia, ale táto otázka musí byť položená.
30:52	B: Áno, mohol by som sa spýtať, aký je význam tejto otázky, povedzme, väčšina ľudí ktorí cez to neprešli?
31:01	K: Nerozumiem celkom...
31:03	B: Vy hovoríte, že človek, ktorý cez to prešiel môže položiť túto otázku. Má taký človek o to záujem?
31:15	K: Myslím, že má.
31:17	Dokonca aj intelektuálne, môže vidieť obmedzenia.
31:21	B: Je dôležité, aby videl, dokonca aj keď s tým prestal skôr, aby nehovoril: Počkám, až si to vyjasním..."
31:31	K: To by bolo veľmi hlúpe! Takže ako sa má myseľ postaviť k tomuto problému? Myslím si, že s tým človek bojuje, aby to zistil, pane. Myslím, že všetci nábožensky založení ľudia, "takzvaní" nábožensky založení, sa to pokúšali uchopiť - mystici, svätí so svojimi ilúziami - sa snažili pochopiť, niečo, čo nie je toto všetko. Príde to cez..... - ak smiem použiť to slovo - meditáciu, ako mieru?
33:28	B: Hovorili sme tu o tom v Brockwoode, že pôvodný zmysel slova meditácia je zmerať, zvažovať, vážiť hodnotu a význam.
33:40	K: Vážiť znamená hodnotiť.
33:42	B: Áno, meditácia by znamenala meranie v hlbšom význame, než len s pravítkom... Ale aj tak! Možno tým mysleli že takéto meranie by malo len ten význam že by videli, že je tam neporiadok.
34:00	K: Presne tak, meranie môže existovať len tam, kde je neporiadok.
34:05	B: Áno, ale keď sa pozrieme na meranie, na stav, akým veci sú, bez hodnotenia mysle, vidíte, že je v tom neporiadok. A to nie je samozrejme poriadok.
34:17	K: Nie. Používame slovo meditácia nie ako meranie, alebo dokonca na zamyslenie, alebo premýšľanie, ale ako meditáciu, ktorá je výsledkom prinášajúcim poriadok v dome, a pohybom z neho.
34:52	B: Správne. Možnože ľudia používali slovo meditácia aby naznačili, že pozerajúc sa na meranie, môžete vidieť neporiadok ktorý je neprimeraný, ale môžno tým mysleli ísť odtiaľ.
35:06	K: Ale vyzerá to tak, že sa im to nejako nepodarilo.
35:08	B: Ľudia to väčšinou nerobia. K: Áno, poďme to vyskúšať. Možno trochu absurdné vyhlásenie, ale uvidíme.
35:19	B: Ale ak vidíme, že veci v hlave nie sú v poriadku, tak potom, čo je to meditácia?
35:26	K: Najprv musíme myseľ oslobodiť od porovnávania. Inak sa nevie dostať ďalej.
35:34	B: To je dôležitý bod. Takmer okamžitá reakcia toho, že vidíte neporiadok, táto porucha je samo o sebe neprimeraným meraním, a preto pudová tendencia je pokúsiť sa urobiť opatrenia, zaviesť poriadok, opraviť to. Môže to byť základná chyba.
35:55	K: Povedali sme si, že každá snaha zaviesť poriadok do neporiadku, je neporiadok.
36:01	B: To je veľmi odlišné od hocičoho, čo každý hovorí po celú históriu.
36:07	K: Viem. Možno sme ...výnimka.
36:12	B: Možno to pár ľudí používa. Naznačuje to, čo som povedal, ale to nikdy bolo povedané výslovne, pokiaľ je mi známe.
36:22	K: Povedzme si to jasne.
36:26	B: Jedná sa o to, že pokus riadiť čo je zlé, nemá žiadny význam. A teraz hovoríme, že tam nie je žiadna kontrola. Čo budeme robiť?
36:37	K. Nie, nie, nie. Ak mám vhľad do celej podstaty kotroly.
36:46	B: Kontrola je meranie, vidíte... K: Samozrejme, že kontrola je meranie - to osloboďuje myseľ od toho bremena.
36:59	B: Áno. Mohli by ste vysvetliť povahu tohto vhľadu, čo znamená?
37:06	K: Povedali sme to. Vhľad nie je pohyb z poznania, z mysle, a preto ani pamäť, atď., ale zastavenie toho všetkého, a pozretie sa na to, pozerať sa na problém púhym pozorovaním, bez tlaku, bez motívu, pozorovať celý tento pohyb hodnotenia.
37:38	B: Môžeme to vidieť: Hodnotenie je to isté ako stávanie sa a pokus mysle hodnotiť sama seba, kontrolovať sa dať si cieľ, porovnávať sa to je hlavná podstata neporiadku.
37:58	K: To je pravý pôvod neporiadku.
38:00	B: A svojim spôsobom to bola zlá zmena keď človek vpustil hodnotenie z vonkajšeju sféry do mysle. K: Áno!
38:14	B: Ale prvá reakcia by bola: Ak to nebudeme kotrolovať táto vec nám zdivočie. To je to, čoho sa niekto môže obávať.
38:25	K: Ak vidím do hodnotenia, ten istý vhľad nielenže vyženie všetok pohyb hodnotenia, je tam potom iný poriadok!
38:40	B: Áno, nezdivočí... K: A naopak, nezdivočí!
38:45	B: Áno. To je naozaj ten pokus hodnotiť, z čoho sa myseľ zblázni.
38:49	K: To je pravda. Hodnotenie je bláznivé... je to zmätok. Že? Teraz poďme pokračovať. Po nadviazaní na to všetko, môže táto myseľ, skrz meditáciu - používame slovo meditácia - bez akéhokoľvek merania, porovnánia - môže nájsť myseľ poriadok, stav, keď neexistuje kde je niečo, čo nestvoril človek? Lebo človek prešiel cez všetky tie človekom vytvorenými vecami. Že? A v tom sú obmedzenia, neexistuje v tom sloboda, je v tom chaos, bordel a to všetko.
39:55	B: Keď hovoríte, že ste si prešli všetky tie človekom vytvorené veci, čo je to?
40:02	K: Všetko! Ako náboženstvo, veda, uctievanie, modlitby, úzkosť, smútok, lipnutie, oddelenie, osamelosť a utrpenie a zmätok a bolesť a úzkosť, a samota. Všetko!
40:23	B: Tiež aj všetky pokusy, revolúciou ...
40:26	K: Samozrejme, fyzikálna revolúcia, psychologická, to všetko. To všetko sú veci stvorené človekom. Toľko ľudí si dáva túto otázku. Samozrejme, museli si ju dať. A preto hovoria: "Boh!" Čo je ďalší koncept, a ten ďalší koncept, vytvára neporiadok.
40:51	B: Je jasné, že človek stvoril boha, a dal mu silu absolútna.
40:57	K: Áno, presne! B: Čím je on sám!
41:02	K: Ktorý sa potom stane ním samým.
41:05	B: Áno, a preto zomiera.
41:08	K: Chaotické. B: Vládne nad ním.
41:09	K: Teraz, člvek s tým všetkým skončil. Dobre! Potom vyvstáva otázka: Je za tým všetkým ešte niečo, čoho sa ľudské myslenie nedotklo? Myseľ?
41:36	B: To je ťažký bod, čoho sa nedotkla ľudská myseľ, ale myseľ môže ísť za myslenie. K: To je to čo chcem! Áno!
41:45	B: Myslíte mysľou len myslenie, pocity, túžbu a vôľu, alebo niečo viac?
41:52	K: Zatiaľ sme si povedali že ľudská myseľ je toto všetko.
41:57	B: Ale teraz považujeme myseľ za limitovanú.
42:01	K: Nie! Pokiaľ je v tom ľudská myseľ chytená, zatiaľ je limitovaná.
42:06	B: Áno, ľudská myseľ má potenciál. K: Neskutočný potenciál.
42:09	B: Ale zatiaľ sa nerealizuje. Je lapená: v myslení, pocitoch, túžbach a vo vôli.
42:19	Potom to, čo je za tým nie je dotknuté týmto limitovaným druhom mysle.
42:43	Teraz! Čo myslíme mysľou, ktorá je za limitom?
42:49	K: Za prvé, pane! Existuje taká myseľ?
42:53	Existuje taká myseľ, ktorá je v skutočnosti - nie teoreticky alebo romanticky, celý ten nezmysel - v skutočnosti povedané: Prešiel som cez to?
43:08	B: Cez limitovanú vec?
43:10	K: A dostal som sa z toho, znamená, skončil som s tým. Existuje taká myseľ? Alebo pretože s tým skončil, alebo si myslí, že s tým skončil, preto si vytvára ilúziu, že existuje niečo iné?
43:37	Ja to nebudem akceptovať. Ako ľudská bytosť, osoba, alebo X hovorí, "Pochopil som to, uvidel som že to limituje, prešiel som cez to, aprišiel som ku koncu." A táto myseľ, ktorá prišla na koniec, už nie je limitovaná myseľ. A existuje myseľ, ktorá nie je... ktorá je úplne bez limitov? Sledujete, čo hovorím?
44:26	B: Áno, to nastoluje otázku, ako mozog môže byť v kontakte s takou mysľou? Aký je vzťah medzi touto neobmedzenou mysľou a mozgom?
44:38	K: Chcem sa vyjadriť jasne v tomto bode, ak sa naň pozriem, je dosť zaujímavý. Táto myseľ, mozog, ten celok, celá podstata a štruktúra mysle - obsahuje emócie, mozog, reakcie, fyzikálnej odozvy a to všetko - táto myseľ žila v zmätku, v chaose, v osamelosti a na to všetko mala hlboký vhľad. A tým hlbokým vhľadom, vyčistila pole. Tá myseľ už viacej nie je to, čo bývala.
45:26	B: Áno, už nie je tou originálnou obmedzenou myseľou.
45:29	K: Áno. Nie originálnou, už nie obmedzenou myseľou.
45:32	B: S tým ste začal.
45:34	K: Poškodená myseľ. Používajme slovo poškodená.
45:37	B: Poškodená myseľ, tiež poškodený mozog, to isté fungovanie poškodilo mozog. K: Áno, presne tak!
45:47	B: Takže máme myslenie, poškodenú myseľ, poškodený mozog.
45:50	K: Poškodené emócie, poškodený mozog...
45:52	B: Samé bunky nie sú v poriadku.
45:57	K: Ale keď je tu tento vhľad a preto aj poriadok, poškodenie zmizne.
46:05	B: Áno. Minule sme si to hovorili.
46:08	K: Neviem, či s tým rovnako súhlasíte.
46:14	B: Určite vidíte, že je možné, úvahami vidíte že je to celkom možné. Pretože môžete povedať, že škoda vznikla neporiadnymi myšlienkami a pocitmi, ktorá napína bunky a poškodzuje ich a teda s tým že to vidíte, to prestáva a nový proces je začatý.
46:32	K: Ako osoba ktorá päťdesiat rokov chodí jedným smerom a náhle si uvedomí že to nie je ten smer, zmení sa celý mozog.
46:42	B: Zmení sa v jadre potom je zlá štruktúra rozobraná a uzdravená, to môže trvať nejaký čas. Ale vhľad...
46:51	K:...je ten faktor ktorý to zmení.
46:53	B: Áno, a ten vhľad nepotrebuje čas, ale znamená to, že celý proces zmenil originál.
47:02	K: Ešte raz! Tá myseľ, tá limitovaná myseľ, s jej vedomím a s jej obsahom, hovorí, je koniec, tej časti. A tak, tá myseľ, ktorá bola limitovaná, a vidí toto obmedzenie, a preto zanechala to obmedzenie, je to skutočnosť? Niečo, čo je naozaj nesmierne prevratné? Sledujete? A preto už viacej nie ľudská myseľ? Prepáčte mi za to slovo.
47:59	B: Mali by sme si to vyjasniť, čo myslíme tou ľudskou mysľou?
48:04	K: Ľudskú myseľ s jej vedomím, ktoré je limitované.
48:08	B: Áno, to limitované vedomie, ktoré je podmienené, nie je slobodné.
48:12	K: To skončilo.
48:18	B: Takže to je bežné vedomie, čo je vec, nie len v jednotlivcovi, ale všade naokolo.
48:26	K: Nehovorím o jednotlivcovi. To je príliš hlúpe.
48:28	B: To sme si prebrali, že jednotlivec je výsledkom všeobecného vedomia, konkétny výsledok, skôr než nezávislá vec, to je jeden z problémov. K: To je jedna z tých chýb.
48:40	B: Chybou je, že berieme individuálnu myseľ ako konkrétnu skutočnosť. Je nezbytné, aby sme túto všeobecnú myseľ pokladali za skutočnú, z ktorej je formovaná myseľ jednotlivca.
48:54	K: To je všetko veľmi jasné.
48:57	B: Ale teraz hovoríme, že sa vzdialime dokonca aj z tejto všeobecnej mysle. Ale čo to znamená?
49:02	K: Áno, všeobecná a konkrétna myseľ. B: A tá kokrétna myseľ.
49:05	K: Takže! Keď sa človek úplne z toho dostane preč, tak potom, čo je to myseľ?
49:14	B: A, čo je to osobnosť, že?
49:16	K: Čo je to potom ľudská bytosť? Potom, aký je vzťah medzi mysľou , ktorú nestvoril človek, a tou ktorú stvoril človek?
49:31	Neviem, či som zrozumiteľný?
49:32	B: Dohodli sme sa, že to budeme volať univerzálna myseľ, alebo radšej nie?
49:39	K: Nemám rád to slovo univerzálna myseľ, používa to veľa ľudí. Použijme oveľa jednoduchšie slovo.
49:51	B: Teda, je to myseľ, ktorá nie je stvorená človekom.
49:55	K: Myslím, že to je jednoduchšie, budem to používať. Myseľ, ktorá nie je stvorená človekom.
50:01	B: Ani individuálne ani vo všeobecnosti.
50:04	K: Vo všeobecnosti alebo individuálne nevytvorená človekom. Pane, môže človek skúmať, naozaj, do hĺbky, bez akýchkoľvek predsudkov, či existuje taká myseľ? Viete, čo chcem povedať?
50:35	B: Pozrime sa, čo to znamená, aby sme to zistili. Sú tu nejaké ťažkosti s jazykom, pretože hovorím že človek musí pozorovať...
50:46	K: Skúmať. B: Áno! Kto pozoruje? To je jeden z problémov.
50:52	K: To sme si už prešli. V pozorovaní nie je rozdelenie. Nie, ja len pozorujem. Je tam len pozorovanie.
51:01	B: Nastáva pozorovanie. Povedali by ste, že sa to deje len v konkrétnom mozgu, alebo konkréty mozog sa zaoberá pozorovaním?
51:13	K: Poznám tento chyták. Nie, pane, nedeje sa to v konkrétnom mozgu.
51:22	B: Áno, ale vyzerá to tak, že konkrétny mozog môže na to reagovať.
51:25	K: Samozrejme! Ale to nie je... K-iho mozog.
51:30	B: Nemyslím to, čo myslím slovom konkrétny mozog, vy by ste povedali, istá ľudská bytosť v čase a priestore, akejkoľvek formy, nepomenujúc ju, je rozlíšiteľná od druhej, ktorá môže byť tu alebo tam.
51:48	K: Pozrite, pane! Vyjasnime si tento bod. Žijeme v ľudskom svete, vytvoril ho človek, sme výsledkom ľudských myslí, - naše mozgy, a tak. Mozog, so všetkými týmito reakciami, nie skutočnosťou...
52:17	B: Mozog samotný nie je vytvorený človekom, ale bol ním podmienený. Človek ho podmienil.
52:22	K: Správne! To tým myslím. Teraz, vie tá myseľ vysúpiť z toho podmienenia úplne, tak aby nebola tvorená človekom? B: No, to je otázka!
52:41	K: To je otázka! - Zjednudušme to! Môže taký človek - s ľudskou mysľou - ako je teraz - môže ísť do tej miery, aby sa úplne oslobodil sám od seba?
53:05	B: No , to je samozrejme trochu paradoxné tvrdenie.
53:08	K: Paradoxné, ale v skutočnosti, je to tak. Počkajte, začnime ešte raz! Človek môže pozorovať vedomia ľudstva je jeho obsahom. A jeho obsah sú všetky tie človekom stvorené veci, - úzkosť, strach, a celý ten zvyšok. A to nie je len kokrétne. Je to všeobecne. Vidiac to, očistil sa od toho.
53:49	B: To znamená, že to bolo vždy potenciálne viac než to. Ale vhľad mu pomohol oslobodiť sa. To je to čo....?
53:59	K: Ten vhľad... - Nebudem hovoriť, že je to možné. B: Je tu problém s jazykom,
54:11	že ak poviete že mozog alebo myseľ mali vhľad na svoje vlastné podmienenie a potom vy hovoríte, že sa stalo niečo iné.
54:22	K: Áno, to hovorím. To hovorím!
54:24	B: V poriadku.Ok.
54:27	K: Ten vhľad mení človekom tvorenú myseľ.
54:32	B: Ale potom hovoríte, že to už nie je človekom tvorená myseľ.
54:36	K: Už nie. Ten vhľad znamená vymazanie celého obsahu vedomia. Že? Nie kúsok po kúsku. Celé! A to nie je vhľad výsledkom ľudského snaženia sa.
54:59	B: Áno, ale potom vyvstane otázka, odkiaľ sa potom berie.
55:06	K: V poriadku. Odkiaľ sa berie.? Áno. V samotnom mozgu, v samotnej mysli.
55:20	B: V ktorom mozgu alebo mysli?
55:23	K: V mysli. Hovorím o celku.
55:27	B: Hovoríme, že je tam myseľ, že? K: Počkajte, pane! Je to dosť zaujímavé. Poďme po poriadku. Vedomie je človekom tvorené, všeobecné a konkrétne. A logicky, rozumne človek vidí jeho obmedzenia. - Potom sa myseľ .dostane oveľa ďalej Dostane sa do bodu keď hovorí, "Dá sa to všetko zotrieť jedným dychom, jedným šmahom, v momente?' A ten pohyb je vhľad, pohyb vhľadu. Je stále v mysli. Ale z toho vedomia nie je zrodený. Neviem, či mi rozumiete.
56:32	B: Áno. potom hovoríte: Myseľ má možnosť, alebo potenciál, dostať sa spoza vedomia ale my sme vlastne neurobili veľa.
56:41	K: Samozrejme. Musí byť súčasťou mozgu, súčasťou mysle.
56:45	B: Mozog, myseľ môže robiť to, ale všeobecne to neurobil.
56:51	K: Teraz, urobiac to všetko, - existuje myseľ, ktorá nie je ... nielen človekom, čo človek nemôže pochopiť, nemôže vytvoriť, to nie je ilúzia. Existuje taká myseľ? Neviem, či sa vyjadrujem jasne.
57:27	B: To, čo hovoríte je, že myseľ je všeobecná a konkrétna.
57:32	K: Všeobecná a konkrétna.
57:34	B:...odhliadnuc od toho, ž je všeobecná a konkrétna zloženie vedomia ľudstva, z jeho obmedzení, a tak teraz je oveľa väčšia. Teraz sa táto myseľ pýta otázku, že?
57:48	K: Teraz sa táto myseľ pýta otázku. B: Ktorá je aká?
57:51	K: Ktorá je... Najskôr. Je tá ľudská myseľ oslobodená od človekom stvorenej? To za prvé. B: Môže byť v ilúzii.
58:08	K: Ilúzia, človek musí mať jasno. Nie, nie je to ilúzia, pretože vidí že porovnávanie je ilúzia, pozná podstatu ilúzie, kde je túžba, tam musí byť ilúzia. Ilúzie musia vytvoriť limitáciu, atď. Nielenže to pochopil, skončil s tým.
58:36	B: Je oslobodený od túžby.
58:38	K: Oslobodený od túžby. To je podstata. Nechcem, aby to znelo tak brutálne. Bez túžby.
58:47	B: Je plná energie.
58:49	K: Áno. Takže táto myseľ, ktorá už viac nie je všeobecná alebo konkrétna, a preto nie limitovaná, a toto obmedzenie bolo zrušené skrz vhľad, a preto myseľ už viac nie je podmienená. Že? B: Áno!
59:20	K: Teraz, aká je potom tá myseľ? Vedomá si toho, že už viac nie je lapená v ilúzii.
59:32	B: Áno, ale vy ste povedali, že vzniesla otázku či je o toľko väčšia...
59:37	K: Áno. Preto som nastolil túto otázku. Existuje myseľ, čo nie je tvorená človekom? A ak je, aký má vzťah k tej tvorenej človekom.
1:00:00	B: Áno!
1:00:03	K: Toto je veľmi ťažké.
1:00:08	Je pol jednej. Budeme pokračovať? B: Ak sa vám chce?
1:00:11	K: Môžem pokračovať. Je to zábava. Poďme do trištvrte na jednu.
1:00:17	B: Trištvrte na jednu, dobre pane.
1:00:38	K: Vidíte, každá forma tvrdenia, každá forma slovného vyhlásenia nie je ono. Všakže? Takže sa pýtame, je taká myseľ ktorá nie je vytvorená človekom. A myslím, že sa dá na to pýtať, len keď je to obmedzenie skončené, inak je to len hlúpa otázka.
1:01:07	B: To bude rovnaké ... K: Len strata času. Stane sa to teoretické, nezmyselné.
1:01:13	B: Časť človekom vytvorenej štruktúry.
1:01:16	K: Takže človek musí byť absolútne - Používam slovo - - Člvek musí byť ...
1:01:23	B: Myslím, že slovo "Absolútne" tu môže byť použité ak sme veľmi opatrní.
1:01:28	K: Veľmi opatrní, áno. Úplne bez toho všetkého. Len potom si viete dať túto otázku. Keď položíte túto otázku, ak je táto otázka položená, či tá myseľ nie je človekom vytvorená, či taká existuje, v akom je vzťahu k umelo vytvorenej mysli. Teraz najpr: Existuje taká myseľ? Samozrejme že je! Samozrejme pane! Bez toho aby som bol dogmatický alebo osobný, existuje! Ale to nie je Boh. Pretože Boh, už sme si to prebrali.
1:02:25	B: Áno, to je časť človekom vytvorenej štruktúry.
1:02:27	K: Ktorá vytvorila chaos vo svete. Tak je. Potom, ďalšou otázkou je, - Ak existuje taká myseľ, a niekto hovorí, že existuje - čo je tam vzťah, k ľudskej mysli, človekom vytvorenej mysli?
1:02:49	B: Áno, všeobecnej?!
1:02:52	K: Osobitnej a všeobecnej. Má to nejaký vzťah?
1:03:00	B: Táto tázka je ťažká, pretože by ste mohli povedať, že človekom vytvorená myseľ je prestúpená ilúziami, väčšina z jeho obsahu nie je skutočná.
1:03:13	K: Nie. Takže toto je skutočné. - Budeme používať slovo "skutočné" v tom zmysle, aktuálne - a to je merateľné, zmätené. Má to k tomu nejaký vzťah? Samozrejme, že nie!
1:03:32	B: No, povrchné v zmysle, človekom vytvorenej mysle má nejaký skutočný obsah v istom zmysle, technickú úroveň - televízny systém - a tak ďalej. Takže v tomto zmysle, v tejto oblasti, tam môže byť vzťah, ale ako sme si hovorili to je na veľmi malej ploche. Ale v podstate ...
1:03:52	K: No, ako sme diskutovali, človekom vytvorená myseľ s tým nesúvisí. Ale to má súvislosť s týmto!
1:04:02	B: Áno, ale nie s ilúziami v človekom tvorenej mysli.
1:04:08	K: Počkajte, počkajte trošku, vyjasnime si to! Moja myseľ je ľudská myseľ. Má ilúzie, túžby, atď. A je tu druhá myseľ ktorá nie je ... ktorá je za všetkými obmedzeniami. Táto iluzórna myseľ, človekom stvorená myseľ, to stále hľadá.
1:04:42	B: Áno, to je jej hlavný problém. K: Áno, to je jej hlavný problém. Porovnáva to, postupuje: Dostávam sa bližšie?, Ďalej?, a všetko to ostatné. A táto myseľ, ľudská myseľ, myseľ, ktorá je vyrábaná ľudskými bytosťami tá človečia myseľ to stále hľadá. a preto vytvára stále viac a viac neplechu, zmätenosť. Táto človečia myseľ s tým nemá nič spoločné.
1:05:17	B: Áno ... K: Zrejme, zrejme.
1:05:20	B: Každý pokus sa k tomu dostať je zdrojom ilúzie.
1:05:24	K: Zrejme. Teraz, súvisí to s tým nejako?
1:05:30	B: To, čo som navrhoval bolo, že by muselo mať ... Ilúzia v tej mysli, túžba a strach a tak ďalej, nemajú žiadny vzťah k tomu, pretože sú to tak ako tak výplody.
1:05:45	K: Áno, rozumeno.
1:05:47	B: Ale to má súvislosť s tou ľudskou mysľou, s pochopením jej skutočnej štruktúry.
1:05:58	K: Hovoríte, pane, že tá myseľ má vzťah k ľudskej mysli a v ten moment sa pohybuje z obmedzenia?
1:06:08	B: Áno, s pochopením tých obmedzení sa vzďaľuje.
1:06:12	K: Áno. Potom, to má vzťah.
1:06:16	B: Tak to má naozajstný vzťah k tomu, čo tá obmedzená myseľ v skutočnosti je, nie k ilúzii o ktorej si myslí vie, čo je.
1:06:27	K: Vyjasnime si to.
1:06:29	B: Musíme použiť správne slová. Myseľ, ktorá nie je nijako obmedzená, ktorá nie je človekom tvorená, nemôže súvisieť s ilúziou ktorá je v ľudskej mysli. Ale musí súvisieť so zdrojom, so skutočnou podstatou ľudskej mysle, ktorá je za ilúziou.
1:06:51	K: ľudská myseľ je založená na čom?
1:06:57	B: Na všetkých týchto veciach, ktoré sme si povedali.
1:06:59	K: Áno, čo je jej povaha. B: Áno.
1:07:01	K: Ako to teda môže mať súvis s týmto, dokonca aj v podstate?
1:07:10	B: Jediný súvis je porozumieť tomu, aby nejaká komunikácia bola možná, ktorou by mohol komunikovať s druhou osobou.
1:07:22	K: Nie, ja sa pýtam na to. B: Áno! Pretože ste hovorili, že myseľ, ktorá nie je ľudská, môže súvisieť s obmedzenou mysľou a nie naopak.
1:07:35	K: Dokonca som to spochybňoval.
1:07:37	B: Áno, v poriadku, meníte to. Prečo to spochybňujete?
1:07:41	K: Ja len na to trošku tlačím. B: Môže, ale nemusí to tak byť.
1:07:45	K: Áno, spochybňujem to. B: OK.
1:07:50	K: Aký je vzťah lásky k žiarlivosti? Žiadny!
1:07:56	B: Nie je k žiarlivosti samej, nie, čo je ilúzia, ale k ľudskej bytosti ktorá je žiarlivá, môže.
1:08:02	K: Ja beriem lásku a nenávisť - dve slová - Láska a nenávisť nemajú k sebe navzájom žiadny vzťah.
1:08:14	B: Nie, naozaj nie. K: Žiadny!
1:08:17	B: Okrem toho že láska može rozumieť pôvodu nenávisti. Vidíte! K: No ... Áno, áno.
1:08:26	B: V tomto zmysle by som hovoril o vzťahu.
1:08:28	K: Aha, rozumiem.
1:08:32	Hovoríte, že láska môže pochopiť pôvod nenávisti, ako nenávisť vzniká, atď. Chápe to láska?
1:08:46	B: No, myslím, že v istom zmysle že chápe svoj pôvod v ľudskej mysli, vidiac to v celej jej štruktúre a posúva sa preč...
1:09:03	K: Hovoríme, pane, že láska - v tomto okamihu používame toto slovo - že láska má vzťah k neláske?
1:09:18	B: Len v tom zmysle, že ju rozpúšťa.
1:09:21	K: Nie som si istý, nie som si istý. Musíme tu byť strašne opatrní. Alebo v ukončovaní seba.
1:09:34	B: Čo je samo o sebe....?
1:09:35	K:....ukončenie nenávisti, ostatné je, nie že druhý má vzťah k pochopeniu nenávisti.
1:09:50	B: Musíme sa pýtať ako sa to potom začína.
1:09:54	K: To je veľmi jednoduché.
1:09:55	B: Ale, predpokadajme, že nenávidíme, že?
1:10:00	K: Nenávidím. Predpokladajme, že nenávidím. Vidím toho pôvod.... Lebo ste ma urazil...
1:10:07	B: To je povrchná predstava pôvodu, hovoriť, prečo sa človek správa tak iracionálne je hlbší pôvod. Ako vidíte, nie je tam žiadny skutočný ... - ak len poviete, Ty si ma urazil, ja hovorím, prečo by ste mali reagovať na urážky?
1:10:23	K: Pretože to je všetko moje podmienenie.
1:10:25	B: Áno, to je to, čo mám na mysli, potom ste pochopili pôvod ..
1:10:29	K: Ja to chápem, len či mi láska pomôže pochopiť pôvod nenávisti?
1:10:37	B: Nie, ale niekto kto nenávidí, chápe tento pôvod a vzďaľuje sa.
1:10:43	K: Odklon! B: Áno.
1:10:46	K: A druhý je. Druhý si nemôže pomôcť preč z tohto.
1:10:51	B: Nie, ale predpokladajme, že jedna osoba, jedna ľudská bytosť má túto lásku a druhá nie, môže prvá oznámiť niečo ktorá začne pohyb v druhom človeku?
1:11:07	K: To znamená že A môže ovplyvniť B.
1:11:14	B: Nie ovplyvniť, ale jednoducho ... - Človek by si položil otázku: prečo by niekto hovoril o takom niečom, prečo by som ja mal hovoriť o tom?
1:11:26	K: To je niečo iné! Nie, otázkou je: Je nenávisť rozptýlená láskou? -
1:11:39	B: Nie, nie tak!
1:11:41	K: Alebo porozumenie nenávisti a ukončenie toho je druhé.
1:11:48	B: To je pravda, ale ak povieme že hej, dosiahol som to. Na druhej strane. Láska je pre A, a vidí B, C, D ...
1:11:59	K: B má druhú!
1:12:02	B: Teraz hovoríme, čo urobí ...?
1:12:07	K: Aký je vzťah medzi týmito dvoma?
1:12:09	B: To je rovnaká otázka. To, čo robí je, že ju kladie iným spôsobom. Źe?
1:12:21	K: Myslím... Minútku, pane. Ja nenávidím, ďalší miluje. Moja žena miluje a ja nenávidím. Ona môže so mnou o tom hovoriť , môže na to poukázať, neprimerane a tak ďalej, a tak ďalej, tak ďalej, ale jej láska nebude transformovať zdroj mojej nenávisti.
1:12:57	B: To je jasné, áno, akceptovať lásku je energia ktorá bude za rečami.
1:13:03	K: Za rečami.
1:13:05	B: Samotná láska nejde nejako dovnútra a nerozpustí nenávisť.
1:13:10	K: Samozrejme, že nie. To je romantické, atď. Takže človek, ktorý nenávidí, zdroj toho, príčina toho, pohyb toho, majúc vhľad a končí to, má to inak.
1:13:29	B: Áno. Ak povieme A, je ten muž kto to všetko videl a on, teraz, má energiu, aby ju doplniť do B - je na Béčku, čo sa stane.
1:13:45	K: Myslím, že by sme sa mali toho držať. Je trištvrte na jednu.