Krishnamurti - Inteligencia lásky

Krishnamurti Subtitles

OJBR80CB12 - Inteligencia lásky
12. konverzácia s Davidom Bohmom
Brockwood Park, UK
16. September, 1980

0:29	K: Jedná sa o dialóg, ktorý sme mali v Ojai, v Kalifornii. Mali sme tam osem dialógov, Dr Bohm a ja, a dva tu, a jeden predvčerom. A tak môžeme pokračovať s týmto dialógom. Mal by sa niekto pripojiť, alebo nie? Pýtame sa, či sa chce niekto pridať, pokiaľ to nie je veľmi ťažké, môžu sa pridať, alebo ak nechcú, je to v poriadku. Takže je to koverzácia medzi doktorom Bohmom a mnou. Pusťme sa do toho.
1:49	Minule sme hovorili o tom, že ľudská bytosť, ktorá si prešla všetkými problémami v živote, aj fyzickými aj psychickými, a naozaj pochopila plný význam oslobodenia sa z psychologických spomienok konfliktov a starostí, prichádza do bodu, kedy sa myseľ ocitá slobodná, ale nemá dosť vrcholnej energie ísť ďalej za seba. To je to, o čom sme minule diskutovali. Môžeme začať odtiaľ? Dobre pane? B. Áno.
3:05	K: Môže myseľ naozaj - myseľ, mozog, celá tá psychologická štruktúra- byť niekedy bez akéhokoľvek konfliktu, bez všetkých povedomých aspektov, akéhokoľvek rušenia?
3:27	B: Emočná- porucha.
3:30	K: Emočná porucha. Dá sa bez toho byť? Alebo je myšlienka totálnej slobody ilúzia?
3:41	B: Áno, je to jedna z možností.
3:44	K: Jedna z možností.
3:48	B: Niektorí ľudia môžu povedať, že by sme mohli mať čiastočnú slobodu.
3:51	K: Áno, čiastočnú slobodu. Alebo ľudský stav je tak podmienený minulosťou, svojou vlastnou podmienenosťou, že sa nikdy nebude dať oslobodiť, Niektorí z týchto intelektuálnych filozofov to tvrdia.
4:12	B: Niektorí ľudia majú pocit, že to tak je.
4:16	K: A naozaj. Nenábožensky založení ľudia - musí existovať niekto, kto je úplne oslobodený od všetkých tých organizovaných náboženstiev, presvedčení, rituálov, dogiem - hovoria, že sa to dá. Len veľmi málo ľudí to tvrdí.
4:39	B: Niekotrí hovoria, že sa to dá cez reinkarnáciu. A na dôvažok, tá skupina hovorí, že to bude trvať dlho.
4:47	K: Áno, hovoria, že to bude dlho trvať. Musíte prejsť mnohými životmi a trpieť a prechádzať si utrpením, a nakoniec sa k tomu dostanete. Ale my nerozmýšľame v medziach času. My sa pýtame: Ľudská bytosť, dajme tomu, ktorá vie, je si vedomá podmienenia, hlboko, do podstaty, že celé jej bytie, je tým, či sa dá oslobodiť? A ak áno, čo je potom? To je , o čo nám ide.
5:40	Bola by táto otázka rozumná alebo platná, pokiaľ by to myseľ naozaj ukončila, ukončila, celé trápenie života? Ako sme si minule povedali, ludská myseľ je tvorená človekom. A či existuje taká myseľ, ktorá ním nie je tvorená? Že pane? O tom sme hovorili. Ako to zistíme? Všetci poznáme, človekom tvorenú myseľ. S jej vedomím, s jej obsahom atď. Musíme o tom hovoriť?
6:33	B: Už sme o tom hovorili.
6:35	K: Je to človekom tvorená myseľ. Je možné, aby sa oslobodila z jej vlastnej mechanickej mysle?
6:51	B: To je ťažko vyjadriť, čo znamená, že ak je táto myseľ tvorená človekom a je úplne podmienená, aký zmysel to má? Je to trochu akoby sme hovorili, že ak existuje aspoň nejaká možnosť niečoho, čo ja potom...
7:14	K: Potom príde odmena, pokušenie, vec byť...
7:21	B: Myslím, že otázka je: aby bolo možné, robiť to dôsledne, logicky: zdá sa, že je v tom rozpor, keď hovoríme že myseľ je úplne podmienená a napriek tomu sa z toho vie dostať. Nehovorím, že je to v rozpore, ale môže to tak vyzerať.
7:44	K: Rozumiem otázke, ale ak človek pripustí, že existuje časť ktorá nie je podmienená, tak sa dostaneme k úplne niečomu inému...
7:56	B: Áno. To je ďalší rozpor. K: Áno, k ďalšiemu rozporu.
8:05	V našej diskusii sme si povedali, že myseľ, ktorá je hlboko podmienená, sa vie oslobodiť skrz vhľad - to je skutočný záchytný bod. Súhlasili by ste s tým? B. Áno.
8:22	K: Ten vhľad - povedali sme si, čo to je, jeho podstatu - či ten vhľad vie úplne zrušiť to podmienenie, zmazať všetky ilúzie, všetky túžby atď., Či to vie ten vhľad úplne zmazať? Alebo len čiastočne.
8:58	B: Po prvé, ak hovoríme, že je myseľ statická, - ak poviem, že je úplne podmienená, to naznačuje niečo statické, niečo, čo sa nikdy nedá zmeniť. Teraz, ak hovoríme, že myseľ je stále v pohybe, istým spôsobom to potom vyzerá tak, že je nemožné povedať, aká je v tomto momente, povedali by sme, že je úplne podmienená.
9:24	K: Nie. Povedzme, že som totálne podmienený. Je to pohyb, ale pohyb ohraničený.
9:33	B: Ohraničený, áno.
9:34	K: V istom poli. B: Áno.
9:37	K: A to pole je presne vymedzené, vie sa rozširovať a zmršťovať, ale hranice sú veľmi, veľmi limitované.
9:51	B: Áno. A tiež celá táto štruktúra môže slabnúť. Ak sa budeme pohybovať v rámci tejto štruktúry, potom zostaneme v istej hranici.
10:03	K: Teda, vždy sa pohybuje v rámci tohto obmedzenia. Vie zoslabnúť?
10:12	B: To je iný pohyb, v inej dimenzii. Myslím, to ste povedali. K: Áno. A povedali sme, že je to možné skrz vhľad, ktorý je tiež pohybom, úplne iným pohybom.
10:37	B: Áno, ale povedali sme, že ten pohyb nepochádza z jednotlivca - povedali sme to? K: Áno.
10:46	B: Ani zo všeobecnej mysli.
10:48	K: To nie je úplne tak. Áno. O tom sme minule hovorili. Nejedná sa o vhľad z jedinca, alebo všeobecne. Potom hlásame niečo šokujúce!
11:06	B: Áno, pri pohľade na to, to skôr porušuje väčšinu logiky na ktorú sú ľudia zvyknutí, či už konkrétne alebo vo všeobecnosti by malo pokryť všetko, v podmienkach bežnej logiky. Ak teraz hovoríte, že je to mino týchto dvoch, je to otázka ktorá ešte nebola položená, najmenej, a myslím si, že má veľký význam.
11:33	K: Ako ju potom máme položiť, alebo ako na to prídeme?
11:41	B: Všímam si, že sa ľudia delia zhruba na dve skupiny. Pre jednu skupinu sú najdôležitejšiou vecou, podstatou, je to zvláštne, sú konkrétne aktivity každodenného života. Pre druhú skupinu vo všeobecnosti, univerzum je to podstatné.
12:00	K. Celkom tak. A tí druhí sú viacmenej filozofi. A vo šeobecnosti sa dá toto delenie vidieť skrz históriu, tiež aj v každodennom živote, hocikde sa pozriete.
12:15	K: Ale, je bežné - môžme si o tom trochu pohovoriť - oddeliť sa od konkrétneho?
12:21	B: Nie je. Ale myslím si, že väčšina ľudí s tým súhlasí. Ale čo tomu dáva primárnu hodnotu? Ľudia majú tendenciu dávať dôraz na jednému alebo druhému. Niektorí ľudia dávajú prednosť niečomu konkrétnemu. Hovoria, že všeobecnosť existuje. Ale keď sa staráte o niečo konkrétne, to všeobecné bude v poriadku. K: Áno.
12:41	B: Ostatní hovoria že to všeobecné je hlavná vec, univerzum, a keď to bude v poriadku, to konkrétne bude v poriadku. K: Celkom tak.
12:50	B: Takže je v tom istá nezrovnalosť, na jednej alebo na druhej strane, predsudok v mysli človeka. Teraz tu vzniká predstava: ani konkrétne ani všeobecné.
13:10	K: To je pravda. To je práve ono! Môžeme o tom diskutovať, mať o tom rozhovor, logicky? Používajúc svoje vedomosti, váš vedecký mozog, a existuje človek, ktorý vôbec nie ja taký, takže nemôžeme s ním mať konverzáciu a zistiť, vo všeobecnosti a kokrétne, vôbec nič.
13:54	B: Tiež tam nesmie byť zaujatosť k jednému alebo k druhému.
13:57	K: K jednéu alebo druhému. Presne! Neklásť dôraz na jednona alebo druhé. Potom, keď to neurobíme, čo tam potom je? Neviem, či som ...
14:16	B: Potom nemáme ľahkú robotu o tom hovoriť.
14:20	K: Áno.
14:24	B: Ale my sme diskutovali, myslím, v Kalifornii. Otázka znela: Dalo by sa povedať že konkrétna myseľ zomiera vo všeobecnú univerzálnu myseľ alebo do prázdna, a teda potom povedať že dokonca tá prázdnota potom hovorí, že v konečnom dôsledku dokonca prázdnota
14:40	K: To je pravda. Hovorili sme o tom.
14:41	B: Myslím si, že tento výklad do ...
14:47	K: Obyčajný človek, dosť inteligentný, sby s tým všetkým súhlasil? Videl toto všetko? B: Nie som si istý.
14:53	K: Alebo by povedal, "To všetko je nezmysel."
14:55	B: No, keby sa mu to predhodilo, odmietol by to ako nezmysel. Vyžadovalo by to opatrnú prezentáciu a niektorí ľudia by to mohli vidieť. Ale ak ste to niekomu povedali...
15:05	K: Samozrejme.
15:07	B: ... povedali by, že už hocikto o tom počul.
15:10	K: Tak kde sme teraz? Počkať. Nie sme ani konkrétni, ani všeobecní. To je výrok, ktorý môže byť len ťažko prijatý.
15:28	B: No, je to rozumná v tom zmysle, že ak budete mať myšlienku ktorá je pohybom, skôr než obsahom ...
15:41	K: Myšlienka ktorá je pohybom - celkom tak, súhllasíme s tým.
15:44	B: ... potom myšlienka je pohyb medzi konkrétnym a všeobecným.
15:48	K: Ale myseľ je všeobecná, myšlienka je konkrétna.
15:51	B: Ale myseľ je tiež pohyb. K: Áno.
15:54	B: Takže v okamihu sa stáva aj jedným aj druhým, to znamená, že je v pohybe.
16:01	K: Naozaj?
16:03	B: Teda, môže, povedal som že obvykle sa tak nestane, pretože zvyčajne je mysleľ chytená na jednej alebo druhej strane.
16:08	K: To je to! Nie? Obyčajneyčajne všeobecné a konkrétne sú v rovnakej oblasti.
16:15	B: Áno, a to buď napravíte na jednom alebo druhom.
16:18	K: Áno, ale v rovnakej oblasti, v rovnakej oblasti. A myšlienka je pohyb medzi týmito dvoma. Alebo myseľ vytvorila oboje.
16:32	B: Áno, vytvorila oboje, a pohybuje sa medzi nimi.
16:34	K: Medzi nimi a okolo toho.
16:36	B: Okolo aj v tej oblasti.
16:38	K: Áno, v tejto oblasti. A robí to po celé tisícročia.
16:47	B: A väčšina ľudí si myslí, že to je všetko, čo vie robiť.
16:52	Teraz hovoríme, kedy myslenie končí, že celé to hnutie, ktoré myseľ vytvorila, končí. Preto aj čas končí.
17:09	B: Mohli by ste trošku pomalšie ... K: Je mi ľúto.
17:11	B: ... je to skok od myšlienok k času, už sme si o tom hovorili, ale predsa len, je to le skok.
17:17	K: Správne. Tak sa na to najprv pozrime. Myseľ vytvorila to všeobecné a konkrétne, a myseľ je pohyb, ktorí spája tieto dva. Mysleľ sa pohybuje okolo toho tak, že je stále v rovnakej oblasti.
17:38	B: Áno, a robiac to, vytvorila čas, ktorý je súčasťou všeobecného a konkrétneho. Čas je konkrétny a a aj všeobecný. Všetok čas, vždy. A vidí tento konkrétny čas ako v časovo celku.
17:54	K: Ale, vidíte, že myšlienka je čas!
17:57	B: To je ďalšia otázka. Hovorili sme, že myseľ má obsah ktorý je "v" čase, a okrem toho, hovoríme, že myseľ je pohyb, čo je vlastne čas, dalo by sa povedať, pohybujúci sa z minulosti do budúcnosti. Že?
18:15	K: Ale pane, myseľ je založená na čase, myseľ je výsledkom času.
18:22	B: Áno, ale znamená to potom, že čas existuje mimo mysle? Ak hovoríte, že myseľ je založená na čase, potom je čas dôležitejší ako myseľ. To chcete povedať? K: Áno, áno.
18:33	B: Takže by sme si to mali prebrať. Mohli by ste povedať, že čas je niečo, čo tu bolo pred mysľou, alebo prinajmenšom je to pôvod mysle?
18:45	K: Čas bol tam, keď existuje hromadenie znalostí.
18:53	B: Do istej miery vznikol z mysle.
18:58	K: Nie. Konám a učím sa. B: Áno.
19:01	K: Tá činnosť nie je založená na predchádzajúcej znalosti, ale robím niečo, a popritom sa učím.
19:16	B: To učenia sa mi ukladá do pamäti.
19:19	K: Do pamäti, a tak ďalej. Takže myšlienka v zásade nie je pohyb času?
19:30	B: V akom zmysle je toto učenie pohybom času? Môžete povedať, že keď sa učíme tak to registrujeme. Však? A potom to isté učenie pôsobí na ďalšie skúsenosti, ktoré ste sa naučili.
19:50	K: Áno. Minulosť sa vždy posúva do súčasnosti. Stále.
19:55	B: Áno, a mieša sa a prepletá so súčasnosťou. K: Áno.
19:57	B: A tie dve dokopy sa znovu registrujú ako ďalšia skúsenosť.
20:02	K: Takže hovoríme, že čas sa líši od myšlienky, alebo že čas je myšlienka?
20:11	B: Tento pohyb, učenie sa a premetenie pamäte do praxe a potom znova - opakovanie, hovoríme, že je čas, a to je tiež myšlienka. Nie?
20:25	K: Áno, to je myšlienka.
20:30	Existuje čas bez myšlienky?
20:34	B: Povedali by sme, že fyzicky alebo vo vesmíre, má čas význam na rozdiel od myšlienky?
20:42	K: Fyzicky, to áno. Rozumiem tomu.
20:45	B: Dobre. Takže hovoríme v mysli, alebo psychologicky.
20:49	K: Z psychologického hľadiska, pokiaľ existuje psychologická akumulácia ako znalosti, ako "ja", je tam čas. Je to založené na čase!
21:03	B: Všade tam, kde je akumulácia, je aj čas.
21:06	K: Áno, to je ono. Všade tam, kde je akumulácia je čas.
21:10	B: Zvyčajne hovoríte, že čas je prvý, a v tom čase hromadíte.
21:15	K: No, ja osobne by som to takto neotočil.
21:18	B: Je dôležité vidieť to je opačne. Predpokladajme, že neexistuje žiadna akumulácia, čo potom?
21:25	K: Tak - a to je hlavné - nie je čas! A pokiaľ budem akumulovať, zhromažďovať, stávať sa, je tam proces času. Ale ak nie je zhromažďovanie, stávanie sa, žiadna akumulácia, kde potom psychologický čas existuje?
21:53	B: Možno by sa dalo povedať, že dokonca aj fyzický čas musí závisieť na nejakej fyzickej akumulácii. Čo ani nepopierame. Popierame význam psychologickej akumulácie.
22:06	K: To je pravda. Takže myšlienka je výsledkom psychologickej akumulácie, a tá akumulácia, to zhromažďovanie, tomu dáva pocit kontinuity. Čo znamená "čas".
22:25	B: Teda, zdá sa, že je to v pohybe, hocičo, čo bolo nahromadené, reaguje na prítomnosť, s predstavami o budúcnosti. A potom sa to opäť registruje. Teraz, akumulácia toho všetkého registrovaného je v časovom poradí: Raz, nabudúce ...
22:43	K: Takže hovoríme, že myšlienka je čas!
22:47	B: Alebo že čas je myšlienka. K: Áno. Tak, alebo tak.
22:51	B: Ale hnutie času je myšlienka.
22:54	K: Pohyb času ... B: Psychologický čas.
22:58	K: Pohyb ... Čo hovoríte, pane?
23:02	B: Pohyb psychologického času, čo je akumulácia.
23:06	K: Je čas. B: Je to čas ale je to aj myšlienka. Tí dvaja znamenajú to isté.
23:14	K: Takže psychologická akumulácia je myšlienka a čas.
23:20	B: Áno. V skutočnosti máme dve slová, aj keď potrebujeme len jedno. Pretože máme dve slová, hľadáme dve veci.
23:29	K: Áno. Je tu len jeden pohyb, ktorými sú čas a myšlienka, čas plus myšlienka, čas/myšlienka. A teraz. Vie tá myseľ, ktorá sa roky pohybuje v týchto medziach, po celý čas, z toho oslobodiť?
23:50	B: Prečo je zviazaná? Pozrime sa presne, čo drží myseľ?
23:54	K: Akumulácia.
23:56	B: Áno, ale prečo myseľ stále hromadí?
24:02	K: Myslím, že je to celkom jasné. Pretože v akumulácii je bezpečie, je tam bezpečenie - očividné bezpečie.
24:11	B: To potrebuje trochu diskusiu. V určitej oblasti, je to dokonca aj pravda. Hromadenie potravín môže poskytnúť určitý druh bezpečnosti.
24:21	K: Samozrejme.
24:21	B: A pretože nenastal žiadny rozdiel medzi vonkajším a vnútorným, získali sme pocit, že aj vnútorne môžeme hromaždiť skúsenosti alebo nejakú znalosť toho, čo robiť...
24:35	K: Hovoríme, že vonkajšia potreba fyzickej akumulácie pre pocit bezpečia je nutná. V rovnakom pohyb, rovnaká myšlienka, rovnaké nutkanie sa dostáva do poľa psychického myslenia. Tam potom kopíte nádej bezpečia.
24:54	B: Áno, v duchu dúfame, že môžeme hromadiť prítomné spomienky, alebo vzťahy, veci, na ktoré sa môžete spoľahnúť, princípy, s ktorými rátate.
25:07	K: Takže akumulácia, psychologická akumulácia je istota, ochrana a bezpečie.
25:16	B: Ilúzia, tak ako tak.
25:19	K: Ilúzia bezpečia a v tejto ilúzii žije.
25:27	B: Takže sa zdá, že prvou chybou bolo to, že človek nikdy nepochopil rozdiel medzi tým, čo má robiť vonku a čo má robiť vo vnútri, nie?
25:37	K: Áno. Jedná sa o rovnaký pohyb, vonkajší a vnútorný.
25:42	B: Ale človek pokračoval v pohybe, v postupe. Ćo bolo správne navonok, niesol v duchu bez toho aby vedel, možno úplne nevedel, že to môže spôsobiť problémy.
25:53	K: Tak kde sme teraz? Človek si toto všetko uvedomí. Prišiel do tej miery, keď hovorí: "Naozaj sa môžem zbaviť tohto kumulovania istoty, mysle a času? " Psychologického času? Je to vôbec možné?
26:21	B: Keď hovoríme, že to malo tento pôvod, potom by mohlo byť možné to rozobrať. Ak by to bolo do nás zabudované nedá sa nič robiť.
26:29	K: Určite to nie je do nás zabudované!
26:32	B: Väčšina ľudí pôsobí, ako by verila, že je. K: To je absurdné!
26:35	B: Ak to nie je do nás zabudované, potom eixstuje šanca, že sa to dá zmeniť. Pretože istým spôsobom to bolo do nás zabudované, na prvom mieste je čas.
26:50	K: Keď hovoríme, že je to zabudované, potom sme v beznádejnom stave.
26:58	B: To je jeden z problémov ľudí, ktorí využívajú evolúciu. Veriac v evolúciu dúfajú, že sa dostnú von z tejto statickej hranice. Neuvedomujú si, že evolúcia je to isté. Že je to ešte horšie, že je to práve to, čo vytvorilo pascu.
27:21	K: Tak som prišiel do tohto bodu, ako ľudská bytosť. Uvedomil som si to všetko. Som si plne vedomý toho čo to spôsobuje, a moja ďalšia otázka znie: Môže táto myseľ ísť ďalej z tejto oblasti, úplne, a vstúpiť, snáď, do úplne inej dimenzie? A povedali sme ... To sa môže stať len v prípade, že je tam vľad - - ktorým sme prešli.
28:08	B: Áno, a zdá sa, že vhľad navstáva keď sa na to človek pýta dopodrobna. Človek vidí, že to nedáva zmysel.
28:20	K: Takže, nahliadnuť do toho a vidiac jeho obmedzenia, idem ďalej. Čo je ďalej? O tom sme sa trochu rozprávali, a to nielen v Ojai, ale aj tu.
28:59	B: Cítili sme, že sa to dá veľmi ťažko vyjadriť slovami, ale myslím si, že sme si povedali, že s neajko to musíme urobiť, že?
29:09	K: Myslím, že to musíme dať do slov.
29:12	B: Mohli by ste povedať prečo? Pretože mnoho ľudí môže mať pocit, by sme to mali nechať tak. Úplne bez slov.
29:26	K: Môžeme povedať, slovo nie je vec, akýkoľvek popis nie je reálny, nie je to pravda, akokoľvek to ozdobíte alebo potlačíte, slovo nikdy nie je ono. Uznávajúc to, potom čo je tam za tým všetkým? Môže moja myseľ byť taká ... bez túžby? Tak aby som si nevytvárala ilúziu, že niečo existuje mimo toho?
30:03	B: Potom, v tejto otázky túžby, túžba musí byť v tomto časovom procese.
30:08	K: Samozrejme, túžba je čas.
30:11	B: Pretože eistujú veľmi jemné formy túžby, tak ako aj zjavné formy ...
30:19	K: Koniec koncov, bytie, stávanie sa, sú stavané na túžbe.
30:25	B: Je to jedno a to isté. Naozaj!
30:28	B: Áno. Je to jedno a to isté. Naozaj! Teraz, keď má človek vhľad, - nerád používam to slovo znovu a znovu - vhľad do toho, do celého pohybu túžby, a jej schopnosť vytvárať ilúzie, je to skončené!
30:51	B: Áno. Myslím, že by sme možno mali, pretože sa jedná o veľmi dôležitý bod, mali by sme sa snažiť povedať niečo viac o túžbe. Ako tento vnútorný, tento proces akumulácie, ako sa prejavuje mnohými spôsobmi. Mali by sme si povedať, že ako hromadíte, prichádza pocit, že niečo chýba. Cítite,že by ste mali mať viac, niečo skončiť, dokončiť. Hocičo hromadíte, nie je to kompletné.
31:28	K: Pane, mohli by sme sa najprv vrátiť k otázke stávania sa, ako sa do toho dostáva túžba?
31:34	Prečo je to tak, že všetky ľudské bytosti, po celom svete, majú túto potrebu stať sa? Navonok to celkom chápem.
31:46	B: Musíme sa stať silnejší a silnejší.
31:48	K: Fyzicky rozvíjať svoje svaly ...
31:51	B: Jazyk, logiku ...
31:53	K: A tiež lepšiu prácu, väčšie pohodlie a tak ďalej. Ale kde je semeno v ľudskej mysli snažíiť sa, aby som sa stal ... osvietený - používajme teraz toto slovo - snažiť sa stať sa lepším, alebo byť lepším?
32:22	B: Musí existovať pocit nespokojnosti čo už je tam. To je jedna vec.
32:27	K: Je to nespokojnosť?
32:29	B: Človek cíti, že by chcel byť kompletný. Predpokladajme, že nazhromaždil spomienky na radosť, ale tieto spomienky už nie sú dostačujúce, cíti, že treba niečo viac.
32:44	K: Je to ono?
32:46	B: Získať viac, je jedna z otázok, a nakoniec cíti že musí mať všetko, konečné.
32:59	K: Nie som si vôbec istý, či slovo "viac" nie je skutočným tŕňom.
33:06	B: Slovo "viac"? K: Áno, viac. Viac, ja budem viac, budem mať viac. Stanem sa - celý tento pohyb posúvania sa v pred, získavania, porovnávania, postupujúc, dosiahnutia - z psychologického hľadiska.
33:27	B: Slovo "viac" je len implicitné v zmysle slova "akumulovať". Ak hromadíte, budete musieť hromadiť stále viac, inak sa to nedá.
33:39	K: Tak prečo je toto semeno v ľudskej mysli?
33:42	B: Nevidí, že toto "viac" je zle, vnútorne. Ak začal navonok používať termín "viac" a potom ho vykonával vo vnútri, nevidel aké je to deštruktívne.
33:58	K: Prečo? Prečo? Prečo? Prečo pomerne inteligentní filozofi a náboženskí ľudia ktorí strávili veľkú časť svojho života v dosahovaní, prečo nevideli túto veľmi jednoduchú vec?! Veľkí intelektuáli a takzvaní ... evolučný koncept, prečo nevideli tento jednoduchý fakt, že tam, kde sa hromadí, tam musí byť viac.
34:33	B: Videli to, ale nevideli v tom nič zlé.
34:35	K: No, nie som si istý, že to vidia.
34:37	B: Zdá sa, že sa snažia získať viac, snažia sa dosiahnuť lepší život. Devätnáste storočie bolo storočie pokroku, zlepšovalo sa po celú dobu.
34:47	K: Dobre, ale smerom von.
34:50	B: Ale cítili, že sa človek bude zlepšovať aj v duchu.
34:56	K: Ale prečo sa na to nikdy nespýtali?
34:59	B: Prečo by sa nato pýtali?
35:05	K: Očividne, je tu neustály boj, za viac.
35:11	B: Ale oni si mysleli, že je to nevynutné pre pokrok.
35:15	K: Ale je to pokrok?
35:17	B: Môžeme si to vyjasniť? Predpokla- dajme, že by ste mali odpovedať nejakému optimistovi z devätnásteho storočia. Ten človek sa snaží vo vývoji po celú dobu, byť lepší vnútorne ako navonok.
35:28	K: Priznajme si to. Navonok. B: Mohol by to urobiť. K: Navonok. To isté nutkanie byť "lepší"
35:39	ho posunulo do psychologickej oblasti.
35:44	B: Môžeme si vyjasniť, prečo to škodí v psychologickej oblasti?
35:50	K: Škodí to - počkať chvíľu, premyslím si to. Čo je zlé na akumulácii, psychologicky? Ó áno! Rozdeľuje to.
36:09	B: Čo to rozdeľuje?
36:11	K: Samotná povaha akumulácie prináša rozdelenie medzi mnou, tebou a nimi.
36:21	B: Mohli by sme si to vyjasniť? Jeto to rozhodujúci bod. Vidím jednu vec: Predpokladajme, že ty hromadíš jedným spôsobom a ja hromadím svojím.
36:29	K: A on, ona, hromadia iným spôsobom.
36:33	B: A potom sa snažíme vnútiť bežný spôsob hromadenia, a je tam ďalší konflikt.
36:37	K: Čo je nemožné! Čo nikdy sa nekoná.
36:40	B: Hovoria, že každý by mal byť viac ... K: Áno, áno. Nazhromaždil som psychologicky ako Hind. A ďalší nazhromaždil ako moslim.
36:57	B: Existuje tisíce rozdelení.
36:59	K: Tisíce rozdelení.
37:00	B: Dalo by sa povedať, v jednej profesii alebo v inej.
37:02	K: Tisíce rozdelení! Preto hromadenie, v samotnej podstate rozdeľuje ľudí. A teda konflikt.
37:15	B: Každý človek hromadí svojim konkrétnym spôsobom ktorý sa líši od spôsobu niekoho iného. Neviete hromadiť rovnakým spôsobom.
37:23	K: Nevieme? Tak to poďme všetci skúsiť!
37:25	B: To nefunguje, pretože všetci už majú iný ...
37:29	K: Samozrejme.
37:30	B: ... vzťah, bez ohľadu na to, čo robíte.
37:34	K: Takže môžeme potom povedať: v hromadení človek hľadal psychologická bezpečnosť, a tá bezpečnosť, v hromadení je faktor ľudského delenia. Z psychologického hľadiska.
37:52	B: Áno, každý pokus hromadiť rozdelí. V súčasnej dobe niektorí sociológovia, ako Karl Marx, povedal, že to bolo toto hromadenie kapitálu niektorými ľuďmi, ktoré si ho rozdelili od ostatných ľudí, ktorý spustil obrovský konflikt.
38:13	K: Tak sme si povedali, prečo ľudské bytosti zhromažďujú, bez toho aby si uvedomili dôsledky. A uvedomiac si to, je jmožné prestať hromadiť? Myslím, že je to úžasné!
38:38	B: Áno, ľudská myseľ automaticky hromadí.
38:43	K: Prečo? Pre veľmi jasný a jednoduchý dôvod. V hromadení, navonok, sa cíti v bezpečí.
38:57	B: Možno by sa dalo povedať, že dostaním sa do tejto pasce to bolo veľmi ťažké pre myseľ sa dostať z toho von, už sa tým zaoberala. Myseľ je naplnená týmto procesom hromadenia, a je pre ňu nemožné to vidieť.
39:11	K: Predpokladajme, že moja myseľ je naplnená týmto procesom hromadenia, čo sú psychologické poznatky, to všetko. Dá sa to skončiť? Samozrejme, že dá!
39:24	B: Ak sa myseľ dostane ku koreňu problému..
39:27	K: Samozrejme môže, čo znamená: Je to ilúzia, že v hromadení je bezpečnosť.
39:37	B: Človek to môže vidieť na určitej úrovni. jeden to opisuje, nie intelektuálne, skôr by som povedal, ako mapu. Človek nakreslil mapu celého tohto procesu. Potom otázkou je: Keď máte mapy musíte byť teraz schopný vidieť krajinu. Vidieť, čo je na mape.
39:58	K: Áno. Keď sa pozeráte na mapu, nevidíte krajinu.
40:02	B: Nie, mapa môže byť užitočná, ale to nestačí. A teraz hovoríme, že túžba je to, čo drží ľudí aby v tom pokračovali.
40:16	K: Nielen túžba, ale aj tento hlboko zakorenený pocit hromadiť.
40:23	B: Ako veverička. K: Ako veverička. Pre budúcnosť, pre bezpečnosť. To a túžba idú ruka v ruke. Však?
40:38	B: Narastá to do intenzívnej túžby.
40:42	K: Takže túžba, plus hromadenie je faktorom rozdelenia, konfliktu, atď.
40:53	B: V skutočnosti môžete povedať, že slovo túžba znamená "potreba". Človek cíti, že musí hromaždiť, pretože potrebuje.
41:01	K: On potrebuje, áno. Teraz sa pýtam. Dá sa s tým prestať? Ak to skončí cez činnosť alebo vôľu, je to stále tá istá vec.
41:14	B: To je súčasť túžby.
41:17	K: Ak to skončí vďaka trestu či odmeny, je to stále to isté. Takže ľudská myseľ to vidí a dáva všetko stranou. Že? Ale je myseľ oslobodená od hromaždenia? Áno, pane, myslím, že je, že môže byť. To znamená, že nemá žiadne psychologické poznatky. Vôbec. Poznanie je hromaždenie.
42:10	B: Musíme vziať do úvahy, že vedomosti zachádzajú ďalej ako sa obyčajne považuje. B: Nie len.... K: Teoretické vedomosti, skúsenosť - samozrejme!
42:23	B: Ale v hromadení... Napríklad, poznajúc tento mikrofón, ste si o ňom vybudoval predstavu, a všetko s tým súvasiace, a človek očakáva pokračovanie. Ak máte poznanie o sebe, budujete si predstavu o sebe.
42:46	K:Môže človek poznať sám seba?
42:48	B: Nie. Ak si myslíte, že máte, ak si človek myslí, že vie, aký je, premieňa si predstavy, s očakávaním...
42:59	K: Ale koniec koncov, ak sa poznáte, už ste si vybudovali predstavu!
43:05	B: To je rovnaké. Tendencia je, je tam prenos toho, čo robíte s vonkajškom. Ako pozorujete tento mikrofón budujete si vedomosti, ktoré vstupujú do vášho obrazu. Do vášho vnímania. Potom hovoríte: To isté urobím sám so sebou. Poznám toho človeka ktorým by som mal byť, alebo som, a to narastá, narastá veľa hromadenia, vo formách, ktoré bežne nenazývame vedomosti. Napríklad, preferencie, ľubovôle a nevôle.
43:38	K: Ale akonáhle si uvedomíte psychologické hromadenie, akože poznanie je ilúzia a je deštruktívne, a spôsobuje nekonečnú bolesť a utrpenie, keď to vidíte, je to skončené!
43:58	B: Keď to hovoríte, veľmi často slovo "vedomosť" nezahrňuje všetko to, čo tam musí byť zahrnuté. Mohol by som povedať, OK, viem. Niektoré veci v znalostiach a je pochabé budovať vedomosti o sebe, ale potom môžu existovať iné druhy vedomostí, ktoré nepoznáme ako vedomosti ...
44:23	K: Aké ďalšie vedomosti človek má? Preferencie, ako páči sa mi a nepáči sa mi. K: Predsudky. B: Zvyky. Áno.
44:33	K: Zvyky. To všetko je v obraze, ktorý si človek vytvoril.
44:45	B: Áno. Človek sa vyvinul takým spôsobom, že tento obraz sa zdá byť mimoriadne reálny. A preto jeho kvality sa nezdajú byť znalosťami.
45:00	K: Dobre, pane. Takže sme si povedali, že hromadenie je čas, hromadenie je bezpečnosť, a tam, kde je psychologické hromadenie, tam musí existovať rozdelenie. Myšlienka je pohyb medzi konkrétnym a všeobecným. A myšlienka je tiež zrodená z predstavy, z toho, čo bolo nahromadené. To všetko je vnútorný stav človeka. Je to vo mne hlboko zakorenené.
45:43	B: Áno, fyzicky i psychicky.
45:45	K: Všetko dokola. Vidím že fyzicky je to istým spôsom nevyhnutné.
45:50	B: Ale je to prehnané, fyzicky.
45:53	K: Človek môže preháňať v hocičom. Ale z psychologického hľadiska, keď si to uvedomím, čo mám s tým robiť? Ako ja, ktorý zhromažďoval po tisícročia - konkrétne a všeobecne, čo bolo zvykom - ako mám, nielen rozpoznať ten zvyk, a keď ho rozpoznám, ako to mám skončiť? To je dobré otázka. BY: Áno.
46:43	K: Akú rolu v tom zohráva ineligencia? Chápate, čo tým myslím?
46:51	B: Musí tam byť inteligencia, aby sme to videli.
46:55	K: Je to inteligencia? Existuje takzvaná všeobená inteligencia, alebo je ineligenia niečo úplne iné?
47:05	B: Neviem, čo ľudia väčšinou myslia tou ineligenciou, ale ak tým myslia iba kapacitu...
47:12	K: Rozoznať, rozlíšiť, riešiť... B: Používať logiku.
47:18	K:...technické problémy, ekonomické problémy, hovoril by som tomu čiastočná inteligencia, nie naozaj ...
47:26	B: Dalo by sa to nazvať, schopnosť mysle.
47:27	K: Schopnosť mysle, v poriadku, schopnosť mysle. Ale inteligencia - počkajte chvíľu, to sa snažím zistiť. Uvedomujem si toto: hromadenie, rozdelenie, bezpečnosť, všeobecná a konkrétna myseľ. Vidím dôvod toho všetkého, logiku všetkého. Ale logika, rozum a vysvetlenie neukončí túto vec. Niečo ďalšie je potrebné. Je to inteligencia? Snažím sa na chvíľu vzdialiť z vhľadu.
48:19	B: Neopakujme to slovo toľko. K: Príliš. Je inteligencia spojená s mysľou?
48:39	B: Nevieme, čo si predstavujete pod slovom "spojená"?
48:42	K: Súvisí s ňou. Je súčasťou myslenia. Je to výsledkom veľmi jasných, presných, exaktných logických záverov mysle.
48:56	B: Nie, to by aj naďalej bolo stále viac a viac zručností.
48:59	K: Schopností. Súhlasím. Áno.
49:01	B: Aspoň naznačujeme, že inteligencia je inej kvality.
49:11	K: Je to inteligencia vzťahujúce sa k láske?
49:18	B: Povedal by som, že idú ruka v ruke.
49:21	K: Áno, pomaly sa k tomu dostávam. Pochopil som ... uvedomil som si, že všetko o čo sme diskutovali dnes ráno, a prišiel som k prázdnej stene, pevnej stene, za ktorú sa neviem dostať. A v pozorovaní, hľadaním, skúmaním okolo toho, som sa dostal k slovu "Inteligencia". A vidím, že takzvaná inteligencie mysle, zručnosť a to všetko, nie je inteligencia. Takže sa pýtam ďalej: Je to inteligencia spojená, alebo príbuzná, alebo časť lásky? Človek nemôže hromadiť lásku. Však?
50:28	B: Ľudia by sa mohli pokúsiť.
50:30	K: To znie hlúpo!
50:32	B: Ľudia sa snažia zaručiť si lásku.
50:35	K: To je všetko, romantický nezmysel. Teáter. Nemôžete hromadiť lásku, môžete je spojiť s nenávisťou, to všetko. Takže je to úplne niečo iné, než láska. A má tá láska inteligenciu? Ktorá potom funguje - sledujete? - ktorá potom rozoberie múr? Ja neviem, či ... B: Áno. K: Dobre, poďme začať odznova.
51:38	Neviem, čo je to láska. Poznám všetko to fyzické, uvedomujem si to: potešenie, túžba, hromadenie, spomienky, predstavy, to nie je láska. To všetko. Uvedomil som si to už dávno. Ale dostal som sa k bodu, kde je táto stena tak obrovská, že ju neviem preskočiť. Takže nelovím okolo, aby som zistil, či existuje iný pohyb, ktorý nie je vytvorený človekom. A ten pohyb môže byť láska. - Ľutujem, že používam toto slovo. Budeme ho nateraz používať. Pretože to slovo bolo tak pokazené a zneužité.
52:39	B: Hovoríte, že láska je pohyb, nie je to len pocit. K: Nie, nie!
52:45	B: Myseľ môže zahŕňať pocit, ale nie je to pocit.
52:51	K: Takže tá láska, s jej inteligenciou, je ten faktor, ktorý zbúra, alebo rozpustí, alebo rozbije tú stenu? Nie: "Ja ťa ľúbim" , alebo "Ľúbiš ma?". Že? Nie je to všeobecné či konkrétne. Je to niečo mimo. Že?
53:25	B: Áno, to je ono ... Ďalšia črta človeka je, že chce lásku konkretizovať, na konkrétne veci alebo na jednotlivcov...
53:40	K: Myslím, že keď človek miluje s tou inteligenciou pokrýva to celok. Nie je to konkrétne alebo všeobecné. - Je to tak? Je svetlo. Neexistuje konkrétne svetlo. Dobre. Potom, ak je to ten faktor, ktorý zborí múr ktorý je predo mnou, potom ... Nepoznám tú lásku. Ako ľudská bytosť, ktorá dosiahla určitý bod, neviem ďalej zistiť, čo je to láska. Čo mám robiť? Čo je... - nie "robiť" alebo "nie robiť" - ale aký je stav mojej mysle. Keď som si uvedomil, každý pohyb na tejto strane múru, stále posilňuje stenu - že? Tak si to uvedomujem, a skrz meditáciu, atď., nie je žiadny pohyb. Ale myseľ nemôže ísť za to.
55:09	Ale ty si prišiel a hovoríš: "Pozri, tá stena sa dá rozpustiť, zlomiť, ak máš tú vlastnosť lásky s inteligenciou. " A ja hovorím: "Výborne, ale neviem, čo to je! " Čo mám robiť? Nemôžem robiť nič! Uvedomujem si to. Nech robím, čo robím, je to stále v rámci tejto strany múru, že?
55:45	Takže som zúfalý? Zrejme nie. Pretože, ak som zúfalý a v depresii, stále sa pohybujem v rovnakej oblasti. Takže to všetko prestalo. Uvedomujúc si to, nemôžem nič robiť, akýkoľvek pohyb, čo sa odohráva v mojej mysli? Sledujete pane, čo sa pýtam? Je to správne? Myslím, že je to celkom logické. Uvedomujem si, že nemôžem nič robiť! Takže čo sa stalo s kvalitou mojej mysle, ktorá sa vždy pohybovala aby zhromažďovala aby sa stala ... To všetko prestalo. Vo chvíli, keď som si uvedomil, že nemôžem ... Žiadny pohyb, že? Je to vôbec možné? Alebo žijem v ilúzii? Naozaj som prešiel tým všetkým, aby som prišiel k tomuto bodu, alebo zrazu hovorím: Musím byť ticho! Neviem či sa dobre vyjadrujem?
57:19	B: Áno, to je časť toho istého procesu.
57:21	K: Rovnaký proces. B: Premietanie z minulosti.
57:27	K: Tak moja myseľ ... Je v mojej mysli revolúcia? Revolúcia v tom zmysle, že sa ten pohyb úplne zastavil? A ak áno, je láska niečo za tou stenou?
58:09	B: Mohlo by to znamenať hocičo.
58:11	K: Samozrejme, že by mohlo.
58:13	B: Samotná stena je produktom procesu čo je ilúzia.
58:18	K: Presne tak. Tak si uvedomujem, že tá stena je tento pohyb. Takže, keď sa toto hnutie skončí, tá kvalita inteligencie, láska a tak ďalej, je tu! V tom je celý vtip.
58:45	B: Áno, dalo by sa povedať, pohyb končí vtedy, keď hnutie vidí, že to nemá žiadny zmysel.
58:56	K: Takzvane vidí nebezpečenstvo.
59:05	B: No, mohlo by to byť.
59:07	K: Áno. Akékoľvek nebezpečenstvo si vyžaduje určitú dávku uvedomenia. Ale ako ľudská bytosť som si nikdy neuvedomil že ten proces hromadenia je obrovské nebezpečenstvo.
59:22	B: Pretože vyzerá ako podstata bezpečnosti.
59:28	K: Prichádzaš a hovoríš mi to, a ja ťa veľmi pozorne počúvam, a vlastne vnímam to nebezpečenstvo. A vnímanie je súčasťou lásky, všakže? A .. Začínam to chápať.
59:59	B: Naznačujete, že láska je druh energie ktorá nie je špecifická alebo všeobecná, a že môže na chvíľu obklopiť určité veci.
1:00:13	K: Takže vnímanie bez akéhokoľvek motívu, bez akéhokoľvek smeru, atď., Vnímanie múru ktorý bol postavený týmto pohybom hromadenia, samotná predstava, že je to inteligencia a láska. Že? Mali by sme prestať. Je pol jednej. B: Dobre!
1:00:56	K: Mali by sme pokračovať?
1:00:57	B: Ako sa cítite? Možno v najlepšom treba prestať.
1:00:59	K: Lepšie prestať. Dostali sme sa k podstate. Kedy sa stretneme znova? B: Vo štvrtok, za dva dni.
1:01:10	K: Dobre, pane!