Krishnamurti Subtitles

Inteligencia lásky

Brockwood Park - 16 September 1980

The Ending of Time 12



0:29 K: Jedná sa o dialóg, ktorý sme
mali v Ojai, v Kalifornii.
  
0:37 Mali sme tam osem dialógov,
Dr Bohm a ja,
  
0:45 a dva tu, a jeden
predvčerom.
  
0:53 A tak môžeme pokračovať
s týmto dialógom.
  
1:03 Mal by sa niekto pripojiť,
alebo nie?
  
1:20 Pýtame sa, či sa chce niekto
pridať,
  
1:23 pokiaľ to nie je veľmi ťažké,
 
1:27 môžu sa pridať, alebo ak nechcú,
je to v poriadku.
  
1:31 Takže je to koverzácia medzi
doktorom Bohmom a mnou.
  
1:35 Pusťme sa do toho.
 
1:49 Minule sme hovorili o tom,
 
1:52 že ľudská bytosť,
ktorá si prešla
  
2:02 všetkými problémami v živote,
aj fyzickými aj psychickými,
  
2:08  
 
2:11 a naozaj pochopila
plný význam oslobodenia sa
  
2:20 z psychologických spomienok
konfliktov a starostí,
  
2:27 prichádza do bodu, kedy
sa myseľ ocitá slobodná,
  
2:45 ale nemá dosť vrcholnej
energie ísť ďalej za seba.
  
2:50 To je to, o čom sme minule
diskutovali.
  
2:54 Môžeme začať odtiaľ?
 
2:56 Dobre pane?
B. Áno.
  
3:05 K: Môže myseľ naozaj
- myseľ, mozog,
  
3:08 celá tá psychologická štruktúra-
 
3:12 byť niekedy bez akéhokoľvek
konfliktu,
  
3:19 bez všetkých povedomých aspektov,
akéhokoľvek rušenia?
  
3:27 B: Emočná- porucha.
 
3:30 K: Emočná porucha.
Dá sa bez toho byť?
  
3:34 Alebo je myšlienka totálnej slobody
ilúzia?
  
3:41 B: Áno, je to jedna z možností.
 
3:44 K: Jedna z možností.
 
3:48 B: Niektorí ľudia môžu povedať, že
by sme mohli mať čiastočnú slobodu.
  
3:51 K: Áno, čiastočnú slobodu.
Alebo ľudský stav
  
3:56 je tak podmienený minulosťou,
svojou vlastnou podmienenosťou,
  
4:02 že sa nikdy nebude dať oslobodiť,
 
4:06 Niektorí z týchto intelektuálnych
filozofov to tvrdia.
  
4:12 B: Niektorí ľudia majú pocit,
že to tak je.
  
4:16 K: A naozaj.
Nenábožensky založení ľudia
  
4:24 - musí existovať niekto,
kto je úplne oslobodený
  
4:28 od všetkých tých
organizovaných
  
4:30 náboženstiev, presvedčení, rituálov,
dogiem -
  
4:33 hovoria, že sa to dá.
Len veľmi málo ľudí to tvrdí.
  
4:39 B: Niekotrí hovoria, že sa to dá
cez reinkarnáciu.
  
4:43 A na dôvažok,
tá skupina hovorí,
  
4:45 že to bude trvať dlho.
 
4:47 K: Áno, hovoria, že to bude dlho
trvať.
  
4:50 Musíte prejsť mnohými životmi
a trpieť
  
4:53 a prechádzať si utrpením,
 
4:56 a nakoniec sa k tomu dostanete.
 
4:58 Ale my nerozmýšľame
v medziach času.
  
5:07 My sa pýtame:
Ľudská bytosť, dajme tomu,
  
5:16 ktorá vie, je si vedomá
podmienenia,
  
5:19 hlboko, do podstaty, že
celé jej bytie, je tým,
  
5:26 či sa dá oslobodiť?
A ak áno, čo je potom?
  
5:30  
 
5:35 To je , o čo nám ide.
 
5:40 Bola by táto otázka
rozumná alebo platná,
  
5:47 pokiaľ by to myseľ
naozaj ukončila,
  
5:52 ukončila, celé
trápenie života?
  
5:56 Ako sme si minule povedali,
ludská myseľ je tvorená človekom.
  
6:05 A či existuje taká myseľ,
ktorá ním nie je tvorená?
  
6:10 Že pane?
O tom sme hovorili.
  
6:15 Ako to zistíme?
 
6:22 Všetci poznáme, človekom
tvorenú myseľ.
  
6:26 S jej vedomím,
s jej obsahom atď.
  
6:31 Musíme o tom hovoriť?
 
6:33 B: Už sme o tom hovorili.
 
6:35 K: Je to človekom tvorená myseľ.
 
6:42 Je možné, aby sa oslobodila
z jej
  
6:48 vlastnej mechanickej mysle?
 
6:51 B: To je ťažko vyjadriť,
čo znamená,
  
6:55 že ak je táto myseľ tvorená človekom
a je úplne podmienená,
  
7:00 aký zmysel to má?
 
7:05 Je to trochu akoby sme hovorili,
 
7:07 že ak existuje aspoň nejaká možnosť
niečoho, čo ja potom...
  
7:14 K: Potom príde odmena,
pokušenie, vec byť...
  
7:21 B: Myslím, že otázka je:
 
7:24 aby bolo možné, robiť to
dôsledne, logicky:
  
7:28 zdá sa, že
je v tom rozpor, keď hovoríme
  
7:31 že myseľ je úplne podmienená a
napriek tomu sa z toho vie dostať.
  
7:37 Nehovorím, že je to
v rozpore,
  
7:39 ale môže to tak vyzerať.
 
7:44 K: Rozumiem otázke,
ale
  
7:49 ak človek pripustí, že existuje časť
ktorá nie je podmienená,
  
7:55 tak sa dostaneme k úplne
niečomu inému...
  
7:56 B: Áno. To je ďalší
rozpor.
  
8:01 K: Áno, k ďalšiemu rozporu.
 
8:05 V našej diskusii sme si povedali,
 
8:10 že myseľ, ktorá je hlboko podmienená,
sa vie oslobodiť
  
8:14 skrz vhľad
- to je skutočný záchytný bod.
  
8:19 Súhlasili by ste s tým?
B. Áno.
  
8:22 K: Ten vhľad - povedali sme si,
čo to je, jeho podstatu -
  
8:29 či ten vhľad vie úplne
zrušiť to podmienenie,
  
8:40  
 
8:43 zmazať všetky ilúzie,
všetky túžby atď.,
  
8:51 Či to vie ten vhľad úplne zmazať?
Alebo len čiastočne.
  
8:58 B: Po prvé,
ak hovoríme, že je myseľ statická,
  
9:03 - ak poviem, že je úplne
podmienená,
  
9:05 to naznačuje niečo statické, niečo,
čo sa nikdy nedá zmeniť.
  
9:10 Teraz, ak hovoríme, že myseľ
je stále v pohybe,
  
9:14 istým spôsobom to potom vyzerá tak,
že je nemožné povedať,
  
9:17 aká je v tomto momente,
 
9:21 povedali by sme, že je
úplne podmienená.
  
9:24 K: Nie. Povedzme, že som totálne
podmienený.
  
9:29 Je to pohyb, ale pohyb
ohraničený.
  
9:33 B: Ohraničený, áno.
 
9:35 K: V istom poli.
B: Áno.
  
9:37 K: A to pole je presne
vymedzené,
  
9:41 vie sa rozširovať a
zmršťovať,
  
9:43 ale hranice sú veľmi, veľmi
limitované.
  
9:51 B: Áno. A tiež
 
9:55 celá táto štruktúra
môže slabnúť.
  
9:58 Ak sa budeme pohybovať v rámci
tejto štruktúry,
  
10:01 potom zostaneme v istej hranici.
 
10:03 K: Teda, vždy sa pohybuje
v rámci tohto obmedzenia.
  
10:09 Vie zoslabnúť?
 
10:12 B: To je iný pohyb,
 
10:15 v inej dimenzii. Myslím, to ste
povedali. K: Áno.
  
10:26 A povedali sme, že je to možné
skrz vhľad,
  
10:32 ktorý je tiež
pohybom,
  
10:35 úplne iným pohybom.
 
10:38 B: Áno, ale povedali sme, že ten
pohyb nepochádza
  
10:41 z jednotlivca - povedali sme to?
K: Áno.
  
10:46 B: Ani zo všeobecnej mysli.
 
10:48 K: To nie je úplne tak. Áno.
 
10:50 O tom sme minule hovorili.
 
10:52 Nejedná sa o vhľad z
jedinca, alebo všeobecne.
  
11:00 Potom hlásame niečo
šokujúce!
  
11:06 B: Áno, pri pohľade na to,
to skôr porušuje
  
11:09 väčšinu logiky
na ktorú sú ľudia zvyknutí,
  
11:14 či už konkrétne
alebo vo všeobecnosti
  
11:15 by malo pokryť všetko,
v podmienkach bežnej logiky.
  
11:19 Ak teraz hovoríte, že je to mino
týchto dvoch,
  
11:23 je to otázka
 
11:25 ktorá ešte nebola položená,
najmenej,
  
11:29 a myslím si, že má veľký význam.
 
11:33 K: Ako ju potom máme položiť,
alebo ako na to prídeme?
  
11:41 B: Všímam si,
 
11:43 že sa ľudia delia zhruba
 
11:47 na dve skupiny. Pre jednu skupinu
sú najdôležitejšiou vecou,
  
11:49 podstatou, je to zvláštne,
 
11:51 sú konkrétne aktivity
každodenného života.
  
11:54 Pre druhú skupinu
vo všeobecnosti,
  
11:57 univerzum je to podstatné.
 
12:00 K. Celkom tak.
 
12:01 A tí druhí sú viacmenej
filozofi.
  
12:05 A vo šeobecnosti sa dá toto
delenie vidieť
  
12:08 skrz históriu, tiež aj v každodennom
živote, hocikde sa pozriete.
  
12:15 K: Ale, je bežné
- môžme si o tom trochu pohovoriť -
  
12:20 oddeliť sa od konkrétneho?
 
12:22 B: Nie je. Ale myslím si,
že väčšina ľudí s tým súhlasí.
  
12:24 Ale čo tomu dáva primárnu hodnotu?
 
12:28 Ľudia majú tendenciu dávať dôraz
na jednému alebo druhému.
  
12:32 Niektorí ľudia dávajú prednosť
niečomu konkrétnemu.
  
12:35 Hovoria, že všeobecnosť existuje.
 
12:37 Ale keď sa staráte
o niečo konkrétne,
  
12:39 to všeobecné bude v poriadku.
K: Áno.
  
12:41 B: Ostatní hovoria že to všeobecné
je hlavná vec,
  
12:44 univerzum,
a keď to bude v poriadku,
  
12:47 to konkrétne bude v poriadku.
K: Celkom tak.
  
12:50 B: Takže je v tom
istá nezrovnalosť,
  
12:54 na jednej alebo na druhej strane,
predsudok v mysli človeka.
  
13:02 Teraz tu vzniká predstava:
 
13:05 ani konkrétne ani
všeobecné.
  
13:10 K: To je pravda. To je práve ono!
 
13:17 Môžeme o tom diskutovať, mať
o tom rozhovor, logicky?
  
13:29 Používajúc svoje vedomosti,
váš vedecký mozog,
  
13:36 a existuje človek,
ktorý vôbec nie ja taký,
  
13:41 takže nemôžeme s ním mať
konverzáciu a zistiť,
  
13:47 vo všeobecnosti a
kokrétne,
  
13:51 vôbec nič.
 
13:54 B: Tiež tam nesmie byť
zaujatosť k jednému alebo k druhému.
  
13:57 K: K jednéu alebo druhému. Presne!
 
13:58 Neklásť dôraz
na jednona alebo druhé.
  
14:06 Potom, keď to neurobíme, čo tam
potom je?
  
14:14 Neviem, či som ...
 
14:16 B: Potom nemáme ľahkú
robotu o tom hovoriť.
  
14:20 K: Áno.
 
14:24 B: Ale my sme diskutovali, myslím,
v Kalifornii.
  
14:28 Otázka znela:
Dalo by sa povedať že konkrétna myseľ
  
14:31 zomiera vo všeobecnú univerzálnu
myseľ alebo do prázdna,
  
14:35 a teda potom povedať že
dokonca tá prázdnota
  
14:37 potom hovorí, že v konečnom dôsledku
dokonca prázdnota
  
14:40 K: To je pravda.
Hovorili sme o tom.
  
14:42 B: Myslím si, že tento
výklad do ...
  
14:45 K: Obyčajný človek,
dosť inteligentný,
  
14:49 sby s tým všetkým súhlasil?
Videl toto všetko?
  
14:51 B: Nie som si istý.
 
14:53 K: Alebo by povedal,
"To všetko je nezmysel."
  
14:55 B: No, keby sa mu
to predhodilo,
  
14:57 odmietol by to ako nezmysel.
 
14:58 Vyžadovalo by to
opatrnú prezentáciu
  
15:01 a niektorí ľudia by to mohli vidieť.
 
15:03 Ale ak ste to niekomu povedali...
 
15:05 K: Samozrejme.
 
15:07 B: ... povedali by,
že už hocikto o tom počul.
  
15:10 K: Tak kde sme teraz? Počkať.
 
15:15 Nie sme ani konkrétni,
ani všeobecní.
  
15:19 To je výrok, ktorý môže byť
len ťažko prijatý.
  
15:28 B: No, je to rozumná
v tom zmysle, že
  
15:33 ak budete mať myšlienku
ktorá je pohybom,
  
15:38 skôr než obsahom ...
 
15:41 K: Myšlienka ktorá je pohybom
- celkom tak, súhllasíme s tým.
  
15:44 B: ... potom
myšlienka je pohyb
  
15:45 medzi konkrétnym
a všeobecným.
  
15:48 K: Ale myseľ je všeobecná,
myšlienka je konkrétna.
  
15:51 B: Ale myseľ je tiež pohyb.
K: Áno.
  
15:54 B: Takže v okamihu sa stáva
aj jedným aj druhým,
  
15:58 to znamená, že je v pohybe.
 
16:01 K: Naozaj?
 
16:03 B: Teda, môže, povedal som
že obvykle sa tak nestane,
  
16:05 pretože zvyčajne je mysleľ chytená
na jednej alebo druhej strane.
  
16:08 K: To je to!
Nie?
  
16:10 Obyčajneyčajne všeobecné
a konkrétne
  
16:13 sú v rovnakej oblasti.
 
16:15 B: Áno, a to buď napravíte na jednom
alebo druhom.
  
16:18 K: Áno, ale v rovnakej oblasti,
v rovnakej oblasti.
  
16:25 A myšlienka je pohyb
medzi týmito dvoma.
  
16:29 Alebo myseľ vytvorila oboje.
 
16:32 B: Áno, vytvorila oboje,
a pohybuje sa medzi nimi.
  
16:34 K: Medzi nimi a okolo toho.
 
16:36 B: Okolo aj v tej oblasti.
 
16:38 K: Áno, v tejto oblasti.
A robí to po celé tisícročia.
  
16:45  
 
16:48 B: A väčšina ľudí si myslí,
že to je všetko, čo vie robiť.
  
16:52 Teraz hovoríme,
 
16:55 kedy myslenie končí,
 
17:02 že celé to hnutie, ktoré myseľ
vytvorila, končí.
  
17:07 Preto aj čas končí.
 
17:09 B: Mohli by ste trošku pomalšie ...
K: Je mi ľúto.
  
17:11 B: ... je to skok
od myšlienok k času,
  
17:15 už sme si o tom hovorili,
ale predsa len, je to le skok.
  
17:18 K: Správne. Tak sa na to najprv
pozrime.
  
17:22 Myseľ vytvorila to
všeobecné a konkrétne,
  
17:26 a myseľ je pohyb,
ktorí spája tieto dva.
  
17:31 Mysleľ sa pohybuje okolo toho
tak, že je stále v rovnakej oblasti.
  
17:38 B: Áno, a robiac
to, vytvorila čas,
  
17:40 ktorý je súčasťou
všeobecného a konkrétneho.
  
17:43 Čas je konkrétny
a a aj všeobecný.
  
17:46 Všetok čas, vždy.
 
17:49 A vidí tento konkrétny čas
ako v časovo celku.
  
17:54 K: Ale, vidíte, že myšlienka je čas!
 
17:57 B: To je ďalšia otázka.
Hovorili sme, že
  
18:01 myseľ má obsah
ktorý je "v" čase,
  
18:04 a okrem toho, hovoríme, že myseľ je
pohyb, čo je vlastne čas,
  
18:09 dalo by sa povedať, pohybujúci sa
 
18:12 z minulosti
do budúcnosti. Že?
  
18:15 K: Ale pane,
myseľ je založená na čase,
  
18:19 myseľ je
výsledkom času.
  
18:22 B: Áno,
ale znamená to potom,
  
18:24 že čas existuje mimo mysle?
 
18:26 Ak hovoríte, že myseľ
je založená na čase,
  
18:28 potom je čas
dôležitejší ako myseľ.
  
18:31 To chcete povedať?
K: Áno, áno.
  
18:33 B: Takže by sme si to mali prebrať.
 
18:36 Mohli by ste povedať, že
čas je niečo,
  
18:38 čo tu bolo pred mysľou,
 
18:42 alebo prinajmenšom
je to pôvod mysle?
  
18:45 K: Čas bol tam, keď existuje
hromadenie znalostí.
  
18:53 B: Do istej miery vznikol
z mysle.
  
18:58 K: Nie. Konám a učím sa.
B: Áno.
  
19:01 K: Tá činnosť nie je založená
na predchádzajúcej znalosti,
  
19:11 ale robím niečo,
a popritom sa učím.
  
19:16 B: To učenia sa mi
ukladá do pamäti.
  
19:19 K: Do pamäti, a tak ďalej.
 
19:23 Takže myšlienka v zásade
nie je pohyb času?
  
19:30 B: V akom zmysle je toto učenie
pohybom času?
  
19:39 Môžete povedať, že keď sa učíme
tak to registrujeme. Však?
  
19:43 A potom to isté učenie
pôsobí na ďalšie skúsenosti,
  
19:47 ktoré ste sa naučili.
 
19:50 K: Áno. Minulosť sa vždy
posúva do súčasnosti. Stále.
  
19:55 B: Áno, a mieša sa a prepletá
so súčasnosťou. K: Áno.
  
19:57 B: A tie dve dokopy
sa znovu registrujú
  
20:00 ako ďalšia skúsenosť.
 
20:02 K: Takže hovoríme, že
čas sa líši od myšlienky,
  
20:08 alebo že čas je myšlienka?
 
20:12 B: Tento pohyb, učenie sa a
premetenie pamäte do praxe
  
20:20 a potom znova - opakovanie,
hovoríme, že je čas,
  
20:22 a to je tiež myšlienka.
Nie?
  
20:25 K: Áno, to je myšlienka.
 
20:30 Existuje čas
bez myšlienky?
  
20:34 B: Povedali by sme, že
fyzicky alebo vo vesmíre,
  
20:38 má čas význam
na rozdiel od myšlienky?
  
20:42 K: Fyzicky, to áno.
Rozumiem tomu.
  
20:45 B: Dobre. Takže hovoríme
v mysli, alebo psychologicky.
  
20:49 K: Z psychologického hľadiska,
 
20:53 pokiaľ existuje
psychologická akumulácia
  
20:56 ako znalosti, ako "ja",
je tam čas.
  
21:00 Je to založené na čase!
 
21:03 B: Všade tam, kde je akumulácia,
je aj čas.
  
21:06 K: Áno, to je ono.
 
21:07 Všade tam, kde je akumulácia
je čas.
  
21:10 B: Zvyčajne hovoríte, že čas je prvý,
a v tom čase hromadíte.
  
21:15 K: No, ja osobne by som to
takto neotočil.
  
21:18 B: Je dôležité vidieť
to je opačne.
  
21:22 Predpokladajme, že neexistuje
žiadna akumulácia, čo potom?
  
21:25 K: Tak - a to je hlavné -
nie je čas!
  
21:30 A pokiaľ budem akumulovať,
zhromažďovať, stávať sa,
  
21:38 je tam proces času.
 
21:41 Ale ak nie je zhromažďovanie,
stávanie sa, žiadna akumulácia,
  
21:46 kde potom
psychologický čas existuje?
  
21:53 B: Možno by sa dalo povedať,
že dokonca aj fyzický čas
  
21:56 musí závisieť na nejakej
fyzickej akumulácii.
  
22:00 Čo ani nepopierame.
 
22:01 Popierame význam
 
22:03 psychologickej akumulácie.
 
22:06 K: To je pravda. Takže myšlienka
 
22:11 je výsledkom
psychologickej akumulácie,
  
22:15 a tá akumulácia,
to zhromažďovanie,
  
22:20 tomu dáva pocit kontinuity.
Čo znamená "čas".
  
22:25 B: Teda, zdá sa,
že je to v pohybe,
  
22:27 hocičo, čo
bolo nahromadené,
  
22:29 reaguje na prítomnosť,
 
22:31 s predstavami
o budúcnosti.
  
22:33 A potom
sa to opäť registruje.
  
22:36 Teraz, akumulácia
toho všetkého registrovaného
  
22:38 je v časovom poradí:
Raz, nabudúce ...
  
22:43 K: Takže hovoríme,
že myšlienka je čas!
  
22:47 B: Alebo že čas je myšlienka.
K: Áno. Tak, alebo tak.
  
22:51 B: Ale hnutie
času je myšlienka.
  
22:54 K: Pohyb času ...
 
22:56 B: Psychologický čas.
 
22:59 K: Pohyb ...
Čo hovoríte, pane?
  
23:02 B: Pohyb psychologického
času, čo je akumulácia.
  
23:06 K: Je čas. B: Je to čas
ale je to aj myšlienka.
  
23:11 Tí dvaja znamenajú to isté.
 
23:14 K: Takže psychologická akumulácia
je myšlienka a čas.
  
23:20 B: Áno. V skutočnosti máme dve
slová, aj keď potrebujeme len jedno.
  
23:24 Pretože máme dve slová,
hľadáme dve veci.
  
23:29 K: Áno. Je tu len jeden pohyb,
 
23:31 ktorými sú čas a myšlienka,
čas plus myšlienka, čas/myšlienka.
  
23:38 A teraz. Vie tá myseľ, ktorá sa roky
pohybuje v týchto medziach,
  
23:45 po celý čas, z toho oslobodiť?
 
23:50 B: Prečo je zviazaná? Pozrime
sa presne, čo drží myseľ?
  
23:54 K: Akumulácia.
 
23:56 B: Áno, ale prečo myseľ
stále hromadí?
  
24:02 K: Myslím, že je to celkom jasné.
Pretože
  
24:05 v akumulácii je bezpečie,
 
24:08 je tam bezpečenie
- očividné bezpečie.
  
24:11 B: To potrebuje trochu diskusiu.
 
24:13 V určitej oblasti, je to dokonca
aj pravda. Hromadenie potravín
  
24:18 môže poskytnúť určitý druh
bezpečnosti.
  
24:21 K: Samozrejme.
 
24:22 B: A pretože nenastal žiadny
rozdiel
  
24:25 medzi vonkajším a vnútorným,
získali sme pocit,
  
24:27 že aj vnútorne môžeme
hromaždiť skúsenosti
  
24:32 alebo nejakú znalosť toho,
čo robiť...
  
24:35 K: Hovoríme,
že vonkajšia potreba
  
24:38 fyzickej akumulácie
pre pocit bezpečia je nutná.
  
24:43 V rovnakom pohyb,
rovnaká myšlienka, rovnaké nutkanie
  
24:48 sa dostáva do poľa
psychického myslenia.
  
24:51 Tam potom kopíte
nádej bezpečia.
  
24:54 B: Áno, v duchu dúfame,
že môžeme hromadiť
  
24:56 prítomné spomienky,
alebo vzťahy,
  
25:01 veci, na ktoré sa môžete spoľahnúť,
princípy, s ktorými rátate.
  
25:07 K: Takže akumulácia,
 
25:11 psychologická akumulácia
je istota, ochrana a bezpečie.
  
25:17 B: Ilúzia, tak ako tak.
 
25:19 K: Ilúzia bezpečia
a v tejto ilúzii žije.
  
25:28 B: Takže sa zdá,
že prvou chybou bolo to,
  
25:31 že človek nikdy nepochopil
rozdiel medzi tým,
  
25:33 čo má robiť vonku a
čo má robiť vo vnútri, nie?
  
25:37 K: Áno. Jedná sa o
rovnaký pohyb, vonkajší a vnútorný.
  
25:39  
 
25:42 B: Ale človek pokračoval v pohybe,
 
25:44 v postupe. Ćo bolo správne
navonok, niesol v duchu
  
25:47 bez toho aby vedel, možno
úplne nevedel,
  
25:49 že to môže
spôsobiť problémy.
  
25:53 K: Tak kde sme teraz?
 
25:57 Človek si toto
všetko uvedomí.
  
26:02 Prišiel do tej miery,
keď hovorí:
  
26:04 "Naozaj sa môžem zbaviť
tohto kumulovania istoty,
  
26:12 mysle a času? "
Psychologického času?
  
26:17 Je to vôbec možné?
 
26:21 B: Keď hovoríme,
že to malo tento pôvod,
  
26:23 potom by mohlo byť
možné to rozobrať.
  
26:26 Ak by to bolo do nás zabudované
nedá sa nič robiť.
  
26:29 K: Určite to nie je do nás zabudované!
 
26:32 B: Väčšina ľudí pôsobí, ako by
verila, že je. K: To je absurdné!
  
26:35 B: Ak to nie je do nás zabudované,
 
26:37 potom eixstuje šanca,
že sa to dá zmeniť.
  
26:41 Pretože istým spôsobom
to bolo do nás zabudované,
  
26:43 na prvom mieste je čas.
 
26:50 K: Keď hovoríme,
že je to zabudované,
  
26:55 potom sme v beznádejnom stave.
 
26:58 B: To je jeden z problémov
ľudí, ktorí využívajú evolúciu.
  
27:03 Veriac v evolúciu
 
27:06 dúfajú, že sa dostnú von
z tejto statickej hranice.
  
27:09 Neuvedomujú si, že
evolúcia je to isté.
  
27:13 Že je to ešte horšie,
že je to práve to,
  
27:16 čo vytvorilo pascu.
 
27:21 K: Tak som prišiel do tohto bodu,
ako ľudská bytosť.
  
27:26 Uvedomil som si to všetko.
 
27:29 Som si plne vedomý
toho čo to spôsobuje,
  
27:37 a moja ďalšia otázka znie:
 
27:41 Môže táto myseľ ísť ďalej
z tejto oblasti, úplne,
  
27:48 a vstúpiť, snáď,
do úplne inej dimenzie?
  
27:57 A povedali sme ...
 
28:02 To sa môže stať len
v prípade, že je tam vľad -
  
28:05 - ktorým sme prešli.
 
28:08 B: Áno, a zdá sa,
že vhľad navstáva
  
28:11 keď sa na to človek pýta
dopodrobna.
  
28:16 Človek vidí, že to nedáva zmysel.
 
28:20 K: Takže, nahliadnuť do toho
 
28:23 a vidiac jeho obmedzenia,
idem ďalej.
  
28:27 Čo je ďalej?
 
28:36 O tom sme sa trochu rozprávali,
 
28:38 a to nielen v Ojai, ale aj tu.
 
28:59 B: Cítili sme, že sa to dá veľmi
ťažko vyjadriť slovami,
  
29:04 ale myslím si, že sme si povedali, že
s neajko to musíme urobiť, že?
  
29:09 K: Myslím, že to musíme
dať do slov.
  
29:12 B: Mohli by ste povedať prečo?
Pretože mnoho ľudí môže mať pocit,
  
29:15 by sme to mali nechať tak.
Úplne bez slov.
  
29:26 K: Môžeme povedať,
slovo nie je vec,
  
29:32 akýkoľvek popis
nie je reálny,
  
29:36 nie je to pravda, akokoľvek
to ozdobíte alebo potlačíte,
  
29:40 slovo nikdy nie je ono.
 
29:44 Uznávajúc to, potom
čo je tam za tým všetkým?
  
29:51 Môže moja myseľ byť taká ...
bez túžby?
  
29:59 Tak aby som si nevytvárala ilúziu,
že niečo existuje mimo toho?
  
30:03 B: Potom, v tejto otázky
túžby,
  
30:05 túžba musí byť
v tomto časovom procese.
  
30:08 K: Samozrejme, túžba je čas.
 
30:11 B: Pretože eistujú veľmi
jemné formy túžby,
  
30:14 tak ako aj zjavné formy ...
 
30:19 K: Koniec koncov, bytie, stávanie sa,
sú stavané na túžbe.
  
30:26 B: Je to jedno a to isté.
Naozaj!
  
30:28 B: Áno. Je to jedno a to isté.
Naozaj!
  
30:31 Teraz, keď má človek vhľad,
 
30:32 - nerád používam to slovo
znovu a znovu -
  
30:36 vhľad do toho,
do celého pohybu túžby,
  
30:40 a jej schopnosť vytvárať
ilúzie, je to skončené!
  
30:51 B: Áno.
Myslím, že by sme možno mali,
  
30:56 pretože sa jedná o veľmi dôležitý
bod, mali by sme sa snažiť povedať
  
31:00 niečo viac o túžbe.
 
31:02 Ako tento vnútorný,
tento proces akumulácie,
  
31:07 ako sa prejavuje mnohými spôsobmi.
 
31:12 Mali by sme si povedať,
že ako hromadíte,
  
31:17 prichádza pocit,
že niečo chýba.
  
31:19 Cítite,že
by ste mali mať viac,
  
31:21 niečo skončiť,
dokončiť.
  
31:23 Hocičo hromadíte,
nie je to kompletné.
  
31:28 K: Pane, mohli by sme sa najprv
vrátiť k otázke stávania sa,
  
31:31 ako sa do toho dostáva túžba?
 
31:34 Prečo je to tak, že všetky ľudské
bytosti, po celom svete,
  
31:39 majú túto potrebu stať sa?
 
31:44 Navonok to celkom chápem.
 
31:46 B: Musíme sa stať
silnejší a silnejší.
  
31:48 K: Fyzicky rozvíjať svoje svaly ...
 
31:51 B: Jazyk, logiku ...
 
31:53 K: A tiež lepšiu prácu,
väčšie pohodlie a tak ďalej.
  
32:02 Ale kde je
semeno v ľudskej mysli
  
32:08 snažíiť sa, aby som sa stal ...
osvietený
  
32:13 - používajme teraz toto slovo -
 
32:15 snažiť sa stať sa lepším,
alebo byť lepším?
  
32:22 B: Musí existovať pocit
nespokojnosti
  
32:24 čo už je tam.
To je jedna vec.
  
32:27 K: Je to nespokojnosť?
 
32:29 B: Človek cíti, že by chcel
byť kompletný.
  
32:34 Predpokladajme, že nazhromaždil
spomienky na radosť,
  
32:37 ale tieto spomienky
už nie sú dostačujúce,
  
32:41 cíti, že
treba niečo viac.
  
32:44 K: Je to ono?
 
32:46 B: Získať viac,
je jedna z otázok,
  
32:50 a nakoniec cíti
že musí mať všetko,
  
32:54 konečné.
 
32:59 K: Nie som si vôbec istý,
či slovo "viac"
  
33:03 nie je skutočným tŕňom.
 
33:06 B: Slovo "viac"?
K: Áno, viac.
  
33:10 Viac, ja budem viac,
budem mať viac.
  
33:14 Stanem sa
- celý tento pohyb
  
33:18 posúvania sa v pred, získavania,
 
33:23 porovnávania, postupujúc,
dosiahnutia
  
33:25 - z psychologického hľadiska.
 
33:27 B: Slovo "viac" je len implicitné
 
33:30 v zmysle
slova "akumulovať".
  
33:33 Ak hromadíte,
budete musieť hromadiť stále viac,
  
33:36 inak sa to nedá.
 
33:38 K: Tak prečo je toto semeno
v ľudskej mysli?
  
33:42 B: Nevidí, že toto "viac"
je zle, vnútorne.
  
33:50 Ak začal navonok
používať termín "viac"
  
33:53 a potom ho vykonával vo vnútri,
 
33:54 nevidel
aké je to deštruktívne.
  
33:58 K: Prečo? Prečo? Prečo?
 
34:01 Prečo pomerne inteligentní filozofi
a náboženskí ľudia
  
34:05 ktorí strávili veľkú časť
svojho života v dosahovaní,
  
34:11 prečo nevideli
túto veľmi jednoduchú vec?!
  
34:17 Veľkí intelektuáli
a takzvaní ...
  
34:22 evolučný koncept,
prečo nevideli
  
34:26 tento jednoduchý fakt, že
tam, kde sa hromadí,
  
34:31 tam musí byť viac.
 
34:33 B: Videli to, ale nevideli
v tom nič zlé.
  
34:35 K: No, nie som si istý, že to vidia.
 
34:37 B: Zdá sa, že sa snažia získať viac,
 
34:40 snažia sa dosiahnuť
lepší život.
  
34:42 Devätnáste storočie
bolo storočie pokroku,
  
34:46 zlepšovalo sa po celú dobu.
 
34:48 K: Dobre,
ale smerom von.
  
34:50 B: Ale cítili, že sa človek bude
zlepšovať aj v duchu.
  
34:56 K: Ale prečo sa na to
nikdy nespýtali?
  
34:59 B: Prečo by sa nato pýtali?
 
35:05 K: Očividne, je tu neustály boj,
za viac.
  
35:11 B: Ale oni si mysleli,
že je to nevynutné pre pokrok.
  
35:15 K: Ale je to pokrok?
 
35:17 B: Môžeme si to vyjasniť? Predpokla-
dajme, že by ste mali odpovedať
  
35:20 nejakému optimistovi z devätnásteho
storočia.
  
35:23 Ten človek sa snaží
vo vývoji po celú dobu,
  
35:25 byť lepší vnútorne
ako navonok.
  
35:28 K: Priznajme si to. Navonok.
B: Mohol by to urobiť.
  
35:34 K: Navonok. To isté
nutkanie byť "lepší"
  
35:39 ho posunulo do
psychologickej oblasti.
  
35:44 B: Môžeme si vyjasniť,
 
35:45 prečo to škodí
v psychologickej oblasti?
  
35:50 K: Škodí to - počkať chvíľu,
premyslím si to.
  
35:55 Čo je zlé na akumulácii,
psychologicky? Ó áno!
  
36:03 Rozdeľuje to.
 
36:09 B: Čo to rozdeľuje?
 
36:11 K: Samotná povaha akumulácie
 
36:16 prináša rozdelenie
medzi mnou, tebou a nimi.
  
36:21 B: Mohli by sme si to vyjasniť?
Jeto to rozhodujúci bod.
  
36:24 Vidím jednu vec:
Predpokladajme,
  
36:26 že ty hromadíš jedným spôsobom
a ja hromadím svojím.
  
36:29 K: A on, ona,
hromadia iným spôsobom.
  
36:33 B: A potom sa snažíme vnútiť
bežný spôsob hromadenia,
  
36:35 a je tam ďalší konflikt.
 
36:37 K: Čo je nemožné!
Čo nikdy sa nekoná.
  
36:40 B: Hovoria, že každý
by mal byť viac ... K: Áno, áno.
  
36:46 Nazhromaždil som
psychologicky ako Hind.
  
36:53 A ďalší nazhromaždil
ako moslim.
  
36:57 B: Existuje tisíce
rozdelení.
  
36:59 K: Tisíce rozdelení.
 
37:00 B: Dalo by sa povedať,
v jednej profesii alebo v inej.
  
37:02 K: Tisíce rozdelení!
 
37:05 Preto hromadenie, v samotnej
podstate rozdeľuje ľudí.
  
37:12 A teda konflikt.
 
37:15 B: Každý človek hromadí
svojim konkrétnym spôsobom
  
37:17 ktorý sa líši
od spôsobu niekoho iného.
  
37:20 Neviete hromadiť
rovnakým spôsobom.
  
37:23 K: Nevieme?
Tak to poďme všetci skúsiť!
  
37:25 B: To nefunguje, pretože všetci
už majú iný ...
  
37:29 K: Samozrejme.
 
37:31 B: ... vzťah,
bez ohľadu na to, čo robíte.
  
37:34 K: Takže môžeme potom povedať:
 
37:38 v hromadení človek hľadal
psychologická bezpečnosť,
  
37:43 a tá bezpečnosť,
v hromadení
  
37:48 je faktor ľudského delenia.
Z psychologického hľadiska.
  
37:52 B: Áno, každý pokus hromadiť
rozdelí.
  
37:57 V súčasnej dobe niektorí
sociológovia, ako Karl Marx,
  
38:00 povedal, že to bolo
toto hromadenie kapitálu
  
38:04 niektorými ľuďmi, ktoré si ho
rozdelili od ostatných ľudí,
  
38:08 ktorý spustil obrovský konflikt.
 
38:13 K: Tak sme si povedali, prečo
ľudské bytosti zhromažďujú,
  
38:20 bez toho aby si uvedomili dôsledky.
 
38:27 A uvedomiac si to, je
jmožné prestať hromadiť?
  
38:34 Myslím, že je to úžasné!
 
38:38 B: Áno, ľudská myseľ
automaticky hromadí.
  
38:43 K: Prečo? Pre veľmi jasný
a jednoduchý dôvod.
  
38:48 V hromadení, navonok,
sa cíti v bezpečí.
  
38:57 B: Možno by sa dalo povedať, že
dostaním sa do tejto pasce
  
39:00 to bolo veľmi ťažké pre myseľ
sa dostať z toho von,
  
39:03 už sa tým zaoberala.
 
39:05 Myseľ je naplnená týmto
procesom hromadenia,
  
39:08 a je pre ňu nemožné to vidieť.
 
39:11 K: Predpokladajme, že moja myseľ je
naplnená týmto procesom hromadenia,
  
39:16 čo sú psychologické poznatky,
to všetko. Dá sa to skončiť?
  
39:21 Samozrejme, že dá!
 
39:24 B: Ak sa myseľ
dostane ku koreňu problému..
  
39:27 K: Samozrejme môže,
 
39:29 čo znamená:
Je to ilúzia,
  
39:33 že v hromadení
je bezpečnosť.
  
39:37 B: Človek to môže vidieť
na určitej úrovni.
  
39:40 jeden to opisuje,
nie intelektuálne,
  
39:43 skôr by som povedal,
ako mapu.
  
39:46 Človek nakreslil mapu
celého tohto procesu.
  
39:50 Potom otázkou je:
Keď máte mapy
  
39:52 musíte byť teraz schopný
vidieť krajinu.
  
39:56 Vidieť, čo je na mape.
 
39:58 K: Áno. Keď sa
pozeráte na mapu,
  
39:59 nevidíte krajinu.
 
40:02 B: Nie, mapa môže byť užitočná,
ale to nestačí.
  
40:09 A teraz hovoríme,
 
40:12 že túžba je to, čo drží ľudí
aby v tom pokračovali.
  
40:16 K: Nielen túžba, ale aj tento
hlboko zakorenený pocit hromadiť.
  
40:23 B: Ako veverička. K: Ako veverička.
Pre budúcnosť, pre bezpečnosť.
  
40:33 To a túžba idú ruka v ruke.
Však?
  
40:38 B: Narastá to
do intenzívnej túžby.
  
40:42 K: Takže túžba, plus hromadenie
 
40:47 je faktorom rozdelenia,
konfliktu, atď.
  
40:53 B: V skutočnosti môžete povedať, že
slovo túžba znamená "potreba".
  
40:58 Človek cíti, že musí hromaždiť,
pretože potrebuje.
  
41:01 K: On potrebuje, áno.
Teraz sa pýtam. Dá sa s tým prestať?
  
41:08 Ak to skončí cez činnosť
alebo vôľu, je to stále tá istá vec.
  
41:14 B: To je súčasť túžby.
 
41:17 K: Ak to skončí vďaka trestu
či odmeny, je to stále to isté.
  
41:25 Takže ľudská myseľ to vidí
a dáva všetko stranou. Že?
  
41:34 Ale je myseľ
oslobodená od hromaždenia?
  
41:41  
 
41:50 Áno, pane, myslím, že je,
že môže byť.
  
41:55 To znamená, že nemá žiadne
psychologické poznatky. Vôbec.
  
42:03 Poznanie je hromaždenie.
 
42:10 B: Musíme vziať do úvahy,
 
42:13 že vedomosti zachádzajú ďalej
 
42:16 ako sa obyčajne považuje.
 
42:18 B: Nie len....K: Teoretické vedomosti,
skúsenosť - samozrejme!
  
42:23 B: Ale v hromadení...
Napríklad,
  
42:30 poznajúc tento mikrofón,
ste si o ňom vybudoval predstavu,
  
42:35 a všetko s tým súvasiace,
a človek očakáva pokračovanie.
  
42:40 Ak máte poznanie o sebe,
budujete si predstavu o sebe.
  
42:46 K:Môže človek poznať sám seba?
 
42:48 B: Nie. Ak si myslíte, že máte,
 
42:50 ak si človek myslí,
že vie,
  
42:53 aký je,
 
42:55 premieňa si predstavy,
s očakávaním...
  
42:59 K: Ale koniec koncov, ak sa
poznáte,
  
43:02 už ste si vybudovali predstavu!
 
43:05 B: To je rovnaké.
Tendencia je,
  
43:07 je tam prenos toho,
čo robíte s vonkajškom.
  
43:10 Ako pozorujete tento mikrofón
budujete si vedomosti,
  
43:14 ktoré vstupujú do vášho obrazu.
Do vášho vnímania.
  
43:18 Potom hovoríte: To isté urobím
sám so sebou.
  
43:21 Poznám toho človeka
ktorým by som mal byť, alebo som,
  
43:24 a to narastá,
narastá veľa hromadenia,
  
43:28 vo formách, ktoré bežne
nenazývame vedomosti.
  
43:32 Napríklad, preferencie,
ľubovôle a nevôle.
  
43:38 K: Ale akonáhle si uvedomíte
psychologické hromadenie,
  
43:46 akože poznanie je ilúzia
a je deštruktívne,
  
43:50 a spôsobuje
nekonečnú bolesť a utrpenie,
  
43:56 keď to vidíte, je to skončené!
 
43:58 B: Keď to hovoríte,
veľmi často slovo "vedomosť"
  
44:04 nezahrňuje
všetko to, čo tam musí byť zahrnuté.
  
44:09 Mohol by som povedať, OK, viem.
Niektoré veci v znalostiach
  
44:14 a je pochabé budovať
vedomosti o sebe,
  
44:18 ale potom môžu existovať
iné druhy vedomostí,
  
44:20 ktoré nepoznáme ako
vedomosti ...
  
44:23 K: Aké ďalšie vedomosti človek má?
 
44:28 Preferencie, ako páči sa mi
a nepáči sa mi.
  
44:31 K: Predsudky.
B: Zvyky. Áno.
  
44:33 K: Zvyky. To všetko je v
obraze, ktorý si človek vytvoril.
  
44:45 B: Áno. Človek sa vyvinul
takým spôsobom, že
  
44:49 tento obraz sa zdá byť
mimoriadne reálny.
  
44:52 A preto jeho kvality
sa nezdajú byť znalosťami.
  
45:00 K: Dobre, pane.
Takže sme si povedali,
  
45:04 že hromadenie je čas,
hromadenie je bezpečnosť,
  
45:10 a tam, kde je
psychologické hromadenie,
  
45:13 tam musí existovať rozdelenie.
 
45:17 Myšlienka je pohyb medzi konkrétnym
a všeobecným.
  
45:22 A myšlienka je tiež zrodená
z predstavy,
  
45:25 z toho, čo bolo nahromadené.
 
45:29 To všetko je vnútorný stav človeka.
 
45:39 Je to vo mne hlboko zakorenené.
 
45:43 B: Áno, fyzicky i psychicky.
 
45:45 K: Všetko dokola. Vidím že fyzicky
je to istým spôsom nevyhnutné.
  
45:50 B: Ale je to prehnané, fyzicky.
 
45:53 K: Človek môže preháňať v hocičom.
 
45:56 Ale z psychologického hľadiska, keď
si to uvedomím, čo mám s tým robiť?
  
46:03  
 
46:07 Ako ja, ktorý zhromažďoval
po tisícročia
  
46:12 - konkrétne a všeobecne,
čo bolo zvykom -
  
46:17 ako mám, nielen
rozpoznať ten zvyk,
  
46:21 a keď ho rozpoznám,
 
46:24 ako to mám
skončiť?
  
46:32 To je dobré otázka.
BY: Áno.
  
46:43 K: Akú rolu v tom zohráva
ineligencia?
  
46:50 Chápate, čo tým myslím?
 
46:51 B: Musí tam byť inteligencia,
aby sme to videli.
  
46:55 K: Je to inteligencia?
 
46:58 Existuje takzvaná
všeobená inteligencia,
  
47:01 alebo je ineligenia niečo úplne iné?
 
47:05 B: Neviem, čo ľudia väčšinou myslia
tou ineligenciou,
  
47:10 ale ak tým myslia iba kapacitu...
 
47:12 K: Rozoznať, rozlíšiť,
 
47:16 riešiť...
B: Používať logiku.
  
47:18 K:...technické problémy,
ekonomické problémy,
  
47:21 hovoril by som tomu čiastočná
inteligencia, nie naozaj ...
  
47:26 B: Dalo by sa to nazvať,
schopnosť mysle.
  
47:27 K: Schopnosť mysle, v poriadku,
schopnosť mysle.
  
47:31 Ale inteligencia - počkajte chvíľu,
to sa snažím zistiť.
  
47:36 Uvedomujem si toto:
hromadenie, rozdelenie, bezpečnosť,
  
47:46 všeobecná a konkrétna
myseľ.
  
47:53 Vidím dôvod toho všetkého,
logiku všetkého.
  
47:59 Ale logika, rozum a
vysvetlenie neukončí túto vec.
  
48:06 Niečo ďalšie je potrebné.
Je to inteligencia?
  
48:14 Snažím sa na chvíľu vzdialiť
z vhľadu.
  
48:19 B: Neopakujme to slovo toľko.
K: Príliš.
  
48:31 Je inteligencia
spojená s mysľou?
  
48:39 B: Nevieme, čo si predstavujete
pod slovom "spojená"?
  
48:42 K: Súvisí s ňou.
Je súčasťou myslenia.
  
48:46 Je to výsledkom
veľmi jasných, presných, exaktných
  
48:53 logických záverov mysle.
 
48:56 B: Nie, to by aj naďalej
bolo stále viac a viac zručností.
  
48:59 K: Schopností. Súhlasím. Áno.
 
49:02 B: Aspoň naznačujeme,
že inteligencia je inej kvality.
  
49:11 K: Je to inteligencia
vzťahujúce sa k láske?
  
49:18 B: Povedal by som, že idú
ruka v ruke.
  
49:21 K: Áno, pomaly sa k tomu
dostávam.
  
49:25 Pochopil som ...
uvedomil som si, že všetko
  
49:29 o čo sme diskutovali dnes ráno,
 
49:32 a prišiel som k prázdnej stene,
 
49:37 pevnej stene,
za ktorú sa neviem dostať.
  
49:41 A v pozorovaní,
hľadaním, skúmaním okolo toho,
  
49:46 som sa dostal k slovu
"Inteligencia".
  
49:52 A vidím, že takzvaná
inteligencie mysle,
  
49:57 zručnosť a to všetko,
nie je inteligencia.
  
50:01 Takže sa pýtam ďalej:
 
50:03 Je to inteligencia spojená,
alebo príbuzná, alebo časť lásky?
  
50:22 Človek nemôže hromadiť lásku.
Však?
  
50:28 B: Ľudia by sa mohli pokúsiť.
 
50:30 K: To znie hlúpo!
 
50:32 B: Ľudia sa snažia
zaručiť si lásku.
  
50:35 K: To je všetko, romantický nezmysel.
Teáter.
  
50:40 Nemôžete hromadiť lásku,
 
50:45 môžete je spojiť
s nenávisťou, to všetko.
  
50:52 Takže je to úplne niečo
iné, než láska.
  
50:57 A má tá láska inteligenciu?
Ktorá potom funguje - sledujete? -
  
51:06 ktorá potom rozoberie múr?
Ja neviem, či ... B: Áno.
  
51:36 K: Dobre, poďme začať odznova.
 
51:38 Neviem, čo je to láska.
 
51:44 Poznám všetko to fyzické,
uvedomujem si to:
  
51:49 potešenie, túžba, hromadenie,
spomienky, predstavy,
  
51:53 to nie je láska. To všetko.
Uvedomil som si to už dávno.
  
52:00 Ale dostal som sa k bodu,
 
52:03 kde je táto stena tak obrovská,
že ju neviem preskočiť.
  
52:09 Takže nelovím okolo,
 
52:15 aby som zistil, či existuje
iný pohyb,
  
52:19 ktorý nie je vytvorený človekom.
 
52:23 A ten pohyb môže byť láska.
 
52:27 - Ľutujem, že používam toto slovo.
Budeme ho nateraz používať.
  
52:34 Pretože to slovo bolo
tak pokazené a zneužité.
  
52:39 B: Hovoríte, že láska je pohyb,
nie je to len pocit. K: Nie, nie!
  
52:45 B: Myseľ môže zahŕňať pocit,
ale nie je to pocit.
  
52:51 K: Takže tá láska, s jej
inteligenciou, je ten faktor,
  
52:59 ktorý zbúra, alebo rozpustí,
alebo rozbije tú stenu?
  
53:12 Nie: "Ja ťa ľúbim" , alebo
"Ľúbiš ma?". Že?
  
53:18 Nie je to všeobecné či konkrétne.
Je to niečo mimo. Že?
  
53:25 B: Áno, to je ono ...
 
53:28 Ďalšia črta
človeka je,
  
53:31 že chce lásku konkretizovať,
 
53:36 na konkrétne veci alebo
na jednotlivcov...
  
53:40 K: Myslím, že keď človek miluje
s tou inteligenciou
  
53:43 pokrýva to celok.
Nie je to konkrétne alebo všeobecné.
  
53:48 - Je to tak?
 
53:50 Je svetlo.
Neexistuje konkrétne svetlo.
  
53:59 Dobre.
Potom, ak je to ten faktor,
  
54:04 ktorý zborí múr
ktorý je predo mnou,
  
54:12 potom ...
Nepoznám tú lásku.
  
54:20 Ako ľudská bytosť,
ktorá dosiahla určitý bod,
  
54:26 neviem ďalej zistiť,
čo je to láska. Čo mám robiť?
  
54:33 Čo je...
- nie "robiť" alebo "nie robiť" -
  
54:40 ale aký je
stav mojej mysle.
  
54:44 Keď som si uvedomil,
každý pohyb na tejto strane múru,
  
54:52 stále posilňuje stenu
- že?
  
54:56 Tak si to uvedomujem,
a skrz meditáciu, atď.,
  
55:03 nie je žiadny pohyb.
Ale myseľ nemôže ísť za to.
  
55:09 Ale ty si prišiel a hovoríš: "Pozri,
 
55:14 tá stena sa dá rozpustiť,
zlomiť,
  
55:20 ak máš tú vlastnosť
lásky s inteligenciou. "
  
55:25 A ja hovorím: "Výborne,
ale neviem, čo to je! "
  
55:31 Čo mám robiť? Nemôžem robiť nič!
Uvedomujem si to.
  
55:38 Nech robím, čo robím, je to stále v rámci
tejto strany múru, že?
  
55:45 Takže som zúfalý?
 
55:54 Zrejme nie. Pretože,
ak som zúfalý a v depresii,
  
55:58 stále sa
pohybujem v rovnakej oblasti.
  
56:04 Takže to všetko prestalo.
 
56:08 Uvedomujúc si to, nemôžem
nič robiť,
  
56:15 akýkoľvek pohyb,
čo sa odohráva v mojej mysli?
  
56:20 Sledujete pane, čo sa pýtam?
 
56:23 Je to správne?
Myslím, že je to celkom logické.
  
56:27 Uvedomujem si,
že nemôžem nič robiť!
  
56:34 Takže čo sa stalo
s kvalitou mojej mysle,
  
56:39 ktorá sa vždy pohybovala
aby zhromažďovala aby sa stala ...
  
56:47 To všetko prestalo.
 
56:50 Vo chvíli, keď som si uvedomil,
že nemôžem ... Žiadny pohyb, že?
  
56:57 Je to vôbec možné?
Alebo žijem v ilúzii?
  
57:06 Naozaj som prešiel tým všetkým,
 
57:10 aby som prišiel k tomuto bodu,
alebo zrazu hovorím: Musím byť ticho!
  
57:16 Neviem
či sa dobre vyjadrujem?
  
57:19 B: Áno, to je časť
toho istého procesu.
  
57:21 K: Rovnaký proces.
B: Premietanie z minulosti.
  
57:27 K: Tak moja myseľ ...
 
57:39 Je v mojej mysli revolúcia?
 
57:43 Revolúcia v tom zmysle,
 
57:46 že sa ten pohyb
úplne zastavil?
  
58:01 A ak áno, je láska
niečo za tou stenou?
  
58:09 B: Mohlo by to znamenať hocičo.
 
58:11 K: Samozrejme, že by mohlo.
 
58:13 B: Samotná stena je
produktom procesu
  
58:16 čo je ilúzia.
 
58:18 K: Presne tak.
Tak si uvedomujem,
  
58:21 že tá stena je tento pohyb.
 
58:25 Takže,
keď sa toto hnutie skončí,
  
58:28 tá kvalita inteligencie,
láska a tak ďalej, je tu!
  
58:34 V tom je celý vtip.
 
58:45 B: Áno, dalo by sa povedať,
pohyb končí vtedy,
  
58:48 keď hnutie vidí,
že to nemá žiadny zmysel.
  
58:56 K: Takzvane
vidí nebezpečenstvo.
  
59:05 B: No, mohlo by to byť.
 
59:07 K: Áno. Akékoľvek nebezpečenstvo
si vyžaduje
  
59:11 určitú dávku uvedomenia.
 
59:14 Ale ako ľudská bytosť
som si nikdy neuvedomil
  
59:17 že ten proces hromadenia
je obrovské nebezpečenstvo.
  
59:23 B: Pretože vyzerá ako
podstata bezpečnosti.
  
59:28 K: Prichádzaš
a hovoríš mi to,
  
59:34 a ja ťa veľmi pozorne
počúvam,
  
59:38 a vlastne vnímam
to nebezpečenstvo.
  
59:50 A vnímanie je súčasťou lásky,
všakže? A .. Začínam to chápať.
  
59:59 B: Naznačujete,
že láska je druh energie
  
1:00:02 ktorá nie je špecifická
alebo všeobecná,
  
1:00:06 a že môže na chvíľu
obklopiť určité veci.
  
1:00:13 K: Takže vnímanie bez
akéhokoľvek motívu,
  
1:00:16 bez akéhokoľvek smeru, atď.,
 
1:00:20 Vnímanie múru
ktorý bol postavený
  
1:00:24 týmto pohybom hromadenia,
 
1:00:29 samotná predstava, že
je to inteligencia a láska. Že?
  
1:00:40 Mali by sme prestať. Je
pol jednej. B: Dobre!
  
1:00:55 K: Mali by sme pokračovať?
 
1:00:57 B: Ako sa cítite?
Možno v najlepšom treba prestať.
  
1:00:59 K: Lepšie prestať.
Dostali sme sa k podstate.
  
1:01:02 Kedy sa stretneme znova?
B: Vo štvrtok, za dva dni.
  
1:01:10 K: Dobre, pane!