Krishnamurti Subtitles home


OJBR80CB12 - Inteligencia lásky
12. konverzácia s Davidom Bohmom
Brockwood Park, UK
16. September, 1980



0:29 K: This is a dialogue which we have had in Ojai, California. We had there eight dialogues, Dr Bohm and myself, and two here, and one day before yesterday. So may we continue with that dialogue. Should anybody join this or not at all? We’re asking if anybody feels like joining this, unless it is very, very serious, would they join, or if they don’t want to, it’s all right. So it’s a conversation between Dr Bohm and myself. Let’s get on with it. K: Jedná sa o dialóg, ktorý sme mali v Ojai, v Kalifornii. Mali sme tam osem dialógov, Dr Bohm a ja, a dva tu, a jeden predvčerom. A tak môžeme pokračovať s týmto dialógom. Mal by sa niekto pripojiť, alebo nie? Pýtame sa, či sa chce niekto pridať, pokiaľ to nie je veľmi ťažké, môžu sa pridať, alebo ak nechcú, je to v poriadku. Takže je to koverzácia medzi doktorom Bohmom a mnou. Pusťme sa do toho.
1:49 We were saying the other day, a human being, who has worked his way through all the problems of life, both physical and psychological, and has really grasped the full significance of freedom from psychological memories and conflicts and travails, he comes to a point where the mind finds itself free but hasn’t gathered that supreme energy to go beyond itself. That’s what we were discussing the other day. Can we go on from there? Right, sir?

B: Yes. 		Minule sme hovorili o tom, že ľudská bytosť, ktorá si prešla všetkými problémami v živote, aj fyzickými aj psychickými, a naozaj pochopila plný význam oslobodenia sa z psychologických spomienok konfliktov a starostí, prichádza do bodu, kedy sa myseľ ocitá slobodná, ale nemá dosť vrcholnej energie ísť ďalej za seba. To je to, o čom sme minule diskutovali. Môžeme začať odtiaľ? Dobre pane? B. Áno.
3:05 K: Can the mind really – mind, brain, the whole psychological structure – be ever free from all conflict, from all shadow of any disturbance? K: Môže myseľ naozaj - myseľ, mozog, celá tá psychologická štruktúra- byť niekedy bez akéhokoľvek konfliktu, bez všetkých povedomých aspektov, akéhokoľvek rušenia?
3:27 B: Self-disturbance. B: Emočná- porucha.
3:30 K: Self-disturbance. Can it ever be free? Or the idea of complete freedom is an illusion. K: Emočná porucha. Dá sa bez toho byť? Alebo je myšlienka totálnej slobody ilúzia?
3:41 B: Yes, that’s one possibility. B: Áno, je to jedna z možností.
3:44 K: One possibility. K: Jedna z možností.
3:48 B: Some people may say we could have partial freedom. B: Niektorí ľudia môžu povedať, že by sme mohli mať čiastočnú slobodu.
3:51 K: Yes, partial freedom. Or human condition is so determined by the past, by its own conditioning, it can never free itself from it – some of those intellectual philosophers have stated this. K: Áno, čiastočnú slobodu. Alebo ľudský stav je tak podmienený minulosťou, svojou vlastnou podmienenosťou, že sa nikdy nebude dať oslobodiť, Niektorí z týchto intelektuálnych filozofov to tvrdia.
4:12 B: Some people feel that’s the case. B: Niektorí ľudia majú pocit, že to tak je.
4:16 K: And really the deep non-sectarian religious people – there must be some who are totally free from all organised religions and beliefs, rituals, dogmas – they have said it can be done. Very few have said this. K: A naozaj. Nenábožensky založení ľudia - musí existovať niekto, kto je úplne oslobodený od všetkých tých organizovaných náboženstiev, presvedčení, rituálov, dogiem - hovoria, že sa to dá. Len veľmi málo ľudí to tvrdí.
4:39 B: Those who have said it is done through reincarnation. And in addition, that group says it will take a very long time. B: Niekotrí hovoria, že sa to dá cez reinkarnáciu. A na dôvažok, tá skupina hovorí, že to bude trvať dlho.
4:47 K: Yes, they say it will take a very long time. You must go through various lives and suffer and go through all kinds of miseries, and ultimately, you come to that. But we are not thinking in terms of time. We’re asking, a human being, granting, knowing or aware that he is conditioned, deeply, profoundly, so that his whole being is that, can it ever free itself? And if it does, what is beyond? That’s what we were coming to. K: Áno, hovoria, že to bude dlho trvať. Musíte prejsť mnohými životmi a trpieť a prechádzať si utrpením, a nakoniec sa k tomu dostanete. Ale my nerozmýšľame v medziach času. My sa pýtame: Ľudská bytosť, dajme tomu, ktorá vie, je si vedomá podmienenia, hlboko, do podstaty, že celé jej bytie, je tým, či sa dá oslobodiť? A ak áno, čo je potom? To je , o čo nám ide.
5:40 Would that question be reasonable or valid, unless the mind has really finished with it, finished all the travail of life? As we said the other day, our minds are man-made. And is there a mind which is not man-made? Right, sir? That’s what we came to. How shall we find this out? We all know the man-made mind, with its consciousness, with all its content and so on. Need we go through that? No. Bola by táto otázka rozumná alebo platná, pokiaľ by to myseľ naozaj ukončila, ukončila, celé trápenie života? Ako sme si minule povedali, ludská myseľ je tvorená človekom. A či existuje taká myseľ, ktorá ním nie je tvorená? Že pane? O tom sme hovorili. Ako to zistíme? Všetci poznáme, človekom tvorenú myseľ. S jej vedomím, s jej obsahom atď. Musíme o tom hovoriť?
6:33 B: We’ve done that already. B: Už sme o tom hovorili.
6:35 K: It’s a man-made mind. It is possible that it can free itself from its own man-made mechanical mind. K: Je to človekom tvorená myseľ. Je možné, aby sa oslobodila z jej vlastnej mechanickej mysle?
6:51 B: There is a difficult thing to express there, which is, if this mind is totally man-made, totally conditioned, then in what sense can it get out of it? This is the kind of thing to say, if you said that it had at least a possibility of something beyond... B: To je ťažko vyjadriť, čo znamená, že ak je táto myseľ tvorená človekom a je úplne podmienená, aký zmysel to má? Je to trochu akoby sme hovorili, že ak existuje aspoň nejaká možnosť niečoho, čo ja potom...
7:14 K: Then it becomes a reward, a temptation, a thing to be... K: Potom príde odmena, pokušenie, vec byť...
7:21 B: I think the question is to be able to put this consistently, logically: there seems to be an inconsistency in saying the mind is totally conditioned and yet it’s going to get out. I’m not saying it is inconsistent but it may appear to be inconsistent. B: Myslím, že otázka je: aby bolo možné, robiť to dôsledne, logicky: zdá sa, že je v tom rozpor, keď hovoríme že myseľ je úplne podmienená a napriek tomu sa z toho vie dostať. Nehovorím, že je to v rozpore, ale môže to tak vyzerať.
7:44 K: I understand that question, but if one admits that there is a part which is not conditioned, then we enter into quite another... K: Rozumiem otázke, ale ak človek pripustí, že existuje časť ktorá nie je podmienená, tak sa dostaneme k úplne niečomu inému...
7:56 B: Yes, that’s another inconsistency. B: Áno. To je ďalší rozpor.

K: Áno, k ďalšiemu rozporu.
8:01 K: Yes, into another inconsistency. In our discussions, we’ve said, the mind, being deeply conditioned, it can free itself through insight – that is the real clue to this. Would you agree to that?

B: Yes. 		V našej diskusii sme si povedali, že myseľ, ktorá je hlboko podmienená, sa vie oslobodiť skrz vhľad - to je skutočný záchytný bod. Súhlasili by ste s tým? B. Áno.
8:22 K: That insight – we went into what it is, the nature of it – can that insight uncondition the mind completely, wipe away all the illusions, all the desires and so on, can that insight completely wipe it out? Or is it partial? K: Ten vhľad - povedali sme si, čo to je, jeho podstatu - či ten vhľad vie úplne zrušiť to podmienenie, zmazať všetky ilúzie, všetky túžby atď., Či to vie ten vhľad úplne zmazať? Alebo len čiastočne.
8:58 B: The first point is, if we say mind is not static – if one says it’s totally conditioned it suggests something static, which would never change. Now, if we say the mind is always in movement, then it seems in some way it becomes impossible to say what it is at this moment, and to say it has been totally conditioned. B: Po prvé, ak hovoríme, že je myseľ statická, - ak poviem, že je úplne podmienená, to naznačuje niečo statické, niečo, čo sa nikdy nedá zmeniť. Teraz, ak hovoríme, že myseľ je stále v pohybe, istým spôsobom to potom vyzerá tak, že je nemožné povedať, aká je v tomto momente, povedali by sme, že je úplne podmienená.
9:24 K: No, suppose I’m totally conditioned, it’s in movement, but the movement is within a border. K: Nie. Povedzme, že som totálne podmienený. Je to pohyb, ale pohyb ohraničený.
9:33 B: It’s within a border, yes. B: Ohraničený, áno.
9:35 K: Within a certain field.

B: Yes. 		K: V istom poli.

B: Áno.
9:37 K: And the field is very definitely marked out, it can expand it and contract, but the boundary is very, very limited, definite. K: A to pole je presne vymedzené, vie sa rozširovať a zmršťovať, ale hranice sú veľmi, veľmi limitované.
9:51 B: Yes. And also this whole structure can die away. If we move within that structure, then we stay in some boundary. B: Áno. A tiež celá táto štruktúra môže slabnúť. Ak sa budeme pohybovať v rámci tejto štruktúry, potom zostaneme v istej hranici.
10:03 K: Now, it is always moving within that limitation. Can it die away to that? K: Teda, vždy sa pohybuje v rámci tohto obmedzenia. Vie zoslabnúť?
10:12 B: That’s another kind of movement, in another dimension, I think you’ve said.

K: Yes. And we say it is possible through insight, which is also a movement, a totally different kind of movement. 		B: To je iný pohyb, v inej dimenzii. Myslím, to ste povedali.

K: Áno. A povedali sme, že je to možné skrz vhľad, ktorý je tiež pohybom, úplne iným pohybom.
10:38 B: Yes, but now we say that movement does not originate in the individual – did we say that?

K: Yes. 		B: Áno, ale povedali sme, že ten pohyb nepochádza z jednotlivca - povedali sme to?

K: Áno.
10:46 B: Nor in the general mind. B: Ani zo všeobecnej mysli.
10:48 K: It is not – quite right, yes, that’s what we discussed the other day. It is not an insight of the particular, or the general. We are then stating something quite outrageous! K: To nie je úplne tak. Áno. O tom sme minule hovorili. Nejedná sa o vhľad z jedinca, alebo všeobecne. Potom hlásame niečo šokujúce!
11:06 B: Yes, looking at that, it rather violates most of the sort of logic that people have been using, that either the particular and the general should cover everything, in terms of ordinary logic. Now if you’re saying there’s something beyond both, this is already a question which has not been stated, at least, and I think it has a great importance. B: Áno, pri pohľade na to, to skôr porušuje väčšinu logiky na ktorú sú ľudia zvyknutí, či už konkrétne alebo vo všeobecnosti by malo pokryť všetko, v podmienkach bežnej logiky. Ak teraz hovoríte, že je to mino týchto dvoch, je to otázka ktorá ešte nebola položená, najmenej, a myslím si, že má veľký význam.
11:33 K: How do we then state it, or how do we then come to it? K: Ako ju potom máme položiť, alebo ako na to prídeme?
11:41 B: I’ve been noticing that I think people divide themselves roughly into two groups one group feels the most important thing, the ground, is the particular, concrete particular daily activity. The other group feels that the general, the universal is the ground.

K: Quite. 		B: Všímam si, že sa ľudia delia zhruba na dve skupiny. Pre jednu skupinu sú najdôležitejšiou vecou, podstatou, je to zvláštne, sú konkrétne aktivity každodenného života. Pre druhú skupinu vo všeobecnosti, univerzum je to podstatné.
12:00 B: One is the more practical type, and the other the more philosophical type. And in general this division has been visible throughout history, also in everyday life, wherever you look. K. Celkom tak. A tí druhí sú viacmenej filozofi. A vo šeobecnosti sa dá toto delenie vidieť skrz históriu, tiež aj v každodennom živote, hocikde sa pozriete.
12:15 K: But, is the general – we can discuss a little bit – separate from the particular? K: Ale, je bežné - môžme si o tom trochu pohovoriť - oddeliť sa od konkrétneho?
12:22 B: It’s not, most people agree with that but the question is what is it that’s going to be given primary value? People tend to give emphasis to one or the other. Some people give the main emphasis to the particular. They say the general is there but if you take care of the particular the general will be all right.

K: Yes. 		B: Nie je. Ale myslím si, že väčšina ľudí s tým súhlasí. Ale čo tomu dáva primárnu hodnotu? Ľudia majú tendenciu dávať dôraz na jednému alebo druhému. Niektorí ľudia dávajú prednosť niečomu konkrétnemu. Hovoria, že všeobecnosť existuje. Ale keď sa staráte o niečo konkrétne, to všeobecné bude v poriadku.

K: Áno.
12:41 B: The others say the general is the main thing, the universal, and in getting that right you’ll get the particular right.

K: Quite,quite. 		B: Ostatní hovoria že to všeobecné je hlavná vec, univerzum, a keď to bude v poriadku, to konkrétne bude v poriadku.

K: Celkom tak.
12:50 B: So there’s been a kind of unbalance to one side or the other, a bias in the mind of man. Now what’s being raised here is the notion: neither the general nor the particular. B: Takže je v tom istá nezrovnalosť, na jednej alebo na druhej strane, predsudok v mysli človeka. Teraz tu vzniká predstava: ani konkrétne ani všeobecné.
13:10 K: That’s right. That’s just it! Can we discuss it, have a conversation about it, logically? Using your expertise, your scientific brain and there is this man who is not all that, so can’t we have a conversation to find out if the general and particular are one, not divided at all. K: To je pravda. To je práve ono! Môžeme o tom diskutovať, mať o tom rozhovor, logicky? Používajúc svoje vedomosti, váš vedecký mozog, a existuje človek, ktorý vôbec nie ja taký, takže nemôžeme s ním mať konverzáciu a zistiť, vo všeobecnosti a kokrétne, vôbec nič.
13:54 B: Also that it has to be no bias to one or the other. B: Tiež tam nesmie byť zaujatosť k jednému alebo k druhému.
13:57 K: One or the other, quite. Not laying emphasis on one or the other. Then, if we don’t do that, then what is there? I don’t know if I’m... K: K jednéu alebo druhému. Presne! Neklásť dôraz na jednona alebo druhé. Potom, keď to neurobíme, čo tam potom je? Neviem, či som ...
14:16 B: Then we have no easy way to talk about it. B: Potom nemáme ľahkú robotu o tom hovoriť.
14:20 K: Yes. Yes. K: Áno.
14:24 B: But we did discuss, I think in California, the ground. The question was we could say the particular mind dies to the general universal mind or to the emptiness, then saying that ultimately even the emptiness and the universal die into the ground. B: Ale my sme diskutovali, myslím, v Kalifornii. Otázka znela: Dalo by sa povedať že konkrétna myseľ zomiera vo všeobecnú univerzálnu myseľ alebo do prázdna, a teda potom povedať že dokonca tá prázdnota potom hovorí, že v konečnom dôsledku dokonca prázdnota
14:40 K: That’s right, we discussed that. K: To je pravda. Hovorili sme o tom.
14:42 B: I think that this kind of lead into... B: Myslím si, že tento výklad do ...
14:45 K: Would an ordinary person, fairly intelligent, agree to all this? See all this?

B: I’m not sure. 		K: Obyčajný človek, dosť inteligentný, sby s tým všetkým súhlasil? Videl toto všetko?

B: Nie som si istý.
14:53 K: Or would he say, ‘What nonsense all this is.’ K: Alebo by povedal, "To všetko je nezmysel."
14:55 B: If it were just thrown at him, he would reject it as nonsense. It would require very careful presentation and some people might see it. But if you just say it to anybody... B: No, keby sa mu to predhodilo, odmietol by to ako nezmysel. Vyžadovalo by to opatrnú prezentáciu a niektorí ľudia by to mohli vidieť. Ale ak ste to niekomu povedali...
15:05 K: Of course. K: Samozrejme.
15:07 B: ...they'd say, whoever heard of that. B: ... povedali by, že už hocikto o tom počul.
15:10 K: So where are we now? Wait. We are neither particular nor the general. That’s a statement which hardly reasonably can be accepted. K: Tak kde sme teraz? Počkať. Nie sme ani konkrétni, ani všeobecní. To je výrok, ktorý môže byť len ťažko prijatý.
15:28 B: Well, it’s reasonable in the sense that if you take thought to be a movement, rather than a content... B: No, je to rozumná v tom zmysle, že ak budete mať myšlienku ktorá je pohybom, skôr než obsahom ...
15:41 K: Thought to be a movement – quite, we agree to that. K: Myšlienka ktorá je pohybom - celkom tak, súhllasíme s tým.
15:44 B: ...then thought is the movement between the particular and the general. B: ... potom myšlienka je pohyb medzi konkrétnym a všeobecným.
15:48 K: But thought is the general, thought is the particular. K: Ale myseľ je všeobecná, myšlienka je konkrétna.
15:51 B: But thought is also the movement.

K: Yes. 		B: Ale myseľ je tiež pohyb.

K: Áno.
15:54 B: So in the movement it goes beyond being one or the other, that is, in movement. B: Takže v okamihu sa stáva aj jedným aj druhým, to znamená, že je v pohybe.
16:01 K: Does it? K: Naozaj?
16:03 B: Well, it can, I said that ordinarily it does not, because ordinarily thought is caught on one side or the other. B: Teda, môže, povedal som že obvykle sa tak nestane, pretože zvyčajne je mysleľ chytená na jednej alebo druhej strane.
16:08 K: That’s the whole point, isn’t it? Ordinarily the general and the particular are in the same area. K: To je to! Nie? Obyčajneyčajne všeobecné a konkrétne sú v rovnakej oblasti.
16:15 B: Yes, and either you fix on one or the other. B: Áno, a to buď napravíte na jednom alebo druhom.
16:18 K: Yes, but in the same area, in the same field. And thought is the movement between the two. Or thought has created both. K: Áno, ale v rovnakej oblasti, v rovnakej oblasti. A myšlienka je pohyb medzi týmito dvoma. Alebo myseľ vytvorila oboje.
16:32 B: Yes, it has created both and moves between. B: Áno, vytvorila oboje, a pohybuje sa medzi nimi.
16:34 K: Between and around it. K: Medzi nimi a okolo toho.
16:36 B: Around and in that area. B: Okolo aj v tej oblasti.
16:38 K: Yes, in that area. And it has been doing this for millennia. K: Áno, v tejto oblasti. A robí to po celé tisícročia.
16:48 B: And most people would feel that’s all it could do. B: A väčšina ľudí si myslí, že to je všetko, čo vie robiť.
16:52 K: Now, we are saying, when thought ends, that movement which thought has created also comes to an end, therefore time comes to an end. Teraz hovoríme, kedy myslenie končí, že celé to hnutie, ktoré myseľ vytvorila, končí. Preto aj čas končí.
17:09 B: We should go more slowly here...

K: Sorry. 		B: Mohli by ste trošku pomalšie ...

K: Je mi ľúto.
17:11 B: ...it’s a jump from thought to time, we’ve gone into it before but it’s still a jump. B: ... je to skok od myšlienok k času, už sme si o tom hovorili, ale predsa len, je to le skok.
17:18 K: Right. Because first, let’s see. Thought has created the general and the particular, and thought is a movement that connects the two, thought moves round it, so it is still in the same area. K: Správne. Tak sa na to najprv pozrime. Myseľ vytvorila to všeobecné a konkrétne, a myseľ je pohyb, ktorí spája tieto dva. Mysleľ sa pohybuje okolo toho tak, že je stále v rovnakej oblasti.
17:38 B: Yes, and doing that it has created time, which is part of the general and the particular, time is a particular time and also a general time. All time, for ever. That sees this particular time in the whole of time. B: Áno, a robiac to, vytvorila čas, ktorý je súčasťou všeobecného a konkrétneho. Čas je konkrétny a a aj všeobecný. Všetok čas, vždy. A vidí tento konkrétny čas ako v časovo celku.
17:54 K: But, you see, thought is time! K: Ale, vidíte, že myšlienka je čas!
17:57 B: That’s another question, we were discussing that thought has a content which is 'about' time, and besides that, we say that thought is a movement which 'is' time, it could be said to be moving from the past into the future. Right? B: To je ďalšia otázka. Hovorili sme, že myseľ má obsah ktorý je "v" čase, a okrem toho, hovoríme, že myseľ je pohyb, čo je vlastne čas, dalo by sa povedať, pohybujúci sa z minulosti do budúcnosti. Že?
18:15 K: But, sir, thought is based on time, thought is the outcome of time. K: Ale pane, myseľ je založená na čase, myseľ je výsledkom času.
18:22 B: Yes, but then does that mean that time exists beyond thought? If you say thought is based on time, then time is more fundamental than thought is that what you want to say?

K: Yes, yes. 		B: Áno, ale znamená to potom, že čas existuje mimo mysle? Ak hovoríte, že myseľ je založená na čase, potom je čas dôležitejší ako myseľ. To chcete povedať?

K: Áno, áno.
18:33 B: So we should go into that. You could say that time is something which was there before thought, or at least it’s at the origin of thought? B: Takže by sme si to mali prebrať. Mohli by ste povedať, že čas je niečo, čo tu bolo pred mysľou, alebo prinajmenšom je to pôvod mysle?
18:45 K: Time was there when there is the accumulation of knowledge. K: Čas bol tam, keď existuje hromadenie znalostí.
18:53 B: That has come out of thought to some extent. B: Do istej miery vznikol z mysle.
18:58 K: No, I act and learn.

B: Yes. 		K: Nie. Konám a učím sa.

B: Áno.
19:01 K: That action is based, not on previous knowledge, but I do something, and in the doing I learn. K: Tá činnosť nie je založená na predchádzajúcej znalosti, ale robím niečo, a popritom sa učím.
19:16 B: That learning is registered in the memory. B: To učenia sa mi ukladá do pamäti.
19:19 K: In the memory, and so on. So is not thought essentially the movement of time? K: Do pamäti, a tak ďalej. Takže myšlienka v zásade nie je pohyb času?
19:30 B: In what sense is this learning the movement of time? You can say, when we learn it is registered. Right? And then that same learning operates in the next experience, what you have learned. B: V akom zmysle je toto učenie pohybom času? Môžete povedať, že keď sa učíme tak to registrujeme. Však? A potom to isté učenie pôsobí na ďalšie skúsenosti, ktoré ste sa naučili.
19:50 K: Yes. The past is always moving to the present, all the time. K: Áno. Minulosť sa vždy posúva do súčasnosti. Stále.
19:55 B: Yes, and mixing, fusing with the present.

K: Yes. 		B: Áno, a mieša sa a prepletá so súčasnosťou.

K: Áno.
19:57 B: And the two together are again registered as the next experience. B: A tie dve dokopy sa znovu registrujú ako ďalšia skúsenosť.
20:02 K: So are we saying, time is different from thought, or time is thought. K: Takže hovoríme, že čas sa líši od myšlienky, alebo že čas je myšlienka?
20:12 B: This movement of learning and the response of memory into experience and then re-registering, we say that is time, and that is also thought. Isn't? B: Tento pohyb, učenie sa a premetenie pamäte do praxe a potom znova - opakovanie, hovoríme, že je čas, a to je tiež myšlienka. Nie?
20:25 K: Yes, that is thought. K: Áno, to je myšlienka.
20:30 Is there a time apart from thought? Existuje čas bez myšlienky?
20:34 B: Would we say that, physically or in the cosmos, time has a significance apart from thought? B: Povedali by sme, že fyzicky alebo vo vesmíre, má čas význam na rozdiel od myšlienky?
20:42 K: Physically, yes, I understand that. K: Fyzicky, to áno. Rozumiem tomu.
20:45 B: Right. So then we’re saying, in the mind, or psychologically. B: Dobre. Takže hovoríme v mysli, alebo psychologicky.
20:49 K: Psychologically, as long as there is psychological accumulation – as knowledge, as the ‘me’, there is time. It is based on time! K: Z psychologického hľadiska, pokiaľ existuje psychologická akumulácia ako znalosti, ako "ja", je tam čas. Je to založené na čase!
21:03 B: Wherever there is accumulation there is time. B: Všade tam, kde je akumulácia, je aj čas.
21:06 K: Yes, that’s the point. Wherever there is accumulation there is time. K: Áno, to je ono. Všade tam, kde je akumulácia je čas.
21:10 B: Usually you say time is first and in time you accumulate. B: Zvyčajne hovoríte, že čas je prvý, a v tom čase hromadíte.
21:15 K: No, I would put it round the other way, personally. K: No, ja osobne by som to takto neotočil.
21:18 B: It’s important to see that it’s put the other way. Suppose there is no accumulation, then what? B: Je dôležité vidieť to je opačne. Predpokladajme, že neexistuje žiadna akumulácia, čo potom?
21:25 K: Then – that’s the whole point – there is no time! And as long as I am accumulating, gathering, becoming, there is the process of time. But if there is no gathering, no becoming, no accumulation, where does psychological time exist? K: Tak - a to je hlavné - nie je čas! A pokiaľ budem akumulovať, zhromažďovať, stávať sa, je tam proces času. Ale ak nie je zhromažďovanie, stávanie sa, žiadna akumulácia, kde potom psychologický čas existuje?
21:53 B: Probably you could say even physical time must depend on some kind of physical accumulation. That we are not denying. We’re denying the significance of psychological accumulation. B: Možno by sa dalo povedať, že dokonca aj fyzický čas musí závisieť na nejakej fyzickej akumulácii. Čo ani nepopierame. Popierame význam psychologickej akumulácie.
22:06 K: That’s right. So thought is the outcome of psychological accumulation, and that accumulation, that gathering, gives it a sense of continuity – which is time. K: To je pravda. Takže myšlienka je výsledkom psychologickej akumulácie, a tá akumulácia, to zhromažďovanie, tomu dáva pocit kontinuity. Čo znamená "čas".
22:25 B: Well, it seems it’s in movement, that whatever has been accumulated is responding to the present, with the projection of the future. And then that is again registered. Now, the accumulation of all that’s registered is in the order of time: one time, the next time... B: Teda, zdá sa, že je to v pohybe, hocičo, čo bolo nahromadené, reaguje na prítomnosť, s predstavami o budúcnosti. A potom sa to opäť registruje. Teraz, akumulácia toho všetkého registrovaného je v časovom poradí: Raz, nabudúce ...
22:43 K: So we’re saying, thought is time! K: Takže hovoríme, že myšlienka je čas!
22:47 B: Or time is thought.

K: Oh, yes, one way or the other. 		B: Alebo že čas je myšlienka.

K: Áno. Tak, alebo tak.
22:51 B: But the movement of time is thought. B: Ale hnutie času je myšlienka.
22:54 K: Movement of time...

B: Psychological time. 		K: Pohyb času ...

B: Psychologický čas.
22:59 K: Movement... what are you saying, sir? K: Pohyb ... Čo hovoríte, pane?
23:02 B: The movement of psychological time, which is that accumulation. B: Pohyb psychologického času, čo je akumulácia.
23:06 K: Is time.

B: That’s time but that’s also thought. the two mean the same thing. 		K: Je čas.

B: Je to čas ale je to aj myšlienka. Tí dvaja znamenajú to isté.
23:14 K: So, psychological accumulation is thought and time. K: Takže psychologická akumulácia je myšlienka a čas.
23:20 B: Yes, we have two words when really we only need one. Because we have two words we look for two things. B: Áno. V skutočnosti máme dve slová, aj keď potrebujeme len jedno. Pretože máme dve slová, hľadáme dve veci.
23:29 K: Yes. There is only one movement, which is time and thought, time plus thought, time/thought. Now can the mind, which has moved for millennia in that area all the time, free itself from that? K: Áno. Je tu len jeden pohyb, ktorými sú čas a myšlienka, čas plus myšlienka, čas/myšlienka. A teraz. Vie tá myseľ, ktorá sa roky pohybuje v týchto medziach, po celý čas, z toho oslobodiť?
23:50 B: Why is it bound up? Let’s see exactly what’s holding the mind. B: Prečo je zviazaná? Pozrime sa presne, čo drží myseľ?
23:54 K: Accumulation. K: Akumulácia.
23:56 B: Yes, but why does the mind continue to accumulate? B: Áno, ale prečo myseľ stále hromadí?
24:02 K: I think that is fairly clear, because in accumulation there is safety, there is security – apparent security. K: Myslím, že je to celkom jasné. Pretože v akumulácii je bezpečie, je tam bezpečenie - očividné bezpečie.
24:11 B: That needs a little discussion. In a certain area that is even true, the accumulation of physical food may provide a certain kind of security. B: To potrebuje trochu diskusiu. V určitej oblasti, je to dokonca aj pravda. Hromadenie potravín môže poskytnúť určitý druh bezpečnosti.
24:21 K: Of course. K: Samozrejme.
24:22 B: And then since no distinction was made between the outer and the inner, there was the feeling that one could accumulate inwardly either experiences or some knowledge of what to do... B: A pretože nenastal žiadny rozdiel medzi vonkajším a vnútorným, získali sme pocit, že aj vnútorne môžeme hromaždiť skúsenosti alebo nejakú znalosť toho, čo robiť...
24:35 K: Are we saying the outward necessity of physical accumulation for security is necessary? And that same movement, same idea, same urge moves into the field of psychological thought. There you accumulate hoping to be secure. K: Hovoríme, že vonkajšia potreba fyzickej akumulácie pre pocit bezpečia je nutná. V rovnakom pohyb, rovnaká myšlienka, rovnaké nutkanie sa dostáva do poľa psychického myslenia. Tam potom kopíte nádej bezpečia.
24:54 B: Yes, inwardly hoping you can accumulate present memories, or relationships, things you could count on, principles you could count on. B: Áno, v duchu dúfame, že môžeme hromadiť prítomné spomienky, alebo vzťahy, veci, na ktoré sa môžete spoľahnúť, princípy, s ktorými rátate.
25:07 K: So accumulation, psychological accumulation is safety, protection, security. K: Takže akumulácia, psychologická akumulácia je istota, ochrana a bezpečie.
25:17 B: The illusion, anyway. B: Ilúzia, tak ako tak.
25:19 K: The illusion of security and in this illusion it has lived. K: Ilúzia bezpečia a v tejto ilúzii žije.
25:28 B: So it does seem that the first mistake was that man never understood the distinction between what he has to do outside and what he has to do inside, right? B: Takže sa zdá, že prvou chybou bolo to, že človek nikdy nepochopil rozdiel medzi tým, čo má robiť vonku a čo má robiť vo vnútri, nie?
25:37 K: Yes, we said that. It is the same movement, outer and inner. K: Áno. Jedná sa o rovnaký pohyb, vonkajší a vnútorný.
25:42 B: But man carried the movement, that procedure which was right outwardly he carried inwardly, without knowing, perhaps entirely not-knowing that that would make trouble. B: Ale človek pokračoval v pohybe, v postupe. Ćo bolo správne navonok, niesol v duchu bez toho aby vedel, možno úplne nevedel, že to môže spôsobiť problémy.
25:53 K: So where are we now? A human being realises all this. He has come to the point when he says, ‘Can I really be free from this accumulated security and thought and time?' Psychological time, right? Is that possible? K: Tak kde sme teraz? Človek si toto všetko uvedomí. Prišiel do tej miery, keď hovorí: "Naozaj sa môžem zbaviť tohto kumulovania istoty, mysle a času? " Psychologického času? Je to vôbec možné?
26:21 B: If we say that it had this origin, then it should be possible to dismantle it, if it were built into us, nothing could be done. B: Keď hovoríme, že to malo tento pôvod, potom by mohlo byť možné to rozobrať. Ak by to bolo do nás zabudované nedá sa nič robiť.
26:29 K: It is not certainly built into us! K: Určite to nie je do nás zabudované!
26:32 B: Most people act as though they believe it were.

K: That’s absurd! 		B: Väčšina ľudí pôsobí, ako by verila, že je.

K: To je absurdné!
26:35 B: If it’s not built into us, then the possibility exists for us to change. Because in some way we said it was built up in the first place through time. B: Ak to nie je do nás zabudované, potom eixstuje šanca, že sa to dá zmeniť. Pretože istým spôsobom to bolo do nás zabudované, na prvom mieste je čas.
26:50 K: If we say it is built in, then we are in a hopeless state. K: Keď hovoríme, že je to zabudované, potom sme v beznádejnom stave.
26:58 B: That’s one of the difficulties of people who use evolution, by bringing in evolution they hope to get out of this static boundary. They don’t realise that evolution is the same thing, it’s even worse,it’s the very means by which the trap was made. B: To je jeden z problémov ľudí, ktorí využívajú evolúciu. Veriac v evolúciu dúfajú, že sa dostnú von z tejto statickej hranice. Neuvedomujú si, že evolúcia je to isté. Že je to ešte horšie, že je to práve to, čo vytvorilo pascu.
27:21 K: So I come to that point, as a human being, I realise all this, I’m fully aware of the nature of this. And my next question is: can this mind move on from this field altogether, and enter, perhaps, into a totally different dimension? And we said... It can only happen when there is insight – that we’ve been through. K: Tak som prišiel do tohto bodu, ako ľudská bytosť. Uvedomil som si to všetko. Som si plne vedomý toho čo to spôsobuje, a moja ďalšia otázka znie: Môže táto myseľ ísť ďalej z tejto oblasti, úplne, a vstúpiť, snáď, do úplne inej dimenzie? A povedali sme ... To sa môže stať len v prípade, že je tam vľad - - ktorým sme prešli.
28:08 B: Yes, and it seems that insight arises when one questions this whole thing very deeply. One sees it doesn’t make sense. B: Áno, a zdá sa, že vhľad navstáva keď sa na to človek pýta dopodrobna. Človek vidí, že to nedáva zmysel.
28:20 K: Now having had insight into it and seen its limitation and therefore go beyond it – what is there beyond? This we talked about a little bit, not only at Ojai, also here. K: Takže, nahliadnuť do toho a vidiac jeho obmedzenia, idem ďalej. Čo je ďalej? O tom sme sa trochu rozprávali, a to nielen v Ojai, ale aj tu.
28:59 B: We felt that it’s very difficult to even bring this into words, but I think we said something has to be done on this line, right? B: Cítili sme, že sa to dá veľmi ťažko vyjadriť slovami, ale myslím si, že sme si povedali, že s neajko to musíme urobiť, že?
29:09 K: I think it has to be put into words. K: Myslím, že to musíme dať do slov.
29:12 B: Could you say why because many people might feel we should leave this entirely non-verbal. B: Mohli by ste povedať prečo? Pretože mnoho ľudí môže mať pocit, by sme to mali nechať tak. Úplne bez slov.
29:26 K: Can we say, the word is not the thing, whatever description is not the real, is not the truth, however much you embellish or diminish it, just the word is not that. Recognising that, then what is there beyond all this? Can my mind be so... desireless so it won’t create an illusion, something beyond? K: Môžeme povedať, slovo nie je vec, akýkoľvek popis nie je reálny, nie je to pravda, akokoľvek to ozdobíte alebo potlačíte, slovo nikdy nie je ono. Uznávajúc to, potom čo je tam za tým všetkým? Môže moja myseľ byť taká ... bez túžby? Tak aby som si nevytvárala ilúziu, že niečo existuje mimo toho?
30:03 B: Then, in that question of desire, desire must be in this time process. B: Potom, v tejto otázky túžby, túžba musí byť v tomto časovom procese.
30:08 K: Of course, desire is time. K: Samozrejme, túžba je čas.
30:11 B: Since there are very subtle forms of desire, as well as the obvious forms... B: Pretože eistujú veľmi jemné formy túžby, tak ako aj zjavné formy ...
30:19 K: After all, being, becoming is based on desire. K: Koniec koncov, bytie, stávanie sa, sú stavané na túžbe.
30:26 B: They are one and the same, really. B: Je to jedno a to isté. Naozaj!
30:28 K: Yes, they’re one and the same. Now, when one has an insight – I hate to use that word over and over again – into that whole movement of desire, and its capacity to create illusion, it’s finished! B: Áno. Je to jedno a to isté. Naozaj! Teraz, keď má človek vhľad, - nerád používam to slovo znovu a znovu - vhľad do toho, do celého pohybu túžby, a jej schopnosť vytvárať ilúzie, je to skončené!
30:51 B: Yes, I think perhaps we should, since this is a very crucial point, we should try to say a little more about desire, how it’s intrinsic in this accumulating process, how it comes out in many ways. For one thing you could say that, as you accumulate, there comes a sense of something missing. You feel you should have more, something to finish, to complete. Whatever you accumulated is not complete. B: Áno. Myslím, že by sme možno mali, pretože sa jedná o veľmi dôležitý bod, mali by sme sa snažiť povedať niečo viac o túžbe. Ako tento vnútorný, tento proces akumulácie, ako sa prejavuje mnohými spôsobmi. Mali by sme si povedať, že ako hromadíte, prichádza pocit, že niečo chýba. Cítite,že by ste mali mať viac, niečo skončiť, dokončiť. Hocičo hromadíte, nie je to kompletné.
31:28 K: Sir, could we go into the question of becoming first, then desire comes into it. K: Pane, mohli by sme sa najprv vrátiť k otázke stávania sa, ako sa do toho dostáva túžba?
31:34 Why is it that all human beings, right through the world, have this urge to become? Outwardly I understand that, simple enough. Prečo je to tak, že všetky ľudské bytosti, po celom svete, majú túto potrebu stať sa? Navonok to celkom chápem.
31:46 B: We have to become stronger and stronger. B: Musíme sa stať silnejší a silnejší.
31:48 K: Physically develop your muscle... K: Fyzicky rozvíjať svoje svaly ...
31:51 B: Your language, your logic... B: Jazyk, logiku ...
31:53 K: And also a better job, more comfort and so on. But why is there this seed in the human mind of trying to become... enlightened – let’s use that word for the moment – trying to become more good... or better. K: A tiež lepšiu prácu, väčšie pohodlie a tak ďalej. Ale kde je semeno v ľudskej mysli snažíiť sa, aby som sa stal ... osvietený - používajme teraz toto slovo - snažiť sa stať sa lepším, alebo byť lepším?
32:22 B: There must be a sense of dissatisfaction with what’s in there already, that’s one thing. B: Musí existovať pocit nespokojnosti čo už je tam. To je jedna vec.
32:27 K: Is it dissatisfaction? K: Je to nespokojnosť?
32:29 B: A person feels he would like it to be complete. Suppose he has accumulated memories of pleasure, but these memories are no longer adequate, he feels something more is needed. B: Človek cíti, že by chcel byť kompletný. Predpokladajme, že nazhromaždil spomienky na radosť, ale tieto spomienky už nie sú dostačujúce, cíti, že treba niečo viac.
32:44 K: Is that it? K: Je to ono?
32:46 B: To get more, that’s one of the questions, and eventually he feels that he must have the whole, the ultimate. B: Získať viac, je jedna z otázok, a nakoniec cíti že musí mať všetko, konečné.
32:59 K: I’m not at all sure whether the word ‘more’ is not the real thorn. K: Nie som si vôbec istý, či slovo "viac" nie je skutočným tŕňom.
33:06 B: The word ‘more’?

K: Yes, more. More, I will be more, I will have more, I will become – this whole movement of moving forward, gaining, comparing, advancing, achieving – psychologically. 		B: Slovo "viac"?

K: Áno, viac. Viac, ja budem viac, budem mať viac. Stanem sa - celý tento pohyb posúvania sa v pred, získavania, porovnávania, postupujúc, dosiahnutia - z psychologického hľadiska.
33:27 B: The word ‘more’ is just implicit in the whole meaning of the word ‘accumulate’. If you’re accumulating you have to be accumulating more, there’s no other way to do it. B: Slovo "viac" je len implicitné v zmysle slova "akumulovať". Ak hromadíte, budete musieť hromadiť stále viac, inak sa to nedá.
33:38 K: So why is there this seed in the human mind? K: Tak prečo je toto semeno v ľudskej mysli?
33:42 B: He doesn’t see that this 'more' is wrong, inwardly. If he started outwardly to use the term ‘more' but then he carried it inward, he didn’t see how destructive it was. B: Nevidí, že toto "viac" je zle, vnútorne. Ak začal navonok používať termín "viac" a potom ho vykonával vo vnútri, nevidel aké je to deštruktívne.
33:58 K: Why? Why? Why ? Why fairly intelligent philosophers and religious people who have spent a great part of their great life in achieving, why haven’t they seen this very simple thing! The great intellectuals and the so-called... evolutionary concept, why haven’t they seen this simple fact that where there is accumulation there must be more. K: Prečo? Prečo? Prečo? Prečo pomerne inteligentní filozofi a náboženskí ľudia ktorí strávili veľkú časť svojho života v dosahovaní, prečo nevideli túto veľmi jednoduchú vec?! Veľkí intelektuáli a takzvaní ... evolučný koncept, prečo nevideli tento jednoduchý fakt, že tam, kde sa hromadí, tam musí byť viac.
34:33 B: They’ve seen that but they don’t see any harm in it. B: Videli to, ale nevideli v tom nič zlé.
34:35 K: No, I’m not sure they see it. K: No, nie som si istý, že to vidia.
34:37 B: They’ve seen they are trying to get more, they are trying to get a better life. The nineteenth century was the century of progress, improving all the time. B: Zdá sa, že sa snažia získať viac, snažia sa dosiahnuť lepší život. Devätnáste storočie bolo storočie pokroku, zlepšovalo sa po celú dobu.
34:48 K: All right, but progress outwardly. K: Dobre, ale smerom von.
34:50 B: But they felt that man would be improving himself inwardly. B: Ale cítili, že sa človek bude zlepšovať aj v duchu.
34:56 K: But why haven’t they ever questioned this? K: Ale prečo sa na to nikdy nespýtali?
34:59 B: What would make them question it? B: Prečo by sa nato pýtali?
35:05 K: Obviously, this constant struggle. For the more. K: Očividne, je tu neustály boj, za viac.
35:11 B: But they thought that was necessary for progress. B: Ale oni si mysleli, že je to nevynutné pre pokrok.
35:15 K: But is that progress? K: Ale je to pokrok?
35:17 B: Can we make it clear, suppose you had to answer one of the nineteenth century optimists that man is progressing all the time, to be better inwardly as well as outwardly. B: Môžeme si to vyjasniť? Predpokla- dajme, že by ste mali odpovedať nejakému optimistovi z devätnásteho storočia. Ten človek sa snaží vo vývoji po celú dobu, byť lepší vnútorne ako navonok.
35:28 K: Let us admit outwardly.

B: He could do that. 		K: Priznajme si to. Navonok.

B: Mohol by to urobiť.

K: Navonok. To isté nutkanie byť "lepší"
35:34 K: Outwardly. That same outward urge to be 'better' has it moved into the psychological realm? ho posunulo do psychologickej oblasti.
35:44 B: Can we make it clear why it does harm in the psychological realm? B: Môžeme si vyjasniť, prečo to škodí v psychologickej oblasti?
35:50 K: The harm is – wait a minute, let’s think it out. What's the harm in accumulating, psychologically? Oh yes! It divides. K: Škodí to - počkať chvíľu, premyslím si to. Čo je zlé na akumulácii, psychologicky? Ó áno! Rozdeľuje to.
36:09 B: What does it divide? B: Čo to rozdeľuje?
36:11 K: The very nature of accumulation brings about a division between you and me and they. K: Samotná povaha akumulácie prináša rozdelenie medzi mnou, tebou a nimi.
36:21 B: Could we make that clear, it is a crucial point. I can see one thing: suppose you are accumulating in your way and I accumulate in my way... B: Mohli by sme si to vyjasniť? Jeto to rozhodujúci bod. Vidím jednu vec: Predpokladajme, že ty hromadíš jedným spôsobom a ja hromadím svojím.
36:29 K: And he, she, accumulates in another way. K: A on, ona, hromadia iným spôsobom.
36:33 B: And then we try to impose a common way of accumulating and that’s more conflict. B: A potom sa snažíme vnútiť bežný spôsob hromadenia, a je tam ďalší konflikt.
36:37 K: Which is impossible! That never takes place. K: Čo je nemožné! Čo nikdy sa nekoná.
36:40 B: They say everybody should be more...

K: Yes, yes, yes. I have accumulated, psychologically, as a Hindu. And another has accumulated as a Muslim. 		B: Hovoria, že každý by mal byť viac ...

K: Áno, áno. Nazhromaždil som psychologicky ako Hind. A ďalší nazhromaždil ako moslim.
36:57 B: There are thousands of divisions. B: Existuje tisíce rozdelení.
36:59 K: Thousands of divisions. K: Tisíce rozdelení.
37:00 B: You could say in one profession or in another. B: Dalo by sa povedať, v jednej profesii alebo v inej.
37:02 K: Thousands of divisions! Therefore accumulation, in its very nature, divides people. And therefore conflict. K: Tisíce rozdelení! Preto hromadenie, v samotnej podstate rozdeľuje ľudí. A teda konflikt.
37:15 B: Each person accumulates in his particular way which is different from somebody else. You cannot make a common way of accumulating. B: Každý človek hromadí svojim konkrétnym spôsobom ktorý sa líši od spôsobu niekoho iného. Neviete hromadiť rovnakým spôsobom.
37:23 K: Can’t we? So let’s all accumulate! K: Nevieme? Tak to poďme všetci skúsiť!
37:25 B: It doesn’t work, because everybody already has a different... B: To nefunguje, pretože všetci už majú iný ...
37:29 K: Of course. K: Samozrejme.
37:31 B: ...relationship, no matter what you do. B: ... vzťah, bez ohľadu na to, čo robíte.
37:34 K: So, can we say then: in accumulation man has sought psychological security, and that security, with its accumulation, is the factor of human division. Psychologically. K: Takže môžeme potom povedať: v hromadení človek hľadal psychologická bezpečnosť, a tá bezpečnosť, v hromadení je faktor ľudského delenia. Z psychologického hľadiska.
37:52 B: Yes, any attempt to accumulate will divide. At present, some sociologists like Carl Marx has said that it was this accumulation of capital by some people which divided them from other people – that started tremendous conflict. B: Áno, každý pokus hromadiť rozdelí. V súčasnej dobe niektorí sociológovia, ako Karl Marx, povedal, že to bolo toto hromadenie kapitálu niektorými ľuďmi, ktoré si ho rozdelili od ostatných ľudí, ktorý spustil obrovský konflikt.
38:13 K: So, we said that's why human beings have accumulated, not realising its consequences. And realising that, is it possible not to accumulate? I mean, that’s tremendous! K: Tak sme si povedali, prečo ľudské bytosti zhromažďujú, bez toho aby si uvedomili dôsledky. A uvedomiac si to, je jmožné prestať hromadiť? Myslím, že je to úžasné!
38:38 B: Yes, the human mind automatically accumulates. B: Áno, ľudská myseľ automaticky hromadí.
38:43 K: Why? For the very clear and simple reason, in accumulation, as outwardly, it feels safe, secure. K: Prečo? Pre veľmi jasný a jednoduchý dôvod. V hromadení, navonok, sa cíti v bezpečí.
38:57 B: Perhaps you could say that having gotten into this trap it was very hard for the mind to get out, it was already occupied, the mind is filled with this process of accumulation, it becomes very hard to see anything. B: Možno by sa dalo povedať, že dostaním sa do tejto pasce to bolo veľmi ťažké pre myseľ sa dostať z toho von, už sa tým zaoberala. Myseľ je naplnená týmto procesom hromadenia, a je pre ňu nemožné to vidieť.
39:11 K: Suppose my mind is filled with this process of occupation which is psychological knowledge, all that, can it end? Of course it can! K: Predpokladajme, že moja myseľ je naplnená týmto procesom hromadenia, čo sú psychologické poznatky, to všetko. Dá sa to skončiť? Samozrejme, že dá!
39:24 B: If the mind will get to the root of it. B: Ak sa myseľ dostane ku koreňu problému..
39:27 K: Of course it can! Which is: that it is an illusion that in accumulation there is security. K: Samozrejme môže, čo znamená: Je to ilúzia, že v hromadení je bezpečnosť.
39:37 B: One can see this at a certain level, one discusses this, not intellectually, I would prefer to say as a map, one has drawn a map of this whole process. Then the question is, when you have a map you must now be able to look at the country. See what’s on the map. B: Človek to môže vidieť na určitej úrovni. jeden to opisuje, nie intelektuálne, skôr by som povedal, ako mapu. Človek nakreslil mapu celého tohto procesu. Potom otázkou je: Keď máte mapy musíte byť teraz schopný vidieť krajinu. Vidieť, čo je na mape.
39:58 K: Yes. When you are looking at the map you don’t see the country. K: Áno. Keď sa pozeráte na mapu, nevidíte krajinu.
40:02 B: No, the map may be useful but it’s not enough. But now we are saying, that desire is what keeps people going on with it. B: Nie, mapa môže byť užitočná, ale to nestačí. A teraz hovoríme, že túžba je to, čo drží ľudí aby v tom pokračovali.
40:16 K: Not only desire but this deep-rooted instinct to accumulate. K: Nielen túžba, ale aj tento hlboko zakorenený pocit hromadiť.
40:23 B: Like the squirrel.

K: Like the squirrel. For future, for safety. That and desire go together. Right? 		B: Ako veverička.

K: Ako veverička. Pre budúcnosť, pre bezpečnosť. To a túžba idú ruka v ruke. Však?
40:38 B: It builds up into intense desire. B: Narastá to do intenzívnej túžby.
40:42 K: So desire plus accumulation is the factor of division, conflict, etc. K: Takže túžba, plus hromadenie je faktorom rozdelenia, konfliktu, atď.
40:53 B: You can say really the word desire means need, a person feels he must accumulate because he needs. B: V skutočnosti môžete povedať, že slovo túžba znamená "potreba". Človek cíti, že musí hromaždiť, pretože potrebuje.
41:01 K: He needs, yes. Now, I’m asking, can that end? If it ends through an action of will, it's still the same thing. K: On potrebuje, áno. Teraz sa pýtam. Dá sa s tým prestať? Ak to skončí cez činnosť alebo vôľu, je to stále tá istá vec.
41:14 B: That’s part of desire. B: To je súčasť túžby.
41:17 K: If it ends because of punishment or reward, it’s still the same. So one’s mind sees this and puts all that aside. Right? But is the mind... free of accumulation? Yes sir, I think it can, he does. That is, have no psychological knowledge at all. Knowledge is accumulation. K: Ak to skončí vďaka trestu či odmeny, je to stále to isté. Takže ľudská myseľ to vidí a dáva všetko stranou. Že? Ale je myseľ oslobodená od hromaždenia? Áno, pane, myslím, že je, že môže byť. To znamená, že nemá žiadne psychologické poznatky. Vôbec. Poznanie je hromaždenie.
42:10 B: We have to consider that knowledge goes very much further than is ordinarily meant. Not just...

K: Book knowledge, experience – of course! 		B: Musíme vziať do úvahy, že vedomosti zachádzajú ďalej ako sa obyčajne považuje.

B: Nie len....

K: Teoretické vedomosti, skúsenosť - samozrejme!
42:23 B: But, in accumulating... For example, having knowledge of this microphone, you build up an image of it, and everything goes into that, and one expects it to continue. If you have knowledge of yourself, it builds up a picture of yourself. B: Ale v hromadení... Napríklad, poznajúc tento mikrofón, ste si o ňom vybudoval predstavu, a všetko s tým súvasiace, a človek očakáva pokračovanie. Ak máte poznanie o sebe, budujete si predstavu o sebe.
42:46 K: Ah! Can one have knowledge of oneself? K:Môže človek poznať sám seba?
42:48 B: No, If you think you have, if one thinks that there is knowledge about what sort of person you are, that builds up into a picture, with the expectations... B: Nie. Ak si myslíte, že máte, ak si človek myslí, že vie, aký je, premieňa si predstavy, s očakávaním...
42:59 K: But after all, if you have knowledge of yourself, you have built an image already! K: Ale koniec koncov, ak sa poznáte, už ste si vybudovali predstavu!
43:05 B: That’s the same, the tendency is, there’s a transfer of what you do with the outside, as you observe this microphone you build up knowledge, that enters into your picture, your perception of it, then you say I'll do the same with myself. I know the sort of person I should be or I am and it builds up, a lot of accumulation builds up in forms that we don’t ordinarily call knowledge, for example, preferences, likes and dislikes. B: To je rovnaké. Tendencia je, je tam prenos toho, čo robíte s vonkajškom. Ako pozorujete tento mikrofón budujete si vedomosti, ktoré vstupujú do vášho obrazu. Do vášho vnímania. Potom hovoríte: To isté urobím sám so sebou. Poznám toho človeka ktorým by som mal byť, alebo som, a to narastá, narastá veľa hromadenia, vo formách, ktoré bežne nenazývame vedomosti. Napríklad, preferencie, ľubovôle a nevôle.
43:38 K: But once you realise psychological accumulation as knowledge is an illusion, and destructive, and causes infinite pain and misery, when you see, it’s finished! K: Ale akonáhle si uvedomíte psychologické hromadenie, akože poznanie je ilúzia a je deštruktívne, a spôsobuje nekonečnú bolesť a utrpenie, keď to vidíte, je to skončené!
43:58 B: I'm trying to say, very often the word knowledge does not convey all that has to be included. I could say, OK, I know certain things in knowledge and it’s foolish to build up that knowledge about myself, but then there may be other kinds of knowledge which I don’t recognise as knowledge... B: Keď to hovoríte, veľmi často slovo "vedomosť" nezahrňuje všetko to, čo tam musí byť zahrnuté. Mohol by som povedať, OK, viem. Niektoré veci v znalostiach a je pochabé budovať vedomosti o sebe, ale potom môžu existovať iné druhy vedomostí, ktoré nepoznáme ako vedomosti ...
44:23 K: What other kinds of knowledge that one has? Preferences, like and dislike, prejudice.

B: Habits. 		K: Aké ďalšie vedomosti človek má? Preferencie, ako páči sa mi a nepáči sa mi.

K: Predsudky.

B: Zvyky. Áno.
44:33 K: Habit. All that is in the image that one has created. K: Zvyky. To všetko je v obraze, ktorý si človek vytvoril.
44:45 B: Yes. Man has developed in such a way that that image seems extraordinarily real. And therefore its qualities don’t seem to be knowledge. B: Áno. Človek sa vyvinul takým spôsobom, že tento obraz sa zdá byť mimoriadne reálny. A preto jeho kvality sa nezdajú byť znalosťami.
45:00 K: All right, sir. So we have said, accumulation is time accumulation is security, and where there is psychological accumulation there must be division, thought is the movement between the particular and the general, and thought is also born out of the image of what has been accumulated. All that is one’s inward state. That is deeply embedded in me. K: Dobre, pane. Takže sme si povedali, že hromadenie je čas, hromadenie je bezpečnosť, a tam, kde je psychologické hromadenie, tam musí existovať rozdelenie. Myšlienka je pohyb medzi konkrétnym a všeobecným. A myšlienka je tiež zrodená z predstavy, z toho, čo bolo nahromadené. To všetko je vnútorný stav človeka. Je to vo mne hlboko zakorenené.
45:43 B: Yes, physically and mentally. B: Áno, fyzicky i psychicky.
45:45 K: All round. I recognise physically it is necessary, somewhat. K: Všetko dokola. Vidím že fyzicky je to istým spôsom nevyhnutné.
45:50 B: But it's overdone, physically. B: Ale je to prehnané, fyzicky.
45:53 K: One can overdo anything. But psychologically to realise that, how do I set about it? How do I, who has accumulated, accumulated for millennia – general and particular, that has been the habit – and how do I, not only recognise the habit, and when I do recognise the habit, how does that movement come to an end? That is the real question.

B: Yes. 		K: Človek môže preháňať v hocičom. Ale z psychologického hľadiska, keď si to uvedomím, čo mám s tým robiť? Ako ja, ktorý zhromažďoval po tisícročia - konkrétne a všeobecne, čo bolo zvykom - ako mám, nielen rozpoznať ten zvyk, a keď ho rozpoznám, ako to mám skončiť? To je dobré otázka. BY: Áno.
46:43 K: Where does intelligence play a part in all this? You follow what I'm saying? K: Akú rolu v tom zohráva ineligencia? Chápate, čo tým myslím?
46:51 B: There has to be intelligence to see this. B: Musí tam byť inteligencia, aby sme to videli.
46:55 K: Is it intelligence? Is it so-called ordinary intelligence, or intelligence is something entirely different? K: Je to inteligencia? Existuje takzvaná všeobená inteligencia, alebo je ineligenia niečo úplne iné?
47:05 B: I don’t know what people ordinarily mean by intelligence, but if they mean just merely the capacity to... B: Neviem, čo ľudia väčšinou myslia tou ineligenciou, ale ak tým myslia iba kapacitu...
47:12 K: To discern, to distinguish, To solve...

B: To use logic. 		K: Rozoznať, rozlíšiť, riešiť...

B: Používať logiku.
47:18 K: ...technical problems, economic problems – I'd call that partial intelligence, it is not really... K:...technické problémy, ekonomické problémy, hovoril by som tomu čiastočná inteligencia, nie naozaj ...
47:26 B: You could call that skill in thought. B: Dalo by sa to nazvať, schopnosť mysle.
47:27 K: Skill in thought, all right, skill in thought. But intelligence – wait a minute, that’s what I’m trying to find out. I realise this: accumulation, division, security, the general and particular, thought. I can see the reason of all that, the logic of all that. But logic, reason and explanation doesn’t end the thing. Another quality is necessary. Is that quality intelligence? I’m trying to move away from insight for a while. K: Schopnosť mysle, v poriadku, schopnosť mysle. Ale inteligencia - počkajte chvíľu, to sa snažím zistiť. Uvedomujem si toto: hromadenie, rozdelenie, bezpečnosť, všeobecná a konkrétna myseľ. Vidím dôvod toho všetkého, logiku všetkého. Ale logika, rozum a vysvetlenie neukončí túto vec. Niečo ďalšie je potrebné. Je to inteligencia? Snažím sa na chvíľu vzdialiť z vhľadu.
48:19 B: Not to repeat the word so much.

K: Too much. Is intelligence associated with thought? 		B: Neopakujme to slovo toľko.

K: Príliš. Je inteligencia spojená s mysľou?
48:39 B: We don’t know what you mean by the word ‘associated’. B: Nevieme, čo si predstavujete pod slovom "spojená"?
48:42 K: Is it related, is it part of thought, is it the outcome of very clear, precise, exact, logical conclusions of thought. K: Súvisí s ňou. Je súčasťou myslenia. Je to výsledkom veľmi jasných, presných, exaktných logických záverov mysle.
48:56 B: No, that would still be more and more skill. B: Nie, to by aj naďalej bolo stále viac a viac zručností.
48:59 K: Skill, I agree. Yes. K: Schopností. Súhlasím. Áno.
49:02 B: At least we're suggesting intelligence is a different quality. B: Aspoň naznačujeme, že inteligencia je inej kvality.
49:11 K: Is that intelligence related to love? K: Je to inteligencia vzťahujúce sa k láske?
49:18 B: I’d say they go together. B: Povedal by som, že idú ruka v ruke.
49:21 K: Yes, I’m just moving slowly into that. I’ve come to... I realise all that we've discussed this morning, and I’ve come to a blank wall, a solid wall, I can’t go beyond. And in observing, looking, fishing around, I come upon this word ‘intelligence’. And I see the so-called intelligence of thought, skill and all that, is not intelligence. So I’m asking further, is this intelligence associated, or related, or part of love? One cannot accumulate love. Right? K: Áno, pomaly sa k tomu dostávam. Pochopil som ... uvedomil som si, že všetko o čo sme diskutovali dnes ráno, a prišiel som k prázdnej stene, pevnej stene, za ktorú sa neviem dostať. A v pozorovaní, hľadaním, skúmaním okolo toho, som sa dostal k slovu "Inteligencia". A vidím, že takzvaná inteligencie mysle, zručnosť a to všetko, nie je inteligencia. Takže sa pýtam ďalej: Je to inteligencia spojená, alebo príbuzná, alebo časť lásky? Človek nemôže hromadiť lásku. Však?
50:28 B: People might try. B: Ľudia by sa mohli pokúsiť.
50:30 K: It sounds silly! K: To znie hlúpo!
50:32 B: People do try to guarantee love. B: Ľudia sa snažia zaručiť si lásku.
50:35 K: That is all romantic nonsense, cinema stuff. You cannot accumulate love, you cannot associate it with hate, all that. So it’s something entirely different, that love. And has that love intelligence? Which then operates – you follow? – which then breaks down the wall. I don’t know if...

B: Yes. 		K: To je všetko, romantický nezmysel. Teáter. Nemôžete hromadiť lásku, môžete je spojiť s nenávisťou, to všetko. Takže je to úplne niečo iné, než láska. A má tá láska inteligenciu? Ktorá potom funguje - sledujete? - ktorá potom rozoberie múr? Ja neviem, či ...

B: Áno.

K: Dobre, poďme začať odznova.
51:36 K: All right, let’s begin again. I don’t know what that love is. I know all the physical bit, I realise that pleasure, desire, accumulation, remembrance, pictures, are not love. All that, I’ve realised long ago. But I’ve come to the point where this wall is so enormous that I can’t even jump over it. So I’m now fishing around, to see if there is a different movement which is not a man-made movement. And that movement may be love – I am sorry to use that word, we’ll use it for the time being. Because that word has been so spoilt and misused. Neviem, čo je to láska. Poznám všetko to fyzické, uvedomujem si to: potešenie, túžba, hromadenie, spomienky, predstavy, to nie je láska. To všetko. Uvedomil som si to už dávno. Ale dostal som sa k bodu, kde je táto stena tak obrovská, že ju neviem preskočiť. Takže nelovím okolo, aby som zistil, či existuje iný pohyb, ktorý nie je vytvorený človekom. A ten pohyb môže byť láska. - Ľutujem, že používam toto slovo. Budeme ho nateraz používať. Pretože to slovo bolo tak pokazené a zneužité.
52:39 B: You're saying love is a movement, not just a feeling.

K: Oh, no, no! 		B: Hovoríte, že láska je pohyb, nie je to len pocit.

K: Nie, nie!
52:45 B: Though it may involve feeling, but it’s not feeling. B: Myseľ môže zahŕňať pocit, ale nie je to pocit.
52:51 K: So that love with its intelligence, is that the factor that will break down or dissolve, or break up this wall? Not, 'I love you' or 'you love me'. Right? it’s not general or particular, it is something beyond. Right? K: Takže tá láska, s jej inteligenciou, je ten faktor, ktorý zbúra, alebo rozpustí, alebo rozbije tú stenu? Nie: "Ja ťa ľúbim" , alebo "Ľúbiš ma?". Že? Nie je to všeobecné či konkrétne. Je to niečo mimo. Že?
53:25 B: Yes, that’s a point... Another part of the background of man is to make love particularised, to particular things or individuals... B: Áno, to je ono ... Ďalšia črta človeka je, že chce lásku konkretizovať, na konkrétne veci alebo na jednotlivcov...
53:40 K: I think when one loves with that intelligence it covers the whole, it’s not particular or general – it is that! It is light, it’s not particular light. All right. Then, if that is the factor that will break down the wall which is in front of me, then... I don’t know that love. As a human being, having reached a certain point, I can’t go beyond it to find that love. What shall I do? What is... – not do or not do – but what is the state of my mind when I've realised any movement this side of the wall is still strengthening the wall – right? So I realise that, and, through meditation, etc., there is no movement. But the mind can’t go beyond it. K: Myslím, že keď človek miluje s tou inteligenciou pokrýva to celok. Nie je to konkrétne alebo všeobecné. - Je to tak? Je svetlo. Neexistuje konkrétne svetlo. Dobre. Potom, ak je to ten faktor, ktorý zborí múr ktorý je predo mnou, potom ... Nepoznám tú lásku. Ako ľudská bytosť, ktorá dosiahla určitý bod, neviem ďalej zistiť, čo je to láska. Čo mám robiť? Čo je... - nie "robiť" alebo "nie robiť" - ale aký je stav mojej mysle. Keď som si uvedomil, každý pohyb na tejto strane múru, stále posilňuje stenu - že? Tak si to uvedomujem, a skrz meditáciu, atď., nie je žiadny pohyb. Ale myseľ nemôže ísť za to.
55:09 But you come along and say, ‘Look, that wall can be dissolved, broken down, if you have that quality of love with intelligence.’ And I say, ‘Excellent, but I don’t know what it is!’ What shall I do? I can’t do anything, I realise that. Whatever I do is still within this side of the wall, right? Ale ty si prišiel a hovoríš: "Pozri, tá stena sa dá rozpustiť, zlomiť, ak máš tú vlastnosť lásky s inteligenciou. " A ja hovorím: "Výborne, ale neviem, čo to je! " Čo mám robiť? Nemôžem robiť nič! Uvedomujem si to. Nech robím, čo robím, je to stále v rámci tejto strany múru, že?
55:45 So, am I in despair? Obviously not, because if I am in despair or depressed, I’m still moving in the same field. So all that has stopped. Realising that I cannot possibly do anything, any movement, what takes place in my mind? You follow, sir, what I’m asking? Is that right? I think that’s fairly logical. I realise I cannot do a thing! So what has happened to the quality of my mind, which has always moved to accumulate, to become... all that has stopped. The moment I realise, I can't... No movement, right? Is that possible? Or am I living in an illusion? Have I really gone through all this to come to that point? Or I suddenly say, I must be quiet – I don’t know if I am conveying it. Takže som zúfalý? Zrejme nie. Pretože, ak som zúfalý a v depresii, stále sa pohybujem v rovnakej oblasti. Takže to všetko prestalo. Uvedomujúc si to, nemôžem nič robiť, akýkoľvek pohyb, čo sa odohráva v mojej mysli? Sledujete pane, čo sa pýtam? Je to správne? Myslím, že je to celkom logické. Uvedomujem si, že nemôžem nič robiť! Takže čo sa stalo s kvalitou mojej mysle, ktorá sa vždy pohybovala aby zhromažďovala aby sa stala ... To všetko prestalo. Vo chvíli, keď som si uvedomil, že nemôžem ... Žiadny pohyb, že? Je to vôbec možné? Alebo žijem v ilúzii? Naozaj som prešiel tým všetkým, aby som prišiel k tomuto bodu, alebo zrazu hovorím: Musím byť ticho! Neviem či sa dobre vyjadrujem?
57:19 B: Yes, that’s part of the same process. B: Áno, to je časť toho istého procesu.
57:21 K: Same process.

B: To project from the past. 		K: Rovnaký proces.

B: Premietanie z minulosti.
57:27 K: So has my mind... Is there in my mind a revolution? Revolution in the sense that movement has completely stopped. And if it has, is love something beyond the wall? K: Tak moja myseľ ... Je v mojej mysli revolúcia? Revolúcia v tom zmysle, že sa ten pohyb úplne zastavil? A ak áno, je láska niečo za tou stenou?
58:09 B: It wouldn’t mean anything. B: Mohlo by to znamenať hocičo.
58:11 K: Of course, it couldn’t be. K: Samozrejme, že by mohlo.
58:13 B: The wall itself is the product of the process which is illusion. B: Samotná stena je produktom procesu čo je ilúzia.
58:18 K: Exactly. So I’m realising the wall is this movement. So, when this movement ends, that quality of intelligence, love and so on, is there! That’s the whole point. K: Presne tak. Tak si uvedomujem, že tá stena je tento pohyb. Takže, keď sa toto hnutie skončí, tá kvalita inteligencie, láska a tak ďalej, je tu! V tom je celý vtip.
58:45 B: Yes, could one say the movement ends, the movement sees that it has no point. B: Áno, dalo by sa povedať, pohyb končí vtedy, keď hnutie vidí, že to nemá žiadny zmysel.
58:56 K: It is so-called skilled to see a danger. K: Takzvane vidí nebezpečenstvo.
59:05 B: Well, it could be. B: No, mohlo by to byť.
59:07 K: Yes. Any danger demands certain amount of awareness. But I have never realised, as a human being, the accumulated process is a tremendous danger. K: Áno. Akékoľvek nebezpečenstvo si vyžaduje určitú dávku uvedomenia. Ale ako ľudská bytosť som si nikdy neuvedomil že ten proces hromadenia je obrovské nebezpečenstvo.
59:23 B: Because that seems to be the essence of security. B: Pretože vyzerá ako podstata bezpečnosti.
59:28 K: You come along and point it out to me, and I’m listening to you very carefully and I actually perceive the danger of that. And perception is part of love, isn’t it? Ah.. I’m getting at it. K: Prichádzaš a hovoríš mi to, a ja ťa veľmi pozorne počúvam, a vlastne vnímam to nebezpečenstvo. A vnímanie je súčasťou lásky, všakže? A .. Začínam to chápať.
59:59 B: You’re suggesting that love is a kind of energy which is not specific or general and that it may momentarily envelop certain things. B: Naznačujete, že láska je druh energie ktorá nie je špecifická alebo všeobecná, a že môže na chvíľu obklopiť určité veci.
1:00:13 K: So perception without any motive, without any direction, etc., perception of the wall which has been brought into being by this movement of accumulation, the very perception of that is intelligence and love. Right? We’d better stop, it’s half past twelve.

B: Right. 		K: Takže vnímanie bez akéhokoľvek motívu, bez akéhokoľvek smeru, atď., Vnímanie múru ktorý bol postavený týmto pohybom hromadenia, samotná predstava, že je to inteligencia a láska. Že? Mali by sme prestať. Je pol jednej.

B: Dobre!
1:00:55 K: Should we go on? K: Mali by sme pokračovať?
1:00:57 B: How do you feel? Maybe it’s best to stop. B: Ako sa cítite? Možno v najlepšom treba prestať.
1:00:59 K: Better stop. We've come to a point. When do we meet again?

B: Thursday, in two days. 		K: Lepšie prestať. Dostali sme sa k podstate. Kedy sa stretneme znova?

B: Vo štvrtok, za dva dni.
1:01:10 K: Right, sir. K: Dobre, pane!