Krishnamurti - Ukončenie psychologických poznatkov

Krishnamurti Subtitles

OJBR80CB13 - Ukončenie psychologických poznatkov
13. konverzácia s Davidom Bohmom
Brockwood Park, UK
18, September, 1980

0:32	K: Môžeme pokračovať tam, kde sme skončili včera?
0:47	Čo zahlťuje myseľ? Vždy sa chová podľa určitého vzoru, vždy niečo hľadá. Ak sa vzdá jedného vzoru, vždy sa primkne k inému a vždy funguje takýmto spôsobom. Prečo? Človek to môže vysvetliť, vidí, prečo je to tak: kvôli ochrane, bezpečnosti, kvôli ochabnutosti, apatii, kvôli určitej ľahostajnosti, celkové ignorovanie vlastného vývoja, atď.
1:42	Ale myslím si, že je veľmi dôležité zistiť, prečo naše mysle fungujú vždy len určitým smerom?
1:56	Dostali sme sa k bodu, keď sme si povedali, že potom, čo si človek prešiel rôznym trápením, skúmaním a vhľadom, a dostane sa k prázdnemu múru, ten prázdny múr môže zoslabnúť alebo sa môže zvaliť, ak tam je láska a inteligencia. Potiaľ sme sa minule dostali. Ale pred tým, než o tom začneme, chcel by som sa spýtať: Prečo ľudské bytosti, akokoľvek inteligentné, vzdelané, akokoľvek filozofické či náboženské, vždy spadnú do tejto priepasti? B: Myslím si, že je to zdedené
3:00	v podstate naakumulovaným poznaním.
3:06	K: Hovoríte teda, že vedomosti nevyhnutne musia vytvárať priepasť?
3:15	B: Možnože "nemusia", ale robia to. Takýmto spôsobom sa ľudstvo vyvinulo. Psychologické poznanie, tak povediac.
3:25	K: Samozrejme, hovoríme o tom.
3:28	B: Psychologické poznanie, súhlasím, nutne vytvára priepasť.
3:33	K: Ale prečo si to myseľ neuvedomuje? Vidí, že je to nebezpečné, to mechanické opakovanie, a preto v tom nie je nič nové, a predsa v tom stále pokračuje. B: Keď sme o tom hovorili,
3:49	toto hromadenie znalostí, ktoré naozaj vytvára priepasť...
3:54	K: Pokračuje vo vytváraní priapasti. Ale prečo?
3:58	B: Je to stále rovnaká otázka. Ak len púho myslíte na hromadenie vedomostí vytvárajúc tým medzeru, potom nevidíte, prečo by v tom človek mal zostávať.
4:09	K: Áno, na to sa pýtam! B:Zdá sa mi, že tá medzera,
4:13	alebo toho hromadenie poznania, sa mu prikladá oveľa väčší význam, než v skutočnosti má. Že to so sebou nesie nutnosť. Ak hovoríme, že poznáme nejaký predmet, ako mikrofón, má to nejaký obmedzený význam. Teraz, znalosti o vašom národe, národ, ku ktorému patríte, zdá sa že to má nesmierny význam.
4:46	K: Áno. Je tento význam príčinou zúženia sa mysli?
4:56	B: Spútava myseľ. Toto poznanie má obrovskú hodnotu nad všetky ostatné hodnoty. Myseľ sa toho drží, pretože to pokladá za jednu z najdôležitejších vecí na svete.
5:09	K: Viete, v určitých filozofiách, a konceptov v Indii, je filozofia, že vedomosti musia skončiť. Samozrejme to poznáte - Vedanta. Ale očividne len veľmi málo ľudí ukončí vedomosti a rozpráva zo slobody.
5:36	B: Vrátil by som sa k tomuto bodu. Včeobecne sa vzdelaniu prikladá veľký význam. Oplatí sa vzdelávať, hoci človek môže povedať, že by to malo skončiť. To jest, poznanie seba samého.
5:54	K: Myslíte si, že som taký hlúpy, že nevidím, že toto poznanie má v základe veľmi malý význam, - psychologické poznanie - a napriek tomu, k tomu lipnem?
6:07	B: Nepovedal by som, že človek je taký hlúpy, ale skôr by som povedal, že toto poznanie ohlupuje mozog. Myslím si, že mozog, ktorý je lapený v tomto poznaní, hlúpne.
6:21	K: Ale nevyzerá to, že by sa z toho vymanil.
6:25	B: Pretože je už taký ohlúpnutý, že nevidí, čo robí.
6:30	K:Tak čo by som mal robiť? Pozorujem to už mnoho rokov, prečo sa ľudia snažia oslobodiť z určitých vecí, a predsa je toto koreň problému. Rozumiete? Toto psychologické hromadenie, ktoré sa stáva psychologickým poznaním, a tak rozdeľuje, a dejú sa v ňom a okolo neho všelijaké veci. A predsa sa toho myseľ nechce vzdať. Naozaj to nevidí? Ale prikladá poznaniu taký veľký význam? B: To tým myslím. Áno.
7:21	K: Prečo? Je to preto, že je v tom bezpečie, istota?
7:28	B: Časť z toho vyzerá zdroj bezpečia, ale
7:37	myslím si, že nejakým spôsobom poznanie na seba nabralo dôležitosť absolútna. Znalosti by mali byť správne relatívne. Ale táto znalosť mysle, psychologické poznanie seba samého, alebo súvisiace poznanie z náboženstva ...
7:57	K: Ale vy neodpovedáte na moju otázku. Som obyčajný človek. Toto všetko si uvedomujem a uvedomujem si dôležitosť a hodnotu vzdelania na rozličných úrovniach. Ale hlboko vo vnútri, tieto nazbierané vedomosti sú veľmi deštruktívne.
8:18	B: To je pravda, ale je tu sebaklam, a znalosti klamú myseľ, takže človek si neuvedomuje že je deštruktívna.
8:31	K: Preto na ňom ľudia lipnú?
8:35	B: No, nemôžu v skutočnosti ... Nevieme presne, ako s tým začali, ale akonáhle to začne, myseľ je spravidla v stave, v ktorom nie je schopnása na to pozrieť, pretože sa vyhýba tej otázke. Je to obrovský obranný mechanizmus - uniká pohľadu na celú otázku. K: Prečo?
8:59	B: Zdá sa, že niečo extrémne vzácne by mohlo byť v stávke.
9:05	K: Niečo je podivne inteligentné v iných smeroch, schopné a efektívne, zručné, ale tu, kde je koreň celého problému, prečo ju nemôžemeplne pochopiť? Čo bráni mysli? Hovoríte, dáva význam poznaniu. Uznávam, že to tak je, ale, a napriek tomu sa toho drží. Musíte vedieť!
9:38	B: Ale ja si myslím, že akonáhle sa tak stalo, nastane mechanický proces, ktorý odoláva inteligencii.
9:48	K: Tak čo mám robiť? Čo mám robiť ako obyčajný človek? Uvedomujem si, technologické znalosti, atď., ale znalosť, ktorú som nazhromaždil, ktorá je rozdeľujúca, ktorá je deštruktívna, ktorý je dosť malicherná, a napriek tomu sa jej držím. Uvedomujem si, že jumusím nechať ísť ale nemôžem. Čo mám robiť? Myslím, že je to problém priemerného človeka - problém, ktorý vyvstáva keď to všetko berieme trochu vážne. Je to nedostatok energie? B: V podstate nie. Energia sa rozptyluje týmto procesom.
10:55	K: Keď som rozptýlil veľké množstvo energie už nemám energiu s tým zápasiť.
11:03	B: Mohlo by sa to vrátiť rýchlo ak by sme sa z toho mohli dostať. Energia je neustále rozptyľovaná a osoba môže byť trochu zničená, ale mohla by sa zotaviť ak by to prestalo. Nemyslím si, že to je hlavný problém.
11:17	K: Nie, to nie je hlavný problém. Takže, čo mám robiť, ako ľudská bytosť, ktorá si uvedomuje, že toto poznanie prirodzene, nevyhnutne tvorí priepasť, v ktorej žijem. Moja ďalšia otázka znie: Ako tormám zlomiť?
11:40	B: Nie som si istý, že je to normálne pre ľudí jasné že toto poznanie robí toto všetko, a tiež to, že poznanie je poznanie. Vidíte, môže to vyzerať ako bytosť, "JA, Moje Ja, toto poznanie je zažívané ako nejaká entita, toto poznanie vytvára "JA" Ta toto poznanie je teraz zažívané ako nejaká entita, ktorá nie je poznaním, ale skutočnou bytosťou.
12:10	K: Chcete povedať, že táto bytosť sa líši od poznatkov?
12:15	B: Zdá sa, že je. Predstiera rozdiel.
12:18	K: Ale líši sa?
12:20	B: Nie, ale má veľmu silnú schopnosť ...
12:23	K: Ale, toje moje podmienenie.
12:26	B: To je pravda. Teraz je otázkou, ako sa cez toto dostaneme tak, aby sme zničili podmienenie?
12:29	K: To je pravá podstata. Vidíte?
12:31	B: Pretože napodobňuje alebo predstiera stav bytia.
12:39	K: Pozrite, existuje sedem sto miliónov katolíkov, milióny a milióny Číňanov. Všeci ... sledujete? Toto je ich centrálny pohyb. A zdá sa to tak úplne beznádejné! A realizáciou tejto beznádeje sedím a hovorím: "Nemôžem nič nerobiť. Ale ak chcem použiť svoju myseľ, potom vyvstáva otázka: je možné, v tomto svete fungovať bez psychologických vedomostí? Som tým dosť znepokojený, pretože si myslím, že hocikde človek ide, či už v Kalifornii, v Indii, tu alebo hocikde inde, je to hlavný problém, ktorý musí byť vyriešený.
14:06	B: To je pravda. Ale vidíte, môžeme o tom hovoriť, alebo to niekomu povedať, a on povie, že to vyzerá rozumne, možno, ale keď jeho... keď je ohrozené jeho postavenie... to znamnená psychologické poznanie, ale jemu sa to nezdá ako poznanie, ale niečo viac. Nevidí, že jeho poznanie jeho postavenia spôsobuje problémy. Poznanie na prvý pohľad vyzerá ako niečo pasívne, niečo čo poznáte, čo by ste mohli použiť, ak by ste chceli, alebo by sa vám nemuselo podariť ak by ste chceli, len to odložiť, čo je spôsob, ako by to malo byť.
14:50	B: Ale keď ten moment príde... K. Znova späť.
14:53	B: Znalosti už viac nevyzerajú ako znalosti. Ako by ste, ak by ste sa rozprávali s nejakým politikom...
15:12	K: Och! B: Napríklad, niekto raz chcel, aby ste sa rozprávali s Mao Tze Tungom. Pravdepodobne by ste nešli nikde.
15:22	K: Nikde! Politici a ľudia pri moci by nás ani nevypočuli, tak ako ani zbožní ľudia. - tak zvaní zbožní! Len ľudia ktorí sú nespokojní, ktorí sú frustrovaní, ktorí majú pocit že všetko stratili, by vás možno počúvali. Ale nebudú počúvať, takže je to skutočne pálčivá vec.
16:00	Čo s tým má človek robiť? Povedzme, že som sa zanechal katolicizmus, protestantizmus a všetky tie nezmysly, a tiež mám kariéru. Viem, že je potrebné mať znalosti tam,- ale ja som dospel k bodu, ako ľudská bytosť, žijúca v tomto svete, a vidím, aké je dôležité nebyť chytený v procese psychologických poznatkov, a napriek tomu to nemôžem nechať tak! Vždy sa mi to vyhýba. Hrám s tým triky. Je to ako hra na schovávačku. V poriadku. Z toho čo sme povedali, že existuje múr, ktorý chcem zvaliť, - pristupujeme k tomu rôzne. Pre do mnou je múr, ktorý chcem zvaliť - nie Ja - to je to, čo mám zbúrať. A hovoríme, že sa to dá skrz lásku a inteligenciu. Nežiadame niečo neskutočne ťažké?
17:25	B: To je ťažké.
17:27	K: Som za múrom, a vy ma prosíte aby som mal tú lásku a inteligenciu ktoré zničia tento múr. Ale ja neviem, čo to je, tá láska, a inteligencia, lebo som v pasci, na tejto strane steny. A... Uvedomujem si, logicky, rozumne, ako ste poukázali, ako obyčajná ľudská bytosť si uvedomujem, čo hovoríte: je to presné, pravdivé, logické a vidím, aké je to dôležité. Ale tá stena je taká silná, dominatná a mocná že sa za ňu neviem dostať. A minule sme si povedali, že sa dá zvaliť skrz vhľad. To sme si povedali. Te vhľad sa stane ideou.
18:37	B: Áno.
18:39	K: Nie je to skutočnosť, takže hovoríte: "Áno, rozumiem, vidím to!" ale keď popíšete vhľad, či je to možné, ako ho priniesť, okamžite si vytváram predstavu, čo znamená, že sa vzďaľujem od faktu, a predstava začína byť veľmi dôležitá. Čo znamená zalosť. Chápete, čo tým myslím?
19:06	B: Aktivita znalostí.
19:08	K: A som v tom späť.
19:09	B: Všeobecný problém je, že tie vedomosti tu len tak nesedia, ako forma informácií, ale sú extrémne aktívne, v každom okamihu, tvarujú každý okamih podľa minulého poznania, takže aj keď sme začali hovoriť o tejto záležitosti, poznanie pôsobí po celú dobu. K: Číha po celú dobu.
19:30	B: Číha a potom koná. Jedna vec je vedieť, že celá naša tradícia je myslieť si , že znalosť nie je aktívna, ale pasívna.
19:38	K: Je veľmi aktívna.
19:39	B: Je veľmi aktívna, ale ľudia... sa zvyčajne takto na to nepozerajú. Myslia si, že je nečinná.
19:45	K: Čaká. B: Čaká, aby konala. Vidíte? A čokoľvek sa s tým pokúsite spraviť, znalosť vždy koná. Ale kým si uvedomíte že toto je problém, už začala konať.
20:02	K: Áno. Uvedomujem si to ako problém, alebo nápad, ktorý musím vykonať? Vidíte ten rozdiel?
20:14	B: Prvým bodom je, že znalosť automaticky prepne všetko do nápadu, ktorý je potrebné vykonať. To je celý spôsob, ako je postavená.
20:22	K: To je celý spôsob akým žijem!
20:24	B: Vedomosti nemôžu robiť nič iné.
20:27	K: Ako mám prelomiť, že ani na ...
20:38	B: Zdá sa mi, že ak bymohli vidieť, pozorovať, byť si vedomí, -ak by si poznanie uvedomovalo samo seba pri fungovaní. Ide o to, že pozanie pracuje neuvedomelo, len proste čaká a potom koná, a zatiaľ narušilo poriadok v mozgu.
21:08	K: Veľmi ma to znepokojuje, pretože sa to deje všade, kade chodím. A je to problém, nie pre mňa, ale je to niečo, čo sa musí vyriešiť. Povedali by ste, že schopnosť počúvať je oveľa dôležitejšia ako hocičo z tohto? Hocijaké vysvetlenie, logika? Počúvať?
22:04	B: Je to ten istý problém.
22:05	K: Nie, skúšam... Nie je. Chcem vedieť, či to funguje tak, že keď pozorne počúvam to čo hovoríte, či sa múr prelomí? Rozumiete? Pokúšam sa na to prísť, pane. So obyčajný človek, a vy my toto všetko hovoríte, a ja uvedomujem čo hovoríte. A znepokujuje ma to, a skutočne ma zaujíma to, čo hovoríte. A nejako, plameň nevzplanul, palivo tam je, ale oheň tam nie je. Takže čo mám, ako obyčajný človek robiť?! Je to moje večné nariekanie.
23:24	B: Ak je tam schopnosť načúvať, potom vyvstáva otázka, povedzme: obyčajný človek má plno názorov, takže nevie počúvať
23:34	K: Ach! Ak počúvate s názormi, to môžete rovno zomrieť! Je to nezmysel!
23:41	B: Znalosti majú kopec obranných mechanizmov. Ak rozmýšľate, alebo sa pokúšate sprístupniť obyčajnému človeku, aby takto vnímal - na to sa pýtate, nie? Aspoň aspoň tým, ktorých to zaujíma. K: Áno.
24:00	B: Vedomosti majú nesmierny počet obranných mechanizmov, ktoré toto nevnímajú. Vyvinulo sa to tak, že je postavené tak, že to odmieta vidieť. Takže má názory, ktoré tiež konajú okamžite.
24:21	K: Rozumiem tomu, pane. Ale ja nechcem nájsť drogy, alebo liek, ani spôsob. Ale musí existovať komunikácia medzi vami a mnou, obyčajným človekom. Komunikácia, ktorá je taká silná že to že vás počúvam, a vaša komunikácia so mno funguje. Sledujete?
25:02	B: Áno. Takže musíte preraziť cez tento názor, cez celú štruktúru.
25:06	K: Samozrejme. Kvôli tomu som tu. Ako obyčajný človek. som prišiel kvôli tomu. Zanechal som všetky tie kostoly a všetky tie veci, zahodil som ich na míle ďaleko, skončil som s tým všetkým. Prišiel som sem a uvedomil si, že všetko, čo bolo povedané je pravda, a neviem sa dočkať čo bude. Keď so mnou komunikujete, vaša komunikácia je taká silná, taká skutočná! Nehovoríte s poznania, nehovoríte zo svojho názoru, ste skutočná ľudská bytosť, ktorá sa pokúša so mnou komunikovať. B: Správne. K: A ja intenzívne počúvam, čo mi vy - komunikátor - dávate.
26:13	B: Dobre, mohli by sme sa spýtať, či je toho obyčajný človek schopný?
26:19	K: Ach. Nie je. Chce do krčmy. Nie, povedal som, že ja som obyčajný človek ale som sa od toho vzdialil. Dostal som sa až sem. Všetko som zanechal. A tiež som si uvedomil, že v názoroch môžem rásť, môžem ich násobiť, zhromažďovať názory, čo sú čiastočne predsudky, atď. To všetko si uvedomujem. A chcem počúvať niekoho, kto hovorí pravdu. A v tej pravde sa vo mne niečo deje. A pretože tak horlivo počúvam, stane sa to. Rozmýšľam, či vám niečo predávam?
27:24	Koniec koncov, nakoľko vy ste veľký vedec, a ja so jeden z vašich študentov, chcete mi niečo povedať. Hovoríte mi o niečom, o čom viem, že je to nesmierne dôležité, pretože ste tomu venovali celý svoj život, a ako študent...som sa vzdal veľa vecí, aby som sem prišiel. Je to vaša vina, ktorý so mnou komunikujete, že to okamžite nechápem? Rozumiete? Alebo je to moja vina, že som neschopný, alebo vás naozaj nepočúvam?
28:15	B: Teda, predpokladajme, že som neschopný vás počúvať. Čo s tým potom?
28:26	K: Nič! Nič sa s tým nedá robiť. Vidíte, v tom je ten problém. Ak nie som schopný počúvať, pretože mám kopec predsudkov, názorov, úsudkov, obraných postojov, viete, ten múr, samozrejme, vtedy vás nebudem počúvať.
28:47	B: Povedzme, že prichádza niekto, kto si uvedomil túto obranu, ale možno si neuvedomuje ďalšie? Nie je to také ľahké!
29:01	K: Myslím si, že to "je" ľahké! Cítim, že istým spôsobom to je hrozne jednodnoduché. Myslím, že ak by som počúval s celou svojou bytosťou, s pozornosťou, stalo by sa to. Je to veľmi jednoduché, myslím si. Vidíte pane, hovoríte mi niečo, a ja to absorbujem. A medzitým je interval, medzitým, kým vy hovoríte, a ja absorbujem. Neviem či... B: Áno.
30:00	K: A v tom intervale je nebezpečenstvo. Ak neabsorbujem, ale pozorne počúvam s celou svojou bytosťou, je hotovo! Je to preto, že v tom nie je tam žiadny tieň potešenia? Sledujete? Neponúkate mi žiadne potešenie, uspokojenie. Hovoríte: "Je to tak, ber to tak". Ale moja myseľ sa tak zaoberá potešením. Musí to byť príjemné na počúvanie. Sledujete, čo mám na mysli? B: Áno.
31:01	K: Nebudem počúvať nič, čo nie je úplne uspokojujúce. A tiež si uvedomujem, že je to nebezpečné.
31:15	B: Nebezpečné?
31:16	K: V hľadaní uspokojenia, potešenia, hovorím, "Dobre, nebudem, vidím, čo robím. " Tak aj to dám stranou: žiadne potešenie, žiadna odmena, žiadny trest v načúvaní, iba púhe pozorovanie.
31:37	Takže sa vraciame k tomuto bodu: Čisté pozorovanie, čo je vlastne počúvaním. Je to tá čistá pozorujúca láska? K: Myslím, že je. K: Znova... B: Znova čo?
32:04	K: Povedali ste to, a moja myseľ hovorí: - Som dosť obyčajný. Prišiel som sem - a moja myseľ okamžite hovorí: Daj mi to! Povedz mi, čo mám robiť?! Keď sa vás pýtam: "Povedzte mi, čo mám robiť," som späť v poli znalostí. Je to také okamžité. Tak sa vás odmietam pýtať, čo robiť?! Kde som potom? Povedali ste mi, že nímanie bez akéhokoľvek motívu, smeru, čisté vnímanie, je láska. A to vnímanie, láska, je inteligencia. Nie sú tri oddelené veci, je to jedna vec. Cítim to? Pretože ste ma viedol veľmi opatrne - nie zavádzali - ukázali ste veľmi opatrne, krok za krokom, a ja som prišiel do tohto bodu. Cítim to. Som dostatočne citlivý, počúvaním toho všetkého, keď sa dostanem k tomu bodu, cítim to. Hovorí: Ahoj Jove, to je ono! Ale rýchlo to zmizne. A potom to začne: Ako to mám privolať späť?! A znovu - spomienka na to, čo je vlastne poznanie - to blokuje.
34:10	B: Ale podľa toho, čo hovoríte, zakaždým, keď je tam komunikácia, poznanie začne pracovať rozličnými spôsobmi.
34:22	K: Takže vidíte, že je neskutočne ťažké oslobodiť sa od poznania.
34:31	B: Áno. Mohli by sme sa pýtať, prečo poznanie nečaká, až bude potrebné?
34:39	K: Ach, to vyžaduje, pane! - to znamená byť psychologicky bez poznania, ale keď nastane príležitosť jednáte zo slobody, nie z poznania.
35:00	B: Nie z poznania, ale znalosť prichádza ako informácie. Informuje ako máte konať, ale nie je to zdroj.
35:09	K: To znamená: - Povedané trochu stroho - oslobodenie od vedomostí, a byť slobodný, je zo slobody keď človek komunikuje, nie zo znalostí. Zaujímalo by ma, či...? B: Áno.
35:30	K: To znamená, že komunikácia prichádza z prázdnoty. Človek môže používať slovo, alebo jazyk ktorý je výsledkom vedomostí, ale je to zo stavu úplnej slobody.
35:52	B: Áno. A teraz komunikácia prebieha ale je to otázka znalostí ako relevantnosti psychologických poznatkov, to je komunikácia.
36:06	K: Áno. Teraz pane, môžem komunikovať s vami zo slobody? Predpokladajme, že ja, ako ľudská bytosť, som prišiel do tohto bodu, kde je úplné oslobodenie sa od vedomostí, a z tejto slobody, komunikácia pomocou slov, sa odohráva. Že? Budete teraz, ako vedec, veľkej vedeckej eminencii - Ja nie... prosím. Som zdvorilý - budete so mnou komunikovať, môžem komunikovať s vami bez bariér? Sledujete? Chápete, čo tým myslím, Nesnažím sa ... Môžem komunikovať s druhým - alebo radšej takto - Môže človek, ktorý je úplne oslobeodený zo znalostí, ale používa znalosť iba výhradne ako komunikačný prostriedok, môžem byť v takom stave mysle že prijíma túto komunikáciu?
37:48	B: Áno. Ak znalosť je informáciou, zvyčajne sa zdá, že znalosť je viac než informácia. Zdá sa, že poznanie je samo o sebe slobodné. Človek zvyčajne nevidí, že poznanie nie je slobodné.
38:06	Poznanie nie je nikdy slobodné.
38:08	B: Nie, ale tak na prvý pohľad vyzerať. Máte možnosť využívať svoje vedomosti. K: Samozrejme.
38:13	B: Ale to nie sú slobodné, a akákoľvek aktivita poznania je súčasťou neslobody.
38:20	K: Samozrejme. Ak chcem pochopiť sám seba musím sa na seba pozerať slobodne.
38:24	B: A znalosť v tom má tlaky, aby vám v tom zabránila.
38:29	K: Bráni mi vpozeraní sa. Tak zrejmé! Prepáčte.
38:32	B: To môže byť zrejmé, v tej fáze, ale všeobecne to ľudia nevidia. Ale to teraz nechajme stranou.
38:43	K: Som plný názorov, a úsudky a hodnotení. Aby som sa pozrel na seba, musím mať trochu nadhľad! Je to tak jasné!
38:57	B: Áno, ale človek má tendenciu hovoriť, že existujú určité druhy poznania ktoré sú škodlivé, ako predsudky, a potom hovoríte, že existujú aj iné druhy, ktoré nie sú škodlivé, ktoré nie sú predsudkami.
39:08	K: Nie, celá tá záležitosť.
39:09	B: Celá vec je tá istá štruktúra. Je nemožné mať predsudky v jednej časti, aby sme ich nemali aj v druhej.
39:24	K: Ako budete so mnou komunikovať, keď ste prišli k určitému bodu, kde ja sa naozaj držím, dúfam, neviemsa dočkať, aby som prijal to čo hovoríte, takže je to úplne skončené? A pretože som sa sem dostal, som naozaj v tomto stave? Alebo sa klamem?
40:06	B: No, to je otázka: Znalosti stále klamú samé seba.
40:10	K Samozrejme.
40:12	B: Povedal by som, že ani tak neklamem sám seba, ako že vedomosti má zakorenenú tendenciu sa klamať.
40:25	K: Takže pane, vždy ma moja myseľ klame?
40:32	B: Tendencia tam je neustále, keď znalosť pôsobí psychologicky.
40:37	K: Tak čo mám robiť? A sme zase späť pri otázke.
40:42	B: Pri otázke klamania sa sám seba. A zase, podstata je tá istá: počúvať.
41:01	K: Prečo nepočúvame, pane? Prčo okamžite nepochopíme túto vec? Okamžite. Prečo? Môžeme uviesť tisíc dôvodov prečo? Ale to ne... Čo? Starý vek, podmienenie, lenivosť, rôzne veci. To je všetko...
41:32	B: Ale to je povrchné. K:....bezvýzamné.
41:39	B: Ale bolo by môžné, nájsť preto hlbší dôvod?
41:44	K: Poznanie. Sme späť u tej istej veci! Je to poznanie, ktorým som "ja"?
41:56	B: Áno. To je to.
41:58	K: ...poznanie, ktorým so "Ja" je tak nesmierne silné - ako predstava, nie ako fakt.
42:07	B: Áno, rozumiem tomu, že je to predstava. Ale tá predstava je... To som chcel povedať. Že tá predstava má nesmiernu dôležitosť a význam. Predpokladajme, že máte predstavu o bohu. To má nesmiernu silu.
42:27	K: Je to ako: Som Brit, alebo Francúz. To mi dáva nesmiernu energiu.
42:32	B: A tiež to pôsobí na stav tela, ktoré vyzerá, že je samotnou podstatou bytia. Ktoré, osoba nezažíva ako púhe poznanie, ale najprv cíti niečo veľmi silné, čo nevyzerá byť poznaním.
42:52	K: Áno. Točíme sa stále dookola? Lebo to tak vyzerá!
43:00	B: Dobre. Rozmýšľal som, či existuje niečo čo by sme mohli povedať o ten nesmiernej sile ktorá sa zdá, že prichádza s poznaním a s "Ja".
43:15	K: S indetifikovaním sa.
43:16	B: S indetifikovaním sa. To môže byť niečo na čo by sa oplatilo pozrieť.
43:20	K: Čo slovo - zabudol som - podstata " indentifikovania sa".
43:26	B: Dobre. Stále to isté.
43:28	K: Je to "stále to isté", to je pravda. Vidíte? Je to stále to isté. Nič nové, pod slnkom.
43:42	B: Je to podstata. Ak poviete "Ja", je to stále to isté. Stále sa to pokúša byť rovnaké, v podstate. Nie v detajli.
43:55	K: Áno, áno.
43:57	B: Myslím si, že toto je vec, ktoré sa zle chápe v poznaní. To poznanie sa pokúša byť poznaním, ktoré je stále rovnaké, a tak to trvá.
44:07	K: Samozrejme, pane. Je stále rovnaké.
44:09	B: Poznanie samo o sebe sa pokúša nájsť to čo je stále a perfektné, a stále rovnaké. Rovnaká závislosť každého z nás. Je to zakorené v nás, rovnako ako bunky. Veď viete.
44:27	K: Z toho vyvstáva otázka: Je možné si pomôcť? Pokúšam sa použiť slovo "usilovný". Je možné usilovne si pomáhať"? Usilovnosť v zmysle, byť precízny. Viete?
44:58	B: Doslova to znamená "Veľmi sa snažiť". To je podstata.
45:02	K: Snažiť sa. Brať celok. Pane, musí existovať aj iná cesta, okrem tohto intelektuálneho problému! Spotrebovali sme nesmiernu energiu intelektuálnej kapacity a tá intelektuálna kapacita nás privedla k prázdnej stene. Snažím sa k nej dostať zo všetkých strán, ale nakoniec tá stena je tam, čo som "Ja", s mojimi znalosťami, s predsudkami, a tým všetkým. - "Ja!"- A to ja potom hovorí: "Musím s tým niečo urobiť", ale to som stále "Ja." Všetci to vieme.
46:03	B: Teda "Ja", chce byť stále rovnaké, a v rovnakom čase sa snaží byť iné.
46:07	K: Iné. Áno. Obliecť si iný kabát. Je to stále to isté. Takže myseľ, ktorá fuguje ako "Ja", je stále tá istá myseľ. Dobrý bože, a vidíte pane? Sme zase späť!
46:30	B: Áno, a to "stále to isté" dáva nesmiernu silu. A teraz: Je možné, to nechať ísť?, toto "To isté?"
46:48	K: Vidíte, že sme vyskúšali všetko: postili sme sa, hocičo, aby sme sa toho zbavili, s celým tým poznaním, s ilúziami a atď. Človek sa pokúša identifikovať s niečím iným, čo je vlastne to isté. Takže, seriózny človek spravil toto všetko, a je späť, pri základnej otázke: Čo úplne rozpustí tento múr? Myslím si pane, že je to možné len vtedy, ak budem dávať dobrý pozor na to, čo hovoríte. Neexistuje žiadny iný spôsob ako zvaliť múr. Žiadny intelekt, žiadne emócie, nič z tých vecí. Keď niekto kto je za stenou, kto sa tam dostal, prerazil múr, hovorí: "Počúvajte, pre boha! Počúvajte!" Keď ťa počúvam, moja myseľ je prázdna. Takže je to ukončené! Chápate, čo hovorím?
48:50	B: Viete, vo všeobecnosti, človek by cítil: OK, je to hotové. Ale stane sa niečo, a je to späť.
48:59	K: Nemám prečo skákať späť, alebo v budúcnosti. Je prázdna, a preto počúvam. Hotovo!
49:48	Mali by sme prestať. Dostali sme sa k podstate.....nevadí. Päť minút postačí. Vezmime to z druhej strany. Vy ste vedec. Aby ste zistili niečo nové, musíte mať istú prázdnotu z ktorej vnímate trochu inak.
50:47	B: Je tam rozdiel v tom zmysle, že otázka je väčšinou limitovaná, takže myseľ môže byť prázdna, čo sa týka otázky.
51:01	K: Koknkrétna otázka. Áno.
51:03	B: Dovoľuje to objaviť vhľad do tej otázky. K: Ale môže taká myseľ, ktorá je na to špecializovaná,
51:14	a preto niečo skúma, stáva sa prázdna a z tej prázdnoty niečo objavíte? Tomu rozumiem. Ale bez akejkoľvek špecializácie, či táto prázdnota obsahuje každú inú...- Neviem...
51:43	B: Musíme sa pýtať či neskúmame konkrétnu oblasť ale radšej skúmame celok.
51:57	K: Je to neobyčajné, keď sa k tomu dostanete.
52:02	B: Povedali sme, že koniec poznania je Vedanta.
52:05	K: To je dobrá odpoveď.
52:13	B: Ak vie osoba prijať tento vedecký postoj a pýta sa na celé poznanie, potom...
52:18	K: Och, samozrejme.
52:25	B: Ale ľudia by skôr cítili: " Musím mať znalosti v tejto oblasti aby som mohol skúmať tú druhú." Ľudí by znepokojovalo, ak by sme hovorili, " S akými znalosťami skúmam moje znalosti?"
52:36	K: Áno. S akými znalosťami skúmam moje znalosti? Presne tak!
52:54	B: Ale pretože, my máme znalosti, prešli sme si tým logicky, rozumne, a uvideli sme, že celá štruktúra nemá zmysel. Že je nekonzistentá a nemá zmysel. Štruktúra psychologického poznania nemá zmysel. Urobili sme to, spôsobom...
53:15	K: Pane, a potom, odtiaľ, z tej prázdnoty: Je tam oblasť, alebo zdroj, z ktorého všetko začína? Hmota, ľudské bytosti, ich schopnosti, ich blázonstvo, - celý ten pohyb začína odtiaľ.
53:42	B: Áno,mohli by sme to za to považovať. Samozrejme! Poďme si to trochu vyjasniť. Takže máme prázdnotu.
53:54	K: Áno, prázdnotu, v ktorej nie je pohyb mysle - ako poznania, samozrejme.
54:02	B: Ako psychologického poznania.
54:04	K: Samozrejme. Rozumiem. B: V poriadku. Takže potom...
54:08	K: A preto ani čas. B: Žiadny čas. Žiadny psychologický čas.
54:13	K: Áno. Žiadny psychologický čas.
54:14	B: Napriek tomu, že stále máme hodinky.
54:16	K: Samozrejme. To sme si už prebrali. Nevracajme sa k tomu!
54:19	B: Ale niekedy to je... slová zavádzajú. Dávajú zlý význam.
54:25	K: Psychologický čas. Nie je tam psychologický čas žiadny pohyb mysle. A vzniká z tej prázdnoty celý pohyb?
54:44	B: Hovoríte teda, že tá prázdnota je podstata?
54:47	K: Presne to hovorím. Pomaly, idem... Poďme na to pomaly. Alebo to necháme na druhý deň?
54:55	B: Možnože by sme si to mali prebrať dopodrobna.
54:57	K: Dopodrobna. Dobre! Radšej prestaňme!
55:15	B: Dobre! Len ešte jedna vec. V Kalifronii sme hovorili, že existuje prázdnota, a že za ňou je zdroj.
55:24	K: Presne. Ja viem. Teraz o tom nechcem začať.
55:26	B: Necháme to na inokedy. K: Nechám to tak. K: Kedy sa stretneme znova? B: Za dva dni. V sobotu.
55:31	K: Pozajtra? B: Áno.
0:00