Krishnamurti Subtitles

Ukončenie psychologických poznatkov

Brockwood Park - 18 September 1980

The Ending of Time 13



0:32 K: Môžeme pokračovať tam,
kde sme skončili včera?
  
0:47 Čo zahlťuje myseľ?
 
0:56 Vždy sa chová podľa
určitého vzoru, vždy niečo hľadá.
  
1:05 Ak sa vzdá jedného vzoru,
vždy sa primkne k inému
  
1:10 a vždy funguje takýmto spôsobom.
 
1:16 Prečo?
 
1:19 Človek to môže vysvetliť,
vidí, prečo je to tak:
  
1:23 kvôli ochrane, bezpečnosti,
kvôli ochabnutosti, apatii,
  
1:28 kvôli určitej
ľahostajnosti,
  
1:35 celkové ignorovanie
vlastného vývoja, atď.
  
1:42 Ale myslím si, že je veľmi dôležité
zistiť,
  
1:47 prečo naše mysle fungujú
vždy len určitým smerom?
  
1:56 Dostali sme sa k bodu,
keď sme si povedali, že
  
2:06 potom, čo si človek prešiel
rôznym trápením,
  
2:12 skúmaním a vhľadom,
 
2:15 a dostane sa k prázdnemu múru,
ten prázdny múr
  
2:19  
 
2:24 môže zoslabnúť
alebo sa môže zvaliť,
  
2:30 ak tam je láska a inteligencia.
 
2:32 Potiaľ sme sa minule dostali.
 
2:35 Ale pred tým, než o tom začneme,
chcel by som sa spýtať:
  
2:42 Prečo ľudské bytosti, akokoľvek
inteligentné, vzdelané,
  
2:46 akokoľvek filozofické
či náboženské,
  
2:49 vždy spadnú do tejto priepasti?
 
2:59 B: Myslím si, že je to zdedené
 
3:01 v podstate
naakumulovaným poznaním.
  
3:06 K: Hovoríte teda,
že vedomosti nevyhnutne
  
3:12 musia vytvárať priepasť?
 
3:15 B: Možnože "nemusia", ale robia to.
 
3:17 Takýmto spôsobom sa
ľudstvo vyvinulo.
  
3:22 Psychologické poznanie,
tak povediac.
  
3:25 K: Samozrejme, hovoríme o tom.
 
3:28 B: Psychologické poznanie,
súhlasím, nutne vytvára priepasť.
  
3:33 K: Ale prečo si to myseľ
neuvedomuje?
  
3:37 Vidí, že je to nebezpečné,
to mechanické opakovanie,
  
3:41 a preto v tom nie je nič nové,
 
3:44 a predsa v tom stále pokračuje.
 
3:46 B: Keď sme o tom hovorili,
 
3:48 toto hromadenie znalostí,
 
3:52 ktoré naozaj vytvára priepasť...
 
3:55 K: Pokračuje vo vytváraní priapasti.
Ale prečo?
  
3:58 B: Je to stále rovnaká otázka.
 
4:02 Ak len púho myslíte na
hromadenie vedomostí
  
4:05 vytvárajúc tým medzeru,
potom nevidíte,
  
4:07 prečo by v tom človek mal zostávať.
 
4:09 K: Áno, na to sa pýtam!
 
4:10 B:Zdá sa mi, že tá medzera,
 
4:12 alebo toho hromadenie poznania,
 
4:16 sa mu prikladá
oveľa väčší význam,
  
4:21 než v skutočnosti má.
 
4:25 Že to so sebou nesie nutnosť.
 
4:31 Ak hovoríme, že poznáme
nejaký predmet,
  
4:35 ako mikrofón, má to
nejaký obmedzený význam.
  
4:38 Teraz, znalosti
o vašom národe,
  
4:42 národ, ku ktorému patríte,
 
4:43 zdá sa že to
má nesmierny význam.
  
4:47 K: Áno.
Je tento význam
  
4:52 príčinou
zúženia sa mysli?
  
4:56 B: Spútava myseľ.
Toto poznanie má obrovskú
  
5:00 hodnotu nad všetky ostatné hodnoty.
 
5:02 Myseľ sa toho drží,
 
5:04 pretože to pokladá za jednu
z najdôležitejších vecí na svete.
  
5:09 K: Viete,
v určitých filozofiách,
  
5:11 a konceptov v Indii,
 
5:15 je filozofia, že vedomosti
musia skončiť.
  
5:23 Samozrejme to poznáte - Vedanta.
 
5:26 Ale očividne len veľmi málo ľudí
 
5:30 ukončí vedomosti
a rozpráva zo slobody.
  
5:36 B: Vrátil by som sa k tomuto bodu.
 
5:38 Včeobecne sa vzdelaniu prikladá
veľký význam.
  
5:42 Oplatí sa vzdelávať,
 
5:44 hoci človek môže povedať,
že by to malo skončiť.
  
5:50 To jest,
poznanie seba samého.
  
5:54 K: Myslíte si, že som taký hlúpy,
 
5:56 že nevidím, že
toto poznanie
  
5:59 má v základe veľmi malý význam,
 
6:03 - psychologické poznanie -
 
6:04 a napriek tomu, k tomu lipnem?
 
6:08 B: Nepovedal by som, že človek je
taký hlúpy,
  
6:10 ale skôr by som povedal, že toto
poznanie ohlupuje mozog.
  
6:15 Myslím si, že mozog, ktorý je lapený
v tomto poznaní,
  
6:18 hlúpne.
 
6:21 K: Ale nevyzerá to, že by sa
z toho vymanil.
  
6:25 B: Pretože je už taký ohlúpnutý,
 
6:27 že nevidí, čo robí.
 
6:30 K:Tak čo by som mal robiť?
 
6:32 Pozorujem to už mnoho rokov,
 
6:36 prečo sa ľudia snažia
oslobodiť
  
6:45 z určitých vecí,
a predsa je toto koreň problému.
  
6:50 Rozumiete? Toto psychologické
hromadenie,
  
6:55 ktoré sa stáva psychologickým
poznaním, a tak rozdeľuje,
  
6:58 a dejú sa v ňom a okolo neho
všelijaké veci.
  
7:03 A predsa sa toho myseľ nechce vzdať.
 
7:09 Naozaj to nevidí?
 
7:13 Ale prikladá poznaniu taký
veľký význam?
  
7:18 B: To tým myslím. Áno.
 
7:21 K: Prečo? Je to preto, že je v tom
bezpečie, istota?
  
7:30 B: Časť z toho vyzerá
zdroj bezpečia, ale
  
7:37 myslím si, že nejakým spôsobom
poznanie na seba nabralo
  
7:40 dôležitosť
absolútna.
  
7:43 Znalosti
by mali byť správne relatívne.
  
7:49 Ale táto znalosť mysle,
 
7:51 psychologické poznanie seba samého,
 
7:53 alebo súvisiace poznanie
z náboženstva ...
  
7:57 K: Ale vy neodpovedáte
na moju otázku.
  
8:00 Som obyčajný človek.
Toto všetko si uvedomujem
  
8:04 a uvedomujem si dôležitosť
 
8:07 a hodnotu vzdelania
na rozličných úrovniach.
  
8:11 Ale hlboko vo vnútri,
 
8:14 tieto nazbierané vedomosti
sú veľmi deštruktívne.
  
8:18 B: To je pravda,
ale je tu sebaklam,
  
8:21 a znalosti
klamú myseľ,
  
8:24 takže človek si neuvedomuje
že je deštruktívna.
  
8:31 K: Preto na ňom ľudia lipnú?
 
8:35 B: No, nemôžu v skutočnosti ...
 
8:39 Nevieme presne,
ako s tým začali,
  
8:41 ale akonáhle to začne,
 
8:42 myseľ je spravidla
v stave, v ktorom
  
8:44 nie je schopnása na to pozrieť,
 
8:47 pretože
sa vyhýba tej otázke.
  
8:52 Je to obrovský
obranný mechanizmus -
  
8:54 uniká pohľadu na
celú otázku. K: Prečo?
  
8:59 B: Zdá sa, že
niečo extrémne vzácne
  
9:02 by mohlo byť v stávke.
 
9:05 K: Niečo je podivne inteligentné
v iných smeroch,
  
9:09 schopné a efektívne, zručné,
 
9:14 ale tu, kde je koreň
celého problému,
  
9:19 prečo ju nemôžemeplne pochopiť?
Čo bráni mysli?
  
9:27 Hovoríte, dáva
význam poznaniu.
  
9:30 Uznávam, že
to tak je, ale,
  
9:32 a napriek tomu sa toho drží.
Musíte vedieť!
  
9:38 B: Ale ja si myslím, že
akonáhle sa tak stalo,
  
9:40 nastane mechanický proces,
ktorý odoláva inteligencii.
  
9:48 K: Tak čo mám robiť?
 
9:51 Čo mám robiť
ako obyčajný človek?
  
9:55 Uvedomujem si, technologické
znalosti, atď.,
  
9:58 ale znalosť, ktorú
som nazhromaždil,
  
10:01 ktorá je rozdeľujúca,
ktorá je deštruktívna,
  
10:03 ktorý je dosť malicherná,
a napriek tomu sa jej držím.
  
10:13 Uvedomujem si, že jumusím nechať ísť
ale nemôžem. Čo mám robiť?
  
10:21  
 
10:26 Myslím, že je to
problém priemerného človeka
  
10:34 - problém, ktorý vyvstáva
keď to
  
10:37 všetko berieme trochu vážne.
 
10:46 Je to nedostatok energie?
B: V podstate nie.
  
10:50 Energia sa rozptyluje
týmto procesom.
  
10:55 K: Keď som rozptýlil
veľké množstvo energie
  
10:59 už nemám energiu
s tým zápasiť.
  
11:03 B: Mohlo by sa to vrátiť rýchlo
ak by sme sa z toho mohli dostať.
  
11:07 Energia je neustále
rozptyľovaná
  
11:09 a osoba môže byť
trochu zničená,
  
11:11 ale mohla by sa zotaviť
ak by to prestalo.
  
11:14 Nemyslím si, že to
je hlavný problém.
  
11:17 K: Nie, to nie je hlavný
problém. Takže, čo mám robiť,
  
11:20 ako ľudská bytosť, ktorá
si uvedomuje, že toto poznanie
  
11:25 prirodzene, nevyhnutne
tvorí priepasť, v ktorej žijem.
  
11:32 Moja ďalšia otázka znie:
Ako tormám zlomiť?
  
11:40 B: Nie som si istý, že je to
normálne pre ľudí jasné
  
11:45 že toto poznanie
robí toto všetko,
  
11:48 a tiež to, že
poznanie je poznanie.
  
11:51 Vidíte, môže to vyzerať
ako bytosť, "JA, Moje Ja,
  
11:55 toto poznanie je zažívané
ako nejaká entita,
  
12:01 toto poznanie vytvára
"JA"
  
12:04 Ta toto poznanie je teraz
zažívané ako nejaká entita,
  
12:06 ktorá nie je poznaním,
ale skutočnou bytosťou.
  
12:10 K: Chcete povedať, že táto bytosť
sa líši od poznatkov?
  
12:15 B: Zdá sa, že je.
Predstiera rozdiel.
  
12:18 K: Ale líši sa?
 
12:20 B: Nie, ale má
veľmu silnú schopnosť ...
  
12:23 K: Ale, toje
moje podmienenie.
  
12:26 B: To je pravda.
Teraz je otázkou,
  
12:27 ako sa cez toto dostaneme tak,
aby sme zničili podmienenie?
  
12:29 K: To je pravá podstata.
Vidíte?
  
12:31 B: Pretože napodobňuje
 
12:34 alebo predstiera
stav bytia.
  
12:39 K: Pozrite, existuje sedem
sto miliónov katolíkov,
  
12:47 milióny a milióny Číňanov.
Všeci ... sledujete?
  
12:53 Toto je
ich centrálny pohyb.
  
12:59 A zdá sa to
tak úplne beznádejné!
  
13:06 A realizáciou tejto
beznádeje
  
13:10 sedím a hovorím:
"Nemôžem nič nerobiť.
  
13:13 Ale ak chcem použiť svoju myseľ,
potom vyvstáva otázka:
  
13:20 je možné, v tomto svete
fungovať
  
13:23 bez psychologických
vedomostí?
  
13:49 Som tým dosť znepokojený,
 
13:52 pretože si myslím, že
hocikde človek ide,
  
13:56 či už v Kalifornii,
v Indii, tu alebo hocikde inde,
  
13:59 je to hlavný problém,
ktorý musí byť vyriešený.
  
14:07 B: To je pravda. Ale vidíte,
môžeme o tom hovoriť,
  
14:11 alebo to niekomu povedať, a on
povie, že to vyzerá rozumne,
  
14:15 možno, ale keď jeho...
 
14:18 keď je ohrozené
jeho postavenie...
  
14:22 to znamnená psychologické
poznanie,
  
14:25 ale jemu sa to nezdá
ako poznanie,
  
14:26 ale niečo viac.
 
14:29 Nevidí, že jeho poznanie
jeho postavenia
  
14:33 spôsobuje problémy.
 
14:35 Poznanie na prvý pohľad vyzerá
ako niečo pasívne,
  
14:39 niečo čo poznáte,
 
14:41 čo by ste mohli použiť,
ak by ste chceli,
  
14:43 alebo by sa vám nemuselo podariť
ak by ste chceli,
  
14:45 len to odložiť, čo je spôsob,
ako by to malo byť.
  
14:50 B: Ale keď ten moment príde...
K. Znova späť.
  
14:53 B: Znalosti už viac nevyzerajú
ako znalosti.
  
15:08 Ako by ste, ak by ste sa
rozprávali s nejakým politikom...
  
15:12 K: Och!
B: Napríklad,
  
15:15 niekto raz chcel, aby ste sa
rozprávali s Mao Tze Tungom.
  
15:20 Pravdepodobne by ste nešli
nikde.
  
15:22 K: Nikde! Politici
a ľudia pri moci
  
15:29 by nás ani nevypočuli,
 
15:31 tak ako ani zbožní ľudia.
 
15:35 - tak zvaní zbožní!
 
15:37 Len ľudia
ktorí sú nespokojní,
  
15:41 ktorí sú frustrovaní, ktorí majú
pocit že všetko stratili,
  
15:48 by vás možno počúvali.
 
15:52 Ale nebudú počúvať, takže
je to skutočne pálčivá vec.
  
15:54 Čo s tým má človek robiť?
 
16:00 Povedzme, že som sa
zanechal katolicizmus,
  
16:04 protestantizmus
a všetky tie nezmysly,
  
16:10 a tiež mám kariéru.
 
16:13 Viem, že je potrebné
mať znalosti tam,-
  
16:17 ale ja som dospel k bodu,
ako ľudská bytosť,
  
16:21 žijúca v tomto svete,
a vidím, aké je dôležité
  
16:25 nebyť chytený v procese
psychologických poznatkov,
  
16:29 a napriek tomu to
nemôžem nechať tak!
  
16:38 Vždy sa mi to vyhýba.
Hrám s tým triky.
  
16:43 Je to ako hra na schovávačku.
 
16:51 V poriadku. Z toho čo sme povedali,
 
16:55 že existuje múr, ktorý chcem zvaliť,
 
16:58 - pristupujeme k tomu rôzne.
 
17:00 Pre do mnou je múr, ktorý chcem
zvaliť - nie Ja -
  
17:03 to je to, čo mám zbúrať.
 
17:06 A hovoríme, že sa to dá
 
17:12 skrz lásku a inteligenciu.
 
17:18 Nežiadame niečo neskutočne ťažké?
 
17:25 B: To je ťažké.
 
17:27 K: Som za múrom, a vy
ma prosíte
  
17:33 aby som mal tú lásku a inteligenciu
ktoré zničia tento múr.
  
17:39 Ale ja neviem, čo to je, tá láska,
a inteligencia,
  
17:44 lebo som v pasci,
na tejto strane steny. A...
  
17:54 Uvedomujem si, logicky, rozumne,
ako ste poukázali,
  
17:58 ako obyčajná ľudská bytosť
si uvedomujem, čo hovoríte:
  
18:00 je to presné, pravdivé, logické
a vidím, aké je to dôležité.
  
18:08 Ale tá stena je taká silná,
dominatná a mocná
  
18:14 že sa za ňu neviem dostať.
 
18:17 A minule sme si povedali,
že sa dá zvaliť
  
18:24 skrz vhľad.
To sme si povedali.
  
18:32 Te vhľad sa stane ideou.
 
18:37 B: Áno.
 
18:39 K: Nie je to skutočnosť,
takže hovoríte:
  
18:41 "Áno, rozumiem, vidím to!"
 
18:44 ale keď popíšete
vhľad, či je to možné,
  
18:51 ako ho priniesť,
 
18:54 okamžite si vytváram predstavu,
 
18:58 čo znamená,
že sa vzďaľujem od faktu,
  
19:01 a predstava začína byť
veľmi dôležitá.
  
19:04 Čo znamená zalosť.
Chápete, čo tým myslím?
  
19:06 B: Aktivita znalostí.
 
19:08 K: A som v tom späť.
 
19:10 B: Všeobecný problém je,
 
19:11 že tie vedomosti tu len tak nesedia,
 
19:14 ako forma informácií,
ale sú extrémne aktívne,
  
19:18 v každom okamihu,
tvarujú každý okamih
  
19:22 podľa minulého poznania,
 
19:24 takže aj keď sme začali
hovoriť o tejto záležitosti,
  
19:27 poznanie pôsobí po celú dobu.
K: Číha po celú dobu.
  
19:30 B: Číha a potom koná.
 
19:32 Jedna vec je vedieť,
že celá naša tradícia
  
19:35 je myslieť si , že znalosť nie je
aktívna, ale pasívna.
  
19:38 K: Je veľmi aktívna.
 
19:39 B: Je veľmi aktívna, ale ľudia...
 
19:40 sa zvyčajne takto na to nepozerajú.
 
19:42 Myslia si, že je nečinná.
 
19:45 K: Čaká.
B: Čaká, aby konala. Vidíte?
  
19:48 A čokoľvek sa s tým pokúsite spraviť,
 
19:51 znalosť vždy koná.
 
19:57 Ale kým si uvedomíte
že toto je problém,
  
19:59 už začala konať.
 
20:02 K: Áno. Uvedomujem si to
ako problém,
  
20:07 alebo nápad, ktorý musím vykonať?
Vidíte ten rozdiel?
  
20:14 B: Prvým bodom je, že znalosť
automaticky prepne všetko
  
20:18 do nápadu, ktorý je potrebné vykonať.
To je celý spôsob, ako je postavená.
  
20:22 K: To je celý spôsob
akým žijem!
  
20:24 B: Vedomosti
nemôžu robiť nič iné.
  
20:27 K: Ako mám prelomiť, že
ani na ...
  
20:39 B: Zdá sa mi, že ak bymohli vidieť,
pozorovať, byť si vedomí,
  
20:44 -ak by si poznanie uvedomovalo
samo seba pri fungovaní.
  
20:49 Ide o to, že pozanie
pracuje neuvedomelo,
  
20:53 len proste čaká
a potom koná,
  
20:58 a zatiaľ
narušilo poriadok v mozgu.
  
21:08 K: Veľmi ma to znepokojuje,
 
21:13 pretože sa to deje všade,
kade chodím.
  
21:18 A je to problém, nie pre mňa,
 
21:23 ale je to niečo,
čo sa musí vyriešiť.
  
21:47 Povedali by ste, že schopnosť
počúvať
  
21:54 je oveľa dôležitejšia
ako hocičo z tohto?
  
21:58 Hocijaké vysvetlenie, logika?
Počúvať?
  
22:04 B: Je to ten istý problém.
 
22:05 K: Nie, skúšam...
Nie je.
  
22:07 Chcem vedieť, či to funguje tak,
že keď pozorne počúvam
  
22:14 to čo hovoríte,
 
22:17 či sa múr prelomí?
Rozumiete?
  
22:31 Pokúšam sa na to prísť, pane.
 
22:36 So obyčajný človek,
a vy my toto všetko hovoríte,
  
22:42 a ja uvedomujem
čo hovoríte.
  
22:47 A znepokujuje ma to,
 
22:50 a skutočne ma zaujíma
to, čo hovoríte.
  
22:57 A nejako, plameň
nevzplanul,
  
23:06 palivo tam je, ale
oheň tam nie je.
  
23:15 Takže čo mám, ako obyčajný
človek robiť?!
  
23:19 Je to moje večné nariekanie.
 
23:24 B: Ak je tam
schopnosť načúvať, potom
  
23:28 vyvstáva otázka,
povedzme:
  
23:29 obyčajný človek
má plno názorov,
  
23:32 takže nevie počúvať
 
23:34 K: Ach! Ak počúvate
s názormi,
  
23:36 to môžete rovno zomrieť!
Je to nezmysel!
  
23:41 B: Znalosti majú
kopec obranných mechanizmov.
  
23:44 Ak rozmýšľate,
alebo sa pokúšate
  
23:46 sprístupniť obyčajnému človeku,
 
23:50 aby takto vnímal
 
23:51 - na to sa pýtate, nie?
 
23:53 Aspoň aspoň tým, ktorých to zaujíma.
K: Áno.
  
24:00 B: Vedomosti majú nesmierny
počet obranných mechanizmov,
  
24:05 ktoré toto nevnímajú.
Vyvinulo sa to tak,
  
24:09 že je postavené tak,
že to odmieta vidieť.
  
24:15 Takže má názory,
ktoré tiež konajú okamžite.
  
24:21 K: Rozumiem tomu, pane.
 
24:26 Ale ja nechcem nájsť drogy,
alebo liek,
  
24:31 ani spôsob. Ale
musí existovať
  
24:38 komunikácia medzi vami a mnou,
obyčajným človekom.
  
24:43 Komunikácia, ktorá je taká silná
 
24:51 že to že vás počúvam,
 
24:56 a vaša komunikácia so mno
funguje. Sledujete?
  
25:02 B: Áno. Takže musíte
preraziť
  
25:04 cez tento názor,
cez celú štruktúru.
  
25:06 K: Samozrejme.
Kvôli tomu som tu.
  
25:11 Ako obyčajný človek.
som prišiel kvôli tomu.
  
25:14 Zanechal som všetky tie kostoly
a všetky tie veci,
  
25:17 zahodil som ich na míle ďaleko,
 
25:20 skončil som s tým všetkým.
Prišiel som sem
  
25:24 a uvedomil si, že všetko, čo bolo
povedané je pravda,
  
25:32 a neviem sa dočkať čo bude.
 
25:36 Keď so mnou komunikujete,
vaša komunikácia je taká silná,
  
25:45 taká skutočná! Nehovoríte
s poznania,
  
25:48 nehovoríte zo svojho názoru,
 
25:51 ste skutočná ľudská bytosť,
 
25:54 ktorá sa pokúša so mnou komunikovať.
B: Správne.
  
25:59 K: A ja intenzívne počúvam,
 
26:05 čo mi vy - komunikátor -
dávate.
  
26:13 B: Dobre, mohli by sme sa spýtať,
 
26:14 či je toho obyčajný človek
schopný?
  
26:19 K: Ach. Nie je.
Chce do krčmy.
  
26:24 Nie, povedal som,
že ja som obyčajný človek
  
26:26 ale som sa od toho vzdialil.
Dostal som sa až sem.
  
26:30 Všetko som zanechal.
A tiež som si uvedomil,
  
26:36 že v názoroch môžem rásť, môžem ich
násobiť, zhromažďovať názory,
  
26:40 čo sú čiastočne predsudky,
atď.
  
26:43 To všetko si uvedomujem.
A chcem počúvať niekoho,
  
26:47  
 
26:54 kto hovorí pravdu. A v tej pravde
 
27:00 sa vo mne niečo deje.
 
27:05 A pretože tak horlivo počúvam,
stane sa to.
  
27:13 Rozmýšľam, či vám niečo
predávam?
  
27:24 Koniec koncov, nakoľko
vy ste veľký vedec,
  
27:27 a ja so jeden z vašich študentov,
chcete mi niečo povedať.
  
27:32 Hovoríte mi o niečom,
 
27:35 o čom viem, že je to nesmierne
dôležité,
  
27:38 pretože ste tomu venovali celý
svoj život,
  
27:41 a ako študent...som sa vzdal
veľa vecí, aby som sem prišiel.
  
27:48  
 
27:55 Je to vaša vina,
ktorý so mnou komunikujete,
  
28:02 že to okamžite nechápem?
Rozumiete?
  
28:07 Alebo je to moja vina, že som
neschopný,
  
28:12 alebo vás naozaj nepočúvam?
 
28:15 B: Teda, predpokladajme,
 
28:18 že som neschopný vás počúvať.
 
28:22 Čo s tým potom?
 
28:26 K: Nič! Nič sa s tým nedá robiť.
 
28:30 Vidíte, v tom je ten problém.
 
28:33 Ak nie som schopný počúvať,
 
28:36 pretože mám kopec predsudkov,
názorov, úsudkov,
  
28:41 obraných postojov, viete,
ten múr,
  
28:45 samozrejme, vtedy
vás nebudem počúvať.
  
28:47 B: Povedzme, že prichádza niekto,
 
28:51 kto si uvedomil túto obranu,
ale možno
  
28:55 si neuvedomuje ďalšie?
 
28:58 Nie je to také ľahké!
 
29:01 K: Myslím si, že to "je" ľahké!
 
29:03 Cítim, že istým spôsobom
to je hrozne jednodnoduché.
  
29:17 Myslím, že ak by som počúval
 
29:25 s celou svojou bytosťou,
s pozornosťou, stalo by sa to.
  
29:30 Je to veľmi jednoduché,
myslím si.
  
29:45 Vidíte pane,
hovoríte mi niečo,
  
29:51 a ja to absorbujem.
 
29:54 A medzitým je interval,
medzitým, kým vy hovoríte,
  
29:56 a ja absorbujem. Neviem či...
B: Áno.
  
30:00 K: A v tom intervale je
nebezpečenstvo.
  
30:06 Ak neabsorbujem, ale
pozorne počúvam
  
30:12 s celou svojou bytosťou,
je hotovo!
  
30:23 Je to preto, že v tom
nie je tam žiadny tieň potešenia?
  
30:31 Sledujete?
 
30:34 Neponúkate mi
žiadne potešenie, uspokojenie.
  
30:40 Hovoríte:
"Je to tak, ber to tak".
  
30:45 Ale moja myseľ
sa tak zaoberá potešením.
  
30:53 Musí to byť príjemné na počúvanie.
 
30:57 Sledujete, čo mám na mysli?
B: Áno.
  
31:01 K: Nebudem počúvať
nič, čo nie je
  
31:05 úplne uspokojujúce. A tiež
si uvedomujem, že je to nebezpečné.
  
31:12  
 
31:15 B: Nebezpečné?
 
31:16 K: V hľadaní uspokojenia, potešenia,
 
31:20 hovorím, "Dobre, nebudem,
vidím, čo robím. "
  
31:25 Tak aj to dám stranou:
žiadne potešenie, žiadna odmena,
  
31:30 žiadny trest v načúvaní,
iba púhe pozorovanie.
  
31:37 Takže sa vraciame k tomuto
bodu: Čisté pozorovanie,
  
31:42 čo je vlastne počúvaním.
Je to tá čistá pozorujúca láska?
  
31:53 K: Myslím, že je.
 
32:02 K: Znova...B: Znova čo?
 
32:04 K: Povedali ste to,
a moja myseľ hovorí:
  
32:08 - Som dosť obyčajný.
Prišiel som sem -
  
32:11 a moja myseľ okamžite hovorí:
Daj mi to!
  
32:15 Povedz mi, čo mám robiť?!
 
32:20 Keď sa vás pýtam:
"Povedzte mi, čo mám robiť,"
  
32:24 som späť v poli znalostí.
 
32:28 Je to také okamžité.
Tak sa vás odmietam pýtať, čo robiť?!
  
32:34  
 
32:40 Kde som potom?
Povedali ste mi,
  
32:46  
 
32:49 že nímanie bez akéhokoľvek motívu,
smeru,
  
32:54 čisté vnímanie, je láska.
 
32:59 A to vnímanie, láska,
je inteligencia.
  
33:03 Nie sú tri oddelené veci,
je to jedna vec.
  
33:09 Cítim to?
 
33:14 Pretože ste ma viedol
veľmi opatrne - nie zavádzali -
  
33:18 ukázali ste veľmi opatrne,
krok za krokom,
  
33:20 a ja som prišiel do tohto bodu.
Cítim to.
  
33:28 Som dostatočne citlivý,
počúvaním toho všetkého,
  
33:35 keď sa dostanem k tomu bodu,
cítim to.
  
33:37 Hovorí: Ahoj Jove, to je ono!
 
33:44 Ale rýchlo to zmizne.
 
33:49 A potom to začne:
Ako to mám privolať späť?!
  
33:54 A znovu - spomienka na to, čo je
vlastne poznanie - to blokuje.
  
34:10 B: Ale podľa toho, čo hovoríte,
zakaždým, keď
  
34:12 je tam komunikácia,
poznanie začne pracovať
  
34:16 rozličnými spôsobmi.
 
34:22 K: Takže vidíte, že je neskutočne
ťažké
  
34:26 oslobodiť sa od poznania.
 
34:31 B: Áno. Mohli by sme sa pýtať,
prečo poznanie
  
34:36 nečaká, až bude potrebné?
 
34:39 K: Ach, to vyžaduje, pane!
- to znamená
  
34:47 byť psychologicky
bez poznania,
  
34:52 ale keď nastane príležitosť
jednáte zo slobody,
  
34:59 nie z poznania.
 
35:00 B: Nie z poznania, ale
znalosť prichádza ako informácie.
  
35:04 Informuje ako máte konať,
ale nie je to zdroj.
  
35:09 K: To znamená:
- Povedané trochu stroho -
  
35:14 oslobodenie od vedomostí,
a byť slobodný,
  
35:21 je zo slobody keď človek komunikuje,
nie zo znalostí.
  
35:26 Zaujímalo by ma, či...?
B: Áno.
  
35:30 K: To znamená, že komunikácia
prichádza z prázdnoty.
  
35:39 Človek môže používať slovo,
alebo jazyk
  
35:42 ktorý je
výsledkom vedomostí,
  
35:44 ale je to
zo stavu úplnej slobody.
  
35:52 B: Áno. A teraz
komunikácia prebieha
  
35:57 ale je to
otázka znalostí
  
36:00 ako relevantnosti
psychologických poznatkov,
  
36:04 to je komunikácia.
 
36:06 K: Áno.
 
36:13 Teraz pane, môžem komunikovať
s vami zo slobody?
  
36:22 Predpokladajme, že ja, ako ľudská
bytosť, som prišiel do tohto bodu,
  
36:28 kde je úplné
oslobodenie sa od vedomostí,
  
36:35 a z tejto slobody,
 
36:42 komunikácia pomocou slov,
sa odohráva. Že?
  
36:48 Budete teraz, ako vedec,
veľkej vedeckej eminencii
  
36:59 - Ja nie...
prosím. Som zdvorilý -
  
37:02 budete so mnou komunikovať,
 
37:05 môžem komunikovať s vami
bez bariér? Sledujete?
  
37:15 Chápete, čo tým myslím,
Nesnažím sa ...
  
37:19 Môžem komunikovať s druhým
 
37:23 - alebo radšej takto -
 
37:26 Môže človek, ktorý je
úplne oslobeodený zo znalostí,
  
37:30 ale používa znalosť iba výhradne
ako komunikačný prostriedok,
  
37:38 môžem byť v takom stave mysle
 
37:43 že prijíma túto komunikáciu?
 
37:48 B: Áno. Ak znalosť
je informáciou,
  
37:55 zvyčajne sa zdá, že znalosť
 
37:57 je viac než informácia. Zdá sa,
že poznanie je samo o sebe slobodné.
  
38:03 Človek zvyčajne nevidí,
že poznanie nie je slobodné.
  
38:06 Poznanie nie je nikdy slobodné.
 
38:08 B: Nie, ale tak
na prvý pohľad vyzerať.
  
38:09 Máte možnosť využívať svoje
vedomosti. K: Samozrejme.
  
38:13 B: Ale to nie sú slobodné,
a akákoľvek aktivita poznania
  
38:18 je súčasťou neslobody.
 
38:20 K: Samozrejme.
Ak chcem pochopiť sám seba
  
38:22 musím sa na seba pozerať
slobodne.
  
38:24 B: A znalosť
v tom má tlaky,
  
38:25 aby vám v tom zabránila.
 
38:29 K: Bráni mi vpozeraní sa.
Tak zrejmé! Prepáčte.
  
38:32 B: To môže byť
zrejmé, v tej fáze,
  
38:34 ale všeobecne to
ľudia nevidia.
  
38:38 Ale to teraz nechajme stranou.
 
38:43 K: Som plný názorov,
a úsudky a hodnotení.
  
38:49 Aby som sa pozrel na seba, musím
mať trochu nadhľad!
  
38:55 Je to tak jasné!
 
38:57 B: Áno, ale
človek má tendenciu hovoriť,
  
39:00 že existujú určité
druhy poznania
  
39:01 ktoré sú škodlivé, ako predsudky,
a potom hovoríte,
  
39:04 že existujú aj iné druhy,
ktoré nie sú škodlivé,
  
39:07 ktoré nie sú predsudkami.
 
39:08 K: Nie, celá tá záležitosť.
 
39:09 B: Celá vec
je tá istá štruktúra.
  
39:11 Je nemožné mať predsudky
v jednej časti,
  
39:13 aby sme ich nemali aj v druhej.
 
39:24 K: Ako budete so mnou
komunikovať,
  
39:28 keď ste prišli k určitému bodu,
kde ja sa naozaj
  
39:36 držím, dúfam,
neviemsa dočkať, aby som prijal
  
39:41 to čo hovoríte,
takže je to úplne skončené?
  
39:47 A pretože som sa sem dostal,
som naozaj v tomto stave?
  
39:54 Alebo sa klamem?
 
40:06 B: No, to je otázka:
 
40:07 Znalosti stále klamú
samé seba.
  
40:10 K Samozrejme.
 
40:12 B: Povedal by som,
 
40:14 že ani tak neklamem
sám seba,
  
40:15 ako že vedomosti má zakorenenú
tendenciu sa klamať.
  
40:25 K: Takže pane, vždy ma moja myseľ
klame?
  
40:32 B: Tendencia
tam je neustále,
  
40:34 keď znalosť
pôsobí psychologicky.
  
40:37 K: Tak čo mám robiť?
 
40:38 A sme zase späť pri otázke.
 
40:42 B: Pri otázke klamania sa
sám seba.
  
40:45 A zase, podstata je tá istá:
počúvať.
  
41:01 K: Prečo nepočúvame, pane?
 
41:03 Prčo okamžite nepochopíme
túto vec?
  
41:08 Okamžite. Prečo?
 
41:21 Môžeme uviesť tisíc dôvodov
prečo? Ale to ne...
  
41:25 Čo? Starý vek, podmienenie,
 
41:29 lenivosť, rôzne veci.
To je všetko...
  
41:32 B: Ale to je povrchné.
 
41:33 K:....bezvýzamné.
 
41:39 B: Ale bolo by môžné, nájsť
preto hlbší dôvod?
  
41:44 K: Poznanie. Sme späť u tej
istej veci!
  
41:50 Je to poznanie, ktorým som "ja"?
 
41:56 B: Áno. To je to.
 
41:58 K: ...poznanie, ktorým so "Ja"
 
42:01 je tak nesmierne silné
- ako predstava, nie ako fakt.
  
42:07 B: Áno, rozumiem tomu,
že je to predstava.
  
42:11 Ale tá predstava je...
To som chcel povedať.
  
42:14 Že tá predstava má nesmiernu
dôležitosť a význam.
  
42:20 Predpokladajme, že máte
predstavu o bohu.
  
42:24 To má nesmiernu silu.
 
42:27 K: Je to ako:
Som Brit, alebo Francúz.
  
42:30 To mi dáva nesmiernu energiu.
 
42:32 B: A tiež to pôsobí na stav tela,
 
42:38 ktoré vyzerá, že je samotnou
podstatou bytia.
  
42:42 Ktoré, osoba nezažíva
 
42:44 ako púhe poznanie,
ale najprv cíti
  
42:47 niečo veľmi silné, čo nevyzerá
byť poznaním.
  
42:52 K: Áno. Točíme sa stále dookola?
Lebo to tak vyzerá!
  
43:00 B: Dobre. Rozmýšľal som,
či existuje niečo
  
43:05 čo by sme mohli povedať
o ten nesmiernej sile
  
43:12 ktorá sa zdá, že prichádza
s poznaním a s "Ja".
  
43:15 K: S indetifikovaním sa.
 
43:16 B: S indetifikovaním sa.
To môže byť niečo
  
43:18 na čo by sa oplatilo pozrieť.
 
43:21 K: Čo slovo
- zabudol som -
  
43:22 podstata
" indentifikovania sa".
  
43:26 B: Dobre. Stále to isté.
 
43:28 K: Je to "stále to isté", to je
pravda. Vidíte?
  
43:36 Je to stále to isté. Nič
nové, pod slnkom.
  
43:42 B: Je to podstata.
 
43:44 Ak poviete "Ja",
je to stále to isté.
  
43:49 Stále sa to pokúša byť rovnaké,
v podstate. Nie v detajli.
  
43:55 K: Áno, áno.
 
43:57 B: Myslím si, že toto je vec,
 
43:59 ktoré sa zle chápe v poznaní.
To poznanie sa pokúša
  
44:02 byť poznaním, ktoré je stále
rovnaké,
  
44:05 a tak to trvá.
 
44:07 K: Samozrejme, pane.
Je stále rovnaké.
  
44:09 B: Poznanie samo o sebe
sa pokúša nájsť
  
44:11 to čo je stále a perfektné,
a stále rovnaké.
  
44:15 Rovnaká závislosť každého z nás.
 
44:19 Je to zakorené v nás, rovnako
ako bunky. Veď viete.
  
44:27 K: Z toho vyvstáva otázka:
 
44:37 Je možné si pomôcť?
 
44:43 Pokúšam sa použiť slovo
"usilovný".
  
44:48 Je možné usilovne si pomáhať"?
 
44:53 Usilovnosť v zmysle,
byť precízny. Viete?
  
44:58 B: Doslova to znamená "Veľmi
sa snažiť". To je podstata.
  
45:02 K: Snažiť sa. Brať celok.
 
45:12 Pane, musí existovať aj iná cesta,
 
45:15 okrem tohto intelektuálneho
problému!
  
45:28 Spotrebovali sme nesmiernu energiu
intelektuálnej kapacity
  
45:33 a tá intelektuálna kapacita
nás privedla k prázdnej stene.
  
45:37 Snažím sa k nej dostať
zo všetkých strán,
  
45:40 ale nakoniec tá stena je tam,
čo som "Ja",
  
45:43 s mojimi znalosťami,
s predsudkami,
  
45:46 a tým všetkým.
- "Ja!"-
  
45:56 A to ja potom hovorí:
"Musím s tým niečo urobiť",
  
45:59 ale to som stále "Ja."
Všetci to vieme.
  
46:03 B: Teda "Ja", chce byť stále rovnaké,
 
46:05 a v rovnakom čase sa snaží byť
iné.
  
46:07 K: Iné. Áno. Obliecť si iný kabát.
 
46:11 Je to stále to isté.
Takže myseľ, ktorá fuguje
  
46:20 ako "Ja", je stále tá istá myseľ.
 
46:27 Dobrý bože, a vidíte pane?
Sme zase späť!
  
46:30 B: Áno, a to "stále to isté"
dáva nesmiernu silu.
  
46:38 A teraz: Je možné, to nechať ísť?,
toto "To isté?"
  
46:48 K: Vidíte, že sme vyskúšali všetko:
 
46:51 postili sme sa, hocičo,
aby sme sa toho zbavili,
  
46:59 s celým tým poznaním,
s ilúziami a atď.
  
47:04 Človek sa pokúša identifikovať
s niečím iným, čo je vlastne to isté.
  
47:12 Takže, seriózny človek spravil toto
všetko, a je späť,
  
47:16 pri základnej otázke:
 
47:19 Čo úplne rozpustí tento múr?
 
47:33 Myslím si pane, že je to možné
len vtedy,
  
47:36 ak budem dávať dobrý pozor na to,
čo hovoríte.
  
47:44 Neexistuje žiadny iný spôsob
ako zvaliť múr.
  
47:50 Žiadny intelekt,
žiadne emócie,
  
47:52 nič z tých vecí.
Keď niekto
  
47:55 kto je za stenou,
kto sa tam dostal,
  
47:59 prerazil múr, hovorí:
"Počúvajte, pre boha! Počúvajte!"
  
48:22 Keď ťa počúvam,
moja myseľ je prázdna.
  
48:39 Takže je to ukončené!
Chápate, čo hovorím?
  
48:50 B: Viete, vo všeobecnosti,
človek by cítil: OK,
  
48:52 je to hotové.
Ale stane sa niečo,
  
48:54 a je to späť.
 
48:59 K: Nemám prečo skákať späť,
 
49:05 alebo v budúcnosti.
 
49:08 Je prázdna, a preto počúvam.
Hotovo!
  
49:48 Mali by sme prestať. Dostali sme sa
k podstate.....nevadí.
  
49:53 Päť minút postačí.
 
50:17 Vezmime to z druhej strany.
 
50:21 Vy ste vedec.
Aby ste zistili niečo nové,
  
50:27  
 
50:34 musíte mať istú prázdnotu
 
50:42 z ktorej vnímate trochu inak.
 
50:47 B: Je tam rozdiel v tom zmysle,
 
50:50 že otázka je väčšinou limitovaná,
 
50:57 takže myseľ môže byť prázdna,
čo sa týka otázky.
  
51:01 K: Koknkrétna otázka. Áno.
 
51:03 B: Dovoľuje to objaviť vhľad
do tej otázky.
  
51:11 K: Ale môže taká myseľ,
ktorá je na to špecializovaná,
  
51:14 a preto niečo skúma,
stáva sa prázdna
  
51:17 a z tej prázdnoty
niečo objavíte?
  
51:24 Tomu rozumiem.
 
51:30 Ale bez akejkoľvek špecializácie,
 
51:36 či táto prázdnota obsahuje
každú inú...- Neviem...
  
51:43 B: Musíme sa pýtať
 
51:46 či neskúmame konkrétnu oblasť
 
51:50 ale radšej skúmame celok.
 
51:57 K: Je to neobyčajné, keď
sa k tomu dostanete.
  
52:02 B: Povedali sme, že koniec
poznania je Vedanta.
  
52:05 K: To je dobrá odpoveď.
 
52:13 B: Ak vie osoba prijať
tento vedecký postoj
  
52:16 a pýta sa na celé poznanie, potom...
 
52:18 K: Och, samozrejme.
 
52:25 B: Ale ľudia by skôr cítili:
 
52:27 " Musím mať znalosti v tejto oblasti
 
52:29 aby som mohol skúmať tú druhú."
 
52:32 Ľudí by znepokojovalo,
ak by sme hovorili,
  
52:34 " S akými znalosťami
skúmam moje znalosti?"
  
52:36 K: Áno. S akými znalosťami
skúmam moje znalosti? Presne tak!
  
52:54 B: Ale pretože, my máme znalosti,
 
52:55 prešli sme si tým logicky,
rozumne,
  
53:00 a uvideli sme, že celá štruktúra
nemá zmysel.
  
53:03 Že je nekonzistentá a nemá zmysel.
 
53:06 Štruktúra psychologického poznania
nemá zmysel.
  
53:10 Urobili sme to,
spôsobom...
  
53:15 K: Pane, a potom, odtiaľ,
 
53:17 z tej prázdnoty:
Je tam oblasť,
  
53:25 alebo zdroj, z ktorého
všetko začína?
  
53:32 Hmota, ľudské bytosti,
ich schopnosti, ich blázonstvo,
  
53:37 - celý ten pohyb začína odtiaľ.
 
53:42 B: Áno,mohli by sme to za to
považovať. Samozrejme!
  
53:48 Poďme si to trochu vyjasniť.
 
53:52 Takže máme prázdnotu.
 
53:54 K: Áno, prázdnotu, v ktorej
 
53:57 nie je pohyb mysle
- ako poznania, samozrejme.
  
54:02 B: Ako psychologického poznania.
 
54:04 K: Samozrejme. Rozumiem.
B: V poriadku. Takže potom...
  
54:08 K: A preto ani čas. B: Žiadny čas.
Žiadny psychologický čas.
  
54:13 K: Áno. Žiadny psychologický čas.
 
54:14 B: Napriek tomu,
že stále máme hodinky.
  
54:16 K: Samozrejme.
 
54:17 To sme si už prebrali.
Nevracajme sa k tomu!
  
54:19 B: Ale niekedy to je...
 
54:22 slová zavádzajú. Dávajú
zlý význam.
  
54:25 K: Psychologický čas.
Nie je tam psychologický čas
  
54:29 žiadny pohyb mysle.
 
54:36 A vzniká z tej prázdnoty
celý pohyb?
  
54:45 B: Hovoríte teda, že tá prázdnota
je podstata?
  
54:47 K: Presne to hovorím.
Pomaly, idem...
  
54:49 Poďme na to pomaly.
 
54:52 Alebo to necháme na druhý deň?
 
54:55 B: Možnože by sme si to mali
prebrať dopodrobna.
  
54:57 K: Dopodrobna. Dobre!
Radšej prestaňme!
  
55:15 B: Dobre! Len ešte jedna vec.
V Kalifronii sme hovorili,
  
55:19 že existuje prázdnota,
a že za ňou je zdroj.
  
55:24 K: Presne. Ja viem. Teraz o tom
nechcem začať.
  
55:26 B: Necháme to na inokedy.
K: Nechám to tak.
  
55:27 K: Kedy sa stretneme znova?
B: Za dva dni. V sobotu.
  
55:31 K: Pozajtra?
B: Áno.
  
55:38 K: Certo, senhor.