Krishnamurti - Ukončenie psychologických poznatkov

Krishnamurti Subtitles

OJBR80CB13 - Ukončenie psychologických poznatkov
13. konverzácia s Davidom Bohmom
Brockwood Park, UK
18, September, 1980

0:32	K: May we continue with where we left off yesterday?	K: Môžeme pokračovať tam, kde sme skončili včera?
0:47	What plagues the mind? It is always following a certain pattern, always seeking. If it lets go of one pattern it picks up another pattern, keeps on functioning all the time within that. Why? One can give explanations, one sees why it does: for protection, for safety, for slackness, indifference, a certain amount of callousness, total disregard to one's own flowering, etc.	Čo zahlťuje myseľ? Vždy sa chová podľa určitého vzoru, vždy niečo hľadá. Ak sa vzdá jedného vzoru, vždy sa primkne k inému a vždy funguje takýmto spôsobom. Prečo? Človek to môže vysvetliť, vidí, prečo je to tak: kvôli ochrane, bezpečnosti, kvôli ochabnutosti, apatii, kvôli určitej ľahostajnosti, celkové ignorovanie vlastného vývoja, atď.
1:42	But I think it is very important to find out why our minds are always operating in a certain direction.	Ale myslím si, že je veľmi dôležité zistiť, prečo naše mysle fungujú vždy len určitým smerom?
1:56	We came to the point when we said that – after one has been through all kinds of travail, investigation, and insight – one comes to a blank wall, and that blank wall can only wither away or be broken down when there is love and intelligence. That is where we came to the other day. But before we go into that I would like to ask: why do human beings, however intelligent, however learned, however philosophical and religious, they always fall into this groove?	Dostali sme sa k bodu, keď sme si povedali, že potom, čo si človek prešiel rôznym trápením, skúmaním a vhľadom, a dostane sa k prázdnemu múru, ten prázdny múr môže zoslabnúť alebo sa môže zvaliť, ak tam je láska a inteligencia. Potiaľ sme sa minule dostali. Ale pred tým, než o tom začneme, chcel by som sa spýtať: Prečo ľudské bytosti, akokoľvek inteligentné, vzdelané, akokoľvek filozofické či náboženské, vždy spadnú do tejto priepasti? B: Myslím si, že je to zdedené
2:59	B: I think the groove is inherent in the nature of the accumulated knowledge.	v podstate naakumulovaným poznaním.
3:06	K: Are you saying then that knowledge invariably must create a groove?	K: Hovoríte teda, že vedomosti nevyhnutne musia vytvárať priepasť?
3:15	B: Perhaps not ‘must’, but it has, in the way it has developed in mankind. Psychological knowledge, that is to say.	B: Možnože "nemusia", ale robia to. Takýmto spôsobom sa ľudstvo vyvinulo. Psychologické poznanie, tak povediac.
3:25	K: We are talking of that, obviously.	K: Samozrejme, hovoríme o tom.
3:28	B: Psychological knowledge, I would agree, must create a groove.	B: Psychologické poznanie, súhlasím, nutne vytvára priepasť.
3:33	K: But why isn't the mind aware of it, it sees the danger of it, see its mechanical repetition and that therefore there is nothing new in that, and yet keeps on doing it.	K: Ale prečo si to myseľ neuvedomuje? Vidí, že je to nebezpečné, to mechanické opakovanie, a preto v tom nie je nič nové, a predsa v tom stále pokračuje. B: Keď sme o tom hovorili,
3:48	B: When we were discussing this accumulation of knowledge which really constitutes the groove...	toto hromadenie znalostí, ktoré naozaj vytvára priepasť...
3:55	K: Yes, constitutes the groove, but why?	K: Pokračuje vo vytváraní priapasti. Ale prečo?
3:58	B: It is the same question. If you merely think of the accumulation of knowledge making a groove, then you don’t see why a person should stay in it.	B: Je to stále rovnaká otázka. Ak len púho myslíte na hromadenie vedomostí vytvárajúc tým medzeru, potom nevidíte, prečo by v tom človek mal zostávať.
4:10	K: Yes, that's what I am asking.	K: Áno, na to sa pýtam! B:Zdá sa mi, že tá medzera,
4:12	B: Now, it seems to me that the groove or the knowledge accumulated, seems to have a significance far beyond what its real significance is. That it carries a necessity. If we have knowledge of some object, like the microphone, it has some limited significance. Now, knowledge about your nation, the nation to which you belong seems to have immense significance.	alebo toho hromadenie poznania, sa mu prikladá oveľa väčší význam, než v skutočnosti má. Že to so sebou nesie nutnosť. Ak hovoríme, že poznáme nejaký predmet, ako mikrofón, má to nejaký obmedzený význam. Teraz, znalosti o vašom národe, národ, ku ktorému patríte, zdá sa že to má nesmierny význam.
4:47	K: Yes. So is this significance the cause of this narrowing down of the mind?	K: Áno. Je tento význam príčinou zúženia sa mysli?
4:56	B: It holds the mind, this knowledge has a tremendous value beyond all other values. It makes the mind stick to that because it seems the most important thing in the world.	B: Spútava myseľ. Toto poznanie má obrovskú hodnotu nad všetky ostatné hodnoty. Myseľ sa toho drží, pretože to pokladá za jednu z najdôležitejších vecí na svete.
5:09	K: You know, in certain philosophies, certain concepts in India, there is this philosophy that knowledge must end – you know it, of course, the Vedanta. But apparently very few people do end knowledge and talk from freedom.	K: Viete, v určitých filozofiách, a konceptov v Indii, je filozofia, že vedomosti musia skončiť. Samozrejme to poznáte - Vedanta. Ale očividne len veľmi málo ľudí ukončí vedomosti a rozpráva zo slobody.
5:36	B: I would come back to that point: knowledge generally seems extremely important, worth holding on to, though a person may verbally say it should end. That is, knowledge about the self.	B: Vrátil by som sa k tomuto bodu. Včeobecne sa vzdelaniu prikladá veľký význam. Oplatí sa vzdelávať, hoci človek môže povedať, že by to malo skončiť. To jest, poznanie seba samého.
5:54	K: You mean I am so stupid that I don’t see that this knowledge has very little significance essentially – psychological knowledge – and yet my mind clings to it?	K: Myslíte si, že som taký hlúpy, že nevidím, že toto poznanie má v základe veľmi malý význam, - psychologické poznanie - a napriek tomu, k tomu lipnem?
6:08	B: I wouldn’t quite put it that a person is that stupid but rather to say that this knowledge stupefies the brain. I mean that the brain being caught in this knowledge becomes stupefied.	B: Nepovedal by som, že človek je taký hlúpy, ale skôr by som povedal, že toto poznanie ohlupuje mozog. Myslím si, že mozog, ktorý je lapený v tomto poznaní, hlúpne.
6:21	K: All right, but it doesn’t seem to extricate itself.	K: Ale nevyzerá to, že by sa z toho vymanil.
6:25	B: Because it is already so stupefied that it can’t see what it is doing.	B: Pretože je už taký ohlúpnutý, že nevidí, čo robí.
6:30	K: So what shall it do? I have been watching this, many years, why human beings attempt to become free from certain things, and yet this is the root of it, you understand, this psychological accumulation which becomes psychological knowledge and so it divides and all kinds of things happen around it and within it. And yet the mind refuses to let go. Is it that it doesn’t see? Or it has given to knowledge such immense importance?	K:Tak čo by som mal robiť? Pozorujem to už mnoho rokov, prečo sa ľudia snažia oslobodiť z určitých vecí, a predsa je toto koreň problému. Rozumiete? Toto psychologické hromadenie, ktoré sa stáva psychologickým poznaním, a tak rozdeľuje, a dejú sa v ňom a okolo neho všelijaké veci. A predsa sa toho myseľ nechce vzdať. Naozaj to nevidí? Ale prikladá poznaniu taký veľký význam? B: To tým myslím. Áno.
7:18	B: That is what I mean, yes.	K: Prečo? Je to preto, že je v tom bezpečie, istota?
7:21	K: Why? Is that because there is safety in it, security in it?	B: Časť z toho vyzerá zdroj bezpečia, ale
7:30	B: Part of it seems to be a source of security but I think in some way knowledge has taken on the significance of the absolute. Knowledge should be properly relative. But this knowledge of the mind, the psychological knowledge of the self, or the associated knowledge of religion...	myslím si, že nejakým spôsobom poznanie na seba nabralo dôležitosť absolútna. Znalosti by mali byť správne relatívne. Ale táto znalosť mysle, psychologické poznanie seba samého, alebo súvisiace poznanie z náboženstva ...
7:57	K: But you are not answering my question. I am an ordinary man, I realise all this and I realise the significance and the value of knowledge in different levels. But deeper down, inside one, this accumulated knowledge is very destructive.	K: Ale vy neodpovedáte na moju otázku. Som obyčajný človek. Toto všetko si uvedomujem a uvedomujem si dôležitosť a hodnotu vzdelania na rozličných úrovniach. Ale hlboko vo vnútri, tieto nazbierané vedomosti sú veľmi deštruktívne.
8:18	B: True, but there is self-deception, knowledge deceives the mind so a person is not usually aware that it is destructive.	B: To je pravda, ale je tu sebaklam, a znalosti klamú myseľ, takže človek si neuvedomuje že je deštruktívna.
8:31	K: Is that why human beings cling to it?	K: Preto na ňom ľudia lipnú?
8:35	B: Well, they can’t really... We don’t know exactly how they got started on it, but once it gets started the mind is generally in a state in which it is not able to look at this, because it is avoiding the question, there is a tremendous defensive mechanism to escape looking at the whole question. K: Why?	B: No, nemôžu v skutočnosti ... Nevieme presne, ako s tým začali, ale akonáhle to začne, myseľ je spravidla v stave, v ktorom nie je schopnása na to pozrieť, pretože sa vyhýba tej otázke. Je to obrovský obranný mechanizmus - uniká pohľadu na celú otázku. K: Prečo?
8:59	B: It seems something supremely precious might be at stake.	B: Zdá sa, že niečo extrémne vzácne by mohlo byť v stávke.
9:05	K: One is strangely intelligent in other directions, capable and efficient, skilled, but here, where the root of all this trouble is, why don’t we comprehend it fully? What prevents the mind? You say it has given importance to knowledge. I acknowledge that, it is so, but, and yet it holds on. You must know.	K: Niečo je podivne inteligentné v iných smeroch, schopné a efektívne, zručné, ale tu, kde je koreň celého problému, prečo ju nemôžemeplne pochopiť? Čo bráni mysli? Hovoríte, dáva význam poznaniu. Uznávam, že to tak je, ale, a napriek tomu sa toho drží. Musíte vedieť!
9:38	B: But I think that once this has happened there is a mechanical process that resists intelligence.	B: Ale ja si myslím, že akonáhle sa tak stalo, nastane mechanický proces, ktorý odoláva inteligencii.
9:48	K: So what shall I do? What shall I do as an ordinary man, I realise technological knowledge, etc., but the knowledge which I have accumulated, which is divisive, which is destructive, which is rather petty – and yet I hold on to that. I realise I must let it go but I can’t! What shall I do? I think this is the average person’s problem – a problem which arises when we are a little bit serious about all this. Is it the lack of energy? B: Not primarily. The energy is being dissipated by the process.	K: Tak čo mám robiť? Čo mám robiť ako obyčajný človek? Uvedomujem si, technologické znalosti, atď., ale znalosť, ktorú som nazhromaždil, ktorá je rozdeľujúca, ktorá je deštruktívna, ktorý je dosť malicherná, a napriek tomu sa jej držím. Uvedomujem si, že jumusím nechať ísť ale nemôžem. Čo mám robiť? Myslím, že je to problém priemerného človeka - problém, ktorý vyvstáva keď to všetko berieme trochu vážne. Je to nedostatok energie? B: V podstate nie. Energia sa rozptyluje týmto procesom.
10:55	K: Having dissipated a great deal of energy I haven’t got the energy to grapple with this?	K: Keď som rozptýlil veľké množstvo energie už nemám energiu s tým zápasiť.
11:03	B: That could come back quickly if we could get out of this. The energy is constantly being dissipated and a person may be a little worn down but he could recover if this would stop. I don’t think it is the main point.	B: Mohlo by sa to vrátiť rýchlo ak by sme sa z toho mohli dostať. Energia je neustále rozptyľovaná a osoba môže byť trochu zničená, ale mohla by sa zotaviť ak by to prestalo. Nemyslím si, že to je hlavný problém.
11:17	K: No, that is not the main point. So what shall I do, as a human being, realising that this knowledge is naturally, inevitably forming a groove in which I live? My next question is: how am I to break it down?	K: Nie, to nie je hlavný problém. Takže, čo mám robiť, ako ľudská bytosť, ktorá si uvedomuje, že toto poznanie prirodzene, nevyhnutne tvorí priepasť, v ktorej žijem. Moja ďalšia otázka znie: Ako tormám zlomiť?
11:40	B: I am not sure that it is clear in general for people that this knowledge is doing all this, and also that the knowledge is knowledge, you see. It may seem to be some being, the self, the me, this knowledge is experienced as some entity: this knowledge creates the ‘me’ and the ‘me’ is now experienced as an entity which is not knowledge, but some real being.	B: Nie som si istý, že je to normálne pre ľudí jasné že toto poznanie robí toto všetko, a tiež to, že poznanie je poznanie. Vidíte, môže to vyzerať ako bytosť, "JA, Moje Ja, toto poznanie je zažívané ako nejaká entita, toto poznanie vytvára "JA" Ta toto poznanie je teraz zažívané ako nejaká entita, ktorá nie je poznaním, ale skutočnou bytosťou.
12:10	K: Are you saying this being is different from knowledge?	K: Chcete povedať, že táto bytosť sa líši od poznatkov?
12:15	B: It appears to be, it feigns difference.	B: Zdá sa, že je. Predstiera rozdiel.
12:18	K: But is it?	K: Ale líši sa?
12:20	B: It isn’t, but it has a very powerful ability...	B: Nie, ale má veľmu silnú schopnosť ...
12:23	K: But that has been my conditioning!	K: Ale, toje moje podmienenie.
12:26	B: That is true. Now the question is, how do we get through that to break down the conditioning?	B: To je pravda. Teraz je otázkou, ako sa cez toto dostaneme tak, aby sme zničili podmienenie?
12:29	K: That is the real point, you see.	K: To je pravá podstata. Vidíte?
12:31	B: Because it creates an imitation or a pretension of a state of being.	B: Pretože napodobňuje alebo predstiera stav bytia.
12:39	K: Look, there are seven hundred million Catholics, millions and millions of Chinese. All... you follow? This is their central movement. And it seems so utterly hopeless! And realising the hopelessness of it I sit back and say, I can’t do anything. But if I apply my mind to it then the question arises: is it possible to function without psychological knowledge, in this world? I am rather concerned about it because I think wherever one goes, whether it is California, India, here or anywhere else, it is this central issue that must be resolved.	K: Pozrite, existuje sedem sto miliónov katolíkov, milióny a milióny Číňanov. Všeci ... sledujete? Toto je ich centrálny pohyb. A zdá sa to tak úplne beznádejné! A realizáciou tejto beznádeje sedím a hovorím: "Nemôžem nič nerobiť. Ale ak chcem použiť svoju myseľ, potom vyvstáva otázka: je možné, v tomto svete fungovať bez psychologických vedomostí? Som tým dosť znepokojený, pretože si myslím, že hocikde človek ide, či už v Kalifornii, v Indii, tu alebo hocikde inde, je to hlavný problém, ktorý musí byť vyriešený.
14:07	B: That's right. But you see you may discuss this, or tell this to somebody, and he may say it looks reasonable, perhaps, but when his... let’s say that his status is threatened... that is psychological knowledge but it doesn’t seem to him that it is knowledge but something more. He does not see that his knowledge of his status is behind the trouble. Knowledge seems at first sight something passive, something which you know, which you could use if you wanted to or you could fail to use if you don’t want to, just put it aside, which is the way it should be.	B: To je pravda. Ale vidíte, môžeme o tom hovoriť, alebo to niekomu povedať, a on povie, že to vyzerá rozumne, možno, ale keď jeho... keď je ohrozené jeho postavenie... to znamnená psychologické poznanie, ale jemu sa to nezdá ako poznanie, ale niečo viac. Nevidí, že jeho poznanie jeho postavenia spôsobuje problémy. Poznanie na prvý pohľad vyzerá ako niečo pasívne, niečo čo poznáte, čo by ste mohli použiť, ak by ste chceli, alebo by sa vám nemuselo podariť ak by ste chceli, len to odložiť, čo je spôsob, ako by to malo byť.
14:50	B: But when the moment comes... K: Back again.	B: Ale keď ten moment príde... K. Znova späť.
14:53	B: Knowledge no longer appears to be knowledge. How would you, if you were to talk to some politician...	B: Znalosti už viac nevyzerajú ako znalosti. Ako by ste, ak by ste sa rozprávali s nejakým politikom...
15:12	K: Oh! B: For example, I think somebody once wanted you to talk to Mao Tze Tung. you would probably get nowhere.	K: Och! B: Napríklad, niekto raz chcel, aby ste sa rozprávali s Mao Tze Tungom. Pravdepodobne by ste nešli nikde.
15:22	K: Nowhere! The politicians and the people in power wouldn’t even listen to you, as the religious people won’t listen to you – so-called religious people. It is only the people who are discontented, who are frustrated, who feel they have lost everything, perhaps those will listen. But they won’t listen so that it is a real burning thing.	K: Nikde! Politici a ľudia pri moci by nás ani nevypočuli, tak ako ani zbožní ľudia. - tak zvaní zbožní! Len ľudia ktorí sú nespokojní, ktorí sú frustrovaní, ktorí majú pocit že všetko stratili, by vás možno počúvali. Ale nebudú počúvať, takže je to skutočne pálčivá vec.
16:00	How does one go about it? Say I have left Catholicism, Protestantism and all that nonsense, and also, I have a career, I know it is necessary to have knowledge there, but I have come to a point, as a human being, living in this world, I see how important it is not to be caught in the process of psychological knowledge, and yet I can’t let it go! It is always dodging me, I am playing tricks with it. It is like hide and seek. All right. From there we said, that is the wall I have to break down – we are approaching it differently. That's the wall I have to break down – not ‘I’ – that's the wall that has to be broken down. And we said that wall can be broken down through love and intelligence. Aren’t we asking something enormously difficult?	Čo s tým má človek robiť? Povedzme, že som sa zanechal katolicizmus, protestantizmus a všetky tie nezmysly, a tiež mám kariéru. Viem, že je potrebné mať znalosti tam,- ale ja som dospel k bodu, ako ľudská bytosť, žijúca v tomto svete, a vidím, aké je dôležité nebyť chytený v procese psychologických poznatkov, a napriek tomu to nemôžem nechať tak! Vždy sa mi to vyhýba. Hrám s tým triky. Je to ako hra na schovávačku. V poriadku. Z toho čo sme povedali, že existuje múr, ktorý chcem zvaliť, - pristupujeme k tomu rôzne. Pre do mnou je múr, ktorý chcem zvaliť - nie Ja - to je to, čo mám zbúrať. A hovoríme, že sa to dá skrz lásku a inteligenciu. Nežiadame niečo neskutočne ťažké?
17:25	B: It is difficult.	B: To je ťažké.
17:27	K: I am behind this side of the wall, and you are asking me to have that love and intelligence which will destroy the wall. But I don’t know what that love is, what that intelligence is, because I am caught in this, this side of the wall. And... I realise logically, sanely, as you pointed out, as an ordinary human being I realise what you are saying: it is accurate, true, logical, and I see the importance of it, but the wall is so strong and dominant and powerful that I can’t get beyond it. And we said the other day, that wall can be broken down through insight – we went into that. That insight becomes an idea.	K: Som za múrom, a vy ma prosíte aby som mal tú lásku a inteligenciu ktoré zničia tento múr. Ale ja neviem, čo to je, tá láska, a inteligencia, lebo som v pasci, na tejto strane steny. A... Uvedomujem si, logicky, rozumne, ako ste poukázali, ako obyčajná ľudská bytosť si uvedomujem, čo hovoríte: je to presné, pravdivé, logické a vidím, aké je to dôležité. Ale tá stena je taká silná, dominatná a mocná že sa za ňu neviem dostať. A minule sme si povedali, že sa dá zvaliť skrz vhľad. To sme si povedali. Te vhľad sa stane ideou.
18:37	B: Yes.	B: Áno.
18:39	K: It is not an actuality, so you say, ‘Yes, I understand it, I see it’ but when you describe the insight, whether it is possible, how it is brought about, I immediately make an abstraction of it, which means I move away from the fact and the abstraction becomes all important. Which means knowledge. You follow what I mean?	K: Nie je to skutočnosť, takže hovoríte: "Áno, rozumiem, vidím to!" ale keď popíšete vhľad, či je to možné, ako ho priniesť, okamžite si vytváram predstavu, čo znamená, že sa vzďaľujem od faktu, a predstava začína byť veľmi dôležitá. Čo znamená zalosť. Chápete, čo tým myslím?
19:06	B: The activity of knowledge.	B: Aktivita znalostí.
19:08	K: So I am back again!	K: A som v tom späť.
19:10	B: The general difficulty is this, that knowledge is not just sitting there as a form of information but it is extremely active, meeting every moment and shaping every moment according to the past knowledge, so even when we raise this issue knowledge is all the time acting. K: All the time waiting,	B: Všeobecný problém je, že tie vedomosti tu len tak nesedia, ako forma informácií, ale sú extrémne aktívne, v každom okamihu, tvarujú každý okamih podľa minulého poznania, takže aj keď sme začali hovoriť o tejto záležitosti, poznanie pôsobí po celú dobu. K: Číha po celú dobu.
19:30	B: Waiting and then acting. One point is to know that our whole tradition is that knowledge is not active but it is...	B: Číha a potom koná. Jedna vec je vedieť, že celá naša tradícia je myslieť si , že znalosť nie je aktívna, ale pasívna.
19:38	K: Very active!	K: Je veľmi aktívna.
19:39	B: ...it is really active but people generally don’t think of it that way. They think it is just sitting there.	B: Je veľmi aktívna, ale ľudia... sa zvyčajne takto na to nepozerajú. Myslia si, že je nečinná.
19:45	K: It is waiting. B: It is waiting to act, you see. Anything you try to do about it, knowledge is already acting. By the time you realise that this is the problem it has already acted.	K: Čaká. B: Čaká, aby konala. Vidíte? A čokoľvek sa s tým pokúsite spraviť, znalosť vždy koná. Ale kým si uvedomíte že toto je problém, už začala konať.
20:02	K: Yes. Do I realise it as a problem, or an idea which I must carry out? You see the difference?	K: Áno. Uvedomujem si to ako problém, alebo nápad, ktorý musím vykonať? Vidíte ten rozdiel?
20:14	B: The first point is that knowledge automatically turns everything into an idea you must carry out. That is the whole way it is built.	B: Prvým bodom je, že znalosť automaticky prepne všetko do nápadu, ktorý je potrebné vykonať. To je celý spôsob, ako je postavená.
20:22	K: That is the whole way I have lived!	K: To je celý spôsob akým žijem!
20:24	B: Knowledge can’t do anything else.	B: Vedomosti nemôžu robiť nič iné.
20:27	K: How am I to break that even for a...	K: Ako mám prelomiť, že ani na ...
20:39	B: It seems to me that if you could see, observe, be aware... Knowledge could be aware of itself at work. The point is, knowledge seems to work unaware, it is just simply waiting there and then acts, and by that time it has disrupted the order of the brain.	B: Zdá sa mi, že ak bymohli vidieť, pozorovať, byť si vedomí, -ak by si poznanie uvedomovalo samo seba pri fungovaní. Ide o to, že pozanie pracuje neuvedomelo, len proste čaká a potom koná, a zatiaľ narušilo poriadok v mozgu.
21:08	K: I am very concerned about this, because wherever I go this is what is happening. And it has become a problem, not for me, but it is something that has to be resolved. Would you say the capacity to listen is far more important than any of this, any explanations, any logic – to listen?	K: Veľmi ma to znepokojuje, pretože sa to deje všade, kade chodím. A je to problém, nie pre mňa, ale je to niečo, čo sa musí vyriešiť. Povedali by ste, že schopnosť počúvať je oveľa dôležitejšia ako hocičo z tohto? Hocijaké vysvetlenie, logika? Počúvať?
22:04	B: It comes to the same problem.	B: Je to ten istý problém.
22:05	K: No, I am trying... It doesn’t. I want to see if there is a possibility that, when I listen... listen to what you are saying so completely the wall has broken down. You understand? I am trying to find out, sir. I am an ordinary man, and you are telling me all this, and I realise what you are saying is so. And I am concerned about it, I am really deeply involved in what you are saying. And, somehow, the flame isn’t lit, all the fuel is there but the fire isn’t there. So what, as an ordinary man, what shall I do! This is my everlasting cry.	K: Nie, skúšam... Nie je. Chcem vedieť, či to funguje tak, že keď pozorne počúvam to čo hovoríte, či sa múr prelomí? Rozumiete? Pokúšam sa na to prísť, pane. So obyčajný človek, a vy my toto všetko hovoríte, a ja uvedomujem čo hovoríte. A znepokujuje ma to, a skutočne ma zaujíma to, čo hovoríte. A nejako, plameň nevzplanul, palivo tam je, ale oheň tam nie je. Takže čo mám, ako obyčajný človek robiť?! Je to moje večné nariekanie.
23:24	B: If it is the capacity to listen then we have the question of, say the ordinary man is full of opinions, so he can’t listen.	B: Ak je tam schopnosť načúvať, potom vyvstáva otázka, povedzme: obyčajný človek má plno názorov, takže nevie počúvať
23:34	K: Ah! If you are listening with opinions, you might be just as well dead! That’s nonsense!	K: Ach! Ak počúvate s názormi, to môžete rovno zomrieť! Je to nezmysel!
23:41	B: Knowledge has all sorts of defences. If you are thinking of trying to make it possible for the ordinary man, to have this perception – that's really what you are asking, isn’t it? At least those who are interested. K: Yes.	B: Znalosti majú kopec obranných mechanizmov. Ak rozmýšľate, alebo sa pokúšate sprístupniť obyčajnému človeku, aby takto vnímal - na to sa pýtate, nie? Aspoň aspoň tým, ktorých to zaujíma. K: Áno.
24:00	B: Knowledge has a tremendous number of defences, it is against perceiving this. It has evolved in such a way that it is built so as to resist seeing so it has opinions which also act immediately.	B: Vedomosti majú nesmierny počet obranných mechanizmov, ktoré toto nevnímajú. Vyvinulo sa to tak, že je postavené tak, že to odmieta vidieť. Takže má názory, ktoré tiež konajú okamžite.
24:21	K: I understand that, sir. But I want to find! Not a drug, not a medicine, not a way, but there must be a communication between you and me who is the ordinary man, a communication so that the communication is so strong that my act of listening to you and you communicating with me operates. You follow?	K: Rozumiem tomu, pane. Ale ja nechcem nájsť drogy, alebo liek, ani spôsob. Ale musí existovať komunikácia medzi vami a mnou, obyčajným človekom. Komunikácia, ktorá je taká silná že to že vás počúvam, a vaša komunikácia so mno funguje. Sledujete?
25:02	B: Yes, so you have to break into, through this opinion, through the whole structure.	B: Áno. Takže musíte preraziť cez tento názor, cez celú štruktúru.
25:06	K: Of course. That's why I have come here. An ordinary man, I have come for that. I have left all the churches and all that stuff, I have thrown them miles away, I have finished with all that. I have just come here and I realise all that has been said here is true and I am burning to find out. When you communicate with me, your communication is so strong, so real! You are not speaking from knowledge, you are not speaking from opinion, you are really a free human being who is trying to communicate with me. And can I listen with that intensity which you – the communicator- is giving to me?	K: Samozrejme. Kvôli tomu som tu. Ako obyčajný človek. som prišiel kvôli tomu. Zanechal som všetky tie kostoly a všetky tie veci, zahodil som ich na míle ďaleko, skončil som s tým všetkým. Prišiel som sem a uvedomil si, že všetko, čo bolo povedané je pravda, a neviem sa dočkať čo bude. Keď so mnou komunikujete, vaša komunikácia je taká silná, taká skutočná! Nehovoríte s poznania, nehovoríte zo svojho názoru, ste skutočná ľudská bytosť, ktorá sa pokúša so mnou komunikovať. B: Správne. K: A ja intenzívne počúvam, čo mi vy - komunikátor - dávate.
26:13	B: Well, we would have to ask, is the ordinary man full of that?	B: Dobre, mohli by sme sa spýtať, či je toho obyčajný človek schopný?
26:19	K: Ah, no, he is not. He wants the pub. No, I said I am an ordinary man but I have moved away from all that, I have come here. I have left all that. I have also realised in opinions I can grow, multiply, gather opinions, which is partly prejudice, etc. I realise all that. And I want to listen to somebody who is telling the truth, and, in the very telling of it, something is taking place in me. And because I'm so ardently listening, it happens. I wonder if I am conveying anything.	K: Ach. Nie je. Chce do krčmy. Nie, povedal som, že ja som obyčajný človek ale som sa od toho vzdialil. Dostal som sa až sem. Všetko som zanechal. A tiež som si uvedomil, že v názoroch môžem rásť, môžem ich násobiť, zhromažďovať názory, čo sú čiastočne predsudky, atď. To všetko si uvedomujem. A chcem počúvať niekoho, kto hovorí pravdu. A v tej pravde sa vo mne niečo deje. A pretože tak horlivo počúvam, stane sa to. Rozmýšľam, či vám niečo predávam?
27:24	After all, as you are a great scientist, I am one of your students, you want to tell me something. You are telling me about something which I know must be enormously important because you have given your life to it, and as a student... I have given up so much just to come here. Is it the fault of you, who are communicating with me, that I don’t receive it instantly? You understand? Or is it my fault that I am incapable of really listening to you?	Koniec koncov, nakoľko vy ste veľký vedec, a ja so jeden z vašich študentov, chcete mi niečo povedať. Hovoríte mi o niečom, o čom viem, že je to nesmierne dôležité, pretože ste tomu venovali celý svoj život, a ako študent...som sa vzdal veľa vecí, aby som sem prišiel. Je to vaša vina, ktorý so mnou komunikujete, že to okamžite nechápem? Rozumiete? Alebo je to moja vina, že som neschopný, alebo vás naozaj nepočúvam?
28:15	B: Well, suppose the difficulty is that I am incapable of listening, then what can be done?	B: Teda, predpokladajme, že som neschopný vás počúvať. Čo s tým potom?
28:26	K: No, nothing can be done. You see, that is the difficulty. If I am incapable of listening because I am full of prejudices and opinions, and judgements, defence, you know, the built up, and of course I won’t listen to you then.	K: Nič! Nič sa s tým nedá robiť. Vidíte, v tom je ten problém. Ak nie som schopný počúvať, pretože mám kopec predsudkov, názorov, úsudkov, obraných postojov, viete, ten múr, samozrejme, vtedy vás nebudem počúvať.
28:47	B: Let’s say that here comes somebody who has got through some of these defences but perhaps there are others he is not aware of. Not quite so simple as that.	B: Povedzme, že prichádza niekto, kto si uvedomil túto obranu, ale možno si neuvedomuje ďalšie? Nie je to také ľahké!
29:01	K: I think it is simple. I feel it is dreadfully simple somehow. I think, if I could listen with all my being, with all my attention, it takes place. That is as simple as that, I think. You see, sir, you are telling me something and I am absorbing it, and so there is an interval between your telling and my absorbing. I don’t know if... B: Yes.	K: Myslím si, že to "je" ľahké! Cítim, že istým spôsobom to je hrozne jednodnoduché. Myslím, že ak by som počúval s celou svojou bytosťou, s pozornosťou, stalo by sa to. Je to veľmi jednoduché, myslím si. Vidíte pane, hovoríte mi niečo, a ja to absorbujem. A medzitým je interval, medzitým, kým vy hovoríte, a ja absorbujem. Neviem či... B: Áno.
30:00	K: And in that interval is the danger. If I didn’t absorb but absolutely listen to it with all my being, it is finished! Is it because in this there is no shadow of pleasure? You follow? You are not offering me any pleasure, any gratification. You are saying, 'It is so, take it!' But my mind is so involved in pleasure it must be pleasurable to listen. You follow what I mean? B: Yes.	K: A v tom intervale je nebezpečenstvo. Ak neabsorbujem, ale pozorne počúvam s celou svojou bytosťou, je hotovo! Je to preto, že v tom nie je tam žiadny tieň potešenia? Sledujete? Neponúkate mi žiadne potešenie, uspokojenie. Hovoríte: "Je to tak, ber to tak". Ale moja myseľ sa tak zaoberá potešením. Musí to byť príjemné na počúvanie. Sledujete, čo mám na mysli? B: Áno.
31:01	K: I won’t listen to anything that is not completely satisfactory. I realise too the danger of that.	K: Nebudem počúvať nič, čo nie je úplne uspokojujúce. A tiež si uvedomujem, že je to nebezpečné.
31:15	B: Danger?	B: Nebezpečné?
31:16	K: Of seeking satisfaction, pleasure. So I say, ‘All right, I won’t, I see what I am doing.’ So I put that aside too: no pleasure, no reward, no punishment in listening but there is only pure observation.	K: V hľadaní uspokojenia, potešenia, hovorím, "Dobre, nebudem, vidím, čo robím. " Tak aj to dám stranou: žiadne potešenie, žiadna odmena, žiadny trest v načúvaní, iba púhe pozorovanie.
31:37	So we come back to that point: is pure observation, which is actually listening, is that pure observation love? I think it is. Again... B: Again what?	Takže sa vraciame k tomuto bodu: Čisté pozorovanie, čo je vlastne počúvaním. Je to tá čistá pozorujúca láska? K: Myslím, že je. K: Znova... B: Znova čo?
32:04	K: You have stated it and then my mind says – I am fairly ordinary, I have come here – my mind immediately says, ‘Give it to me. Tell me what to do!’ When I ask you, ‘Tell me what to do’, I am back into the field of knowledge. It is so instantaneous. So I refuse to ask you what to do. Then where am I? You have told me perception without any motive, direction, pure perception is love. And that perception, love, is intelligence, they are not three separate things, they are one thing. I have a feeling for it. Because you have led me up very carefully – not led me – you have pointed out very carefully step by step, and I have come to that point, I have a feeling for it. I am sensitive enough, by listening to all this, to come to that point when I have a feeling. It says, ‘By Jove, that is so.’ But it goes away so quickly. Then begins, ‘How am I to get it back?’ Again the remembrance of it – which is knowledge – blocks.	K: Povedali ste to, a moja myseľ hovorí: - Som dosť obyčajný. Prišiel som sem - a moja myseľ okamžite hovorí: Daj mi to! Povedz mi, čo mám robiť?! Keď sa vás pýtam: "Povedzte mi, čo mám robiť," som späť v poli znalostí. Je to také okamžité. Tak sa vás odmietam pýtať, čo robiť?! Kde som potom? Povedali ste mi, že nímanie bez akéhokoľvek motívu, smeru, čisté vnímanie, je láska. A to vnímanie, láska, je inteligencia. Nie sú tri oddelené veci, je to jedna vec. Cítim to? Pretože ste ma viedol veľmi opatrne - nie zavádzali - ukázali ste veľmi opatrne, krok za krokom, a ja som prišiel do tohto bodu. Cítim to. Som dostatočne citlivý, počúvaním toho všetkého, keď sa dostanem k tomu bodu, cítim to. Hovorí: Ahoj Jove, to je ono! Ale rýchlo to zmizne. A potom to začne: Ako to mám privolať späť?! A znovu - spomienka na to, čo je vlastne poznanie - to blokuje.
34:10	B: What you are saying is that every time there is a communication, knowledge gets to work in many different forms.	B: Ale podľa toho, čo hovoríte, zakaždým, keď je tam komunikácia, poznanie začne pracovať rozličnými spôsobmi.
34:22	K: So you see it is enormously difficult to be free of knowledge.	K: Takže vidíte, že je neskutočne ťažké oslobodiť sa od poznania.
34:31	B: Yes. We could ask why doesn’t knowledge wait until it is needed?	B: Áno. Mohli by sme sa pýtať, prečo poznanie nečaká, až bude potrebné?
34:39	K: Ah, that requires, sir! – that means to be psychologically free of knowledge but when occasion arises you are acting from freedom, not from knowledge.	K: Ach, to vyžaduje, pane! - to znamená byť psychologicky bez poznania, ale keď nastane príležitosť jednáte zo slobody, nie z poznania.
35:00	B: Not from knowledge, but knowledge comes in as information. It informs your action but it is not the source.	B: Nie z poznania, ale znalosť prichádza ako informácie. Informuje ako máte konať, ale nie je to zdroj.
35:09	K: That is – to put it rather succinctly – freedom from knowledge, and being free, it is from freedom one communicates, not from knowledge. I wonder if...? B: Yes.	K: To znamená: - Povedané trochu stroho - oslobodenie od vedomostí, a byť slobodný, je zo slobody keď človek komunikuje, nie zo znalostí. Zaujímalo by ma, či...? B: Áno.
35:30	K: That is, from emptiness there is communication. One may use the word, or language which is the outcome of knowledge, but it is from that state of complete freedom.	K: To znamená, že komunikácia prichádza z prázdnoty. Človek môže používať slovo, alebo jazyk ktorý je výsledkom vedomostí, ale je to zo stavu úplnej slobody.
35:52	B: Yes. And now communication takes place but it is concerning the question of knowledge as the irrelevance of psychological knowledge, that is the communication.	B: Áno. A teraz komunikácia prebieha ale je to otázka znalostí ako relevantnosti psychologických poznatkov, to je komunikácia.
36:06	K: Yes. Now sir, can I communicate with you from freedom? Suppose I, as a human being, have come to that point where there is complete freedom from knowledge, and, from that freedom, a communication, using words, takes place. Right? Now will you, as a scientist, of great scientific eminence – I am not... please, I am being polite – will you communicate with me, can I communicate with you without any barrier? You follow? You understand what I mean, I am not trying to... Can I communicate with another – or rather let me put it, can that man who is free, totally, from knowledge, but uses knowledge merely as a means of communication, can I be in such a state of mind to receive that communication?	K: Áno. Teraz pane, môžem komunikovať s vami zo slobody? Predpokladajme, že ja, ako ľudská bytosť, som prišiel do tohto bodu, kde je úplné oslobodenie sa od vedomostí, a z tejto slobody, komunikácia pomocou slov, sa odohráva. Že? Budete teraz, ako vedec, veľkej vedeckej eminencii - Ja nie... prosím. Som zdvorilý - budete so mnou komunikovať, môžem komunikovať s vami bez bariér? Sledujete? Chápete, čo tým myslím, Nesnažím sa ... Môžem komunikovať s druhým - alebo radšej takto - Môže človek, ktorý je úplne oslobeodený zo znalostí, ale používa znalosť iba výhradne ako komunikačný prostriedok, môžem byť v takom stave mysle že prijíma túto komunikáciu?
37:48	B: Yes, if knowledge is seen to be information. Knowledge ordinarily seems more than information, it seems that knowledge is itself free. One does not ordinarily see that knowledge is not free.	B: Áno. Ak znalosť je informáciou, zvyčajne sa zdá, že znalosť je viac než informácia. Zdá sa, že poznanie je samo o sebe slobodné. Človek zvyčajne nevidí, že poznanie nie je slobodné.
38:06	K: Knowledge is never free.	Poznanie nie je nikdy slobodné.
38:08	B: No, but it may seem at first sight, you are free to use your knowledge. K: Of course.	B: Nie, ale tak na prvý pohľad vyzerať. Máte možnosť využívať svoje vedomosti. K: Samozrejme.
38:13	B: But it isn’t free and any activity of knowledge is part of the un-freedom.	B: Ale to nie sú slobodné, a akákoľvek aktivita poznania je súčasťou neslobody.
38:20	K: Of course. If I want to understand myself I must be free to look at myself.	K: Samozrejme. Ak chcem pochopiť sám seba musím sa na seba pozerať slobodne.
38:25	B: And knowledge has pressures in it to prevent you from looking.	B: A znalosť v tom má tlaky, aby vám v tom zabránila.
38:29	K: Prevents me from looking, So obvious! Sorry.	K: Bráni mi vpozeraní sa. Tak zrejmé! Prepáčte.
38:32	B: It may be obvious at that stage, but in general people don’t see that. But let’s leave that aside now.	B: To môže byť zrejmé, v tej fáze, ale všeobecne to ľudia nevidia. Ale to teraz nechajme stranou.
38:43	K: If I am full of opinions and judgements and evaluations, to look at myself I must be somewhat free from it to look! It is so clear!	K: Som plný názorov, a úsudky a hodnotení. Aby som sa pozrel na seba, musím mať trochu nadhľad! Je to tak jasné!
38:57	B: Yes, but one tends generally to say that there are certain kinds of knowledge which are harmful, like prejudice, and then you say there are other kinds which are not harmful, which are not prejudices.	B: Áno, ale človek má tendenciu hovoriť, že existujú určité druhy poznania ktoré sú škodlivé, ako predsudky, a potom hovoríte, že existujú aj iné druhy, ktoré nie sú škodlivé, ktoré nie sú predsudkami.
39:08	K: No, the whole business.	K: Nie, celá tá záležitosť.
39:09	B: The whole thing is all one structure. It is impossible to have prejudice in one part without having it in the other.	B: Celá vec je tá istá štruktúra. Je nemožné mať predsudky v jednej časti, aby sme ich nemali aj v druhej.
39:24	K: How will you communicate with me who have come to a certain point when I am really... grasping, hoping, burning to receive what you are saying so completely it is finished? Am I, having come here, am I in that state, really? Or am I fooling myself?	K: Ako budete so mnou komunikovať, keď ste prišli k určitému bodu, kde ja sa naozaj držím, dúfam, neviemsa dočkať, aby som prijal to čo hovoríte, takže je to úplne skončené? A pretože som sa sem dostal, som naozaj v tomto stave? Alebo sa klamem?
40:06	B: Well, that is the question: knowledge is constantly deceiving itself.	B: No, to je otázka: Znalosti stále klamú samé seba.
40:10	K: Of course.	K Samozrejme.
40:12	B: I would say that it is not even that I am deceiving myself but knowledge has a built-in tendency to deceive itself.	B: Povedal by som, že ani tak neklamem sám seba, ako že vedomosti má zakorenenú tendenciu sa klamať.
40:25	K: So sir, is my mind always deceiving itself?	K: Takže pane, vždy ma moja myseľ klame?
40:32	B: The tendency is constantly there when knowledge is operating psychologically.	B: Tendencia tam je neustále, keď znalosť pôsobí psychologicky.
40:37	K: So what shall I do? Come back to the same blasted question.	K: Tak čo mám robiť? A sme zase späť pri otázke.
40:42	B: The question of deceiving oneself, again it is the same point: to listen.	B: Pri otázke klamania sa sám seba. A zase, podstata je tá istá: počúvať.
41:01	K: Why don’t we listen, sir? Why don’t we immediately understand this thing, instantly, immediately, why? We can give the reasons why, but that doesn’t... What? Old age, conditioning, laziness, ten different things, that’s all so...	K: Prečo nepočúvame, pane? Prčo okamžite nepochopíme túto vec? Okamžite. Prečo? Môžeme uviesť tisíc dôvodov prečo? Ale to ne... Čo? Starý vek, podmienenie, lenivosť, rôzne veci. To je všetko...
41:32	B: That is superficial. K: ...meaningless.	B: Ale to je povrchné. K:....bezvýzamné.
41:39	B: But would it be possible to give the deep reason for it?	B: Ale bolo by môžné, nájsť preto hlbší dôvod?
41:44	K: Knowledge, we come back to the same thing! Is it that the knowledge which is the ‘me’...	K: Poznanie. Sme späť u tej istej veci! Je to poznanie, ktorým som "ja"?
41:56	B: Yes, that is the point.	B: Áno. To je to.
41:58	K: ...the knowledge which is the ‘me’ is so tremendously strong – as an idea, not as a fact.	K: ...poznanie, ktorým so "Ja" je tak nesmierne silné - ako predstava, nie ako fakt.
42:07	B: Yes, I understand that it is an idea. But the idea is... That's what I tried to say, that the idea has tremendous significance and meaning. Suppose you have the idea of God, this takes on a tremendous power.	B: Áno, rozumiem tomu, že je to predstava. Ale tá predstava je... To som chcel povedať. Že tá predstava má nesmiernu dôležitosť a význam. Predpokladajme, že máte predstavu o bohu. To má nesmiernu silu.
42:27	K: It’s like ‘I am British’, or French – it gives me great energy.	K: Je to ako: Som Brit, alebo Francúz. To mi dáva nesmiernu energiu.
42:32	B: And also it creates a state of the body which seems to be the very being of the self. Now the person doesn’t experience it as mere knowledge but he first feels something very powerful which doesn’t seem to be knowledge.	B: A tiež to pôsobí na stav tela, ktoré vyzerá, že je samotnou podstatou bytia. Ktoré, osoba nezažíva ako púhe poznanie, ale najprv cíti niečo veľmi silné, čo nevyzerá byť poznaním.
42:52	K: Yes. Are we going round and round? It seems like it.	K: Áno. Točíme sa stále dookola? Lebo to tak vyzerá!
43:00	B: Well, I was wondering if there is anything that could be communicated about that overwhelming power that seems to come with knowledge and with the self.	B: Dobre. Rozmýšľal som, či existuje niečo čo by sme mohli povedať o ten nesmiernej sile ktorá sa zdá, že prichádza s poznaním a s "Ja".
43:15	K: With identification.	K: S indetifikovaním sa.
43:16	B: With identification. That may be something that would be worth looking into.	B: S indetifikovaním sa. To môže byť niečo na čo by sa oplatilo pozrieť.
43:21	K: What does the word, – I have forgotten – the root meaning of ‘identification’?	K: Čo slovo - zabudol som - podstata " indentifikovania sa".
43:26	B: Well, ‘always the same’.	B: Dobre. Stále to isté.
43:28	K: It’s ‘always the same’, that’s right. That’s it, you see? It is always the same. There is nothing new under the sun.	K: Je to "stále to isté", to je pravda. Vidíte? Je to stále to isté. Nič nové, pod slnkom.
43:42	B: That is the essence of it. If you say the self is always the same, It tries to be always the same in essence if not in detail.	B: Je to podstata. Ak poviete "Ja", je to stále to isté. Stále sa to pokúša byť rovnaké, v podstate. Nie v detajli.
43:55	K: Yes, yes.	K: Áno, áno.
43:57	B: I think this is the thing that goes wrong with knowledge that knowledge attempts to be knowledge of what is always the same, so it holds.	B: Myslím si, že toto je vec, ktoré sa zle chápe v poznaní. To poznanie sa pokúša byť poznaním, ktoré je stále rovnaké, a tak to trvá.
44:07	K: Of course, sir, it's always the same.	K: Samozrejme, pane. Je stále rovnaké.
44:09	B: Knowledge itself tries to find what is permanent and perfect and always the same. Even independent of any of us. It is built into, like the cells, you know.	B: Poznanie samo o sebe sa pokúša nájsť to čo je stále a perfektné, a stále rovnaké. Rovnaká závislosť každého z nás. Je to zakorené v nás, rovnako ako bunky. Veď viete.
44:27	K: From this arises a question: is it possible to attend? I am trying to use the word ‘diligent’. Is it possible to diligently attend? Diligence in the sense, be accurate, you know.	K: Z toho vyvstáva otázka: Je možné si pomôcť? Pokúšam sa použiť slovo "usilovný". Je možné usilovne si pomáhať"? Usilovnosť v zmysle, byť precízny. Viete?
44:58	B: Literally it means ‘to take pains’, that’s its root.	B: Doslova to znamená "Veľmi sa snažiť". To je podstata.
45:02	K: To take pain, take the whole of it. Sir, there must be some other way round all this intellectual business! We've exercised a great deal of intellectual capacity and that intellectual capacity has led to the blank wall. I approach it from every direction, eventually the wall is there, which is the ‘me’, with my knowledge, my prejudice, and all the rest of it – me. And the ‘me’ then says, ‘I must do something about it’ which is still the 'me'. We all know that.	K: Snažiť sa. Brať celok. Pane, musí existovať aj iná cesta, okrem tohto intelektuálneho problému! Spotrebovali sme nesmiernu energiu intelektuálnej kapacity a tá intelektuálna kapacita nás privedla k prázdnej stene. Snažím sa k nej dostať zo všetkých strán, ale nakoniec tá stena je tam, čo som "Ja", s mojimi znalosťami, s predsudkami, a tým všetkým. - "Ja!"- A to ja potom hovorí: "Musím s tým niečo urobiť", ale to som stále "Ja." Všetci to vieme.
46:03	B: Well, the ‘me’ wants to be always the same, and at the same time it tries to be different.	B: Teda "Ja", chce byť stále rovnaké, a v rovnakom čase sa snaží byť iné.
46:07	K: Different, yes, put on a different coat. It is always the same. So the mind which is functioning with the ‘me’ is always the same mind. Good lord, you see, sir, back again!	K: Iné. Áno. Obliecť si iný kabát. Je to stále to isté. Takže myseľ, ktorá fuguje ako "Ja", je stále tá istá myseľ. Dobrý bože, a vidíte pane? Sme zase späť!
46:30	B: Yes, that ‘always the same’ gives a tremendous force. Now is it possible to leave go that ‘always the same’?	B: Áno, a to "stále to isté" dáva nesmiernu silu. A teraz: Je možné, to nechať ísť?, toto "To isté?"
46:48	K: You see, we have tried everything: fasting, every kind of thing to get rid of the 'me' with all its knowledge, all its illusions and so on. One tries to identify with something else, which is the same. I mean a serious man has done all this and comes back to the fundamental question: what will make this wall totally disappear? I think, sir, it is only possible when I can give my total attention to what you are saying. There is no other means to break down the wall – not the intellect, not the emotions, not any of those things. When somebody who is beyond the wall, who has gone beyond, broken down the wall, says, ‘Listen, for God’s sake, listen!’. When I listen to you my mind is empty. So it is finished! You follow what I am saying?	K: Vidíte, že sme vyskúšali všetko: postili sme sa, hocičo, aby sme sa toho zbavili, s celým tým poznaním, s ilúziami a atď. Človek sa pokúša identifikovať s niečím iným, čo je vlastne to isté. Takže, seriózny človek spravil toto všetko, a je späť, pri základnej otázke: Čo úplne rozpustí tento múr? Myslím si pane, že je to možné len vtedy, ak budem dávať dobrý pozor na to, čo hovoríte. Neexistuje žiadny iný spôsob ako zvaliť múr. Žiadny intelekt, žiadne emócie, nič z tých vecí. Keď niekto kto je za stenou, kto sa tam dostal, prerazil múr, hovorí: "Počúvajte, pre boha! Počúvajte!" Keď ťa počúvam, moja myseľ je prázdna. Takže je to ukončené! Chápate, čo hovorím?
48:50	B: You see, generally one would feel, OK, it is finished, but something will happen and it’s going to come back.	B: Viete, vo všeobecnosti, človek by cítil: OK, je to hotové. Ale stane sa niečo, a je to späť.
48:59	K: Ah! I have no sense of hoping to come back, whether I’ll have it in the future. It is empty and therefore listening. It is finished!	K: Nemám prečo skákať späť, alebo v budúcnosti. Je prázdna, a preto počúvam. Hotovo!
49:48	We had better stop, we have come to a point... doesn’t matter. Five minutes is enough. I would like to go on differently. You are a scientist. To discover something new, you must have a certain emptiness from which there is a different perception.	Mali by sme prestať. Dostali sme sa k podstate.....nevadí. Päť minút postačí. Vezmime to z druhej strany. Vy ste vedec. Aby ste zistili niečo nové, musíte mať istú prázdnotu z ktorej vnímate trochu inak.
50:47	B: There is a difference in the sense that usually the question is limited, and so the mind may be empty with regard to that question.	B: Je tam rozdiel v tom zmysle, že otázka je väčšinou limitovaná, takže myseľ môže byť prázdna, čo sa týka otázky.
51:01	K: Particular question, yes.	K: Koknkrétna otázka. Áno.
51:03	B: Allowing for discovery and insight in that question.	B: Dovoľuje to objaviť vhľad do tej otázky. K: Ale môže taká myseľ, ktorá je na to špecializovaná,
51:11	K: But can that mind, which has been specialised, and therefore enquiring into something it becomes empty and from that emptiness you discover something new, I understand that. But without any specialisation, does this emptiness hold every other... – I don’t know...	a preto niečo skúma, stáva sa prázdna a z tej prázdnoty niečo objavíte? Tomu rozumiem. Ale bez akejkoľvek špecializácie, či táto prázdnota obsahuje každú inú...- Neviem...
51:43	B: We have to ask that we are not questioning a particular area but rather we are questioning the whole of knowledge.	B: Musíme sa pýtať či neskúmame konkrétnu oblasť ale radšej skúmame celok.
51:57	K: It is most extraordinary when you come into it.	K: Je to neobyčajné, keď sa k tomu dostanete.
52:02	B: As you were saying, it's the end of knowledge, as the Vedanta.	B: Povedali sme, že koniec poznania je Vedanta.
52:05	K: That is the real answer.	K: To je dobrá odpoveď.
52:13	B: If a person can take this scientific attitude and question the whole of knowledge, then...	B: Ak vie osoba prijať tento vedecký postoj a pýta sa na celé poznanie, potom...
52:18	K: Oh, of course.	K: Och, samozrejme.
52:25	B: But generally people would feel 'I must keep knowledge in one area to be able to question it in another'. That might worry people to say, 'With what knowledge do I question my knowledge?'	B: Ale ľudia by skôr cítili: " Musím mať znalosti v tejto oblasti aby som mohol skúmať tú druhú." Ľudí by znepokojovalo, ak by sme hovorili, " S akými znalosťami skúmam moje znalosti?"
52:36	K: Yes. With what knowledge I question my knowledge, quite.	K: Áno. S akými znalosťami skúmam moje znalosti? Presne tak!
52:54	B: But in a way we do have knowledge we have gone through it logically and rationally and seen that the whole structure makes no sense, that it is inconsistent and has no meaning. The structure of psychological knowledge has no meaning, it has been done already, in a way...	B: Ale pretože, my máme znalosti, prešli sme si tým logicky, rozumne, a uvideli sme, že celá štruktúra nemá zmysel. Že je nekonzistentá a nemá zmysel. Štruktúra psychologického poznania nemá zmysel. Urobili sme to, spôsobom...
53:15	K: Sir, would you then, from there, from that emptiness: is there a ground or a source from which all things begin? Matter, human beings, their capacities, their idiocies – the whole movement starts from there.	K: Pane, a potom, odtiaľ, z tej prázdnoty: Je tam oblasť, alebo zdroj, z ktorého všetko začína? Hmota, ľudské bytosti, ich schopnosti, ich blázonstvo, - celý ten pohyb začína odtiaľ.
53:42	B: Yes, we could consider that, certainly. Let’s try to clarify it a little. So we have the emptiness.	B: Áno,mohli by sme to za to považovať. Samozrejme! Poďme si to trochu vyjasniť. Takže máme prázdnotu.
53:54	K: Yes, emptiness in which there is no movement of thought – as knowledge, of course.	K: Áno, prázdnotu, v ktorej nie je pohyb mysle - ako poznania, samozrejme.
54:02	B: As psychological knowledge.	B: Ako psychologického poznania.
54:04	K: Of course, I understand that. B: All right. So, well then..	K: Samozrejme. Rozumiem. B: V poriadku. Takže potom...
54:08	K: And therefore no time. B: No time. No psychological time.	K: A preto ani čas. B: Žiadny čas. Žiadny psychologický čas.
54:13	K: Yes, no psychological time.	K: Áno. Žiadny psychologický čas.
54:14	B: Though we still have the watch.	B: Napriek tomu, že stále máme hodinky.
54:16	K: Yes. Of course... We have gone beyond that, don’t let’s go back to it.	K: Samozrejme. To sme si už prebrali. Nevracajme sa k tomu!
54:19	B: But sometimes it’s the words are often confusing, they carry wrong meaning.	B: Ale niekedy to je... slová zavádzajú. Dávajú zlý význam.
54:25	K: Psychological time. There is no psychological time, no movement of thought. And is that emptiness the beginning of all movement?	K: Psychologický čas. Nie je tam psychologický čas žiadny pohyb mysle. A vzniká z tej prázdnoty celý pohyb?
54:45	B: Would you say the emptiness is the ground then?	B: Hovoríte teda, že tá prázdnota je podstata?
54:47	K: That's what I am asking. Slowly, I am going... Let’s go slowly into it. Or shall we postpone this for another day?	K: Presne to hovorím. Pomaly, idem... Poďme na to pomaly. Alebo to necháme na druhý deň?
54:55	B: Perhaps it should be gone into more carefully.	B: Možnože by sme si to mali prebrať dopodrobna.
54:57	K: Right. We better stop.	K: Dopodrobna. Dobre! Radšej prestaňme!
55:15	B: Well, just one thing: in California we were saying that there is the emptiness and beyond that is the ground.	B: Dobre! Len ešte jedna vec. V Kalifronii sme hovorili, že existuje prázdnota, a že za ňou je zdroj.
55:24	K: Quite, I know. I don’t want to enter into that.	K: Presne. Ja viem. Teraz o tom nechcem začať.
55:26	B: We leave it go for the time. K: I’ll leave it. When do we meet again? B: It is two days, on Saturday.	B: Necháme to na inokedy. K: Nechám to tak. K: Kedy sa stretneme znova? B: Za dva dni. V sobotu.
55:31	K: The day after tomorrow. B: Yes.	K: Pozajtra? B: Áno.
55:38	K: Right, sir.