Krishnamurti Subtitles home


OJBR80CB14 - Myseľ vo vesmíre
14. konverzácia s Davidom Bohmom
Brockwood Park, UK
20, September, 1980



0:31 K: Minule sme hovorili o mysli, ktorá je úplne oslobodená od pohybu, od všetkých vecí, ktoré tam myseľ vložila, ktoré myseľ vytvorila, ktoré zažila v minulosti, v budúcnosti, atď. Ale predtým, než o tom začneme hovoriť, chcel by som sa spýtať, čo je to materializmus? Človek je lapený v tomto materiálnom postoji, v hodnotách a zážitkoch. Aká je podstata materializmu?
1:23 B: Po prvé. Materializmus je slovo pre istý filozofický postoj.
1:28 K: Nemyslím to. Nemyslím určité filozofické ...bláboly.
1:37 B: Je to viera, že hmota vždy existuje.
1:41 K: Trochu si o tom pohovorme. To znamená, že celá príroda, všetky ľudské bytosti reagujú, fyzicky. Tieto reakcie sú udržiavané mysľou. A myseľ je materiálny proces. Takže reakcia - ako v prírode, tak aj u zvierat, ľuďí - je materiálna odpoveď.
2:17 B: Slovo materialistický nie je úplne v poriadku. To je odpoveď hmoty. Vidíte.
2:23 K: Reakcia hmoty. Povedzme to takto. Dobre. Reakcia hmoty. To je lepšie. Zopakujem to znovu. Buďme zrozumiteľní. Hovoríme o tom, mať prázdnu myseľ, a dostali sme sa k bodu, keď sme zvalili múr a táto prázdnota... - ktorá je za tým, alebo skrz to - dostaneme sa k tomu. Ale predtým, než s tým začneme, ako som povedal: je všetko reakciou hmoty.
3:13 B: Hmota v pohybe.

K: Hmota v pohybe.
3:16 B: To je názor. Dalo by sa povedať, že veľa hovorí v prospech toho, že veda našla obrovský počet reakcií ktoré vznikajú kvôli nervom.
3:28 K: Áno. To všetko. Takže, pomenovali by ste hmotu a pohyb reakciami, ktoré existujú vo všetkých organických látkach?
3:41 B: Áno, je to nutné. Všetka hmota, ako ju poznáme, ide zákonom akcie a reakcie. Každá akcia má zodpovedajúcu reakciu.
3:51 K: Takže akcia, reakcia a nová reakcia je materiálny proces, akým je myšlienka. Teraz, ísť za ým je otázka, to je fakt.
4:07 B: Áno. Niektorí ľudia by povedali, že nemá zmysel ísť za tým. Bola by to filozofia materializmu, presvedčenie, že nemá zmysel ísť za tým.
4:19 K: Presne tak! Ale ak je žije iba v tejto oblasti, to je veľmi plytké, že ano? To naozaj vôbec nemá zmysel. Ale ak človek uznáva myšlienku ako proces materiálu, a že reakcia a akcia je hmota a pohyb...
4:46 B: Áno. Možno by sme mali povedať, čo niektorí ľudia hovoria, že: hmota, to nie je len akčná reakcia ale môže mať kreatívny pohyb, takže hmota môže vytvárať nové formy.
5:00 K: Hmota môže vytvárať nové formy, ale je to stále v tejto oblasti.

B: Áno. Skúsme si obasniť, v čom je rozdiel.
5:08 Existujú veľmi jemné formy materializmu, čo by mohli byť ťažké postrehnuteľné.
5:18 K: Začnime! Zvážili by ste, alebo by ste súhlasili, alebo videli že myslenie je materiálny proces?
5:29 B: Áno. Hoci niektorí ľudia by mohli namietať, že je to aj hmota aj niečo za hmotou.
5:34 K: Ja viem. Hovoril som o tom. Ale nie je!
5:39 B: Ako to môžeme zjednodušene povedať tak, aby to bolo jasné?
5:42 K: Akýkoľvek pohyb mysle je materiálny proces, či už tvrdíte, že je za tým.
5:50 B: No, musíme si vyjasniť, že to nie je záležitosť autority. Z pozorovania človek vidí, že myslenie je materiálny proces. Ako by sa na to človek pozeral?
6:04 K: Ako by si to človek uvedomoval? Uvdomoval si, že je to materiálny proces. Myslím, že je to celkom jasné. Najprv je zážitok, incident, zaznamenný, ktorý sa stáva poznaním, z tohto poznania vzniká myšlienka, a začne sa konať.
6:29 B: Áno. Takže hovoríme že to je myseľ.
6:34 K: Tvrdenie, že je mimo je stále myseľ.
6:37 B: Stále to prichádza z pozadia. Takže niečo nové čo tam prichádza, nie je súčasťou tohto procesu, To je to, čo hovoríte?
6:52 K: Áno. V prípade, že je tam niečo nové, myšlienka ako materiálne proces musí skončiť. Očividne.
6:59 B: To môže trvať neskôr.
7:01 K: Áno. Uvidíme, čo sa stane neskôr. Takže môžeme povedať, že všetky reakcie a akcie - akcia z tejto reakcie - je pohyb hmoty.
7:15 B: Áno, veľmi jemný pohyb hmoty.
7:18 K: Áno, veľmi jemné pohyb hmoty. Takže pokiaľ je niečia myseľ v tejto oblasti musí to byť pohyb hmoty.
7:35 B: Poďme postupovať potom odtiaľ.
7:40 K: Takže je možné pre myseľ ísť nad rámec reakcie? To je ďalší krok, samozrejme. Ako sme povedali včera ráno v našej diskusii so skupinou, človek sa podráždi, a to je prvá reakcia. Potom reakcia na to, druhá reakcia, Nesmiem. Potom tretia reakcia, "Musím kontrolovať '- alebo sa ospravedlniť alebo čo to je. Tak to je neustále akcia a reakcia. Vidí človek že to je hnutie? Plynulý pohyb bez konca?
8:47 B: Áno. Reakcia je v skutočnosti nepretržitá, ale zdá sa, že v určitom okamihu skončí a v nasledujúcom okamihu vzniká nový moment.
9:00 K: Ale je to stále reakcia.
9:01 B: Ale prezentuje sa ako iná. Je to vždy rovnaké...
9:06 K: Vždy je presne rovnaká.
9:08 B: ... ale vždy sa predstavuje ako iná. Vždy nová.
9:11 K: To je práve ono. Ty niečo povieš, ja som podráždený, ale to podráždenie je reakcia.
9:19 B: Áno, zdá sa, že je to niečo náhle nové.
9:22 K: Ale nie je.
9:24 B: Ale človek si to má uvedomovať.
9:28 K: Samozrejme.
9:30 B: Všeobecne, myseľ má sklon si to neuvedomovať.
9:33 K: Ale po toľkom rozprávaní. by mohol.
9:37 B: Pozorujeme to..
9:39 K: Sme citliví a v strehu na otázku. Takže je tam zakončenie reakcie, ak je človek bdelý, pozorný, chápe - nielen logicky, ale má náhľad do tejto reakcie, spracúva ho po celú dobu, môže to samozrejme skončiť. To je dôvod, prečo to je veľmi dôležité to pochopiť, než budeme diskutovať o tom, čo je to prázdna myseľ, či je niečo mimo nej, alebo či je v tej prázdnej mysli nejaká iná kvalita.
10:21 Takže, je tá prázdna myseľ reakcia? Sledujete pane? Reakcia na problémy bolesti a potešenia a utrpenia, a reakcia na to, utiecť od toho všetkého do nejakého stavu ničoty.
10:49 B: Áno, myseľ to vždy môže urobiť, môže prehliadnuť bolesť a potešenie.

K: To sa stáva ilúziou.
11:00 Teraz sme si prešli otázku ilúzií, a povedali sme si, že túžba je začiatok ilúzie. Teraz sme sa dostali do bodu, keď táto kvalita prázdnoty nie je reakcia. To musí byť absolútne isté. Že? Teraz, než pôjdeme ďalej: Je možné mať myseľ, ktorá je úplne vyprázdnená od vecí, ktoré myseľ dala dokopy?
11:45 B: Keď myseľ prestane reagovať?

K: To je ono!
11:51 B: Myslenie, tým že je to materiálny proces, na jednej strane by ste mohli povedať, že možno reakcia nastáva kvôli povahe veci, ktorá je reagovať priebežne a hýbať sa, ale je potom hmota ovplyvnená týmto vhľadom?
12:10 K: Nerozumiem celkom. Aha, rozumiem! Či vhľad ovplyvňuje mozgové bunky, ktoré obsahujú spomienky?
12:24 B: Áno. Spomienky priebežne reagujú, sťahujú sa, rovnako ako vzduch a voda, všetko okolo nás. Teraz, keď sa nič nestalo, prečo by to niekedy malo skončiť?
12:37 K: Presne! Koniec koncov, ak fyzicky nereagujem, som paralyzovaný. Ale neustále reagovať je tiež forma paralýzy.
12:54 B: Zlá reakcia. Reakcia psychologickej štruktúry.
12:59 K: Hovoríme z psychologického hľadiska. Vždy.
13:01 B: Ale ak reakcia psychologickej štruktúry začala v ľudstve, prečo by to malo niekedy prestať, keď jedna reakcia vytvára ďalšiu a ďalšiu?

K: Ako nekonečná reťaz.
13:13 B: Máme v tom pokračovať donekonečna, kým to niečo nezastaví?
13:18 K: Nič to nezastaví. Iba vhľad do povahy reakcie ukončí psycholgickú reakciu.
13:31 B: Ale vy hovoríte, že hmota je ovplyvňovaná vhľadom, ktorý je za hmotou.
13:38 K: O tom sme diskutovali aj v Ojai.

B: Áno.
13:45 K: Takže, v tejto prázdnote, v samotnom mozgu, alebo v niečom, čo myseľ vymyslela, ako prázdno? To si musíme dobre vyjasniť.
14:07 B: Áno. O hocičom diskutujete, myseľ s tým začne chcieť niečo robiť. Myseľ sa domnieva, že môže vždy prispieť. To by mohlo byť užitočné. Takže myseľ v minulosti nechápala že existujú oblasti, kde nie je užitočná, ale neustále zvykne a snaží sa povedať, že prázdnota je veľmi dobrá. Preto myseľ hovorí: Pokúsim sa pomôcť nastoliť prázdnotu. Myseľ sa snaží byť užitočná.
14:43 K: Už sme o tom hovorili! Videli sme prirodzenosť mysle, ako sa hýbe, čas, to sme si už prešli. Prišiel som k bodu: Je táto prázdnota v mysli, alebo za ňou?
15:13 B: Ale čo tým myslíte - tou mysľou? Vidíte?
15:15 K: Myseľ ako celok, emócie, myšlienky, vedomie, mozog. To celé je myseľ.
15:27 B: Slovo "myseľ" sa používa mnohými spôsobmi. Teraz ju používate určitým spôsobom. Reprezentuje myšlienky, pocity, túžbu a vôľu - celý materiálny proces.
15:37 K: Áno, celý materiálny proces.
15:38 B: Ktorý ľudia volajú - nemateriálny.
15:42 K: Celkom tak! Myseľ je úplne materiálny proces.
15:49 B: Ktorý prebieha v mozgu a v nervoch.
15:51 K: Ako celok. Celá štruktúra. Človek vidí, že táto materiálna reakcia môže prestať. A ďalšia otázka, ktorú sa pýtam, je: Je táto prázdnota vo vnútri alebo mimo? V zmysle: "Niekde inde?"

B: Kde by bola?
16:21 K: Nemyslím si, že by bola inde. Len sa pýtam?
16:28 B: Každá takáto vec je súčasťou hmotného procesu. Tu a tam sú v tomto v hmotnom procese rozdiely.
16:35 K: To je pravda. Tam som sa chcel dostať. Je tam, v samotnej mysli. Nie mimo. Že? Čo ďalej? Či tá prázdnota neobsahuje nič? Vôbec nič?
17:06 B: Vec, čo znamená čokoľvek, čo má formu, štruktúru a stabilitu?
17:12 K: Áno. Formu, štruktúru, reakcie, prirodzene.
17:15 B: Áno, stabilitu a reakciu.
17:20 K: Formu, štruktúru, kapacitu, reakciu - to všetko. Alebo neobsahuje nič z toho. Tak čo to je? Je to samotná energia?
17:45 B: Áno, pohyb energie.
17:47 K: Pohyb energie. To nie je pohyb reakcie.
17:50 B: Nie je to pohyb vecí reagujúcich navzájom. Svet sa skladá z veľkého množstva vecí, ktoré na seba reagujú. To je jeden druh pohybu. Ale my hovoríme, že existuje iný druh pohybu.
18:05 K: Je to úplne odlišné.

B: Ktorý v sebe nič nemá.
18:08 K: Nič a preto ani žiadny čas. Že? Je to možné? Alebo sa len vyžívame v predstavách? Vyžívame sa v nejakom druhu romantiky, nádeje, v príjemnom pocite? Nemyslím si, že sa vyžívame, pretože sme si to prešli krok za krokom, rovno, k tomuto bodu. Takže neklameme sami seba. Teraz hovoríme, že táto prázdnota nemá centrum. Že? Ako"Ja" a všetky tie reakcie. V tejto prázdnote je pohyb energie bez času.
19:03 B: Keď hovoríte energia bez času... Už sme povedali že myseľ a čas sú jedno a to isté. Potom hovoríte, že čas môže vstúpiť len do hmotného procesu.
19:22 K: Čas môže vstúpiť len do materiálneho procesu. To je pravda.
19:27 B: Teda, keď máme energiu ktorá je bez času, ale napriek tomu v pohybe ...
19:32 K: Áno, nie je statická!
19:34 B: Prúdi, je v pohybe.

K: Je v pohybe.
19:39 B: A teraz, čo je pohyb?
19:45 K: Pane, čo je pohyb? Odtiaľ tam.
19:49 B: To je jedna z foriem.
19:52 K: Alebo od včerajška po dnešok, a odo dneška do zajtrajška, iný pohyb.
20:02 B: Áno, existujú rôzne druhy pohybu.
20:05 K: Takže, čo je to pohyb? Existuje pohyb - chcem sa spýtať - Existuje pohyb ktorý sa nepohybuje? Ani na minútku. Rozumiete? Existuje pohyb, ktorý nemá začiatok ani koniec? Pretože myslenie má začiatok a koniec.
20:39 B: Okrem toho by sme mohli povedať, že pohyb hmoty by nemusel mať žiadny počiatok ani koniec. Reaktívny pohyb. Ale o tom nehovoríte.

K: Nie, ja nehovorím o tom!
20:47 B: Tak nestačí povedať, že nemá žiadny začiatok ani koniec, že?
20:52 K: Potom sa musíme vrátiť k inému. Myslenie má začiatok a myslenie má koniec. Je tam pohyb hmoty ako reakcia, a ukončenie tejto reakcie.
21:12 B: Áno, v mozgu.

K: V mozgu. Sú to tie rôzne druhy pohybov, ktoré všetci poznáme. Niekto prichádza a hovorí, že existuje úplne iný druh pohybu. Ale ja chápem, že sa musím oslobodiť z toho pohybu mysle, materiálneho procesu, pohybu času, aby som pochopil pohyb, ktorý nie je...
21:53 B: Sú to dve veci: nemá to začiatok ani koniec, ale tiež to nie je určité ako pokračovanie z minulosti.

K: Žiadna príčina.
22:04 B: Žiadny rad príčin, jedna nasledujúca druhú. Na hmotu sa môžeme dívať ako na rad príčin, - aj keď to nemusí byť adekvátne.

K: Áno, rozumiem.
22:13 B: A my hovoríme, že tento pohyb nemá začiatok ani koniec, to nie je dôsledkom rady príčin, jedna po ďalšej, bez konca.

K: Chcem porozumieť - dokonca slovne -
22:36 pohybu, ktorý nie je pohyb. Neviem či...
22:44 B: Prečo sa tomu hovorí pohyb, ak to nie je pohyb?
22:50 K: Pretože nie je nehybný. Je aktívny a hýbe sa.
22:59 B: Je to energia.
23:01 K: Obrovská, a preto nemôže byť nikdy nehybná. Ale v tejto energie je kľud. Mám…
23:14 B: Áno, energia sama o sebe ... Obyčajný jazyk to nevie popísať správne, ale energia sama o sebe je stála, a tiež sa hýbe, - to je to, čo hovoríte?
23:31 K: Áno, ale v tom pohybe je pohyb nehybnosti. Znie to šialene?
23:39 B: Pohyb, dá sa povedať, sa vynoruje z nehybnosti a padá späť do ticha.

K: To je pravda! Vidíte, že je to tak, ako to je, pane. Povedali sme si, že táto prázdnota je v mysli. Tá prázdnota nemá žiadnu príčinu, žiadny efekt. Nejedná sa o pohyb príčinnej súvislosti. Nejedná sa o pohyb mysle, času. Nejedná sa o pohyb materiálnych reakcií. Nič z toho. Čo znamená, že je myseľ schopná takej neobyčajnej nečinnosti, bez akéhokoľvek pohybu? A keď je taká úplne pokojná, vzniká z nej pohyb. Znie to šialene.
24:47 B: Nemusí to znieť bláznivo. V skutočnosti si myslím, už som spomenul, že niektorí ľudia mali túto myšlienku v minulosti, ako Aristoteles. Hovorili sme o tom. Hovoril o bezhybnom pohybe, to je spôsob, akým sa pokúsil opísať boha.

K: Boha, nie. Neopisujem...
25:06 B: Nechcete popísať boha, ale nejaká podobná predstava bola v minulosti udržiavaná rôznymi ľudmi, ale odvtedy, to vyšlo z módy.
25:17 K: Zaveďme to do módy! Dobre?
25:22 B: Ale ja nehovorím, že Aristotels mal pravdu, on iba uvažoval o niečom podobnom...
25:30 K: Bola to intelektuálna koncepcia alebo skutočnosť?
25:34 B: To je veľmi ťažké povedať, pretože tak málo ...
25:37 K: Preto nemusíme spomínať Aristotela.
25:40 B: Chcel by som povedať, že to nebolo bláznivé, pretože ostatní veľmi slušní ľudia mali niečo podobné.

K: Som rád, že sa môžem uistiť, že nie som blázon!
25:53 B: Pretože ste sa opýtatali, keby to bolo šialené, vidíte.
26:14 K: A je ten pohyb z pokoja,
26:22 je to hnutie tvorenia? Nie tvorenia, ktoré umelci, básnici a spisovatelia a maliari volajú univerzum? - Pre mňa to nie je univerzum, len kapacita, zručnosť, pamäť, vedomosti, ktoré pôsobia. Myslím si, že tu táto tvorba nie je vyjadrená vo forme.
26:59 B: Áno, to je dôležité. Zvyčajne si myslíme že tvorenie je vyjadrené vo forme, alebo ako štruktúra. Teraz, potom je to ťažké, čo to znamená?
27:14 K: Dostali sme sa za to, byť bláznami, takže môžeme ísť ďalej. Povedali by ste, že tento pohyb, ktorý nepochádza z času, je večne nový?
27:43 B: Áno. Je večne nový v tom zmysle, že tvorba je večne nová. Správne?
27:49 K: Tvorenie je večne nové. Myslím, že to je to, čo sa umelci snažia zistiť.
27:57 B: Áno, to je pravda.
27:59 K: Preto robia všetky možné absurdity, ale prísť do bodu, keď je myseľ úplne, úplne tichá, z toho ticha existuje tento pohyb, ktorý je vždy nový. Večne nový. A v tom okamihu, keď je ten pohyb vyjadrený ...
28:32 B: Prvý výraz je v mysli - že?
28:35 K: To je práve ono!
28:36 B: A to môže byť užitočné, ale potom sa to zafixuje. Potom sa to môže stať prekážkou.
28:46 K: Raz mi jeden indický filozof povedal, jeden indický vedec, že predtým než začali sochári stvárňovať hlavu boha, alebo čo to je, museli mať hlbokú meditáciu, ísť do hlbokej meditácie. V pravú chvíľu zobrali kladivo a dláto.
29:17 B: Aby to vzišlo z prázdnoty. Ďalší bod. Austrálski domorodci kreslili čísla do piesku, takže nemajú trvalosť.
29:28 K: To je pravda!
29:30 B: Ak by sa myseľ pozrela na to týmto spôsobom. Mramor je príliš statický. Stojí tam po tisíc rokov. Takže aj keď pôvodný sochár môžno pochopil, ľudia, ktorí to nasledujú, to vidia ako pevnú formu.
29:56 K: Takže, aký vzťah to má k môjmu každodennému životu? Ako to pôsobí prostredníctvom môjho konania, na moje obyčajné fyzické reakcie? Nie sú tam žiadne psychologické reakcie, ale sú tam fyzické reakcie. Na hluk, na bolesť, na rôzne formy nepokoja, fyzického nepokoja. Aký vzťah má fyzický k tomu tichému pohybu?

B: Áno, pokiaľ myseľ mlčí,
30:53 potom je myslenie v poriadku.
30:57 K: Áno, je v poriadku. Á, k niečomu sa dostávame! Povedali by ste, že tichý pohyb s jeho nekonečnou novosťou, je celý poriadok vesmíru?

B: Áno, mohli by sme povedať, že poriadok univerza
31:29 vzniká z tohto ticha a prázdnoty, a neustále sa tvorí.

K: Takže, aký je vzťah tejto mysli k univerzu?
31:42 B: Tej konkrétnej mysle? K. Nie! Mysle!
31:45 B: Mysle vo všeobecnosti?
31:47 K: Nie, mysle! Všeobcenú a konkrétnu sme si prebrali,
31:51 a za tým je myseľ.
31:53 B: Hovoríte že je univerzálna?
31:55 K: To "je" univerzálna myseľ. Univerzálna myseľ... Nerád používam slovo "univerzálna."
32:04 B: V zmysle, čo je za tou konkrétnou a všeobecnou, by ste to nazvali univerzom? Možno to slovo je ťažké.
32:15 K: Môžeme na to nájsť iné slovo? Globálna - Nie! Myseľ, ktorá je za konkrétnou... Nie! Myseľ!

B: Mohli by ste povedať, že to je ten zdroj. Tá esencia.
32:31 Hovorí sa tomu absolútno.
32:38 K: Nechcem používať ani slovo absolútno.
32:40 B: Ale ten zmysel - absolútny doslova znamená ktorý nemá žiadne obmedzenia, na ničom nie je závislý, že?
32:51 K: V poriadku, ak súhlasíte s tým, že absoltútno znamená slobodu od všetkých závislostí, z obmedzení.
33:01 B: Zo všetkých vzťahov.
33:03 K: Budeme to používať. V poriadku.

B: Na nešťastie to má viac významov.
33:08 K: Poďme na chvíľu používať toto slovo pre pohodlnejší dialóg. Existuje absolútne ticho, a v tom tichu alebo z toho ticha vzniká pohyb a ten pohyb je večne nový. A v akom vzťahu je taká myseľ k univerzu?
33:44 B: K univerzu hmoty?
33:46 K: Áno, vesmír, celý vesmír. Hmota, stromy, príroda, človek, nebesia.
33:56 B: To je zaujímavá otázka.
34:01 K: Je v poriadku. Vesmír je v poriadku, či je deštruktívny alebo konštruktívny. Je stále v poriadku.
34:09 B: Je to nutný poriadok. Poriadok má charakter byť nevyhnutne potrebný. Inak to nemôže byť. Poriadok, ktorý obvykle poznáme nie je nevyhnutný, dá sa zmeniť, môže závisieť od niečoho iného, obyčajný poriadok je podmienený. Závisí na niečom.
34:33 K: Výbuch sopky je poriadok!
34:36 B: Je to poriadok celého vesmíru. Je nutné brať do úvahy celý vesmír, inak sa to nedá.
34:43 K: Celkom tak! A teraz! Vo vesmíre existuje poriadok, a táto myseľ ktorá je nehybná, je úplne v poriadku.
34:56 B: Tá hlboká myseľ, to absolútno.
34:59 K: Absolútna myseľ. Potom, je táto myseľ vesmír?
35:07 B: V akom zmysle, či je to vesmír? Musíme tomu porozumieť, aby sme tomu rozumeli.
35:23 K: Alebo je tam rozdelenie, medzi touto absolútnou mysľou a vesmírom? Alebo sú oba rovnaké? To je to, k čomu sa chcem dostať.
35:41 B: To znamená, že máme duality aj mysle aj hmoty, alebo sú obe rovnaké.

K: To je ono. Je to trúfalé?
35:53 B: Nie nevyhnutne, no. To sú len dve možnosti.
35:57 K: Chcem si byť úplne istí, či nešliapeme na niečo čo skutočne potrebuje veľmi, veľmi veľkú opatrnosť. Viete, čo tým myslím?
36:15 B: Keď sa vrátime k telu, povedali sme si, že telo je fyzické. Je to materiál. A povedali sme si, že myseľ ktorá je v tele ...
36:26 K: Všeobecná a konkrétna.
36:28 B: Všetky tieto myšlienky, pocity, túžba, vôle, všeobecné a konkrétne, sú súčasťou materiálneho procesu, ktorý sa nelíši od tela.
36:36 K: Všetky reakcie sú materiálne procesy.
36:39 B: Preto, to, čo zvyčajne nazývame mysľou, sa nelíši od toho, čo obvykle nazývame telom. Teraz je to oveľa zretelnejšie, povedať: Vezmite do úvahy celý vesmír. A my hovoríme, že to, čomu hovoríme myseľ v tomto vesmíre, sa líši od toho, čo nazývame vesmírom samotným a hmotou?
36:59 K: Preto cítim, že v našom každodennom živote musí existovať poriadok, ktorý nepochádza z mysle.
37:09 B: Myseľ je obmedzený poriadok. Je závislý, je relatívny.

K: Takže poriadok, ktorý je ...
37:21 B: Bez obmedzení.

K: Bez obmedzení.
37:26 K: V mojom každodennom živote nesmiem mať, žiadny konflikt, vôbec, žiadny rozpor, nič ...z toho.
37:40 B: V poriadku mysle, ktorá keď je racionálna, je poriadok. Teraz, v rozpore, poriadok mysle dosiahol limit. Myseľ funguje, kým nedosiahne rozpor, a to je limit.
37:55 K: Takže ak je v mojom každodennom živote úplný poriadok, v ktorom nie sú žiadne rozpory, aký vzťah má tento poriadok k nikdy nekončiaciemu poriadku? Môže ten tichý pohyb poriadku - tohto niečoho mimoriadneho - môže ovplyvniť môj každodenný život, keď mám hlboko vo vnútry psychologický poriadok? Rozumiete?
38:33 B: Áno. Povedali sme, že vulkán je prejavom celého poriadku vesmíru.
38:40 K: Rozhodne. Tiger zabije jeleňa.
38:43 B: Otázkou je, či ľudská bytosť v jej každodennom živote môže byť podobná.

K: To je ono.

K: Ak nie, nevidím aký je zmysel toho poriadku!
38:54 B: Pre ľudskú bytosť to nemá žiadny význam.

K: To je ono.
38:58 B: Potom by ste spadli späť na človeka, ktorý sa snaží tvoriť svoj vlastný účel sám zo seba, zo svojich myšlienok. Niektorí ľudia by povedali: Komu záleží na vesmíre? Jediné, čo nás zaujíma je naša vlastná spoločnosť. Čo aj robíme. Ale potom sa to zrúti, pretože je to plné protikladov.
39:17 K: Samozrejme. To len myseľ to hovorí. Takže vesmír, ktorý je v úplnom poriadku,
39:33 ovplyvňuje môj každodenný život.
39:36 B: Áno. Vedci by sa mohli pýtať ako. Mohli by povedať: Rozumiem tomu, že vesmír je stvorený z hmoty, zákony hmoty ovplyvňujú náš každodenný život. Ale nie je tak jasné, ako to ovplyvňuje myseľ. Že je to absolútna myseľ ktorá má vplyv na každodenný život.
40:12 K: Aký je môj každodenný život? Série reakcií a vzruchov, však? Len to skracujem. Ale je to tak.
40:26 B: Väčšinou je to tak. K. Väčšinou.
40:31 K: A myseľ sa stále snaží vniesť do toho poriadok. A keď to urobí, stále to je neporiadok.
40:41 B: Pretože myseľ je vždy limitovaná svojimi vlastnými rozpormi.

K: Myseľ vždy tvorí neporiadok, pretože je sama o sebe limitovaná.
40:54 B: A akonáhle sa pokúša ísť za ten limit,
40:56 tak je to neporiadok.

K: Je to porucha. Správne.
41:00 Pochopil som to, išiel som do toho, mám vhľad, takže mám určitý poriadok v mojom živote. Ale ten poriadok je stále limitovaný. Všímam si, že, pokiaľ je to hmota, žije, existuje, hovorím, že je obmedzená.
41:31 B: Niektorí ľudia by to akceptovali, a povedali by, prečo chcieť viac?
41:36 K: Á, ale ja nemám viac!
41:38 B: Ale niektorí ľudia by povedali: Bol by som rád, keby sme vniesli tento limitovaný poriadok, nakoľko vidíme, že máme teraz toľko neporiadku, keby sme mohli žiť v bežnom hmotnom živote s ozajstným poriadkom.
41:52 K: Ja hovorím, poďme na to! Samozrejme, že je to potrebné urobiť. Ale keď to niekto robí, musí si uvedomiť, že je limitovaný.

B: Áno, dokonca aj najvyšší poriadok, ktorý môžete vytvoriť, je limitovaný.
42:08 K: A myseľ si evedomuje svoje obmedzenie,
42:13 a hovorí, poďme za to.

B: Teda. Niektorí ľudia by povedali,: Prečo nebyť šťastný v rámci
42:19 týchto limitov, a neustále ich rozširovať, povediac že môžeme objaviť nové myšlienky, nové poriadky? Umelci objavia nové formy umenia, vedci nový druh vedy.
42:34 K: Ale to je stále obmedzené!

B: Áno. Musíme ísť pomaly. Niektorí ľudia by zašli takto ďaleko, a povedali by, že všetko je možné.
42:45 K: Áno. Páči sa mi ľudské podmienenie. Akceptujme to, a vyťažme z toho to najviac.
42:50 B: Hovoria: Mohli by sme robiť veci oveľa lepšie, než robíme.
42:52 K: Áno, ale je to stále ľudské podmienenie. Trochu zreformované, o niečo lepšie.
42:59 B: Niektorí ľudia by povedali enormne reformované.
43:02 K: Áno, ale stále obmedzené.
43:06 B: Áno. Vyjasnime si to, pretože, čo je zlé na limitácii?
43:12 K: V tomto obmedzení neexistuje žiadna sloboda. Existuje tam obmedzená sloboda.
43:17 B: Áno. Takže nakoniec sa dostávame k hranici našej slobody. Niečo neznáme, nás núti reagovať, a preto by to nevyhnutne zlyhalo, pretože cez reakciu by sme klesli späť do rozporu.
43:34 K: Áno, ale keď vidím, že sa stále pohybujem v určitej oblasti ...
43:41 B: Preto ma ovládajú sily.
43:44 K: Sily a obmedzenia. Myseľ sa proti tomu nevyhnutne búri.
43:51 B: To je dôležitý bod. Myseľ chce slobodu, že?
43:55 K: Samozrejme!
43:57 B: Hovorí že to je najvyššia hodnota, že? Takže to akceptujeme, a hovoríme, že je to jednoducho fakt?
44:05 K: Uvedomujem si, že som väzňom v rámci tohto obmedzenia.
44:11 B: Niektorí ľudia si na to zvyknú a hovoria: "Akceptujem to obmedzenie".
44:14 K: Ja ho nebudem akceptovať. Moja myseľ hovorí, že musí existovať oslobodenie z väzenia. Som väzňom, väzenie je veľmi pekné, kultivované, atď., ale stále je obmedzené, a hovorí, že musí existovať sloboda nad tým všetkým.
44:33 B: Áno. Ktorá myseľ to hovorí? Je to tá konkrétna myseľ ľudskej bytosti?

K: Ach! Kto hovorí, že musí existovať sloboda?
44:47 Ach, to je veľmi jednoduché. Tá istá bolesť, to isté utrpenie, požaduje, aby sme šli ďalej.
44:56 B: Takže vy hovoríte, že táto konkrétna myseľ, hoci akceptuje obmedzenie, považuje ho za bolestivé. Preto táto konkrétna myseľ nejako cíti, že to nie je v poriadku.

K: Áno.
45:10 B: Nevie sa tomu vyhnúť. Je tam potreba slobody, ak to chcete povedať takto.
45:15 K: Sloboda je nutná. Akákoľvek prekážka slobode je úpadok.
45:28 B: Tá potreba nie je vonkajšia nutnosť v dôsledku reakcie.
45:32 K: Sloboda nie je reakcia!
45:34 B: Nutnosť slobody nie je reakcia. Niektorí ľudia by povedali, že keby ste boli vo väzení, reagovali by ste týmto spôsobom.

K: Ale nie. Tak kde sme?
45:49 To znamená, že musí existovať sloboda z reakcie, sloboda od obmedzení myslenia, sloboda od všetkého pohyb času, všetko, čo musí existovať absolútnu voľnosť od toho všetkého. Predtým než naozaj pochopím prázdnotu mysle a poriadok vesmíru, čo je potom poriadok mysle? Žiadate neskutočne veľa! Som ochotný zájsť tak ďaleko?
46:39 B: Nesloboda má svoje klady. Vidíte?
46:42 K: Nezaujíma ma jej príťažlivosť.
46:45 B: Ale vy ste položil otázku, a ja som ochotný ísť tak ďaleko, takže sa zdá, že to naznačuje, že v neslobode je niečo atraktívne, čo vás drží.
46:55 K: Som si tým istý. Našiel som bezpečie, istotu, potešenie - v neslobode. V tej utešenej bolesti, neexistuje sloboda a myseľ hovorí, nie ako reakcia, že musí existovať oslobodenie od toho všetkého. Dostaním sa k tomuto bodu a byť bez konfliktu, si vyžaduje vlastnú disciplínu, vlastný vhľad. Preto som povedal, že tých z nás, ktorí majú určité množstvo času, myslenia a skúmania toho všetkého, môžu zájsť až tak ďaleko? Alebo reakcie tela, odpovede na každodenné potreby, dennodenné povinnosti - manželka, deti a to všetko, je to to, čo zdržuje a zabraňuje tejto úplnej slobode? A mnísi, svätí a sannjásíni hovoria: "Musíte opustiť svet."
48:25 B: Hovorili sme, že aj tak si so sebou nesú svet.
48:31 K: To je zase iná forma hlúposti. Prepáčte! Hovorili sme o tom všetkom, takže odmietam o tom zase hovoriť. Teraz hovorím, či vesmír a myseľ, ktoré sa oslobodili, sú jedno?

B: Sú jedno?
48:58 K: Jedno. Nie sú oddelené, sú jedným.
49:04 B: To znie, ako keby ste hovorili, že hmotný vesmír je ako telo absolútnej mysle.
49:15 K: Áno, v poriadku. Dobre!
49:17 B: To môže byť malebný spôsob, ako o tomhovoriť!

K: Musíme byť veľmi opatrní aby sme nespadli do pasce,
49:29 že je tam aj univerzálna myseľ.
49:37 B: Ako by ste to teda povedali?
49:40 K: Hovoria, že boh je tam vždy. Brahma, alebo najvyšší princíp - je vždy tam, a všetko, čo musíte urobiť, je očistiť sa a dostanete sa tam. Robiť kopec vecí, aby ste sa tam dostali. Čo je tiež veľmi nebezpečné vyhlásenie, lebo potom poviete: Vo mne je večnosť.
50:09 B: Myslím si, že myseľ si predstavuje večnosť. Ale ako by ste to povedali... logicky je problém v tom, že hovoria, že tam vždy je, pretože "vždy" naznačuje čas a je tam každú minútu. To je to, čo máte na mysli a my sa snažíme diskutovať o tom, čo nemá nič spoločné s časom.
50:29 K: Nemá to nič spoločné s časom.
50:30 B: Takže to môžeme brať ako tu, teraz, alebo potom.
50:39 K: Takže sme sa dostali k bodu, pane, že táto univerzálna myseľ existuje, a ľudská myseľ môže byť taká, ak tam je sloboda. Myslím, že je to dosť, nie?
51:10 B: Áno, koľko je hodín?
51:14 K: Ideme podľa času, v poriadku!
51:17 B: No to by malo stačiť.
51:19 K: To by malo stačiť. Budeme pokračovať, kedy?
51:22 B: Chcete pokračovať na budúci týždeň, v sobotu?
51:25 K: Uvidíme!