Krishnamurti Subtitles

Dajú sa ľudské problémy vyriešiť?

Brockwood Park - 27 September 1980

The Ending of Time 15



0:31 K: Pane, chcel by som si prebrať
 
0:36 o čom sme hovorili minule.
 
0:46 Vypestovali sme si myseľ,
ktorá vie vyriešiť
  
0:51 takmer každý
technický problém.
  
1:02 Ale očividne ľudské problémy
neboli nikdy vyriešené.
  
1:11 Ľudské bytosti sa topia
vo svojich problémoch:
  
1:18 problémy s komunikáciou,
problémy s vedomosťami,
  
1:21 problémy vo zťahoch,
problémy neba a pekla.
  
1:26 Celá ľudská existencia je jeden
veľký problém.
  
1:35 A očividne to tak je,
po celú ľudskú históriu..
  
1:44 A človek,
napriek jeho vedomostiam,
  
1:51 napriek storočiam
evolúcie,
  
1:57 mal vždy problémy.
 
2:03 B: Áno, ja by som dodal
neriešiteľné problémy.
  
2:09 K: Pýtam sa, či sú
ľudské problémy neriešiteľné?
  
2:14 B: Ako sú teraz.
 
2:17 K: Samozrejme. Teraz sú tie
problémy
  
2:20 také zložité, a tak nesmierne
neriešiteľné - ako len veci môžu byť.
  
2:31 Žiadny politik, vedec, alebo
filozof sa ich nechystá vyriešiť,
  
2:36 okrem vojen.
Nikto z nich ich nevyrieši.
  
2:41 Tak prečo má
myseľ ľudských bytostí,
  
2:45 po celom svete...
preč nebola schopná vyriešiť
  
2:50 ľudské, denné
problémy života?
  
3:01 Čo bráni
 
3:07 vyriešiť
tieto problémy? Úplne?
  
3:12 Je to preto, že sme svoje mysle
na to nikdy nezamerali?
  
3:18 Všetky naše dni a asi polovicu
nocí trávime rozmýšľaním
  
3:26 o technických problémoch, a na iné
nemáme čas?
  
3:31 B: To je len časť z toho.
Mnoho ľudí má pocit, že
  
3:34 každý by sa mal
starať sám o seba,
  
3:39 nevenujú veľa pozornosti
týmto problémom.
  
3:42 K: Prečo? Dosť ma to znepokojuje,
lebo
  
3:45  
 
3:55 v škole ako je táto,
alebo s ľudia s ktorými sa rozprávam,
  
4:02 majú stále problémy.
 
4:11 A v tomto dialógu
sa pýtam,
  
4:18 či je možné nemať problémy?
Vôbec?!
  
4:24 Ľudské problémy. Technické problémy
sa dajú riešiť.
  
4:30 Ale ľudské sa zdajú byť neriešiteľné.
Prečo?
  
4:37 Je to naše vzdelávanie?
Je to náš hlboko zakorenený zvyk,
  
4:50 že akceptujeme vaci tak ako sú?
 
4:56 B: To je určite časť z toho.
 
5:00 Tieto problémy sa nakopujú
s dospievaním civilizácie.
  
5:05 Ľudia akceptujú veci, ktoré
spôsobujú problémy.
  
5:10 Napríklad, dnes je vo svete oveľa
viac národov
  
5:14 než zvyklo byť, a každý jeden
vytvára problémy.
  
5:19 Ak sa v čase vrátite do istého
obdobia...
  
5:21 K: Každý maličký kmeň
sa stáva národom.
  
5:25 B:...A potom sa musia byť so susedom.
 
5:28 K: A majú neskutočnú
technológiu
  
5:31 aby sa navzájom zabíjali. Ale my
hovoríme o ľudských problémoch,
  
5:39 o ľudských problémoch vo vzťahoch,
 
5:43 o ľudských problémoch
s nedostatkom slobody.
  
5:47 Tento pocit neustálej neistoty,
strachu.
  
5:51 Viete, ľudské trápenie
 
5:54 a práca kvôli živobytiu
po zvyšok života.
  
6:01 Vyzerá to tak mimoriadne zle,
celá tá vec!
  
6:06 B: Myslím, že ľudia stratili schopnosť
to vidieť.
  
6:08 Všeobecne povedané, tak trochu
akceptujú situáciu tak ako je,
  
6:13 v ktorej sa nachádzajú, a snažia sa
z toho vyťažiť čo najviac,
  
6:17 snažiac sa riešiť niektoré drobné
problémy na zlepšenie situácie.
  
6:22 Nepozerali by sa na celú túto
veľkú situáciu veľmi vážne.
  
6:28 K: Nábožní ľudia vytvorili pre človeka
obrovský problém.
  
6:33 B: Áno. Aj oni sa pokúšajú
riešiť problémy.
  
6:38 Každý má často svoj vlastný
malý postup
  
6:42 na riešenie hocičoho,
a to všetko pridáva chaos.
  
6:46 K: To je to, čo hovorím.
Ako ľudské bytosti žijeme v chaose.
  
6:56 Chcem prísť na to,
či môžem žiť
  
6:57 bez toho, aby som mal čo len najmenší
problém, po zvyšok svojho života.
  
7:02 Je to možné?
 
7:09 B: Zaujímalo by ma, či vôbec môžeme
tieto veci volať "problémami"?
  
7:14 Problém by mal byť
rozumne riešiteľný.
  
7:20 Ak máte problém
ako dosiahnuť určitý výsledok,
  
7:24 tak sa predpokladá, že by ste mali
nájsť spôsob ako to urobiť.
  
7:28 Že? Technicky.
Nie psychologicky.
  
7:33 Na problém sa nedá pozerať
takýmto spôsobom.
  
7:36 Navrhnúť výsledok ako to dosiahnuť
a potom nájsť spôsob, ako to urobiť.
  
7:42 K: Čo je pôvodom tohto?
 
7:45 Čo spôsobuje tento
ľudský chaos?
  
7:52 B: Hovoríme o tom už dlho.
 
7:58 K: Snažíme sa ktomu dostať
z rôznych uhlov,
  
8:03 či existuje ukončenie
problémov.
  
8:28 Vidíte, osobne odmietam
mať problémy.
  
8:34 B: Niekto by sa s vami mohol
hádať,
  
8:36 že niečo by vás mohlo
vyprovokovať.
  
8:41 K: To nie je problém.
Minule ma naštvali
  
8:43 kvôli niečomu vážnemu.
 
8:47 B: To je vec vyjasnenia,
 
8:50 časť problému je
zrozumiteľnosť jazyka.
  
8:53 K: Nie len jazyka...
B: Ale to všetko za tým.
  
8:56 K: Nie len jazyk. Je to otázka
vzťahu a konania.
  
9:02 Minule vznikol istý problém,
 
9:06 v ktorom bolo veľa ľudí
 
9:13 a musel sa sa k tomu zaujať postoj..
 
9:21 Pre mňa osobne to nebol problém.
 
9:24 B: Musíme si vyjasniť,
čo tým myslíte.
  
9:27 Bez príkladu neviem...
 
9:29 K: Problémom myslím niečo,
čo sa musí vyrešiť,
  
9:32 o čo sa bojíte,
s čim sa neustále
  
9:36 zaoberáte a pýtate sa,
odpovedáte, pochybujete, ste neistý,
  
9:40 a urobíte niečo, čo neskôr
oľutujete.
  
9:46 B: Začnime s technickým
problémom,
  
9:48 kde myšlienka problému vznikla
prvý raz.
  
9:52 Niečo vás vyzve,
niečo sa musí spraviť,
  
9:55 a vy hovoríte, že je to
problém.
  
9:57 K: Áno, tomu sa vo všeobecnosti
hovorí problém.
  
9:59 B: Slvo "problém"
je založený
  
10:01 na myšlienke dať ...
možné riešenie
  
10:04 a potom sa snažiť
ho dosiahnuť.
  
10:07 K: Alebo mám problém, ale
neviem, čo mám s ním robiť.
  
10:11 B: To je drohoradé.
Pokiaľ máte problém,
  
10:13 a nemáte ani potuchy
čo s tým, potom...
  
10:17 K: Vypytujem sa ľudí,
 
10:19 a som zmetenejší a zmetenejší.
 
10:23 B: Je to zmena z jednouchej myšlienky
k technickému problému,
  
10:28 keď zvyčajne máte nejaký
nápad, čo robiť.
  
10:35 K: Rozmýšľam, či tak robíme?
B: Čo? Technické problémy?
  
10:38 K: Technické problémy
sú dosť jednoduché.
  
10:42 B: Často prinášajú výzvy,
vyžadujúc aby ste
  
10:45 išli do hĺbky
a zmenili svoje uvažovanie.
  
10:48 K: Áno, k tomu sa snažím dostať.
 
10:51 B: Dokonca aj technický problém.
 
10:53 Ale teraz, na technický problém
by ste povedali:
  
10:57 Zvyčajne vidím, ako to treba urobiť.
 
11:01 Povedzme, že je niekde
nedostatok jedla,
  
11:03 väčšinou, to, čo treba spraviť je
 
11:05 produkovať viacej jedla,
nájsť na to prostriedky.
  
11:08 K: To vieme robiť!
 
11:10 B: A aj by sme vedeli nájsť
úplne nové nápady.
  
11:14 Teraz tu máme psychologický problém.
Vieme robiť to isté?
  
11:18 K: Áno. To je to!
 
11:25 Ako sa s tým vyrovnávame?
 
11:28 B: O akom probléme budeme
hovoriť?
  
11:32 K: O ľudských problémoch.
 
11:33 B: Aký druh problému?
 
11:35 K: Hocijaký problém ktorý
vzniká v ľuských vzťahoch.
  
11:39 B: Povedzme, že ľudia sa nevedia
dohodnúť, v kuse medzi sebou bojujú.
  
11:41  
 
11:44 K: Áno. Zoberme si tento
príklad.
  
11:47 V našich rozhovoroch
v skupine,
  
11:51 sa zdá skoro nemožné
sa dohodnúť,
  
11:57 mať rovnaký názor,
rovnaký postoj,
  
12:07 nenapodobňovať sa,
 
12:09 ale mať postoj ktorý vyzerá
taký normálny, zdravý.
  
12:15 A každý človek presadzuje
svoj názor
  
12:21 a ten je vyvrátený iným.
 
12:23 A tak je to všade.
Aj vo svete, aj tu.
  
12:30 B: V poriadku. Teda hovoríme,
že náš problém je
  
12:33 spolupracovať,
spoločne myslieť.
  
12:36 K: Áno, pracovať spolu,
myslieť spolu, spolupracovať
  
12:41 bez toho, aby v tom boli peniaze.
 
12:48 B: To je iná otázka,
 
12:51 ľudia budú spolupracovať,
ak budú dobre zaplatení.
  
12:54 K: Samozrejme,
vidíte že sa to deje.
  
12:56 B: Ale v danej situácii, keď to nie
je tak ako chceme,
  
13:00 potom je to problém.
 
13:01 K: Áno. To je pravda.
Teda, ako vyriešime ten problém?
  
13:08 Ja navrhujem toto, vy toto,
on toto, atď.,
  
13:12 Každý z nás niečo navrhuje
 
13:15 a tak si aboslútne nerozumieme.
 
13:21 B: Nie.
K: Tak čo máme robiť?
  
13:24 A vyzerá to tak, že nikto sa nechce
vzdať svojo názoru.
  
13:28 B: To je jeden z problémov.
 
13:31 Ak mám problém vzdať sa názoru,
 
13:34 nedáva to zmysel.
 
13:40 Nie som si istý, či to považuješ
za problém,
  
13:43 hovoriac mi čo mám robiť,
a vzdať sa názoru.
  
13:47 K: Nie, samozrejme.
Ale je to fakt.
  
13:51 Pozorujúc to,
 
13:56 vidiac že je potrebné, aby sme sa
všetci chápali,
  
14:04 keď niečo chcem uprednostiť,
začína to byť pre druhých problém.
  
14:09 B: Pretože pre ľudí je ťažké
vzdať sa svojho názoru.
  
14:13 K: Názory, predsudky,
ich vlastné skúsenosti,
  
14:17 ich závery,
ich ideály, ich presvedčenia,
  
14:20 veď viete, to všetko!
 
14:22 B: Ale ani to v tej chvíli nemusí
vyzerať ako názor ..
  
14:25 K: Hovoria tomu fakt.
B: Fakt alebo pravda?
  
14:28 K: Takže, čo budeme robiť?
 
14:36 Ak vidíte, že je dôležité,
aby ľudské bytosti
  
14:43 spolupracovali, nie kvôli nejakému
idálu, alebo presvedčeniu,
  
14:47 alebo pre nejakého boha,
alebo z nejakého princípu, ale
  
14:51 kvôli dôležitosti, nevyhnutnosti
spolupráce.
  
15:05 Myslím, že v Organizácii spojených
národov nespolupracujú.
  
15:09 V Indii
nespolupracujú.
  
15:13 Nijakí ľudia v akejkoľvek krajine
nespolupracujú.
  
15:18 B: Teda niektorí ľudia by mohli
povedať, že nemáme
  
15:21 názory,
ale vlastné záujmy ...
  
15:25 čo je veľmi podobé.
 
15:28 K: Tak. A to všetko
sa stáva problémom.
  
15:33 B: To sa nazýva problémom. Ak dvaja
ľudia majú rôzne záujmy
  
15:39 tade nevedie cesta,
pokiaľ netvrdia,
  
15:43 že môžu spolupracovať.
 
15:46 K: Súhlasím, ale predpokladajme, že
na takom mieste,
  
15:49 kde je skupina ľudí,
 
15:53 je dôležité
spolupracovať.
  
15:56 Dokonca aj v malej dedine, v malej
krajine, musíme všetci spolupracovať.
  
16:03 A očividne je to
neuveriteľne ťažké.
  
16:09 B: Áno, teraz, ako to
prelomiť?
  
16:13 K: To je to, o čom
chcem diskutovať.
  
16:16 B: Poďme o tom diskutovať.
 
16:26 K: Ak mi naznačíte, že
musíme spolupracovať,
  
16:34 a ukážete mi, aké je to dôležité,
 
16:39 a aj ja to vidím, ale nemôžem
to robiť!
  
16:45 B: V tom to je.
Nestačí to len vidieť,
  
16:48 to je dôležité, a treba mať
úmysel to robiť.
  
16:53 Zvyčajne, keď hovoríme:
"Vidím, že je to dôležité
  
16:55 a mám zámer to urobiť,
idem a urobím to.
  
16:58 K: Ale ja to neviem robiť!
 
16:59 B: Takže sem vchádza nový faktor,
 
17:01 že človek vidí
čo je dôležité,
  
17:04 má v úmysle to urobiť
a nemôže to urobiť.
  
17:06 K: A tak si vytvára problém!
 
17:08 B: Áno, a aj iným.
K: Áno, všetkým.
  
17:13 B: Ale prečo nevieme
uskutočniť naše zámery?
  
17:16 Vidieť, že je to dôležité,
vediac, že to chceme urobiť
  
17:18 a predsa to nemôžeme urobiť.
Zdá sa to mätúce.
  
17:21 K: Človek môže udať veľa
dôvodov,
  
17:24 ale tie príčiny a dôvody
a vysvetlenia
  
17:28 neriešia problém.
 
17:32 Čo zmení - dostávame sa
späť k veci -
  
17:35 čo zmení ľudskú myseľ?
 
17:40 Vidiac, že je to nevyhnutné
 
17:43 a napriek tomu nie je neschopný
alebo ochotný zmeniť sa.
  
17:54 Čo za faktor je tu potrebný?
Nejaký nový je potrebný.
  
18:01 B:Myslím si, že je to vnímanie,
 
18:03 schopnosť pozorovať,
čo človeku bráni
  
18:10 zmeniť sa.
 
18:14 K: Pane, je tým novým faktorom
pozornosť?
  
18:21 B: Áno, to som tým myslel.
Pozornosť.
  
18:23 Ale potom, keď s tým začnete
 
18:28 v skupine ľudí, akú pozornosť
máte na mysli?
  
18:33 K: Môžeme si povedať, čo je to
"pozornosť" - porozprávajme sa o tom.
  
18:37 B: Pre mnohých ľudí to môže mať
mnoho významov.
  
18:40 K: Samozrejme, ako obvykle ...
toľko názorov o pozornosti.
  
18:55 Mohli by sme, vy aj ja,
vidieť, čo pozornosť je?
  
19:10 Dnes ráno prišiel list,
v ktorom tá osoba hovorí:
  
19:20 Tam, kde je pozornosť,
tam nie je problém.
  
19:26 Tam, kde je nepozornosť,
tam všetko vzniká.
  
19:36 Teraz, bez toho aby sme z pozornosti
spravili problém,
  
19:44 čo tým myslíme?
Tak, aby som tomu rozumel,
  
19:48 nie verbálne, nie intelektuálne,
ale hlboko, v mojej krvi.
  
19:54 Rozumiem
podstate pozornosti
  
19:58 v ktorej nikdy nemôže existovať
žiadny problém.
  
20:12 Samozrejme
to nie je koncentrácia.
  
20:17 B: Áno, už sme o tom hovorili.
 
20:20 K: Hovorili sme o tom.
Očividne to nie je ani
  
20:26 snaženie, zážitok,
snaha byť pozorný.
  
20:34 Ale vy ste mi ukázal podstatu
pozornosti, ktorá je:
  
20:43 Tam, kde je pozornosť, nie je žiadne
centrum, z ktorého konám.
  
20:49 B: Ale to je ťažká vec.
 
20:51 K: Samozrejme. Nerobme
z toho problém!
  
20:54 B: Nie, ale snažím sa o to
už nejakú dobu.
  
21:01 Myslím,
že v prvom rade je
  
21:06 problém to, čo si predstavujeme
pod pojmom pozornosť, pretože
  
21:09 obsah samotnej mysle,
keď sa na ňu človek pozerá,
  
21:13 myslí si, že dáva pozor.
 
21:16 K: No, v tom stave
pozornosti nie je žiadna myšlienka.
  
21:19 B: Áno, ale ako
teda zastavíte myslenie?
  
21:25 Zataiľ, čo sa myslenie deje,
je tam dojem
  
21:28 pozornosti, čo ale nie
je pozornosť.
  
21:32 Človek si myslí, nazdáva sa,
že dáva pozor.
  
21:36 K: Nie. Keď človek predpokladá
že dáva pozor,
  
21:41 to nie je pozornosť.
 
21:43 B: Ale to sa často deje.
Tak ako sa budeme
  
21:46 rozprávať o tom,
čo je pravý význam slova pozornosť?
  
21:51 K: Alebo, povedali by ste že:
prísť na to, čo je to pozornosť
  
21:56 by sme si najprv povedali,
čo je to nepozornosť?
  
22:00 Cez negáciu sa dostaneme
k pozitívnemu.
  
22:05 Čo sa deje, keď som nepozorný?
 
22:17 Keď som nepozorný...
 
22:23 B: Deje sa kopec vecí.
 
22:28 K: Nie. Oveľa viac, než to!
V mojej nepozornosti
  
22:35  
 
22:40 sa cítim osmelý, nešťastný,
v depresii, mám úzkosť atď.
  
22:46 B: Myseľ sa začne trieštiť
a dostáva sa do zmätku.
  
22:50 K: Prebieha rozpad.
Alebo, pri nedostatok pozornosti,
  
22:55  
 
22:59 sa stotožňujem
s toľkými inými vecami.
  
23:03 B: Ale to môže byť aj príjemné.
K: Samozrejme, vždy je to príjemné.
  
23:08 B: No, ale môže to byť
aj bolestivé.
  
23:11 K: Neskôr zisťujem, že to čo bolo
potešujúce, sa stáva bolesťou.
  
23:21 Takže všetko je pohyb,
v ktorom nie je žiadna pozornosť.
  
23:28 Že?
Dostávame sa niekde?
  
23:34 B: Neviem.
 
23:42 K: Cítim, že pozornosť je
skutočné riešenie.
  
23:52 Myseľ, ktorá je naozaj pozorná,
 
23:57 ktorá pochopila
povahu nepozornosti
  
24:02 sa od toho vzďaľuje.
 
24:07 B: Aká je teda podstata
nepozornosti?
  
24:10 K: Podstata nepozornosti?
 
24:14 Lenivosť, nedbalosť,
 
24:25 táto obava o seba,
rozpor v sebe,
  
24:29 to všetko je podstata
nepozornosti.
  
24:33 B: Áno, ale človek
ktorý má o seba obavy, môže cítiť
  
24:37 že venuje pozornosť
svojim obavám.
  
24:40 Človek cíti: Mám problémy,
venujem im pozornosť.
  
24:46 K: Aha, vidím, ako to
myslíte. Takže!
  
24:52 Ak je vo mne rozpor,
 
24:55 a ja mu venujem pozornosť,
aby
  
24:58 som si neprotirečil,
to nie je pozornosť.
  
25:02 B: Ale môžete to vysvetliť?
 
25:03 Pretože obvykle si človek
myslí, že to je pozornosť.
  
25:07 K: Nie, to je len
proces myslenia
  
25:12 ktorý hovorí: "Ja som to,
Musím byť hento. "
  
25:18 B: A vy hovoríte, že toto snaženie
stať sa niečím, nie je pozornosť.
  
25:24 K: To je ono. Psychologické
stávanie sa prináša nepozornosť.
  
25:36 B: Osoba si môže myslieť,
že sa o niečo snaží,
  
25:40 ale nie je to tak, keď je
zaujatá procesom.
  
25:46 K: Nie je to veľmi ťažké, pane,
byť oslobodený od stávania sa?
  
25:52 To je koreň toho.
Nie?
  
25:54 B: Oslobodený od čoho?
K: Prestať sa stávať.
  
26:07 Vysvetľuje to niečo?
Poď a pripoj sa k nám.
  
26:15 A dostávame sa niekde, pane?
 
26:18 Alebo sa len točíme dokola?
 
26:26 Väčšina ľudských bytostí má problémy
s jedným alebo druhým.
  
26:30 Okrem technických problémov,
ktoré sa dajú liečiť,
  
26:33 ľudské problémy sú očividne
neriešiteľné.
  
26:38 A ja hovorím: "Prečo?"
 
26:42 B: Práve sme to povedali:
 
26:43 pretože im nevenujú pozornosť.
 
26:46 K: No, ale potom byť
pozorným sa stáva problémom.
  
26:49 B: To áno. Ale ja
hovorím neexistuje pozornosť
  
26:51 a preto je to problém.
 
26:54 K: Áno. A potom na to poukážete,
a z toho sa stáva problém.
  
26:58 Ako mám byť pozorný?
 
27:01 B: Otázkou je, ako to zastaviť?
 
27:03 Problémom je to, že myseľ
hrá triky a v snahe
  
27:07 poradiť si s tým, robí
stále to isté.
  
27:14 K: Takže vráťme sa späť.
 
27:20 Je to myseľ, ktorá je tak plná
znalostí, vlastnej dôležitosti,,
  
27:28 rozporov, atď.
Tá myseľ,
  
27:34 tá ľudská myseľ, sa dostala
k bodu, kde nachádza samu seba,
  
27:39 psychologicky,
a nevie sa pohnúť ďalej.
  
27:45 B: Nedá sa ísť ďalej.
Áno.
  
27:51 K: Takže čo?
 
27:57 Čo by ste povedali osobe,
ktorá prišla do tohto bodu?
  
28:08 Zaujímalo by ma, či sa dostávame,
ďalej alebo nie?
  
28:11 B: No, myslím, že sa to začína
zameriavať sa na otázku.
  
28:20 K: Prichádzam k vám. Som plný
tohto zmätku, úzkosti,
  
28:28 a pocitu beznádeje.
Nečelím len svetu,
  
28:35 ale aj tomu, čo je vo mne.
Dostal som sa k istému bodu,
  
28:43 a chcem sa dostať zaň.
Takže je to pre mňa problém.
  
28:48 B: Znova sa chcem niečím stať.
 
28:52 K: Áno. K tomu sa chcem dostať.
 
28:54 Takže je to, že koreňom všetkého
je táto túžba stať sa?
  
28:59 B: Musí byť to blízko ku koreňu.
 
29:01 Neustále to prichádza.
Ani si to nevšimnete.
  
29:04 Nepozornosť je taká,
že vám povie, že sa pozerám
  
29:09 na svoj problém a môj problém
vždy vzniká. Takže hovorím:
  
29:13 Chcem zastaviť stávanie sa!
- Čo je opäť nepozornosť.
  
29:18 K: Čo sa opäť stáva problémom.
Tak ako mám uvažovať,
  
29:21 alebo sa pozerať,
bez pohybu stávania sa,
  
29:31 na celý tento komplexný
problém mňa samotného?
  
29:35 B: Zdá sa, že človek
sa na to musí pozerať ako na celok.
  
29:38 Vy ste sa na to nepozreli, ako na celok
stávania sa , keď ste povedali:
  
29:43 Ako mám dávať pozor?
 
29:45 Zdá sa , že jedna časť z toho
vykĺzla, a stala sa pozorovateľom.
  
29:52 K: Pozrite sa, stávanie sa
je prekliatie tohto.
  
29:56 - Psychologicky, prekliatie.
Chudobný človek chce byť bohatý
  
30:00 a bohatý človek
chce byť ešte bohatší,
  
30:04 je to tento pohyb.
Stále, stávanie sa.
  
30:09 Aj navonok aj vnútorne.
 
30:17 Myseľ niekdy prináša veľkú bolesť
a niekedy radosť.
  
30:22 Tento pocit stávania sa,
napĺňania, dosahovania,
  
30:27 psychologicky, premenil môj život
na toto všetko.
  
30:36 Uvedomujem si to, ale neviem prestať.
 
30:40 B: Áno. Ale, prečo neviem prestať?
 
30:43 K: Preberme si to trochu.
 
30:49 Čiastočne preto, že som vždy rozmýšľal
takto. Stať sa.
  
30:56 Že niekde na konci na mňa
čaká odmena,
  
31:01 a ja chcem vždy zabrániť bolesti.
- Trest a odmena.
  
31:06 A v tomto som zacyklený.
To je pravdepodobne jeden z dôvodov,
  
31:14 prečo sa myseľ pokúša niečim stať.
 
31:20 A tá druhá možnosť je
hlboko zakorenená úzkosť, strach.
  
31:27 Ak sa nestanem "niekým",
som stratený, som si neistý,
  
31:34 neistá. Takže myseľ
prijala tieto ilúzie
  
31:42 a hovorí. " Neviem s tým prestať!"
 
31:51 B: Áno, ale prečo to potom
myseľ neukončí?
  
31:54 Tiež sa musíme pozrieť
na otázku príslovia,
  
31:59 že tieto ilúzie nemajú
žiadny význam.
  
32:05 K: Ako ma presvedčíte
že som chytený v ilúzii?
  
32:12 Nemôžete!
Pokiaľ to sám nevidím!
  
32:16 Ale ja to nevidím, lebo moja ilúzia
je príliš silná.
  
32:22 Táto ilúzia bola živená,
kultivovaná náboženstvom,
  
32:30 rodinou. Je to tak hlboko
zakorené v mojej mysli,
  
32:37 že sa toho odmietam vzdať.
 
32:42 B: Zdá sa to nemožné.
K: To je to, čo sa deje.
  
32:48 To je to, čo sa odohráva
s veľkým počtom ľudí.
  
32:54 Hovoria: "Chcem to urobiť
ale nemôžem to urobiť. "
  
32:59 Teraz, vzhľadom na danú situáci,
čo má človek robiť?
  
33:14 Či mu to vysvetlenie, logika,
všetky rôzne rozpory
  
33:20 v logike, atď, nepomôžu?
Očividne nie!
  
33:25 B: Nie, pretože to všetko absorbuje
tá štruktúra.
  
33:30 K: Samozrejme, že nie.
Takže to, čo je ďalšia vec?
  
33:36 B: Ak je hovorí: "Chcem sa zmeniť",
 
33:39 je tam aj želanie
nezmeniť sa. Je to tam!
  
33:43 K: Samozrejme. Človek, ktorý hovorí,
"Chcem sa zmeniť"
  
33:47 má vzadu v mysli aj:
 
33:51 "Naozaj? Prečo by som sa mal?"
Ide to ruka v ruke.
  
33:57 B: Potom máte rozpor.
 
34:00 K: To je to čo myslím.
Rozpor.
  
34:03 Žijem v tomto rozpore,
 
34:05 Naučil som sa stým žiť...
 
34:07 B: Prečo som to akceptoval?
K: Pretože je to zvyk.
  
34:11 B: Ale myseľ, keď je zdravá,
neprijíma rozpory.
  
34:16 K: Ale sú naše mysle zdravé?
 
34:19 Naše mysle sú tak choré,
tak skorumpované a tak zmätené,
  
34:25 že aj keď poukážete na
všetky jej nebezpečenstvá,
  
34:31 tak to odmieta vidieť.
 
34:41 Takže, predpokladajme, že
som muž v tejto pozícii.
  
34:44 Ako mu pomôžeme,
aby jasne videl
  
34:52 nebezpečnstvo stávania sa?
Povedzme že takto.
  
34:57 Stať sa psycholigicky,
 
35:00 z čoho vyplýva identifikácia
s národom. To všetko.
  
35:05 B: Alebo trvať názoroch.
 
35:07 K: Viera, mal som skúsenosť,
mi dáva
  
35:11 obrovskú spokojnosť.
Hodlám sa jej držať.
  
35:15 Mám skúsenosti,
viete, to všetko.
  
35:19 Ako mi pomôžete, ako osoba, aby som
sa od toho všetkého oslobodil?
  
35:29 Vaše slová, vaše vysvetlenie,
vaša logika,
  
35:33 všetko hovorí: "Presne tak,
ale ja sa z toho neviem pohnúť. "
  
35:44 Zaujímalo by ma
či tam je ďalší faktor,
  
35:51 iný spôsob komunikácie,
ktorá nie je založená na slovách,
  
36:00 vedomostiach, vysvetľovaní
a odmene - sledujete?
  
36:05 Existuje
iný druh komunikácie,
  
36:12 o ktorej sme na krátky okamih
hovorili pri stole?
  
36:25 Vidíte, aj v nej je
nebezpečenstvo.
  
36:36 Myslím, že je.
Som si istý, že je!
  
36:39 Spôsob komunikácie
ktorá nie je verbálna,
  
36:47 ktorá nie je analytická,
logická,
  
36:52 - čo neznamená,
nedostatok zdravého rozumu,
  
36:59 ale som si istý,
existuje aj iný spôsob.
  
37:09 B: Možno existuje!
 
37:13 K: Teraz, ako so mnou
budete komunikovať,
  
37:19 s niekým, kto je chytený v pasci,
nie verbálne,
  
37:24 tak aby som to uchopil poriadne,
 
37:29 tak aby to zrušilo
všetko ostatné?
  
37:35 Existuje taká komunikácia?
 
37:47 Moja myseľ vždy komunikovať
s druhým človekom skrz slová,
  
37:55 s vysvetľovaním, s logikou,
s analýzou,
  
38:00 buď nutkavo,
alebo sugestívne, a tak ďalej.
  
38:05 Moja myseľ je v tom chytená.
 
38:12 Musí byť ďalší prvok
ktorý to všetko prekazí.
  
38:17 Inak to nie je možné!
 
38:21 B: Takže by to prekazilo
neschopnosť počúvať.
  
38:24 K: Áno, neschopnosť
počúvať, neschopnosť pozorovať,
  
38:31 počúvať atď.
 
38:34 Musí existovať iná metóda!
 
38:48 Raz som stretol muža,
 
38:53 viacerých mužov,
ktorí boli na jednom mieste
  
38:57 s isým svetcom,
a v jeho spoločnosti,
  
39:01 a hovoria:
"Všetky naše problémy sú vyriešené."
  
39:06 Len na minútu!
 
39:08 A keď sa vrátia späť do života
- sú späť v starej hre.
  
39:13 B: Nebola v tom žiadna
ineligencia, vidíte?
  
39:17 K: No, vidíte nebezpečenstvo.
Ten muž, ten svätec,
  
39:20 tichý, nič nehovoril, v jeho
samotnej prítomnosti cítili pokoj.
  
39:29 Rozumiete, čo hovorím?
 
39:30 A cítili, že ich problémy
sú vyriešené.
  
39:36 B: Ale je to stále zvonku.
 
39:39 K: Samozrejme! Presne tak!
 
39:41 Samozrejme! Je to
ako ísť do kostola.
  
39:47 A v dobrom, starobylom kostole
alebo katedrále
  
39:51 sa cítite nesmierne kľudný.
 
39:55 Je to v atmosfére,
v štruktúre,
  
40:00 tá atmosféra
vás upokojuje.
  
40:04 B: Prenáša to, čomu sa hovorí
pokoj.
  
40:08 Šíri sa komunikáciou
 
40:09 ktorá nie je verbálna,
ale nie je hlboká.
  
40:13 K: Nie je to nič!
Je to ako kadidlo!
  
40:17 B: Je to prchavé.
 
40:19 K: Áno, absolútne prchavé,
ako kadidlo, ktoré sa odparuje.
  
40:26 Keď to všetko dáme bokom,
čo nám zostane?
  
40:33 Nie vonkajší činiteľ:
boh, alebo nejaký iný záchranca.
  
40:43 To všetko dajte bokom.
Čo nám zostane? Čo to je,
  
40:50 čo môže komunikovať,
čo sa dostane za steny
  
40:57 ktoré si ľudia sami vybudovali?
 
41:23 Ako sme si pri obednom stole
pred pár hodinami povedali,
  
41:29 je to láska?
 
41:36 Samozrejme sme to slovo skorumpovali,
zaťažili, znečistili.
  
41:41 Ale vyčistiac to slovo,
je to ten faktor
  
41:53 ktorý sa dostane cez toto
šikovné, analytické, to všetko?
  
42:03 Je toto prvok
ktorý chýba?
  
42:09 B: Musíme si to prebrať!
 
42:11 Možno sú ľudia
trochu opatrní pre týmto slovom.
  
42:15 K: Pri slovách som opatrný.
 
42:17 B: A pretože
odmietajú počúvať,
  
42:21 odmietajú aj lásku.
 
42:25 K: Preto som povedal, že je
to trochu riskantné slovo.
  
42:31 B: Minule sme tiež hovorili
o tom,
  
42:32 že láska obsahuje inteligenciu,
čo je aj záujem,
  
42:40 a keby sme mysleli láskou
tú energiu,
  
42:42 ktorá obsahuje aj inteligenciu
aj záujem...
  
42:46 K: To sme si prešli
minule.
  
42:48 B: ... takže to dáva väčší zmysel.
 
42:52 K: Teda,
máte tú vlastnosť,
  
42:56 a ja som chytený v
moje trápení, v úzkosti,
  
43:05 a vy sa s touto inteligenciou
snažíte preniknúť
  
43:12 túto masu temnoty.
 
43:19 Ako to urobíte?
Aký bude čin?
  
43:25 Ak nie, my, ľudské bytosti sme
stratené! Sledujete, pane?
  
43:31 Preto si vymysleli
Ježiša, Budhu, Krishnu.
  
43:36 Oni ťa milujú - Sledujete?
 
43:39 Čo sa stalo tak
úplne nezmyselné,
  
43:42 povrchné a nezmyselné.
 
43:54 Tak čo mám robiť?
 
44:02 Myslím, že ten faktor existuje, pane.
 
44:06 Pozornosť, vnímanie,
inteligencia a láska.
  
44:18 Prinášate ju ku mne a
 
44:19 a ja nie som schopný ju prijať.
 
44:27 A hovorím: Znie to sľubne.
 
44:29 Cítim to, ale nemôžem sa toho držať. "
Nemôžem sa toho držať pretože
  
44:39 vo tom momente, ako vyjdem von
z tejto izby som stratený.
  
44:47 B: To je naozaj problém.
 
44:49 K: Áno, pane.
To je skutočný problém.
  
45:03 Je láska niečo vonku?
Rozumiete?
  
45:09 Rovnako ako záchranca je vonku,
a nebo je vonku.
  
45:16 Ale je láska niečo
 
45:20 - používam toto slovo
veľmi opatrne -
  
45:23 niečo mimo mňa,
čo ku mne prinášaš,
  
45:33 čo vo mne prebúdzaš,
čo mi dávaš ako dar,
  
45:45 alebo je v mojej temnote,
v mojej ilúzii, v utrpení?
  
45:56 Má takú vlastnosť?
Samozrejme, že nie - nie je to možné.
  
46:07 B: Tak kde to je?
K: To je práve ono.
  
46:15 Musí byť ...
Teraz počkajte minútku...
  
46:18 Lásak nie je moja alebo vaša,
nie je osobná,
  
46:22 to nie je niečo, čo
patrí nejakej osobe,
  
46:27 a nepatrí.....
láska je tam.
  
46:32 B: Toto je dôležitý bod.
V jednom z rozhovorov
  
46:35 ste hovorili
že izolácia nepatrí
  
46:38 žiadnej osobe, je to niečo, na čo
sa každý môže pozrieť,
  
46:43 zatiaľ čo máme tendenciu považovať
izoláciu za môj osobný problém.
  
46:49 Je to rovnaké
pre každého.
  
46:51 B: Ale to môže byť vodítkom, pretože
 
46:53 niekto hľadá lásku
a hovorí:
  
46:55 to musí byť moja láska.
Ty ju máš a ja ju nemám.
  
46:57 Toto je spôsob rozmýšľania.
 
47:00 K: Nie, inteligencia
nie je osobná.
  
47:04 B: Ale zase to je v rozpore
s celým našim myslením.
  
47:07 Každý hovorí,
táto osoba je inteligentná,
  
47:09 a tá nie je.
Ak mi chýba inteligencia,
  
47:11 musím ju získať sám.
 
47:18 Tak to môže byť jedna z
prekážok celej veci,
  
47:21 že za obyčajným každodenným
myslením,
  
47:25 existuje hlbšia myseľ
ľudstva,
  
47:29 že sme všetci rozdelení
na tieto rôzne vlastnosti.
  
47:32 Buď nám patria,
alebo nám nepatria.
  
47:35 K: Celkom tak. Je to roztrieštená
myseľ, ktorá to všetko vymýšľa.
  
47:40 B: Vymyslela,
a my to od detstva prijímame
  
47:42 verbálne i neverbálne
ako samozrejmosť.
  
47:47 Preto to preniká všade.
Je to pôvod našich myšlienok
  
47:52 a nášho vnímania.
 
47:54 Na toto sa treba pýtať.
 
47:58 K: Pýtali sme sa na to.
 
48:02 Smútok nie je môj smútok.
Smútok je ľudský.
  
48:05 B: Ale ako to ľudia
môžu vidieť?
  
48:07 Pretože človek chytený v smútku
cíti smútok.
  
48:13 Nie je to správne?
 
48:15 K: Áno, pane. Myslím, že čiastočne
áno, kvôli nášmu vzdelávaniu,
  
48:18 čiastočne kvôli spoločnosti,
tradíciám.
  
48:21 B: Ale tiež to naznačuje
celý spôsob nášho myslenia.
  
48:23 K: Presne tak.
Tak sme späť.
  
48:27 B: Potom musíme
z toho vyskočiť .
  
48:30 K: Áno. Ale "vyskočiť z toho"
sa stáva problémom.
  
48:33 A čo potom?
 
48:36 B: Ale potom by sme mohli vidieť,
že láska nie je osobná,
  
48:39 láska nepatrí nikomu
 
48:41 oveľa viac,
než hocijaká iná vlastnosť.
  
48:43 K: Zem nie je anglická zem,
alebo francúzska zem,
  
48:46 zem je zem.
 
48:48 B: Mal som na mysli príklad
z fyziky. V prípade, že vedec
  
48:51 študuje prvok ako je napríklad
sodík, to neznamená, že
  
48:55 skúma jeho sodík,
a niekto iný skúma svoj sodík,
  
48:59 a potom si porovnajú
poznámky.
  
49:01 K: Presne tak. Sodík je sodík.
 
49:04 B: Sodík je sodík univerzálne.
 
49:05 Takže musíme povedať že láska
je láska, univerzálne.
  
49:08 K: Áno. Ale vidíte, že
moja myseľ to odmieta vidieť,
  
49:15 lebo som tak strašne osobný.
 
49:19 Strašne! "Ja a moje problémy!"
To všetko.
  
49:24 Odmietam to nechať ísť.
Keď hovoríte že sodík je sodík,
  
49:29 to je jednoduché. To vidím.
 
49:34 Ale keď hovoríte, že smútok
je náš spoločný.
  
49:38 B: Je to rovnaký smútok.
K: Sodík je smútok!
  
49:43 B: To sa nedá urobiť v čase,
ale ľudstvu trvalo
  
49:48 celkom dlho pochopiť,
že sodík je sodík.
  
49:59 K: To je to,
čo chcem zistiť.
  
50:05 Je láska niečo, čo je spoločné
pre nás všetkých?
  
50:13 B: No, pokiaľ existuje,
musí byť spoločná.
  
50:17 K: Samozrejme!
 
50:18 B: Možno neexistuje, ale ak áno,
musí to byť týmto spôsobom.
  
50:21 K: Nie som si istý,
že neexistuje.
  
50:24 Rovnako ako súcit nie je:
"Som súcitný."
  
50:27 Súcit je tam niekde. Je to "niečo."
- Nie že "Ja, súcitný".
  
50:33 B: Ak hovoríme, že súcit je taký istý
ako sodík, je to univerzálne.
  
50:37 Tak potom súcit každého
človeka je to isté.
  
50:41 K: Aj súcit,
láska, a inteligencia.
  
50:45 Nemôžeš byť súcitný
bez inteligencie.
  
50:48 B: Takže hovoríme, že
inteligencia je tiež univerzálna.
  
50:52 Ale my máme metódy
merania inteligencie
  
50:55 konkrétnych ľudí.
K: Ach nie!
  
50:59 B: Ale to všetko je súčasťou veci
ktorá je stále v ceste.
  
51:02 K: Časť tohto rozdeľujúceho,
čiastkového spôsobu myslenia.
  
51:06 A myslenie je čiastkové.
 
51:10 B: Môže existovať komplexné myslenie,
ešte nie sme pri tom.
  
51:15 K: Áno. Potom holistické myslenie
nie je myslenie.
  
51:20 Je to nejkaý iný faktor.
 
51:29 Takže ak láska je spoločná pre nás
všetkých, prečo to nevidím?
  
51:40 B: Myslím, že čiastočne myseľ
vrávorá,
  
51:42 jednoducho odmieta takú
fantastickú zmenu konceptu,
  
51:47 náhľadu.
 
51:49 K: Ale vy ste práve povedal,
že sodík je sodík!
  
51:53 B: Máte na to veľa dôkazov,
 
51:56 veľa rôznych experimetov.
 
52:01 K: Soľ je soľ, či už je to
soľ anglická, alebo...
  
52:06 B: Ale to bolo vybudované skrz
veľa práce a skúseností.
  
52:10 To ale nemôžeme urobiť s láskou, že?
 
52:14 K: Nie! Nemôžete ...
Láska nie je vedomosť.
  
52:18 B: Nemôžete ísť do laboratória
a dokázať, že láska je láska.
  
52:25 K: Prečo ľudská myseľ
odmieta akceptovať
  
52:30 tento veľmi zreteľný fakt. Prečo?
 
52:37 Je to strachu z toho, že zanechám
moje staré hodnoty, normy,
  
52:43 názory?
Ale opäť - sledujete?
  
52:49 B: Pravdepodobne niečo hlbšie.
Je ťažké sa zostať dole,
  
52:53 ale nie je to ani jedna
z týchto vecí.
  
52:56 Je to čiastočné vysvetlenie.
K: Povrchné vysvetlenie, ja viem.
  
52:58  
 
53:04 Je to hlboko zakorenená úzkosť,
 
53:10 alebo túžba
byť úplne bezpečný?
  
53:19 B: Ale to je znova
založené na rozdelení?
  
53:22 Ak pripustíme, že sme
roztrieštení, budeme nevyhnutne
  
53:24 chcieť byť úplne v bezpečí. Že?
 
53:26 Pretože keď ste rozdelení,
ste vždy v nebezpečenstve.
  
53:31 K: Takže toto je koreňom toho?
 
53:34 Toto nutkanie, táto požiadavka,
táto túžba byť úplne bezpečný
  
53:43 v mojom vzťahu, byť si istým
vo všetkom?
  
53:48 B: Áno, ale vy ste často hovoril,
že hľadanie istoty
  
53:51 by mohla byť rozumná v tom zmysle,
že skutočná istota
  
53:55 sa nachádza v ničote.
To je to, čo ste povedal.
  
53:58 K: V ničote
je úplné bezpečie.
  
54:01 B: To nie je potreba
bezpečnosti, ktorá je zlá,
  
54:03 ale potreba aby bol
fragment bezpečný.
  
54:06 Fragment nemôže
byť bezpečný.
  
54:09 K: Každá krajina ktorá sa snaží byť
bezpečná, nie je bezpečná.
  
54:12 B: Ale úplné bezpečenie
by sa mohlo dosiahnuť
  
54:14 ak by sa všetky krajiny dali dokopy.
 
54:17 K: Nie, kmene tam
samozrejme budú.
  
54:20 B: Spôsob, akým to hovoríte,
znie ako keby
  
54:22 sme mali žiť
večne v neistote.
  
54:26 K: Nie. Vyjadrili sme to veľmi jasne.
 
54:30 B: Vytvára to túžbu
žiadať o bezpečnosť,
  
54:32 ale robíme to zlým spôsobom.
 
54:35 K: Áno, to je pravda.
 
54:44 Ako to vysvetlíte, že
láska je univerzálna, nie je osobná,
  
54:52 človeku, ktorý žije
 
54:56 v úzkych koľajach
osobného úspechu?
  
55:01 B: Po prvé:
bude sa pýtať
  
55:06 na jeho malú,
jedinečnú osobnosť?
  
55:10 K: Pýtajú sa:
- Hovoril som o to tak moc -
  
55:13 spochybňujú to,
vidia v tom logiku,
  
55:18 vidia nelogiku toho celého,
a predsa...
  
55:25 Je zvláštne, že ľudia, ktorí brali
tieto veci veľmi vážne,
  
55:32 sa snažili nájsť
celistvosť života
  
55:34 cez hlad, mučenícto
-všetkými možnými spôsobmi.
  
55:41 Nemali,
predstavu, ktorú majú teraz.
  
55:47 Myslím tým, nemôžete
 
55:50 rozumieť alebo vnímať alebo
byť tým celkom, skrz mučeníctvo..
  
56:02 Mučenie zahŕňa disciplínu, atď.,
Viete, to všetko.
  
56:05 Tak čo máme robiť?
 
56:22 Mám brata
ktorý to všetko odmieta vidieť.
  
56:29 A nakoľko ho mám rád,
nakoľko s ním žijem,,
  
56:32 cítim k nemu veľkú náklonnosť.
Chcem, aby sa z toho dostal.
  
56:48 Pokúšal som sas ním komunikovať,
verbálne
  
56:53 a niekedy neverbálne.
Cez gestá, pohľadom,
  
57:00 Ale to všetko
je stále zvonka.
  
57:08 A možno toto je dôvod,
prečo odoláva.
  
57:18 Byť mojim bratom, ku ktorému
cítim veľkú náklonnosť,
  
57:21 ak mu môžem pomôcť:
- Nebudem používať slovo "pomoc"
  
57:27 - poukážem na to, že v ňom samom
môže byť tento plameň prebudený,
  
57:37 čo znamená, žema musí počúvať.
 
57:41 Ale znova!
Môj brat ma odmieta počúvať!
  
57:53 B: Zdá sa, že existuje
niečo, čo nie je možné.
  
57:58 Ak je človek chytený
v určitom myslení,
  
58:02 ako je rozdelenie,
potom to nemôže zmeniť,
  
58:05 pretože je tam veľa
iných myšlienok
  
58:08 za tým, o ktorých
pravdepodobne nevie.
  
58:10 On nie je vlastne slobodný,
aby konal,
  
58:13 kvôli celej tejto štruktúre,
ktorá ho drží.
  
58:17 Takže musíme nájsť nejaké miesto,
z ktorého môže konať,
  
58:23 hýbať sa, ktoré nie je podmienené.
 
58:28 K: Tak ako mám:
-použil by som slovo "pomôcť"
  
58:34 veľmi opatrne -
pomôcť bratovi?
  
58:39 Pozná moju
náklonnosť k nemu,
  
58:42 uvedomuje si môj ...
celý zvyšok toho.
  
58:50 Čo je koreňom tohto všetkého?
 
59:02 Povedali sme stávanie sa,
-všetko, čo je verbálne
  
59:06 sa dá vysvetliť rôznymi
spôsobmi,
  
59:12 príčina, následok,
a celý ten zvyšok.
  
59:15 Potom, čo ste mu to vysvetlil
on hovorí:
  
59:18 "Ty si ma nechal tak, ako som!"
 
59:36 A moje inteligencia,
moja náklonnosť, láska,
  
59:39 hovorí: "Nemôžem ho nechať."
 
59:43 Nemôžem povedať: "No, choď do pekla"
a vypadni."
  
59:45 Nemôžem ho nechať.
 
1:00:00 Znamená to,že
naňho tlačím?
  
1:00:02 Netlačím naňho!
 
1:00:04 Žiadna odmena.
Nič také!
  
1:00:09 Moja zodpovednosť je:
 
1:00:12 Nemôžem nechať inú bytosť.
 
1:00:23 To nie je zodpovednosť
a všetky tie špinavé veci. To je
  
1:00:28 zodpovednosť inteligencie
ktorá to všetko hovorí.
  
1:00:36 B: Je jasné,
že celá vec
  
1:00:39 by nemala význam ak by
ste ho nechali tak.
  
1:00:43 Išlo by to späť k rozdeleniu.
 
1:00:47 K: V indii existuje tradícia,
a pravdepodobne aj v Tibete,
  
1:00:56 volá sa to
Maitreya Buddha
  
1:00:59 ktorý zložil sľub, že sa
nestane konečným Buddhom
  
1:01:04 pokiaľ neoslobodí
ľudské bytosti...
  
1:01:12 B: Celkom.
 
1:01:21 K: Vidíte, táto tradícia
nič nezmenila.
  
1:02:14 Ako človek môže,
 
1:02:18 ak má túto inteligenciu,
súcit, lásku,
  
1:02:23 - ktorá nepatrí krajine, alebo
osobe, alebo ideálu, spasiteľovi,
  
1:02:28 tým nezmyslom,
ale má tú čistotu,
  
1:02:37 dá sa to preniesť
na druhého?
  
1:02:41 Alebo žiť s ním, hovoriť s ním -
to všetko sa stáva mechanické.
  
1:02:57 B: Povedal by ste že táto otázka
nebol nikdy naozaj vyriešená?
  
1:03:02 K: Myslím, že áno, pane.
Ale musíme to vyriešiť.
  
1:03:08  
 
1:03:12 Nevyriešilo sa to, ale naša
inteligencia nám hovorí,
  
1:03:15 "Vyriešte to"!
 
1:03:35 Nie, nemyslím si, že to hovorí
inteligencia.
  
1:03:41 Inteligencie hovorí:
Toto sú fakty.
  
1:03:53 A možno
niektorí to zachytia.
  
1:04:05 B: Zdá sa mi, že
sú tam naozaj dva faktory.
  
1:04:10 Jeden ukazuje,
že to všetko nemá zmysel,
  
1:04:15 ale potom odtiaľ
to možno niektorí zachytia.
  
1:04:21 K: To sme urobili, pane.
Začali ste mi toto všetko hovoriť,
  
1:04:24 veľmi jasne ste predložil
mapu
  
1:04:28 a ja som to uvidel veľmi jasne,
 
1:04:30 všetky tie rieky, konflikty,
utrpenie, zmätok,
  
1:04:35 neistotu, stávanie sa,
to všetko je veľmi jasné.
  
1:04:42 Na konci kapitoly
som späť na začiatku.
  
1:04:48 Alebo mám na to letmý pohľad
a to sa stane mojou túžbou,
  
1:04:54 zachytiť ten pohľad,
držať sa ho a nestratiť ho.
  
1:04:59 To sa potom stáva pamäťou
- sledujete?
  
1:05:02 Celá tá nočná mora začína odznovu.
 
1:05:09 V tom, ako ste my to veľmi jasne
vysvetlil, ste mi tiež
  
1:05:14 ukázali niečo hlbšie, než to,
 
1:05:20 čo je láska.
 
1:05:30 A vašou osobnosťou, vašou
úvahou, vašou logikou
  
1:05:34 tápam
hľadá to.
  
1:05:44 Ale váha môjho tela,
môj mozog, moje tradície
  
1:05:51 ma ťahajú späť. Takže je to neustály
boj. Sledujete pane?
  
1:05:55  
 
1:06:01 A ja si myslím, že to je celé zle.
 
1:06:04 B: Čo je zle?
 
1:06:06 K: Spôsob, akým žijeme,
To celé je tak zlé.
  
1:06:12 B: Myslím, že veľa ľudí
to musí teraz vidieť.
  
1:06:17 Aspoň pár.
 
1:06:19 K: V Ojai sme raz hovorili
 
1:06:22 o tom, či to človek
vzal za špatný koniec,
  
1:06:30 či vstúpil na cestu, odkiaľ
niet návratu?
  
1:06:43 To nemôže byť, pane, to je
príliš depresívne, príliš desivé.
  
1:06:48 B: Niektorí ľudia by mohli namietať,
že ak hovoíte, že
  
1:06:52 samotná skutočnosť, že je to otrasné
neznamná, že to nie je pravda.
  
1:06:55 Myslím, že by ste museli povedať,
 
1:06:58 nejaký silnejší dôvod,
prečo si myslíte, že to tak nie je.
  
1:07:03 Vnímate, v ľudskej povahe,
nejakú možnosť skutočnej zmeny?
  
1:07:08 K: Samozrejme pane, inak ...
 
1:07:10 B: To by nemalo zmysel.
 
1:07:11 K: Opice, stroje!
 
1:07:14 Vidíte, že schopnosť
radikálnej zmeny
  
1:07:20 je pripočítaná
nejakému vonkajšiemu vplyvu,
  
1:07:23 a preto vzhliadame k tomu
a strácame sa v tom.
  
1:07:29 Ak nebudeme vzhliadať k nikomu,
 
1:07:38 a budeme od toho úplne oslobodení,
 
1:07:43 tá samota
je spoločná pre každého z nás.
  
1:07:55 Nejedná sa o osamelosť,
to je zrejmý fakt.
  
1:07:58 Keď vidíte to všetko a hovoríte:
To je tak škaredé, neskutočné,
  
1:08:06 také hlúpe,
ste prirodzene...
  
1:08:10 ste prirodzene sám.
 
1:08:15 A ten pocit samoty
je spoločný.
  
1:08:26 B: V bežnom zmysle slova
"osamelosť,"
  
1:08:29 každý človek cíti
svoju osamelosť.
  
1:08:33 K: Osamelosť nie je samota,
nie je to osamelosť, dobrý bože!
  
1:08:37 B: Dalo by sa povedať, že všetky
základné veci sú univerzálne
  
1:08:43 a preto hovoríte, že
 
1:08:46 keď myseľ ide hlboko
ide do niečoho univerzálneho ...
  
1:08:51 Nech už tomu hovoríte absolútno,
božstvo ...
  
1:08:53 K: To je pravda.
A to je ten problém.
  
1:08:56 Prinútiť myseľ aby šla veľmi,
veľmi hlboko do seba.
  
1:09:01 B: Niečo ma napadlo.
 
1:09:05 Keď začneme s konkrétnym
problémom, je to veľmi plytké.
  
1:09:08 Potom ideme do
niečoho všeobecnejšieho.
  
1:09:10 - Vidíte, slovo "všeobecné"
má rovnaký koreň ako vytvárať,
  
1:09:16 "druh"
je nastupujúca generácia.
  
1:09:18 Takže ak idete
do niečoho všeobecnejšieho
  
1:09:21 idete do hĺbky toho,
čo je vytvárané.
  
1:09:26 Potom, vychádzajúc z toho,
ešte ďalej,
  
1:09:30 to obyčajné je stále obmedzené,
pretože to je myslenie.
  
1:09:35 K: Myslenie, úplne v poriadku.
Ale pane, ísť tak hlboko
  
1:09:44 to si vyžaduje obrovskú,
nielen odvahu,
  
1:09:48 ale pocit neustáleho
sledovania rovnakého prúdu.
  
1:09:55 B: Môžete tomu hovoriť...
 
1:09:58 ... "usilovnosť",
čo je stále príliš obmedzené, nie?
  
1:10:01 K: Áno, usilovnosť
je príliš obmedzená.
  
1:10:06 Ide to ruka v ruke s náboženskou
mysľou, v tom zmysle
  
1:10:09 že je usilovná vo svojej činnosti,
vo svojich myšlienkach,
  
1:10:12 vo svojej činnosti a tak ďalej,
ale je stále obmedzená.
  
1:10:19 Myslím, že je to tak, pane.
 
1:10:21 Ak môže myseľ ísť
 
1:10:24 z konkrétneho na
všeobecné a z všeobecného ...
  
1:10:29 B: K absolútnu,
k univerzu?
  
1:10:31 K: ... vzdiali sa od toho.
 
1:10:35 B: Mnoho ľudí by povedalo,
že je všetko veľmi abstraktné
  
1:10:39 a nemá to nič spoločné
s každodenným životom.
  
1:10:42 K: Ja viem. Je to tá najpraktickejšia
vec. Nie abstraktná.
  
1:10:47 B: V skutočnosti konkrétne
je abstraktné.
  
1:10:49 K: Áno, konkrétne
je najnebezpečnejšie.
  
1:10:52 B: Je to tiež najviac abstraktné,
 
1:10:53 lebo sa dostanete
ku konkrétnemu
  
1:10:56 abstrakciou celku,
že?
  
1:11:01 Ale to môže byť jeho súčasťou.
 
1:11:04 Chceme niečo, čo nás v skutočnosti
ovplyvňuje v každodennom živote.
  
1:11:07 Nechceme sa
stratiť v rozprávaní.
  
1:11:11 Hovorí sa, že všetky tieto
pomynuteľné frázy nie sú podstatné.
  
1:11:17 K: Sú to abstrakcie ...
 
1:11:19 B: Abstrakcie, a my sme
dostávame na pevnú zem,
  
1:11:21 konkrétne fakty
dkaždodenného života.
  
1:11:24 Teraz je pravda, že to musí
fungovať v každodennom živote,
  
1:11:27 ale každodenný život neobsahuje
riešenie jeho problémov.
  
1:11:32 K: Nie.
Každodenný život je všeobecný život.
  
1:11:36 B: Všeobecný
a konkrétny.
  
1:11:39 Problémy, ktoré vzniknú
v každodennom živote
  
1:11:42 nemožno riešiť
ako ľudské problémy.
  
1:11:44 K: To je pravda, pane!
 
1:11:46 Od konkrétneho, hýbať sa
ku všeobecnému,
  
1:11:51 od všeobecného sa pohnúť
ešte hlbšie,
  
1:11:57 a možno tam
sa nachádza čistota tej veci
  
1:12:02 zvaná súcit,
láska a inteligencia.
  
1:12:07 Ale to znamená, dať tomu
vašu myseľ, vaše srdce.
  
1:12:15 Musí v tom byť celá vaša myseľ.
 
1:12:23 No, mali by sme prestať.
Je štvrť na šesť.
  
1:12:28 Prepáčte!
Pokračovali sme dlho.
  
1:12:31 Dostali sme sa niekde?
 
1:12:33 B: Možno, že áno.
K: Myslím, že áno!