Krishnamurti - Dajú sa ľudské problémy vyriešiť?

Krishnamurti Subtitles

OJBR80CB15 - Dajú sa ľudské problémy vyriešiť?
15. konverzácia s Davidom Bohmom
Brockwood Park, UK
27. September, 1980

0:31	K: Pane, chcel by som si prebrať o čom sme hovorili minule.
0:46	Vypestovali sme si myseľ, ktorá vie vyriešiť takmer každý technický problém. Ale očividne ľudské problémy neboli nikdy vyriešené. Ľudské bytosti sa topia vo svojich problémoch: problémy s komunikáciou, problémy s vedomosťami, problémy vo zťahoch, problémy neba a pekla. Celá ľudská existencia je jeden veľký problém. A očividne to tak je, po celú ľudskú históriu.. A človek, napriek jeho vedomostiam, napriek storočiam evolúcie, mal vždy problémy.
2:03	B: Áno, ja by som dodal neriešiteľné problémy.
2:09	K: Pýtam sa, či sú ľudské problémy neriešiteľné?
2:14	B: Ako sú teraz.
2:17	K: Samozrejme. Teraz sú tie problémy také zložité, a tak nesmierne neriešiteľné - ako len veci môžu byť. Žiadny politik, vedec, alebo filozof sa ich nechystá vyriešiť, okrem vojen. Nikto z nich ich nevyrieši. Tak prečo má myseľ ľudských bytostí, po celom svete... preč nebola schopná vyriešiť ľudské, denné problémy života? Čo bráni vyriešiť tieto problémy? Úplne? Je to preto, že sme svoje mysle na to nikdy nezamerali? Všetky naše dni a asi polovicu nocí trávime rozmýšľaním o technických problémoch, a na iné nemáme čas?
3:31	B: To je len časť z toho. Mnoho ľudí má pocit, že každý by sa mal starať sám o seba, nevenujú veľa pozornosti týmto problémom.
3:42	K: Prečo? Dosť ma to znepokojuje, lebo v škole ako je táto, alebo s ľudia s ktorými sa rozprávam, majú stále problémy. A v tomto dialógu sa pýtam, či je možné nemať problémy? Vôbec?! Ľudské problémy. Technické problémy sa dajú riešiť. Ale ľudské sa zdajú byť neriešiteľné. Prečo? Je to naše vzdelávanie? Je to náš hlboko zakorenený zvyk, že akceptujeme vaci tak ako sú?
4:56	B: To je určite časť z toho. Tieto problémy sa nakopujú s dospievaním civilizácie. Ľudia akceptujú veci, ktoré spôsobujú problémy. Napríklad, dnes je vo svete oveľa viac národov než zvyklo byť, a každý jeden vytvára problémy. Ak sa v čase vrátite do istého obdobia...
5:21	K: Každý maličký kmeň sa stáva národom.
5:25	B:...A potom sa musia byť so susedom.
5:28	K: A majú neskutočnú technológiu aby sa navzájom zabíjali. Ale my hovoríme o ľudských problémoch, o ľudských problémoch vo vzťahoch, o ľudských problémoch s nedostatkom slobody. Tento pocit neustálej neistoty, strachu. Viete, ľudské trápenie a práca kvôli živobytiu po zvyšok života. Vyzerá to tak mimoriadne zle, celá tá vec!
6:06	B: Myslím, že ľudia stratili schopnosť to vidieť. Všeobecne povedané, tak trochu akceptujú situáciu tak ako je, v ktorej sa nachádzajú, a snažia sa z toho vyťažiť čo najviac, snažiac sa riešiť niektoré drobné problémy na zlepšenie situácie. Nepozerali by sa na celú túto veľkú situáciu veľmi vážne.
6:28	K: Nábožní ľudia vytvorili pre človeka obrovský problém.
6:33	B: Áno. Aj oni sa pokúšajú riešiť problémy. Každý má často svoj vlastný malý postup na riešenie hocičoho, a to všetko pridáva chaos.
6:46	K: To je to, čo hovorím. Ako ľudské bytosti žijeme v chaose. Chcem prísť na to, či môžem žiť bez toho, aby som mal čo len najmenší problém, po zvyšok svojho života. Je to možné?
7:09	B: Zaujímalo by ma, či vôbec môžeme tieto veci volať "problémami"? Problém by mal byť rozumne riešiteľný. Ak máte problém ako dosiahnuť určitý výsledok, tak sa predpokladá, že by ste mali nájsť spôsob ako to urobiť. Že? Technicky. Nie psychologicky. Na problém sa nedá pozerať takýmto spôsobom. Navrhnúť výsledok ako to dosiahnuť a potom nájsť spôsob, ako to urobiť.
7:42	K: Čo je pôvodom tohto? Čo spôsobuje tento ľudský chaos?
7:52	B: Hovoríme o tom už dlho.
7:58	K: Snažíme sa ktomu dostať z rôznych uhlov, či existuje ukončenie problémov. Vidíte, osobne odmietam mať problémy.
8:34	B: Niekto by sa s vami mohol hádať, že niečo by vás mohlo vyprovokovať.
8:41	K: To nie je problém. Minule ma naštvali kvôli niečomu vážnemu.
8:47	B: To je vec vyjasnenia, časť problému je zrozumiteľnosť jazyka. K: Nie len jazyka... B: Ale to všetko za tým.
8:56	K: Nie len jazyk. Je to otázka vzťahu a konania. Minule vznikol istý problém, v ktorom bolo veľa ľudí a musel sa sa k tomu zaujať postoj.. Pre mňa osobne to nebol problém.
9:24	B: Musíme si vyjasniť, čo tým myslíte. Bez príkladu neviem...
9:29	K: Problémom myslím niečo, čo sa musí vyrešiť, o čo sa bojíte, s čim sa neustále zaoberáte a pýtate sa, odpovedáte, pochybujete, ste neistý, a urobíte niečo, čo neskôr oľutujete.
9:45	B: Začnime s technickým problémom, kde myšlienka problému vznikla prvý raz. Niečo vás vyzve, niečo sa musí spraviť, a vy hovoríte, že je to problém.
9:57	K: Áno, tomu sa vo všeobecnosti hovorí problém.
9:59	B: Slvo "problém" je založený na myšlienke dať ... možné riešenie a potom sa snažiť ho dosiahnuť.
10:07	K: Alebo mám problém, ale neviem, čo mám s ním robiť.
10:11	B: To je drohoradé. Pokiaľ máte problém, a nemáte ani potuchy čo s tým, potom...
10:17	K: Vypytujem sa ľudí, a som zmetenejší a zmetenejší.
10:23	B: Je to zmena z jednouchej myšlienky k technickému problému, keď zvyčajne máte nejaký nápad, čo robiť. K: Rozmýšľam, či tak robíme? B: Čo? Technické problémy?
10:38	K: Technické problémy sú dosť jednoduché.
10:42	B: Často prinášajú výzvy, vyžadujúc aby ste
10:45	išli do hĺbky a zmenili svoje uvažovanie.
10:48	K: Áno, k tomu sa snažím dostať.
10:51	B: Dokonca aj technický problém. Ale teraz, na technický problém by ste povedali: Zvyčajne vidím, ako to treba urobiť. Povedzme, že je niekde nedostatok jedla, väčšinou, to, čo treba spraviť je produkovať viacej jedla, nájsť na to prostriedky.
11:08	K: To vieme robiť!
11:09	B: A aj by sme vedeli nájsť úplne nové nápady. Teraz tu máme psychologický problém. Vieme robiť to isté?
11:18	K: Áno. To je to! Ako sa s tým vyrovnávame?
11:28	B: O akom probléme budeme hovoriť?
11:32	K: O ľudských problémoch.
11:33	B: Aký druh problému?
11:35	K: Hocijaký problém ktorý vzniká v ľuských vzťahoch.
11:39	B: Povedzme, že ľudia sa nevedia dohodnúť, v kuse medzi sebou bojujú.
11:44	K: Áno. Zoberme si tento príklad. V našich rozhovoroch v skupine, sa zdá skoro nemožné sa dohodnúť, mať rovnaký názor, rovnaký postoj, nenapodobňovať sa, ale mať postoj ktorý vyzerá taký normálny, zdravý. A každý človek presadzuje svoj názor a ten je vyvrátený iným. A tak je to všade. Aj vo svete, aj tu.
12:30	B: V poriadku. Teda hovoríme, že náš problém je spolupracovať, spoločne myslieť.
12:36	K: Áno, pracovať spolu, myslieť spolu, spolupracovať bez toho, aby v tom boli peniaze.
12:48	B: To je iná otázka, ľudia budú spolupracovať, ak budú dobre zaplatení.
12:54	K: Samozrejme, vidíte že sa to deje.
12:56	B: Ale v danej situácii, keď to nie je tak ako chceme, potom je to problém.
13:01	K: Áno. To je pravda. Teda, ako vyriešime ten problém? Ja navrhujem toto, vy toto, on toto, atď., Každý z nás niečo navrhuje a tak si aboslútne nerozumieme.
13:20	B: Nie. K: Tak čo máme robiť? A vyzerá to tak, že nikto sa nechce vzdať svojo názoru.
13:28	B: To je jeden z problémov. Ak mám problém vzdať sa názoru, nedáva to zmysel. Nie som si istý, či to považuješ za problém, hovoriac mi čo mám robiť, a vzdať sa názoru.
13:47	K: Nie, samozrejme. Ale je to fakt. Pozorujúc to, vidiac že je potrebné, aby sme sa všetci chápali, keď niečo chcem uprednostiť, začína to byť pre druhých problém.
14:09	B: Pretože pre ľudí je ťažké vzdať sa svojho názoru.
14:13	K: Názory, predsudky, ich vlastné skúsenosti, ich závery, ich ideály, ich presvedčenia, veď viete, to všetko!
14:22	B: Ale ani to v tej chvíli nemusí vyzerať ako názor ..
14:25	K: Hovoria tomu fakt. B: Fakt alebo pravda?
14:28	K: Takže, čo budeme robiť? Ak vidíte, že je dôležité, aby ľudské bytosti spolupracovali, nie kvôli nejakému idálu, alebo presvedčeniu, alebo pre nejakého boha, alebo z nejakého princípu, ale kvôli dôležitosti, nevyhnutnosti spolupráce. Myslím, že v Organizácii spojených národov nespolupracujú. V Indii nespolupracujú. Nijakí ľudia v akejkoľvek krajine nespolupracujú.
15:18	B: Teda niektorí ľudia by mohli povedať, že nemáme názory, ale vlastné záujmy ... čo je veľmi podobé.
15:28	K: Tak. A to všetko sa stáva problémom.
15:33	B: To sa nazýva problémom. Ak dvaja ľudia majú rôzne záujmy tade nevedie cesta, pokiaľ netvrdia, že môžu spolupracovať.
15:46	K: Súhlasím, ale predpokladajme, že na takom mieste, kde je skupina ľudí, je dôležité spolupracovať. Dokonca aj v malej dedine, v malej krajine, musíme všetci spolupracovať. A očividne je to neuveriteľne ťažké.
16:09	B: Áno, teraz, ako to prelomiť?
16:13	K: To je to, o čom chcem diskutovať. B: Poďme o tom diskutovať.
16:26	K: Ak mi naznačíte, že musíme spolupracovať, a ukážete mi, aké je to dôležité, a aj ja to vidím, ale nemôžem to robiť!
16:44	B: V tom to je. Nestačí to len vidieť, to je dôležité, a treba mať úmysel to robiť. Zvyčajne, keď hovoríme: "Vidím, že je to dôležité a mám zámer to urobiť, idem a urobím to.
16:58	K: Ale ja to neviem robiť!
16:59	B: Takže sem vchádza nový faktor, že človek vidí čo je dôležité, má v úmysle to urobiť a nemôže to urobiť.
17:06	K: A tak si vytvára problém!
17:08	B: Áno, a aj iným. K: Áno, všetkým. B: Ale prečo nevieme uskutočniť naše zámery?
17:15	Vidieť, že je to dôležité, vediac, že to chceme urobiť a predsa to nemôžeme urobiť. Zdá sa to mätúce.
17:21	K: Človek môže udať veľa dôvodov, ale tie príčiny a dôvody a vysvetlenia neriešia problém. Čo zmení - dostávame sa späť k veci - čo zmení ľudskú myseľ? Vidiac, že je to nevyhnutné a napriek tomu nie je neschopný alebo ochotný zmeniť sa. Čo za faktor je tu potrebný? Nejaký nový je potrebný.
18:01	B:Myslím si, že je to vnímanie, schopnosť pozorovať, čo človeku bráni zmeniť sa.
18:14	K: Pane, je tým novým faktorom pozornosť?
18:21	B: Áno, to som tým myslel. Pozornosť. Ale potom, keď s tým začnete v skupine ľudí, akú pozornosť máte na mysli?
18:33	K: Môžeme si povedať, čo je to "pozornosť" - porozprávajme sa o tom.
18:37	B: Pre mnohých ľudí to môže mať mnoho významov.
18:40	K: Samozrejme, ako obvykle ... toľko názorov o pozornosti. Mohli by sme, vy aj ja, vidieť, čo pozornosť je? Dnes ráno prišiel list, v ktorom tá osoba hovorí: Tam, kde je pozornosť, tam nie je problém. Tam, kde je nepozornosť, tam všetko vzniká. Teraz, bez toho aby sme z pozornosti spravili problém, čo tým myslíme? Tak, aby som tomu rozumel, nie verbálne, nie intelektuálne, ale hlboko, v mojej krvi. Rozumiem podstate pozornosti v ktorej nikdy nemôže existovať žiadny problém. Samozrejme to nie je koncentrácia.
20:17	B: Áno, už sme o tom hovorili.
20:20	K: Hovorili sme o tom. Očividne to nie je ani snaženie, zážitok, snaha byť pozorný. Ale vy ste mi ukázal podstatu pozornosti, ktorá je: Tam, kde je pozornosť, nie je žiadne centrum, z ktorého konám.
20:49	B: Ale to je ťažká vec.
20:51	K: Samozrejme. Nerobme z toho problém!
20:54	B: Nie, ale snažím sa o to už nejakú dobu. Myslím, že v prvom rade je problém to, čo si predstavujeme pod pojmom pozornosť, pretože obsah samotnej mysle, keď sa na ňu človek pozerá, myslí si, že dáva pozor.
21:16	K: No, v tom stave pozornosti nie je žiadna myšlienka.
21:19	B: Áno, ale ako teda zastavíte myslenie? Zataiľ, čo sa myslenie deje, je tam dojem pozornosti, čo ale nie je pozornosť. Človek si myslí, nazdáva sa, že dáva pozor.
21:37	K: Nie. Keď človek predpokladá že dáva pozor, to nie je pozornosť.
21:42	B: Ale to sa často deje. Tak ako sa budeme rozprávať o tom, čo je pravý význam slova pozornosť?
21:51	K: Alebo, povedali by ste že: prísť na to, čo je to pozornosť by sme si najprv povedali, čo je to nepozornosť? Cez negáciu sa dostaneme k pozitívnemu. Čo sa deje, keď som nepozorný? Keď som nepozorný...
22:23	B: Deje sa kopec vecí.
22:28	K: Nie. Oveľa viac, než to! V mojej nepozornosti sa cítim osmelý, nešťastný, v depresii, mám úzkosť atď. B: Myseľ sa začne trieštiť a dostáva sa do zmätku.
22:50	K: Prebieha rozpad. Alebo, pri nedostatok pozornosti,
22:59	sa stotožňujem s toľkými inými vecami.
23:03	B: Ale to môže byť aj príjemné. K: Samozrejme, vždy je to príjemné.
23:08	B: No, ale môže to byť aj bolestivé.
23:10	K: Neskôr zisťujem, že to čo bolo potešujúce, sa stáva bolesťou.
23:21	Takže všetko je pohyb, v ktorom nie je žiadna pozornosť. Že? Dostávame sa niekde? B: Neviem.
23:42	K: Cítim, že pozornosť je skutočné riešenie. Myseľ, ktorá je naozaj pozorná, ktorá pochopila povahu nepozornosti sa od toho vzďaľuje.
24:07	B: Aká je teda podstata nepozornosti?
24:10	K: Podstata nepozornosti? Lenivosť, nedbalosť, táto obava o seba, rozpor v sebe, to všetko je podstata nepozornosti.
24:33	B: Áno, ale človek ktorý má o seba obavy, môže cítiť že venuje pozornosť svojim obavám. Človek cíti: Mám problémy, venujem im pozornosť.
24:46	K: Aha, vidím, ako to myslíte. Takže! Ak je vo mne rozpor, a ja mu venujem pozornosť, aby som si neprotirečil, to nie je pozornosť.
25:02	B: Ale môžete to vysvetliť? Pretože obvykle si človek myslí, že to je pozornosť.
25:06	K: Nie, to je len proces myslenia ktorý hovorí: "Ja som to, Musím byť hento. "
25:18	B: A vy hovoríte, že toto snaženie stať sa niečím, nie je pozornosť.
25:24	K: To je ono. Psychologické stávanie sa prináša nepozornosť. B: Osoba si môže myslieť, že sa o niečo snaží,
25:40	ale nie je to tak, keď je zaujatá procesom.
25:46	K: Nie je to veľmi ťažké, pane, byť oslobodený od stávania sa? To je koreň toho. Nie?
25:54	B: Oslobodený od čoho? K: Prestať sa stávať. Vysvetľuje to niečo? Poď a pripoj sa k nám. A dostávame sa niekde, pane? Alebo sa len točíme dokola? Väčšina ľudských bytostí má problémy s jedným alebo druhým. Okrem technických problémov, ktoré sa dajú liečiť, ľudské problémy sú očividne neriešiteľné. A ja hovorím: "Prečo?"
26:42	B: Práve sme to povedali: pretože im nevenujú pozornosť.
26:46	K: No, ale potom byť pozorným sa stáva problémom.
26:49	B: To áno. Ale ja hovorím neexistuje pozornosť a preto je to problém.
26:54	K: Áno. A potom na to poukážete, a z toho sa stáva problém. Ako mám byť pozorný?
27:01	B: Otázkou je, ako to zastaviť? Problémom je to, že myseľ hrá triky a v snahe poradiť si s tým, robí stále to isté.
27:14	K: Takže vráťme sa späť. Je to myseľ, ktorá je tak plná znalostí, vlastnej dôležitosti,, rozporov, atď. Tá myseľ, tá ľudská myseľ, sa dostala k bodu, kde nachádza samu seba, psychologicky, a nevie sa pohnúť ďalej.
27:45	B: Nedá sa ísť ďalej. Áno.
27:51	K: Takže čo? Čo by ste povedali osobe, ktorá prišla do tohto bodu? Zaujímalo by ma, či sa dostávame, ďalej alebo nie?
28:11	B: No, myslím, že sa to začína zameriavať sa na otázku.
28:20	K: Prichádzam k vám. Som plný tohto zmätku, úzkosti, a pocitu beznádeje. Nečelím len svetu, ale aj tomu, čo je vo mne. Dostal som sa k istému bodu, a chcem sa dostať zaň. Takže je to pre mňa problém.
28:48	B: Znova sa chcem niečím stať.
28:51	K: Áno. K tomu sa chcem dostať. Takže je to, že koreňom všetkého je táto túžba stať sa?
28:59	B: Musí byť to blízko ku koreňu. Neustále to prichádza. Ani si to nevšimnete. Nepozornosť je taká, že vám povie, že sa pozerám na svoj problém a môj problém vždy vzniká. Takže hovorím: Chcem zastaviť stávanie sa! - Čo je opäť nepozornosť.
29:18	K: Čo sa opäť stáva problémom. Tak ako mám uvažovať, alebo sa pozerať, bez pohybu stávania sa, na celý tento komplexný problém mňa samotného?
29:35	B: Zdá sa, že človek sa na to musí pozerať ako na celok. Vy ste sa na to nepozreli, ako na celok stávania sa , keď ste povedali: Ako mám dávať pozor? Zdá sa , že jedna časť z toho vykĺzla, a stala sa pozorovateľom.
29:52	K: Pozrite sa, stávanie sa je prekliatie tohto. - Psychologicky, prekliatie. Chudobný človek chce byť bohatý a bohatý človek chce byť ešte bohatší, je to tento pohyb. Stále, stávanie sa. Aj navonok aj vnútorne. Myseľ niekdy prináša veľkú bolesť a niekedy radosť. Tento pocit stávania sa, napĺňania, dosahovania, psychologicky, premenil môj život na toto všetko. Uvedomujem si to, ale neviem prestať.
30:40	B: Áno. Ale, prečo neviem prestať?
30:43	K: Preberme si to trochu. Čiastočne preto, že som vždy rozmýšľal takto. Stať sa. Že niekde na konci na mňa čaká odmena, a ja chcem vždy zabrániť bolesti. - Trest a odmena. A v tomto som zacyklený. To je pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo sa myseľ pokúša niečim stať. A tá druhá možnosť je hlboko zakorenená úzkosť, strach. Ak sa nestanem "niekým", som stratený, som si neistý, neistá. Takže myseľ prijala tieto ilúzie a hovorí. " Neviem s tým prestať!"
31:51	B: Áno, ale prečo to potom myseľ neukončí? Tiež sa musíme pozrieť na otázku príslovia, že tieto ilúzie nemajú žiadny význam.
32:05	K: Ako ma presvedčíte že som chytený v ilúzii? Nemôžete! Pokiaľ to sám nevidím! Ale ja to nevidím, lebo moja ilúzia je príliš silná. Táto ilúzia bola živená, kultivovaná náboženstvom, rodinou. Je to tak hlboko zakorené v mojej mysli, že sa toho odmietam vzdať.
32:41	B: Zdá sa to nemožné. K: To je to, čo sa deje. To je to, čo sa odohráva s veľkým počtom ľudí. Hovoria: "Chcem to urobiť ale nemôžem to urobiť. " Teraz, vzhľadom na danú situáci, čo má človek robiť? Či mu to vysvetlenie, logika, všetky rôzne rozpory v logike, atď, nepomôžu? Očividne nie!
33:25	B: Nie, pretože to všetko absorbuje tá štruktúra.
33:30	K: Samozrejme, že nie. Takže to, čo je ďalšia vec?
33:36	B: Ak je hovorí: "Chcem sa zmeniť", je tam aj želanie nezmeniť sa. Je to tam!
33:43	K: Samozrejme. Človek, ktorý hovorí, "Chcem sa zmeniť" má vzadu v mysli aj: "Naozaj? Prečo by som sa mal?" Ide to ruka v ruke.
33:57	B: Potom máte rozpor.
34:00	K: To je to čo myslím. Rozpor. Žijem v tomto rozpore, Naučil som sa stým žiť...
34:07	B: Prečo som to akceptoval? K: Pretože je to zvyk.
34:11	B: Ale myseľ, keď je zdravá, neprijíma rozpory.
34:16	K: Ale sú naše mysle zdravé? Naše mysle sú tak choré, tak skorumpované a tak zmätené, že aj keď poukážete na všetky jej nebezpečenstvá, tak to odmieta vidieť. Takže, predpokladajme, že som muž v tejto pozícii.
34:44	Ako mu pomôžeme, aby jasne videl nebezpečnstvo stávania sa? Povedzme že takto. Stať sa psycholigicky, z čoho vyplýva identifikácia s národom. To všetko.
35:05	B: Alebo trvať názoroch.
35:07	K: Viera, mal som skúsenosť, mi dáva obrovskú spokojnosť. Hodlám sa jej držať. Mám skúsenosti, viete, to všetko. Ako mi pomôžete, ako osoba, aby som sa od toho všetkého oslobodil? Vaše slová, vaše vysvetlenie, vaša logika, všetko hovorí: "Presne tak, ale ja sa z toho neviem pohnúť. "
35:44	Zaujímalo by ma či tam je ďalší faktor, iný spôsob komunikácie, ktorá nie je založená na slovách, vedomostiach, vysvetľovaní a odmene - sledujete? Existuje iný druh komunikácie, o ktorej sme na krátky okamih hovorili pri stole? Vidíte, aj v nej je nebezpečenstvo. Myslím, že je. Som si istý, že je! Spôsob komunikácie ktorá nie je verbálna, ktorá nie je analytická, logická, - čo neznamená, nedostatok zdravého rozumu, ale som si istý, existuje aj iný spôsob.
37:09	B: Možno existuje!
37:13	K: Teraz, ako so mnou budete komunikovať, s niekým, kto je chytený v pasci, nie verbálne, tak aby som to uchopil poriadne, tak aby to zrušilo všetko ostatné? Existuje taká komunikácia? Moja myseľ vždy komunikovať s druhým človekom skrz slová, s vysvetľovaním, s logikou, s analýzou, buď nutkavo, alebo sugestívne, a tak ďalej. Moja myseľ je v tom chytená. Musí byť ďalší prvok ktorý to všetko prekazí. Inak to nie je možné!
38:20	B: Takže by to prekazilo neschopnosť počúvať.
38:23	K: Áno, neschopnosť počúvať, neschopnosť pozorovať, počúvať atď. Musí existovať iná metóda! Raz som stretol muža, viacerých mužov, ktorí boli na jednom mieste s isým svetcom, a v jeho spoločnosti, a hovoria: "Všetky naše problémy sú vyriešené." Len na minútu! A keď sa vrátia späť do života - sú späť v starej hre.
39:13	B: Nebola v tom žiadna ineligencia, vidíte?
39:17	K: No, vidíte nebezpečenstvo. Ten muž, ten svätec, tichý, nič nehovoril, v jeho samotnej prítomnosti cítili pokoj. Rozumiete, čo hovorím? A cítili, že ich problémy sú vyriešené.
39:36	B: Ale je to stále zvonku.
39:39	K: Samozrejme! Presne tak! Samozrejme! Je to ako ísť do kostola. A v dobrom, starobylom kostole alebo katedrále sa cítite nesmierne kľudný. Je to v atmosfére, v štruktúre, tá atmosféra vás upokojuje.
40:04	B: Prenáša to, čomu sa hovorí pokoj. Šíri sa komunikáciou ktorá nie je verbálna, ale nie je hlboká.
40:13	K: Nie je to nič! Je to ako kadidlo!
40:17	B: Je to prchavé.
40:19	K: Áno, absolútne prchavé, ako kadidlo, ktoré sa odparuje. Keď to všetko dáme bokom, čo nám zostane? Nie vonkajší činiteľ: boh, alebo nejaký iný záchranca. To všetko dajte bokom. Čo nám zostane? Čo to je, čo môže komunikovať, čo sa dostane za steny ktoré si ľudia sami vybudovali?
41:23	Ako sme si pri obednom stole pred pár hodinami povedali, je to láska? Samozrejme sme to slovo skorumpovali, zaťažili, znečistili. Ale vyčistiac to slovo, je to ten faktor ktorý sa dostane cez toto šikovné, analytické, to všetko? Je toto prvok ktorý chýba?
42:09	B: Musíme si to prebrať! Možno sú ľudia trochu opatrní pre týmto slovom.
42:15	K: Pri slovách som opatrný.
42:17	B: A pretože odmietajú počúvať, odmietajú aj lásku.
42:25	K: Preto som povedal, že je to trochu riskantné slovo.
42:31	B: Minule sme tiež hovorili o tom, že láska obsahuje inteligenciu, čo je aj záujem, a keby sme mysleli láskou tú energiu, ktorá obsahuje aj inteligenciu aj záujem...
42:46	K: To sme si prešli minule.
42:48	B: ... takže to dáva väčší zmysel.
42:52	K: Teda, máte tú vlastnosť, a ja som chytený v moje trápení, v úzkosti, a vy sa s touto inteligenciou snažíte preniknúť túto masu temnoty. Ako to urobíte? Aký bude čin? Ak nie, my, ľudské bytosti sme stratené! Sledujete, pane? Preto si vymysleli Ježiša, Budhu, Krishnu. Oni ťa milujú - Sledujete? Čo sa stalo tak úplne nezmyselné, povrchné a nezmyselné.
43:54	Tak čo mám robiť? Myslím, že ten faktor existuje, pane. Pozornosť, vnímanie, inteligencia a láska. Prinášate ju ku mne a a ja nie som schopný ju prijať. A hovorím: Znie to sľubne. Cítim to, ale nemôžem sa toho držať. " Nemôžem sa toho držať pretože vo tom momente, ako vyjdem von z tejto izby som stratený.
44:47	B: To je naozaj problém.
44:49	K: Áno, pane. To je skutočný problém. Je láska niečo vonku? Rozumiete? Rovnako ako záchranca je vonku, a nebo je vonku. Ale je láska niečo - používam toto slovo veľmi opatrne - niečo mimo mňa, čo ku mne prinášaš, čo vo mne prebúdzaš, čo mi dávaš ako dar, alebo je v mojej temnote, v mojej ilúzii, v utrpení? Má takú vlastnosť? Samozrejme, že nie - nie je to možné.
46:07	B: Tak kde to je? K: To je práve ono. Musí byť ... Teraz počkajte minútku... Lásak nie je moja alebo vaša, nie je osobná, to nie je niečo, čo patrí nejakej osobe, a nepatrí..... láska je tam.
46:32	B: Toto je dôležitý bod. V jednom z rozhovorov ste hovorili že izolácia nepatrí žiadnej osobe, je to niečo, na čo sa každý môže pozrieť, zatiaľ čo máme tendenciu považovať izoláciu za môj osobný problém.
46:49	Je to rovnaké pre každého.
46:51	B: Ale to môže byť vodítkom, pretože niekto hľadá lásku a hovorí: to musí byť moja láska. Ty ju máš a ja ju nemám. Toto je spôsob rozmýšľania.
47:00	K: Nie, inteligencia nie je osobná.
47:04	B: Ale zase to je v rozpore s celým našim myslením. Každý hovorí, táto osoba je inteligentná, a tá nie je. Ak mi chýba inteligencia, musím ju získať sám. Tak to môže byť jedna z prekážok celej veci, že za obyčajným každodenným myslením, existuje hlbšia myseľ ľudstva, že sme všetci rozdelení na tieto rôzne vlastnosti. Buď nám patria, alebo nám nepatria.
47:35	K: Celkom tak. Je to roztrieštená myseľ, ktorá to všetko vymýšľa.
47:40	B: Vymyslela, a my to od detstva prijímame verbálne i neverbálne ako samozrejmosť. Preto to preniká všade. Je to pôvod našich myšlienok a nášho vnímania. Na toto sa treba pýtať.
47:58	K: Pýtali sme sa na to. Smútok nie je môj smútok. Smútok je ľudský.
48:05	B: Ale ako to ľudia môžu vidieť? Pretože človek chytený v smútku cíti smútok. Nie je to správne?
48:15	K: Áno, pane. Myslím, že čiastočne áno, kvôli nášmu vzdelávaniu, čiastočne kvôli spoločnosti, tradíciám.
48:21	B: Ale tiež to naznačuje celý spôsob nášho myslenia.
48:23	K: Presne tak. Tak sme späť.
48:27	B: Potom musíme z toho vyskočiť .
48:30	K: Áno. Ale "vyskočiť z toho" sa stáva problémom. A čo potom?
48:36	B: Ale potom by sme mohli vidieť, že láska nie je osobná, láska nepatrí nikomu oveľa viac, než hocijaká iná vlastnosť.
48:43	K: Zem nie je anglická zem, alebo francúzska zem, zem je zem.
48:48	B: Mal som na mysli príklad z fyziky. V prípade, že vedec študuje prvok ako je napríklad sodík, to neznamená, že skúma jeho sodík, a niekto iný skúma svoj sodík, a potom si porovnajú poznámky.
49:01	K: Presne tak. Sodík je sodík.
49:04	B: Sodík je sodík univerzálne.
49:05	Takže musíme povedať že láska je láska, univerzálne.
49:08	K: Áno. Ale vidíte, že moja myseľ to odmieta vidieť, lebo som tak strašne osobný. Strašne! "Ja a moje problémy!" To všetko. Odmietam to nechať ísť. Keď hovoríte že sodík je sodík, to je jednoduché. To vidím. Ale keď hovoríte, že smútok je náš spoločný.
49:38	B: Je to rovnaký smútok. K: Sodík je smútok! B: To sa nedá urobiť v čase, ale ľudstvu trvalo
49:48	celkom dlho pochopiť, že sodík je sodík.
49:59	K: To je to, čo chcem zistiť. Je láska niečo, čo je spoločné pre nás všetkých?
50:13	B: No, pokiaľ existuje, musí byť spoločná.
50:16	K: Samozrejme!
50:18	B: Možno neexistuje, ale ak áno, musí to byť týmto spôsobom.
50:21	K: Nie som si istý, že neexistuje. Rovnako ako súcit nie je: "Som súcitný." Súcit je tam niekde. Je to "niečo." - Nie že "Ja, súcitný". B: Ak hovoríme, že súcit je taký istý ako sodík, je to univerzálne.
50:37	Tak potom súcit každého človeka je to isté.
50:41	K: Aj súcit, láska, a inteligencia. Nemôžeš byť súcitný bez inteligencie.
50:48	B: Takže hovoríme, že inteligencia je tiež univerzálna. Ale my máme metódy merania inteligencie konkrétnych ľudí. K: Ach nie!
50:59	B: Ale to všetko je súčasťou veci ktorá je stále v ceste.
51:02	K: Časť tohto rozdeľujúceho, čiastkového spôsobu myslenia. A myslenie je čiastkové.
51:10	B: Môže existovať komplexné myslenie, ešte nie sme pri tom.
51:15	K: Áno. Potom holistické myslenie nie je myslenie. Je to nejkaý iný faktor. Takže ak láska je spoločná pre nás všetkých, prečo to nevidím?
51:40	B: Myslím, že čiastočne myseľ vrávorá, jednoducho odmieta takú fantastickú zmenu konceptu, náhľadu.
51:49	K: Ale vy ste práve povedal, že sodík je sodík!
51:53	B: Máte na to veľa dôkazov, veľa rôznych experimetov.
52:01	K: Soľ je soľ, či už je to soľ anglická, alebo...
52:06	B: Ale to bolo vybudované skrz veľa práce a skúseností. To ale nemôžeme urobiť s láskou, že? K: Nie! Nemôžete ... Láska nie je vedomosť.
52:18	B: Nemôžete ísť do laboratória a dokázať, že láska je láska.
52:25	K: Prečo ľudská myseľ odmieta akceptovať tento veľmi zreteľný fakt. Prečo? Je to strachu z toho, že zanechám moje staré hodnoty, normy, názory? Ale opäť - sledujete?
52:49	B: Pravdepodobne niečo hlbšie. Je ťažké sa zostať dole, ale nie je to ani jedna z týchto vecí. Je to čiastočné vysvetlenie. K: Povrchné vysvetlenie, ja viem.
53:04	Je to hlboko zakorenená úzkosť, alebo túžba byť úplne bezpečný?
53:19	B: Ale to je znova založené na rozdelení? Ak pripustíme, že sme roztrieštení, budeme nevyhnutne chcieť byť úplne v bezpečí. Že? Pretože keď ste rozdelení, ste vždy v nebezpečenstve.
53:31	K: Takže toto je koreňom toho?
53:34	Toto nutkanie, táto požiadavka, táto túžba byť úplne bezpečný v mojom vzťahu, byť si istým vo všetkom?
53:47	B: Áno, ale vy ste často hovoril, že hľadanie istoty by mohla byť rozumná v tom zmysle, že skutočná istota sa nachádza v ničote. To je to, čo ste povedal.
53:59	K: V ničote je úplné bezpečie.
54:01	B: To nie je potreba bezpečnosti, ktorá je zlá, ale potreba aby bol fragment bezpečný. Fragment nemôže byť bezpečný.
54:09	K: Každá krajina ktorá sa snaží byť bezpečná, nie je bezpečná.
54:12	B: Ale úplné bezpečenie by sa mohlo dosiahnuť ak by sa všetky krajiny dali dokopy.
54:16	K: Nie, kmene tam samozrejme budú.
54:20	B: Spôsob, akým to hovoríte, znie ako keby sme mali žiť večne v neistote.
54:26	K: Nie. Vyjadrili sme to veľmi jasne.
54:30	B: Vytvára to túžbu žiadať o bezpečnosť, ale robíme to zlým spôsobom.
54:35	K: Áno, to je pravda. Ako to vysvetlíte, že láska je univerzálna, nie je osobná, človeku, ktorý žije v úzkych koľajach osobného úspechu?
55:01	B: Po prvé: bude sa pýtať na jeho malú, jedinečnú osobnosť?
55:10	K: Pýtajú sa: - Hovoril som o to tak moc - spochybňujú to, vidia v tom logiku, vidia nelogiku toho celého, a predsa... Je zvláštne, že ľudia, ktorí brali tieto veci veľmi vážne, sa snažili nájsť celistvosť života cez hlad, mučenícto -všetkými možnými spôsobmi. Nemali, predstavu, ktorú majú teraz. Myslím tým, nemôžete rozumieť alebo vnímať alebo byť tým celkom, skrz mučeníctvo.. Mučenie zahŕňa disciplínu, atď., Viete, to všetko. Tak čo máme robiť? Mám brata ktorý to všetko odmieta vidieť. A nakoľko ho mám rád, nakoľko s ním žijem,, cítim k nemu veľkú náklonnosť. Chcem, aby sa z toho dostal. Pokúšal som sas ním komunikovať, verbálne a niekedy neverbálne. Cez gestá, pohľadom, Ale to všetko je stále zvonka. A možno toto je dôvod, prečo odoláva. Byť mojim bratom, ku ktorému cítim veľkú náklonnosť, ak mu môžem pomôcť: - Nebudem používať slovo "pomoc" - poukážem na to, že v ňom samom môže byť tento plameň prebudený, čo znamená, žema musí počúvať. Ale znova! Môj brat ma odmieta počúvať!
57:53	B: Zdá sa, že existuje niečo, čo nie je možné. Ak je človek chytený v určitom myslení, ako je rozdelenie, potom to nemôže zmeniť, pretože je tam veľa iných myšlienok za tým, o ktorých pravdepodobne nevie. On nie je vlastne slobodný, aby konal, kvôli celej tejto štruktúre, ktorá ho drží. Takže musíme nájsť nejaké miesto, z ktorého môže konať, hýbať sa, ktoré nie je podmienené.
58:28	K: Tak ako mám: -použil by som slovo "pomôcť" veľmi opatrne - pomôcť bratovi? Pozná moju náklonnosť k nemu, uvedomuje si môj ... celý zvyšok toho. Čo je koreňom tohto všetkého? Povedali sme stávanie sa, -všetko, čo je verbálne sa dá vysvetliť rôznymi spôsobmi, príčina, následok, a celý ten zvyšok. Potom, čo ste mu to vysvetlil on hovorí: "Ty si ma nechal tak, ako som!" A moje inteligencia, moja náklonnosť, láska, hovorí: "Nemôžem ho nechať." Nemôžem povedať: "No, choď do pekla" a vypadni." Nemôžem ho nechať. Znamená to,že naňho tlačím?
1:00:02	Netlačím naňho! Žiadna odmena. Nič také! Moja zodpovednosť je: Nemôžem nechať inú bytosť. To nie je zodpovednosť a všetky tie špinavé veci. To je zodpovednosť inteligencie ktorá to všetko hovorí.
1:00:36	B: Je jasné, že celá vec by nemala význam ak by ste ho nechali tak. Išlo by to späť k rozdeleniu.
1:00:47	K: V indii existuje tradícia, a pravdepodobne aj v Tibete, volá sa to Maitreya Buddha ktorý zložil sľub, že sa nestane konečným Buddhom pokiaľ neoslobodí ľudské bytosti...
1:01:12	B: Celkom.
1:01:21	K: Vidíte, táto tradícia nič nezmenila. Ako človek môže, ak má túto inteligenciu, súcit, lásku, - ktorá nepatrí krajine, alebo osobe, alebo ideálu, spasiteľovi, tým nezmyslom, ale má tú čistotu, dá sa to preniesť na druhého? Alebo žiť s ním, hovoriť s ním - to všetko sa stáva mechanické.
1:02:57	B: Povedal by ste že táto otázka nebol nikdy naozaj vyriešená?
1:03:02	K: Myslím, že áno, pane. Ale musíme to vyriešiť. Nevyriešilo sa to, ale naša inteligencia nám hovorí, "Vyriešte to"! Nie, nemyslím si, že to hovorí inteligencia. Inteligencie hovorí: Toto sú fakty. A možno niektorí to zachytia.
1:04:05	B: Zdá sa mi, že sú tam naozaj dva faktory. Jeden ukazuje, že to všetko nemá zmysel, ale potom odtiaľ to možno niektorí zachytia.
1:04:21	K: To sme urobili, pane. Začali ste mi toto všetko hovoriť, veľmi jasne ste predložil mapu a ja som to uvidel veľmi jasne, všetky tie rieky, konflikty, utrpenie, zmätok, neistotu, stávanie sa, to všetko je veľmi jasné. Na konci kapitoly som späť na začiatku. Alebo mám na to letmý pohľad a to sa stane mojou túžbou, zachytiť ten pohľad, držať sa ho a nestratiť ho. To sa potom stáva pamäťou - sledujete? Celá tá nočná mora začína odznovu.
1:05:09	V tom, ako ste my to veľmi jasne vysvetlil, ste mi tiež ukázali niečo hlbšie, než to, čo je láska. A vašou osobnosťou, vašou úvahou, vašou logikou tápam hľadá to. Ale váha môjho tela, môj mozog, moje tradície ma ťahajú späť. Takže je to neustály boj. Sledujete pane? A ja si myslím, že to je celé zle.
1:06:04	B: Čo je zle?
1:06:06	K: Spôsob, akým žijeme, To celé je tak zlé.
1:06:12	B: Myslím, že veľa ľudí to musí teraz vidieť. Aspoň pár.
1:06:19	K: V Ojai sme raz hovorili o tom, či to človek vzal za špatný koniec, či vstúpil na cestu, odkiaľ niet návratu? To nemôže byť, pane, to je príliš depresívne, príliš desivé.
1:06:48	B: Niektorí ľudia by mohli namietať, že ak hovoíte, že samotná skutočnosť, že je to otrasné neznamná, že to nie je pravda. Myslím, že by ste museli povedať, nejaký silnejší dôvod, prečo si myslíte, že to tak nie je.
1:07:03	Vnímate, v ľudskej povahe, nejakú možnosť skutočnej zmeny? K: Samozrejme pane, inak ... B: To by nemalo zmysel.
1:07:11	K: Opice, stroje! Vidíte, že schopnosť radikálnej zmeny je pripočítaná nejakému vonkajšiemu vplyvu, a preto vzhliadame k tomu a strácame sa v tom. Ak nebudeme vzhliadať k nikomu, a budeme od toho úplne oslobodení, tá samota je spoločná pre každého z nás. Nejedná sa o osamelosť, to je zrejmý fakt. Keď vidíte to všetko a hovoríte: To je tak škaredé, neskutočné, také hlúpe, ste prirodzene... ste prirodzene sám. A ten pocit samoty je spoločný.
1:08:26	B: V bežnom zmysle slova "osamelosť," každý človek cíti svoju osamelosť.
1:08:32	K: Osamelosť nie je samota, nie je to osamelosť, dobrý bože!
1:08:37	B: Dalo by sa povedať, že všetky základné veci sú univerzálne a preto hovoríte, že keď myseľ ide hlboko ide do niečoho univerzálneho ... Nech už tomu hovoríte absolútno, božstvo ...
1:08:53	K: To je pravda. A to je ten problém. Prinútiť myseľ aby šla veľmi, veľmi hlboko do seba.
1:09:01	B: Niečo ma napadlo. Keď začneme s konkrétnym problémom, je to veľmi plytké. Potom ideme do niečoho všeobecnejšieho. - Vidíte, slovo "všeobecné" má rovnaký koreň ako vytvárať, "druh" je nastupujúca generácia. Takže ak idete do niečoho všeobecnejšieho idete do hĺbky toho, čo je vytvárané. Potom, vychádzajúc z toho, ešte ďalej, to obyčajné je stále obmedzené, pretože to je myslenie.
1:09:36	K: Myslenie, úplne v poriadku. Ale pane, ísť tak hlboko to si vyžaduje obrovskú, nielen odvahu, ale pocit neustáleho sledovania rovnakého prúdu. B: Môžete tomu hovoriť "usilovnosť", čo je stále príliš obmedzené, nie?
1:10:01	K: Áno, usilovnosť je príliš obmedzená. Ide to ruka v ruke s náboženskou mysľou, v tom zmysle že je usilovná vo svojej činnosti, vo svojich myšlienkach, vo svojej činnosti a tak ďalej, ale je stále obmedzená. Myslím, že je to tak, pane. Ak môže myseľ ísť z konkrétneho na všeobecné a z všeobecného ...
1:10:29	B: K absolútnu, k univerzu?
1:10:31	K: ... vzdiali sa od toho.
1:10:35	B: Mnoho ľudí by povedalo, že je všetko veľmi abstraktné a nemá to nič spoločné s každodenným životom.
1:10:42	K: Ja viem. Je to tá najpraktickejšia vec. Nie abstraktná.
1:10:47	B: V skutočnosti konkrétne je abstraktné.
1:10:49	K: Áno, konkrétne je najnebezpečnejšie.
1:10:52	B: Je to tiež najviac abstraktné, lebo sa dostanete ku konkrétnemu abstrakciou celku, že? Ale to môže byť jeho súčasťou. Chceme niečo, čo nás v skutočnosti ovplyvňuje v každodennom živote. Nechceme sa stratiť v rozprávaní. Hovorí sa, že všetky tieto pomynuteľné frázy nie sú podstatné. K: Sú to abstrakcie ...
1:11:19	B: Abstrakcie, a my sme dostávame na pevnú zem, konkrétne fakty dkaždodenného života. Teraz je pravda, že to musí fungovať v každodennom živote, ale každodenný život neobsahuje riešenie jeho problémov.
1:11:32	K: Nie. Každodenný život je všeobecný život.
1:11:36	B: Všeobecný a konkrétny. Problémy, ktoré vzniknú v každodennom živote nemožno riešiť ako ľudské problémy.
1:11:44	K: To je pravda, pane! Od konkrétneho, hýbať sa ku všeobecnému, od všeobecného sa pohnúť ešte hlbšie, a možno tam sa nachádza čistota tej veci zvaná súcit, láska a inteligencia. Ale to znamená, dať tomu vašu myseľ, vaše srdce. Musí v tom byť celá vaša myseľ. No, mali by sme prestať. Je štvrť na šesť.
1:12:26	Prepáčte! Pokračovali sme dlho. Dostali sme sa niekde?
1:12:33	B: Možno, že áno. K: Myslím, že áno!