Krishnamurti - Senilita a mozgové bunky

Krishnamurti Subtitles

OJBR80CB9 - Senilita a mozgové bunky
9. konverzácia s Davidom Bohmom
Brockwood Park, UK
1. Jún 1980

0:23	Krishnamurti: Pane, rád by som s vami hovoril o tom, a možno aj s Narayanom, o tom, čo sa deje s ľudským mozgom. Trošku si to preberieme.
0:42	Máte vysoko vyvinutú civilizáciu a zároveň v rovnakom čase aj barbarstvo, neskutočné sebectvo prezlečené do rôznych druhov duchovných hábov, svätý duch, duch svätý, atď., ale v hĺbke duše, veľké, desivé sebectvo. A ľudský mozog sa vyvíjal celé tisícročia až prišiel do tohto bodu: deliaci, deštruktívny, a tak ďalej, všetci to poznáme. Tak som rozmýšľal, či ľudský mozog, nie konkrétny mozog, ale ľudský mozog, či sa zhoršuje. Či už je schopný oživenia, obnovy, alebo sa pomaly, stále pozhoršuje? A či je možné v ľudskom živote vniesť do seba celkovú obnovu toho všetkého, obnovenie, ktorá bude nedotknuté, originálne, neznečistené? Rozmýšľal som o tom, a myslím, že by sme si mali o tom pohovoriť.
3:04	Myslím si, že ľudský mozog nie je konkrétny mozog, nepatrí mne alebo niekomu inému. Je to ľudský mozog, ktorý sa vyvíjal desiatky miliónov, alebo päť miliónov, alebo tri milióny rokov. A počas tej evolúcie nazbieral obrovské skúsenosti, znalosti, a všetky tie krutosti a vulgarizmus a surovosť sebectva. Existuje nejaká možnosť, zbaviť sa toho, zahodiť to všetko a stať sa niekým iným? Pretože očividne funguje podľa nejakých vzorcov, či už to je náboženský vzorec, alebo vedecký vzorec, alebo obchodný vzorec, alebo rodinný vzorec, vždy operuje, funguje vo veľmi malom úzkom okruhu. A tie kruhy na seba narážajú. A vyzerá to tak, že tomu nikdy nie je koniec!
4:50	Takže, čo zruší túto formu vzorcov, nie tak, aby sa z nich stali nové vzorce, ale zrušiť celý systém vzorcov, či už príjemných alebo nepríjemných. Koniec koncov, mozog už zažil toľko veľa šokov, toľko veľa výziev, toľko veľa tlaku, a ak ten mozog nie je schopný obnoviť sám seba, omladiť seba, je tam len veľmi malá nádej.
5:58	B: Jeden z problémov je to, že ak premýšľalte o mozgu s jeho štruktúrou, tak sa do tej štruktúry nemôžeme dostať, fyzicky.
6:11	K: Fyzicky nemôžete. Viem, už sme o tom hovorili. Tak čo sa dá robiť? Mozgoví špecialisti sa môžu na to pozrieť, zobrať mŕtvy mozog ľudskej bytosti a skúmať ho, ale to nerieši problém. Že? B: Nie.
6:34	K: Takže, čo má človek robiť, keď vie, že sa to nedá zmeniť zvonka. Vedec, mozgový špecialista, nervový špecialista, neurológ, vysvetľujú vec, ale je to tak, že ich vysvetlenie, ich skúmanie, nevyrieši problém. Že?
7:02	B: Neexistuje žiadny dôkaz, že môže.
7:05	K: Dobre. Poviem to trochu viac ... vhodnejšie.
7:11	B: Niektorí ľudia by si to mohli myslieť.
7:14	Niektorí ľudia, ktorí robia bio-spätné väzby si myslia, že môžu ovplyvniť mozog napojením nástrojov na elektrický zdroj do lebky a pozrieť sa na účinok. A tým môžete zmeniť svoj srdcový rytmus a krvný tlak, atď. Tak vzbudili nádej, že sa dá niečo robiť.
7:35	K: Ale nedarí sa im to.
7:36	B: Nedostali sa ďaleko.
7:39	K: Ale mi nemôžeme čakať na týchto vedcov a bio-spiatočníkov, ospravedlňujem sa za výraz, aby vyriešili problém. Takže, čo máme robiť?
7:54	B: Otázka znie, či sám mozog, si môže byť vedomý vlastnej štruktúry.
7:59	K: Áno, to je prvá otázka. Môže si mozog uvedomovať svoje vlastné pochody? A druhá otázka je: Môže mozog, nielen byť si vedomí vlastných pochodov, ale či sám mozog, môže mať dosť energie zničiť všetky vzory a vystúpiť z nich?
8:40	B: Musíte sa spýtať, či to mozog dokáže. Do akej miery je mozog schopný, zničiť tie vzorce.
8:49	K: Čo tým myslíte?
8:52	B: Ak je mozog chytený v nejakom vzorci, nemôže byť slobodný.
8:57	K: Očividne nie je. Očividne. B: Aspoň pokiaľ vieme. Ale, ani nemusí byť slobodný na to, aby to zmenil. Možnože nemá na to silu.
9:06	K: To je to, čo som povedal, nie dosť energie, nie dosť sily.
9:12	B: Nemusí byť schopný urobiť čo treba na to, aby sa dostal z toho von, nech už to znamená čokoľvek.
9:17	K: Takže sa stal vlastným väzňom. Tak teda čo?
9:24	B: Tak potom je koniec. K: Je to koniec?
9:27	B: Ak to je pravda, tak potom to je koniec. Ak to mozog nemôže zmeniť možnože si ľudia vyberú iný spôsob, ako vyriešiť problém.
9:38	Narayan: Keď hovoríme o mozgu, v istom zmysle je mozog napojený na zmysly a nervový systém. Je tam spätná väzba. Existuje iný nástroj, ku ktorému je mozog pripojený a ktorý má iný vplyv na mozog?
9:58	K: Čo tým myslíte? Nejaký iný faktor?
10:02	N: Nejaký iný faktor v samotnom ľudskom systéme. Pretože očividne prostredníctvom zmyslov mozog nezískava výživu - videnie, rôzne faktory - to ale stále nestačí. Existuje nejaký ďalší vnútorný faktor ktorý poskytuje mozgu energiu?
10:31	K: Myslím si, že existuje vzorec. - O tom chcem diskutovať. Mozog je neustále zamestnaný: starosti, problémy, čakanie, lipnuite, a tak ďalej, takže je neustále zamestnaný. To je možno hlavný faktor. A v prípade že nie je zamestaný, spomalí? To je jeden faktor. Ak nie je zamestnaný môže nazbierať energiu, ktorá je potrebná na to aby zničila vzorce? Neviem, či hovorím zrozumiteľne.
11:24	B: Teda, prvý bod je, že ak nie je zamestnaný, niekto by si mohol myslieť, že je v pohode.
11:33	K: Nie, potom je len lenivý. To tým nemyslím.
11:37	B: Ak tým myslíte, že nie je zaneprázdnený, ale napriek tomu aktívny... potom musíme ísť do toho, aká je podstata tej činnosti.
11:44	K: To je to, čo chcem prebrať. Myslím tým, ak tento mozog, ktorý sa tak veľa zaoberá konfliktmi, bojmi, lipnutím, obavami, radosťami, atď, a toto zamestnanie dáva mozgu jeho vlastnú energiu, ak nie je zamestnaný, stane sa lenivý, omámený, a tak stráca svoju elasticitu akú mal predtým, alebo ak nezlenivie, prinesie ten nezaťažený stav do mozgu potrebnú energiu na to, aby sa zmenil?
12:47	B: Prečo si myslíte, že sa to stane? Hovorí to niečo o mozgu. Hovorili sme, že keď je mozog stále aktívny intelektuálnou aktivitou a myslením, vtedy sa nekazí a nezmenší sa.
13:04	K: Pokiaľ myslí, hýbe sa, žije.
13:07	B: Myslí racionálnym spôsobom, potom zostáva silný.
13:12	K: To je to, k čomu sa chcem dostať. Pokiaľ funguje, hýbe sa, myslí racionálne ...
13:20	B: Zostáva silný. Ak sa začne iracionálne hnutie, potom sa kazí. Takisto, ak sa dostane do rutiny, začína umierať.
13:29	K: To je ono. Ak je mozog chytený v rutine či už v rutine meditácií, alebo v rutine kňaza...
13:40	B: Alebo každonného života farmára.
13:42	K:...farmár atď, postupne sa musí otupiť.
13:50	B: Nielen to, ale to zdá sa, že sa aj fyzicky zmenší. Možnože niektoré bunky odumrú.
13:57	K: To je to, o čom sme sa bavili. Zmenší sa fyzicky. A pravý opak toho je úplné zaneprázdnenie, s podnikaním, ako právnik, ako lekár, ako vedec, myslenie, myslenie, myslenie. A my si myslíme, že to tiež zabraňuje zmršťovaniu.
14:24	B: Zabraňuje. Aspoň sa zdá, že to skúsenosti potvrdzujú, podľa výsledkov.
14:31	K: Robí to. Tak je to! Prepáčte slovo "farmár", nie sme...
14:38	B: Tak ako administratívny pracovník, hocikto, kto robí rutinnú prácu. Jeho mozog sa začne zmenšovať po dosiahnutí určitého veku. To je to čo objavili, a tak ako telo kotré nepoužíva svoje svaly začne strácať...
14:55	K....tak začnite veľa cvičiť!
15:00	B: Hovoria: Cviťte si telo, cvičte si mozog.
15:10	K: Ak je lapený vo vzorci, hociakej rutine, pod hociakou direktívou, musí sa scvrknúť.
15:23	B: Nie je mi jasné prečo. Môžeme sa pozrieť na to, kvôli čomu sa scvrká?
15:27	K: Ach, to je celkom jednoduché. Pretože sa opakuje.
15:32	B: Opakovanie je mechanické a vskutočnosti nepoužíva celkú kapacitu mozgu.
15:38	K: Všimol som si, že ľudia strávili roky v meditácii, sú najtupší ľudia na zemi! A taktiež, tí právnici a profesori, môžete ich vidieť, je tam na to dosť dôkazov.
16:00	N: Jediná vec ktorú sa článok snaží povedať je to, že racionálne myslenie odkladá senilitu. Ale racionálne myslenie sa samo o sebe stáva v určitej dobe vzorcom .
16:11	B: To sa teda môže. Nešli až tak ďaleko, ale racionálne myslenie používané v istej oblasti sa môže tiež stať časťou vzorca. Ale ak hovoríte, že existuje aj iná cesta poďme si najprv vyjasniť to, čo sa týka tela. Ak niekto veľa cvičí svoje telo zostáva silné, ale môže sa stať mechanické a preto by to mohlo mať zlý efekt.
16:46	K: Vidíte, joga...
16:51	N: To je to, čo som sa chystal povedať. A čo rôzne - ak môžem použiť slovo - náboženské nástroje tradičné náboženské nástroje, jóga, tantra, kundalini, atď.
17:06	K: No, musia zakrpatieť. Pretože vidíte, čo sa deje. Joga, napríklad, zvykla byť... Nebola zvulgarizovaná, ak môžem použiť toto slovo. Bola prísne strážená pre pár ľudí, ktorí sa nestarali o Kundalini a všetky tie veci, ktorých zaujímalo viesť morálny, etický, tzv. duchovný život, s bežnymi cvikmi, ale nie táto fantastická gymnastika. Pozrite, chcem sa dostať k podstate veci.
18:02	B: Myslím, že niečo na tom je. Zdá sa mi, že predtým, než sa človek začal organizovať do organizovaných spoločností, žil bližšie k prírode a nebolo možné žiť v rutine. Ale bolo to nebezpečné, veľmi nebezpečné.
18:17	K: Takže hovoríme - k tomu sa chcem dostať - hovoríme že mozog sa stáva mimoriadnym ... pokiaľ nie je chytený vo vzorci, v prípade, ak mozog sám žije v stave neistoty, bez toho aby sa stal neurotický.
18:43	B: To musí byť jasné, - nestať sa neurotickým - nakoľko neistota sa stáva formou neurózy. Ale ja by som skôr povedal, že mozog žije bez toho aby mal istotu, bez toho aby požadoval istotu. Bez toho aby vyžadoval určité znalosti.
19:04	K: Takže hovoríme že vedomosti tiež oslabujú mozog?
19:14	B: Ak sa opakujú a stávajú sa mechanickými, tak áno.
19:18	K: Ale znalosť sama o sebe? B: V tom musíme byť opatrní. Myslím si, že vedomosť má tendenciu stať sa mechanickou, to znamená, znehybnieť. Ale mi sa vždy môžeme učiť.
19:37	K: Ale učiť sa z centra, učenie ako akumulačný proces.
19:45	B: Učenie s niečím čo je isté. Pokladáte niečo za nemenné a učíte sa z toho. Ale ak by sme sa učili bez toho aby sme to nepokladali za isté...
19:57	K:To znamená, učiť sa a nie pridávať. Viete to robiť?
20:03	B: Ja si myslím, že do určitej miery musíme stratiť, musíme zahodiť naše vedomosti. Znalosti môžu byť užitočné do istého bodu a potom prestanú byť užitočné, zavadzajú. Mohli by ste povedať, že naša civilzácia kolapsuje kvôli prlíšným vedomostiam.
20:22	Nezbavujeme sa toho, čo nám stojí v ceste.
20:26	N: Mnohé formy vedomostí na seba nadväzujú. Pokiaľ nepoznáte predchádzajúcu vec, nemôžete robiť ďalšiu. Povedali by ste, že to je ten druh vedomostí , ktorý sa opakuje?
20:36	B: Nie. Myslím tým, pokiaľ sa učíte. Ale ak sa pevne držíte niektorých princípov a hovoríte, že sa nedajú zmeniť, ak na tom lipnete, vy sám, alebo hocičo, fixované, tak potom sa tie vedomosti stávajú mechanické. Ale ak hovoríte, že sa musíte stále učiť...
20:57	K: Učiť sa čo? B: Čokoľvek robíte.
20:59	B: Predpokladajme, že si musíte zarábať na živobytie. Ľudia musia riadiť spoločnosť a robiť rôzne veci, na to potrebujú vedomosti.
21:09	K: To je znalosť. Ale potom pridávate viac a viac.
21:11	B: To je pravda, ale niektorých sa môžete aj zbaviť. Ak ich nepotrebujete. Niektoré zavadzajú. Tak to je neustále v pohybe, pravda?
21:20	K: Ale na rozdiel od toho, znalosť sama.
21:28	B: Myslíte tým, znalosť bez tohto obsahu?
21:33	K: Áno, myseľ ktorá vie.
21:35	B: Myseľ, ktorá chce len vedomosti, len sama pre seba?
21:47	K: Chcem sa pýtať, ak môžem, na celú myšlienku ohľadne znalostí.
21:56	B: Áno, ale opäť to nie je príliš jasné, pretože pripúšťate že potrebujeme znalosti.
22:00	K: Samozrejme, na určitej úrovni.
22:01	B: Aký druh poznania je ten na ktorý sa pýtate?
22:08	K: Pýtam sa na skúsenosť, ktorá zanecháva znalosti, zanecháva stopy.
22:17	B: Skúsenosti z riadenia auta - vyjasnime si to ... zanecháva psychologické stopy? To tým myslíte?
22:26	K: Psychologicky, samozrejme.
22:27	B: Skôr než znalosti techniky a hmoty. Keď používate "vedomosti"samo o sebe, zvykne to zahrňovať celok.
22:37	K: Povedali sme si, že vedomosti na určitej úrovni sú nevyhnutné, tam môžete pridávať a uberať a stále to meniť, pohybovať sa- v tom. Ale ja sa pýtam, či psychická znalosť sama o sebe nie je tým faktorom ktorý zmešuje mozog.
22:59	B: Čo myslíte pod pojmom psychická znalosť? Znalosť o mysli, znalosť o mne samom?
23:05	K: Áno. Znalosť o sebe a žiť v tej znalosti,a hromadiť tú znalosť.
23:14	B: Áno. Takže keď stále zbierate znalosti o sebe alebo o vzťahoch...
23:21	K: Áno, o vzťahoch. To je ono, pane. Povedali by ste, že taká znalosť robí to, že mozog je tak trochu neaktívny, robí to, že sa scvrkne?
23:43	B: Dáva ho do rutiny. Ale človek by mal vidieť prečo, čo je s tými znalosťami, že vytvárajú toľko veľa problémov?
23:54	K: Čo je s tými znalosťami, že vytvárajú toľko veľa problémov? Vo vzťahu práve tie vedomosti naozaj vytvárajú problémy.
24:04	B: Zavadzajú, pretože sú tu stále.
24:09	K: Ak mám o ňom predstavu a som sním v nejakom vzťahu, tie vedomosti nám zjavne budú brániť našu... stávajú sa vzorcom.
24:21	B: Znalosť o mne a o ňom a aký máme vzťah, to vytvára vzorec.
24:28	K: A preto sa stáva rutinovou a tak stráca svoj...
24:34	B: Napadlo mi, že rutina v tejto oblasti je nebezpečnejšia, než rutina v oblati v každodennej práci. Ak rutina v bežnej práci môže zmenšiť mozog, tak potom v tej oblasti môže spôsobiť niečo horšie, pretože tam má väčší efekt.
24:51	K: Takže môže mozog, psychologickým spôsobom, byť úplne oslobodený od vedomostí, od tohto druhu vedomostí? Pozrite sa: Som obchodník a sadnem si do auta, alebo autobusu alebo taxíka, alebo do metra, a rozmýšľam o tom, čo budem robiť, koho stretnem, o obchodnom jednaní, a moja myseľ žije ustavične v tejto oblasti. Prichádzam domov, je tam moja žena a deti, sex a to všetko, to sa tiež stáva psychologickou znalosťou z ktorej jednám. Takže je tu znalosť môjho biznisu a kontaktov, a tiež je tu a znalosť ktorá sa týka mojej manželky, mňa a mojich reakcií: takže tieto dve sú v rozpore. Alebo som si toho neni vedomý, a len pokračujem. Ak som si týchto dvoch vedomý, stáva sa to znepokojujúcim faktorom.
26:16	B: Ľudia to tiež pokladajú za rutinu a začne ich to nudiť a začnú...
26:21	K: ...rozvádzať sa a potom sa celý ten cirkus začína.
26:25	B: Myslia si, že keď sa budú zaujímať o niečo iné dostanú sa preč z ich...
26:30	K:...chodia do kostola, a pod. Hociaký únik je zaneprázdnenie. Takže sa pýtam, či táto psychologická znalosť nie je faktorom zmršťovania sa mozgu. Prepáčte!
26:50	B:Toto by mohlo byť tým faktorom. Evidentne aj je. K: Áno, je! B: Ak znalosť vašej profesie môže byť faktorom, toto poznanie je silnejšie. K: Samozrejme. Oveľa silnejšie.
27:02	N: Robíte rozdiely medzi psychologickými vedomosťami a, povedzme, vedeckými poznatkami alebo faktickými znalosťami.
27:12	K: Samozrejme, to je to, čo hovoríme!
27:17	N: Ale ja som trochu opatrný v tejto veci a skutočnosti, že vedecké poznatky a iné typy faktického poznania nám pomáhajú rozšíriť alebo zväčšiť mozog. To samo o sebe nikam nevedie.
27:34	K: Čo tým myslíte? N: Možno to odďaluje senilitu.
27:37	K: Čo? N: Teda, cvičí to racionálne myslenie.
27:43	K: Nie, ako Dr. Bohm veľmi opatrne vysvetlil, ak sa racionálne uvažovanie stane púhou rutinou: Myslím logicky, preto som sa naučil ten trik a stále ho opakujem.
27:58	N: To je to, čo sa deje väčšine foriem racionálneho myslenia.
28:03	B: Ja si myslím, že závisia na tom aby neprestajne čelili neočakávaným problémom. Povedali že, právnici ... ich mozgy pracujú dlhšie, pretože stále čelia novým problémom a preto sa im to nemôže stať rutinou. Teoreticky by to bolo možné, ale chviľu by to trvalo.
28:27	K: Počkajte minútku! Môžu mať rôznych klientov s rozličnými problémami, ale konajú z vedomostí!
28:42	B: Povedali by, že nie úplne, musia nájsť nové fakty a tak.
28:48	K: Samozrejme nie celkom, ale základom sú vedomosti: precedensy, a vedomosti z kníh, a rôzne skúsenosti s rôznymi klientmi.
28:59	B: Potom by ste museli povedať, že najaké iné jemnejšie degenerácie mozgu sa dejú, nie len scvrkávanie.
29:08	K: To je pravda. Tam sa chcem dostať.
29:18	B: Keď sa dieťa narodí, mozgové bunky majú veľmi málo spojov, potom sa to postupne zvyšuje, potom, ako človek začína senilinieť, strácajú sa. Takže kvalita tých spojení môžebyť zlá. Ďalší príklad,môže sa to zdať príliš jednoduché takto poňaté - ale napríklad, ak ich budete často opakovať, budú príliš zafixované.
29:50	N: Sú všetky mozgové funkcie obmedzené na racionálne fumnkcie, alebo existujú nejaké funkcie ktoré sú odlišné?
30:04	B: Je záme, napríklad, že veľká časť mozgu sa zaoberá pohybom tela atď., so svalmi a s rôznymi orgámi, a táto časť sa s vekom nezmenšuje, ale tá šasť ktorá sa zaoberá racionálnym myslením, ak sa nepoužíva, zmenšuje sa. Môžu tam exisovať rôzne iné funkcie o ktorých nič nevieme, v skutočnosti vieme o mozgu veľmi málo.
30:29	N: Čoho sa ani nedotýkame. Existuje taká možnosť?
30:33	K: Narayan, čo sa pokúšam vysvetliť je, že používame len jednu časť, ale len čiastočne mozog, a tá čiastočná aktivita je zaneprázdnenie, či už racionálne alebo iracionálne, alebo logické, a tak stále používame tú časť. A pokiaľ je mozog zaneprázdený, musí byť v tejobmedzenej oblasti. Povedali by ste to?
31:17	B: Tak potom čo sa stane, keď nie je zaneprázdený?
31:21	K: Hneď sa k tomu dostaneme.
31:24	B: Ale môžeme povedať že má sklon tráviť väčšinu času zaneprázdený v tej limitovanej činnosti ktorá je mechanická, a že bude spôsobovať nejakú jemnú degeneráciu mozgovej kôry, nakoľko hocičo také ovlvní mozgovú kôru.
31:46	K: Hovoríme, že senilita je výsledkom mechanického spôsobu života, mechanickej vedomosti a tak mozog nemá slobodu, žiadny priestor, žiad zmysel...?
32:13	B: To je predpoklad. Nie všetci ľudia to akceptujú, hlavne tí, čo pracujú s mozgom. Dokázalo sa že mozgové bunky začínajú odumierať okolo tridsiatky alebo štyridsiatky a postupne... K: Dávajte pozor, vy poslucháči!
32:29	B: Toto môže byť faktor. Nemyslím si, že ich výskum je taký dobrý, že by mohli presne testovať , ako mozog pracuje. Sú to iba hrubé štatistické merania. Takže vy chcete naznačiť, že táto smrť mozgových buniek, alebo degenerácia, bude spôsobená zlým používaním mozgu.
32:53	K: To je to, k čomu sa snažím dostať.
32:55	B: Je istý dôkaz v prospech vedy! K: Vďaka Bohu!
33:02	B: Napriek tomu vedci o mozgu veľa nevedia.
33:09	K: Vedci, mozgový špecialisti, sú, ak to poviem slušne, zaoberajú sa vonkajškom, skúmajú veci zvonka, ale neskúmajú to na sebe ako na pokusných králikoch a nejprechádzajú cez to.
33:37	B: Väčšinou. Okrem tých, čo robia bio-spätnú väzbu, a snažia sa pracovať na sebe netradičným spôsobom.
33:45	K: Cítim,že nemáme čas, na všetky tieto veci.
33:48	B: Nie, to je príliš pomalé a nejdeme do hĺbky.
33:52	K: Takže, vráťme sa k veci! Uvedomujem si, že akákoľvek činnosť ktorá je opakovaná, každá činnosť, ktorá ke riadená - v užšom zmysle - každá metóda, každá rutina, logická alebo nelogická, vplýva na mozog.Tomu rozumieme veľmi dobre. A vedomosti na určitom stupni sú podstatné, a aj psychologické poznanie o sebe, skústi, to všetko sa stalo rutinou. Predstavy, ktoré mám o sebe sú očividne zyk, a to napomáha svrkávaniu mozgu. To všetko som veľmi dobre pochopil. A činnosť, hocijaká činnosť. Samozrejme, to sme povedali. Hocijaká činnosť, okrem mechanickej fyzická činnosť, zaoberanie sa samým sebou, to očividne spôsobuje scvrkávanie mozgu. Teraz, ako ten proces zastaviť? A ak prestane, obnový sa?
35:40	B: Myslím si, znovu, že niektorí vedci by pochybovali, či sa mozgové bunky dajú obnoviť, ale neviem o tom, žeby bol nejaký dôkaz, či už tak alebo tak.
35:50	K: Myslím, že sa dajú obnoviť. O tom sa chcem s vami rozprávať.
35:55	B: Tak sa o tom musíme porozprávať!
36:02	N: Chcem položiť túto otázku, pretože v jednej diskusii medzi vami v Ojai ste naznačil, že myseľ je iná než mozog, že sa myseľ líši od mozgu.
36:17	K: Nie celkom. Povedal som to? N: Áno, možnosť že myseľ sa líši od mozgu.
36:25	B: Bola to univerzálna myseľ.
36:27	N: Myseľ v tom zmysle, že človek má prístup k tejto mysli a nie je to mozog. Viete si predstaviť túto možnosť?
36:40	K: Celkom tomu nerozumiem. Povedal by som, že myseľ zahrňuje to všetko. Keď zahrňuje vsetko - mozog, emócie atď.- keď to je celok, keď samu seba nerozdeľuje, je v tom kvalita, ktorá je univerzálna.
37:12	N: Áno. Človek má k tomu prístup.
37:18	K:To nemôžete dosiahnuť. Nemôžete povedať: Mám tam prístup!
37:22	N: Nie , ja hovorím, že človek to nevlastní, ale má k tomu prístup.
37:27	K: Nemôžete vlastniť oblohu!
37:29	N: Nie, ja len chcem povedať: či existuje nejaký spôsob, aby sme tomu boli otvorení, a či existuje nejaká funkcia v mysli, ako celok, ktorá je prístupná skrz vedomosti?
37:48	K: Myslím, že je. Dostaneme sa k tomu hneď ako sa budeme držať tohto bodu. V našej diskusii sme sa dostali k istému bodu. Nepôjdeme späť a nebudeme to opakovať. Teraz sa pýtame, potom čo sme to všetko pochopili - po tejto diskusii - Môže mozog sám seba obnoviť, omladiť, byť opäť mladým, bez toho, aby sa vôbec nezmršťoval? Myslím, že môže. Chcem otvoriť novú kapitolu a diskutovať o tom. Psychologicky, znalosti, ktoré človek získal ho ochromujú. Frojdi, Jungovia, alebo najnovší psychológ, najnovší psychoteraput, všetci napomáhajú k tomu, aby mozog hlúpol. Prepáčte! Dúfam, že to nikto z nich nie je!
39:28	N: Existuje potom spôsob, ako by sa tieto znalosti dali zabudnúť?
39:31	K. Nie. Nie zabudnúť! Vidím čo robia a vidím plytvanie, Vidím, čo sa odohráva keď sa riadim podľa tejto línie. Vidím to samozrejme! Takže vôbec nejdem po tej ceste. Takže sa zbavým všetkých analýz. Je to vzor, ktorý sme sa naučili, nielen od posledných psychológov a a psychoterapeutov, ale tiež je to tradícia miliónov rokov, analyzovať, vracať sa späť, povedzme, "Musím" a "Nesmiem", "Toto je dobré, Toto je zlé", celý ten proces. Ja osobne to nerobím, a tak odmietam celú metódu.
40:39	Blížime sa do bodu, čo je: priame vnímanie a okamžitá reakcia. Pretože naše vnímanie je riadené poznaním. Minulosť vníma, takže minulosť, čo je poznanie, vnímanie a pôsobenie z toho, je faktor zmršťovania, senilita - lepšie použitie slova - zmršťovanie mozgu.
41:38	Takže, existuje vnímanie ktoré nie je viazané na čas? A tým, reakcia, ktorá je okamžitá? To znamená, že mozog sa vyvinul v čase, a stanovil vzor času v konaní. A tak pokiaľ je mozog aktívny takým spôsobom, stále žijúci vo vzori času, stáva senilný. Ak by sme mohli zrušiť vzorec času, tak mozog sám zruší svoj vzorec a preto sa deje niečo iné. Neviem, či hovorím dosť jasne.
42:50	N: Ako zruší vzorec?
42:54	K: Dostanem sa k tomu, ale poďme najprv zistiť, či je to tak?!
43:01	B: Hovoríte, že ten vzorec je vzorec času možno to by sa malo objasniť. Čo myslíte tým, že analýza, je nejaký druh procesu založeného na minulých znalostiach, ktorá organizuje vaše vnímanie a vy konáte určité kroky aby ste sa pokúsili dať dokopy vedomosti o celej veci. Vy teda hovoríte, že je to vzor času a musíte z toho von.
43:33	K: Ak sa na tom zhodneme , ak povieme, že to tak je: mozog funguje vo vzorci času.
43:39	B: Potom si myslím, že väčšina ľudí by sa spýtala: aké ďalší vzorec je možný? Aké ďalší pohyb je možný?
43:47	K: Nie! Poviem: Najprv poďme pochopiť toto. Nie slovne, skutočne vidieť, že sa deje. Že naše konanie, náš spôsob života, celé naše myslenie, sa viaže na čas. Alebo prichádza s poznaním v čase.
44:09	B: Určite naše myslenie o sebe, akýkoľvek pokus analyzovať sami seba, premýšľať o sebe, zahŕňa tento proces. K: Proces, ktorým je čas.
44:19	N: To je problém: znalosti a skúsenosti, majú určitú previazanú energiu, silu, ktorá vás viaže.
44:28	K: Ktorá je aká? Viaže vás k času ... a preto ten vzor stáročí, tisícročí, sa opakuje.
44:40	N: Čo hovorím, je, že to má určitú previazanú silu. Nemôžeš od toho utiecť .
44:46	K: Nie, všetky ilúzie majú mimoriadnu vitalitu.
44:52	N: Veľmi málo z nich prestane. K: Pozrite sa na všetky cirkvi, akú ohromnú životaschopnosť majú.
45:01	N: Okrem týchto cirkví má ľudský osobný život určitú viazanosť... drží vás späť. Nemôžete sa o toho odtrhnúť.
45:10	K: Čo myslíte tým, drží vás to späť?
45:15	N: Má to magickú príťažlivosť, tak nejako vás to ťahá späť. Nemôžete sa z toho oslobodiť pokiaľ nemáte na nejaký nástroj s ktorým môžete jednať.
45:25	K: Ideme zistiť, či existuje nejaký iný prístup k problému.
45:33	B: Keď hovoríte "iný nástroj", znova to do toho vnáša čas. Celá tá predstava nástroja zahŕňa čas, pretože používate nástroj na ... hociaký nástroj, je proces ktorý plánujete.
45:50	N: To je dôvod, prečo používam slovo "nástroj", aby to znamenalo, že je účinný.
45:56	K: Zatiaľ nebol účinný. Práve naopak, je deštruktívny. Takže, naozaj vidím pravú podstatu jeho ničivosti? Nielen teóriu, myšlienky, ale aktuálnosť toho. Ak áno, čo sa potom deje? Mozog, ktorý sa vyvíjal v čase, a je funkčný, žije, koná, verí, to všetko v tomto časovom procese, a keď si človek uvedomí, že to napomáha tomu, aby bol mozog senilný - Nebudem sa k tomu zase vracať. A teraz, keď to vidíte ako pravdu, tak potom čo? Ďalši krok?!
47:02	N: Chcete naznačiť, že to samotné videnie toho, že je to deštruktívne je ten spúšťací faktor? K: Áno!
47:09	N: A nie je potrebný žiadny iný nástroj?
47:12	K: Nie. Nepoužívajte slovo "nástroj". On stále opakuje slovo "nástroj".
47:21	Neexistuje iný faktor! Obávam sa - ja osobne nepoužívam to slovo - Chcem ukončiť toto zmršťovanie a senilitu pýtajúc sa, či mozog samotný, bunky, celá tá vec, môže fungovať mimo čas. Nie nesmrteľnosť. Nehovorím o tom. Vystúpiť z času. Úplne! V opačnom prípade zhoršenie, zmrštenie, senilita sú neodvratné. Senilita sa nemusí objaviť, ale mozgové bunky sa stanú slabšími.
48:29	N: Ak sú mozgové bunky materiálne a fyzické, musia sa zmenšiť postupom času a veku, nedá sa tomu pomôcť. Mozgová bunka, čo je tkanivo, nemôže byť, vo fyzickom vyjadrení, nesmrteľná.
48:47	B: Ale možnože, miera zmrštenia by sa dala značne zmenšiť. Ak človek žije určitý počet rokov a jeho mozog sa začne zmenšovať predtým, než zomrie, stáva sa senilným. Teda, ak by sa to spomalilo, potom ...
49:06	K: Nielen spomalilo... B: - ale, regenerovalo, ak si želáte!
49:09	K: Byť v stave - chcem rýchlo dodať - v stave "nezaoberania sa".
49:16	B: Myslím si, že Narayan hovorí, že je nemožné, aby akýkoľvek materiál trval večne.
49:23	K: Nehovorím o tom, trvať na veky. Nie som si istý či nemôže trvať večne. Nie, toto je veľmi vážne! Nestrieľam si z nikoho!
49:44	B: Ak by sa všetky bunky dokonale zregenerovali, či už v tele alebo v mozgu, potom by celá vec mohla pokračovať do nekonečna.
49:52	K: Pozrite sa, pane: Teraz si ničíme telo, pijeme, fajčíme, máme nadmerný sex, a všetky tie veci. Žijeme oveľa najnezdravšie, ako sa len dá. Ak by telo bolo vo výbornom zdraví, riadne udržiavané, čo znamená: žiadne vybičované emócie, žiadne napätie pre telo, žiadny znak zhoršenia tela, srdce fungujúce zdravo, normálne - prečo nie? Čo znamená - čo? Žiadne cestovanie! Žiadne cestovanie ... Ak telo zostáva v kľudnom stave, som si istý, že môže trvať oveľa viac rokov, než trvá teraz.
51:00	B: Myslím si, že je to pravda. Existujú prípady ľudí žijúcich do stopäťdesiatich, na pokojných miestach. Ale myslím si, že to je všetko, o čom hovoríte. Nehovoríte v skutočnosti o žití naveky. K: Nie, nie! Takže, telo môžeme zdravo udržiavať. Nakoľko telo ovplyvňuje myseľ, nervy, zmysly, to všetko, to všetko tiež môžeme udržiavať zdravé.
51:30	B: A ak je mozog udržovaný správnym spôsobom ...
51:34	K: Bez nejakého napätia.
51:37	B: Mozog má obrovský vplyv na riadenie tela. Hypofýza ovláda celý systém telesných žliaz a taktiež všetky orgány tela sú riadené mozgom. V prípade, že sa zhoršuje mozog, zhoršuje sa aj telo. Funguje to spolu. K: Pracujú spolu. Takže, môže tento mozog, ktorý nie je mojím mozgom, ale je to mozog, ktorý sa vyvíjal milióny rokov, ktorý zažil všetky možné deštruktívne zážitky, príjemné, atď. - môže ten mozog ...
52:18	B: Myslíte tým typický mozog nie konkrétny mozog, typický pre nejakého jedinca...? Keď hovoríte nie môj, akýkoľvek mozog patriaci ľudstvu.
52:27	K: Akýkoľvek mozog. B: V podstate sú si všetky podobné.
52:30	K: Podobné. To som povedal. Môže byť ten mozog bez toho všetkého? Bez času? Myslím, že môže.
52:47	B: Mohli by sme si prediskutovať, čo to znamená, byť bez času? Na prvý pohľad to môže znieť bláznivo, pretože samozrejme všetci vieme, že to neznamená to, že sa zastavia hodiny.
53:02	K: Sci-fi a všetok ten nezmysel.
53:05	B: Ide o to, čo to vlastne naozaj znamená, byť psychologicky oslobodený od času?
53:12	K: Že neexistuje žiadny zajtrajšok.
53:14	B: Ale vy viete, že existuje zajtrajšok. K: Ale psychicky.
53:19	B: Môžete lepšie popísať čo to znamená, žiadny zajtrajšok"?
53:24	K: Čo to znamená žiť v čase? Pozrime sa na túto stranu skôr, ako sa pozrieme na druhú. Čo to znamená žiť v čase? Dúfanie, myslenie, žitie v minulosti, a konanie z poznania minulosti, predstavy ilúzie, predsudky, všetko to sú výsledky minulosti, to všetko je čas. A to spôsobuje vo svete chaos.
54:09	B: Predstavte si, že nežijete psychologicky v čase. Potom stále môžete riadiť vaše konanie podľa hodín ale to je trochu zamotané. Predpokladajme, že niekto hovorí, "Nežijem v čase, ale musím ísť na stretnutie. "
54:27	K: Nemôžeme tu sedieť naveky, je už skoro päť hodín!
54:30	B: Takže pozerám sa na hodinky, ale psychicky sa nezaoberám tým, aké to bude v nasledujúcej hodine, keď sa naplní túžba, alebo čokoľvek iné.
54:41	K: Takže spôsob, akým žijeme teraz, je v oblasti času. Takým spôsobom sme priniesli všetky druhy problémov, utrpenie, že?
54:56	B: Prečo toto nevyhnutne spôsobuje utrpenie? Ak žijete v čase, hovoríte že utrpenie je nevyhnutné. Ale vedeli by ste vysvetliť, jednoducho prečo?
55:11	K: Je to jednoduché. Čas vybudoval "ego" - "ja", obraz mňa, podporovaný spoločnosťou, rodičmi, vzdelaním, tak vzniká ... po milión rokov, čo je výsledkom času. A z toho konám.
55:36	B: Smerom k budúcnosti. Smerom k budúcnosti, psychologicky, to znamená, k nejakému budúcemu stavu bytia.
55:44	K: Áno, čo znamená, centrum sa vždy stáva.
55:49	B: Snaží sa byť lepšie.
55:50	K: Lepšie, ušľachtilejšie alebo naopak. Takže toto neustále úsilie stať sa niečím, psychologicky, je faktor času.
56:05	B: Hovoríte, že to spôsobuje utrpenie?
56:07	K: Samozrejme. Prečo? Ach, môj Bože, prečo? Pretože - a je to jednoduché - je to rozdeľujúce. Delí ma to, takže si iný ako ja. A ja, keď som závislý na niekom, a ten niekto je stratený, alebo preč, cítim sa osamelý, úbohý, nespokojný, smútok, utrpenie. To všetko sa deje stále dokola. Takže hovoríme: "Hocijaký faktor delenia čo je samotná povaha seba, musí nutne trpieť.
57:09	B: Takže vy vravíte, že skrz čas, je "Ja" nastavené, organizované, a že to "JA" vytvára rozdelenie a konflikt? Ale keby neexistoval žiadny psychologický čas, tak potom by sa možno celá štruktúra zrútila a nastalo by niečo úplne iné?
57:29	K: A preto mozog by zmenil sám seba.
57:33	B: Ďalšou vecou je povedať, že mozog sám vznikol z tejto rutiny a tak by sa mohol zregenerovať. Z logiky to nevyplýva, ale mohlo by.
57:42	K: Myslím si, že to z toho logicky vyplýva, racionálne.
57:45	B: Logicky by prestal degenerovať. Potom pridávate že by začal regenerovať.
58:00	K: Vyzeráte skeptický.
58:02	N: Áno, pretože celá ľudská dilema je viazaná na čas.
58:11	K: Áno, to vieme.
58:12	N: Spoločnosti, jednotlivci, celá štruktúra. A je tak silná, že čokoľvek slabé tu nefunguje.
58:30	K: Čo tým myslíte tým "slabé"?
58:32	N: Tá sila je taká veľká že ak máte preraziť, hocičo prichádza, musí mať väčšiu energiu. A zdá sa, že žiadny jednotlivec nie je schopný vyrobiť túto energiu ktorá by bola schopná to preraziť. To je jeden z problémov.
58:51	K: Zle ste to pochopili, ak môžem poukázať. Ak používate slovo jednotlivec... N: Ľudská bytosť.
59:00	K: ... ale vy ste sa vzdialil od skutočnosti že náš mozog je univerzálny.
59:06	N: Áno, to pripúšťam. K: Neexistuje žiadna individualita.
59:10	N: Mozog je podmienený týmto spôsobom.
59:14	K: Áno, to všetko sme si už prešli. Je tak podmienený v čase. Čas je podmieňujúci! Nie je: to čas vytvoril podmienenie.
59:30	N: Jeho celá štruktúra je v tom prirodzená.
59:33	K: Čas sám je faktor podmieňovania. Takže, môže to byť tak, že element času nebude existovať? Psychologicky, nie v bežnom fyzickom čase. Povedal som, že môže. A povedali sme, že koniec utrpenia príde vtedy keď "JA", ktoré je vybudované v priebehu času, už nebude existovať. Človek, ktorý teraz prechádza cez muky, prechádza cez hroznú dobu, by to mohol odmietnuť. Je určený to odmietnuť. Ale keď sa dostane z toho šoku, a niekto mu to ukáže, a ak je ochotný počúvať, ak je ochotný vidieť racionálnosť toho, nepostaví si proti tomu múr , ale sám vidí logickosť toho, vystúpi z toho poľa, mozog je mimo tej časovo viažucej vlastnosti.
1:01:06	N: Dočasne.
1:01:08	K: Ach! Znovu! Keď používate slovo "dočasný", to znamená čas.
1:01:17	N: Nie, on opäť skĺzne späť do času.
1:01:18	K: Nie, to nie! Nemôžete ísť späť, ak vidíte niečo nebezpečné, ísť späť? To nemôžete! Rovnako ako kobra, akékoľvek nebezpečenstvo. To nemôžete!
1:01:36	N: Tá analógia je trochu ťažká, pretože je to vaša štruktúra. Nechtiac do toho skĺznete .
1:01:45	K: Pozrite Narayan. Keď vidíte nebezpečné zviera, nastáva okamžitá reakcia. To môže byť dôsledkom minulosti, vedomosti, minulej skúsenosti, ale je tam okamžitá akcia, sebaobrana. Psychologicky si neuvedomujme nebezpečenstvá. A ak si tie nebezpečenstvá budeme uvedomovať tak, ako si uvedomujeme fyzické nebezpečenstvo, potom bude existovať konanie, ktoré nie je viazané na čas.
1:02:27	B: Ja si myslím, že by sa dalo povedať, že pokiaľ by ste vnímali toto nebezpečenstva, okamžite budete reagovať. Ale ak by ste mali používať túto analógiu zvieraťa, mohlo by tam byť zviera, ktoré si uvedomíte, že je nebezpečné, ale mohlo by mať inú formu, ktorú nevidíte ako nebezpečnú.
1:02:44	K: Áno, aj to som videl .
1:02:47	B: A preto by mohlo byť nebezpečné skĺznuť späť, ak by ste nevideli, že tá ilúzia môže prísť v nejakej inej forme. Ale hlavná vec, ktorú hovoríte, je to, že mozog nepatrí jednotlivcovi.
1:03:10	K: Rozhodne! Hovorím to jasne!
1:03:13	B: Preto nemá zmysel hovoriť že jednotlivec skĺzne späť. To už popiera to, čo hovoríte. Ale radšej, nebezpečenstvo by mohlo byť že mozog by mohol skĺznuť späť.
1:03:27	K: Mozog sa môže dostať späť, pretože on sám nevidel to nebezpečenstvo.
1:03:34	B: Nevidel iné formy ilúzie.
1:03:37	K: Duch Svätý, berúci na seba rôzne tvary.
1:03:51	B: Myslím, že to je to hlavné.
1:03:55	K: To je jeho skutočný koreň: - Čas.
1:04:05	B: Čas a oddelenie ako individualita, sú v podstate rovnake konštrukcie. Aj keď to nie je zrejmé od začiatku.
1:04:15	K: Zaujímalo by ma, či to vidíte?
1:04:17	B: Prečo je čas rovnaká ilúzia, rovnaká štruktúra ako individualita? Teda - "psychologický čas"? Jedinec, je zmysel bytia ako osoba ktorý leží niekde tu.
1:04:33	K: Nachádza sa a oddeluje sa. BY: Oddeľuje sa od ostatných. B: Jej doménou je presiahnutie do určitej úrovne, a tiež má identitu, ktorá presahuje čas. Nevidela by sa ako jednotlivec, pokiaľ by nemala identitu. Ak by dnes bola jednou osobou, zajtra druhou, nevolalo by sa to indivídum. Takže hovoríme niekomu "indivídum", miekomu, kto je v čase.
1:04:58	K: Myslím si, že je taký klam, táto myšlienka individuality.
1:05:06	B: Na druhej strane, veľa ľuďom sa môže zdať veľmi ťažké byť presvedčený, že je to klam.
1:05:12	K: Veľa ľuďom sa všetko zdá veľmi ťažké.
1:05:15	B: Ale, existuje spoločný pocit, že ako jednotlivec som existoval aspoň od môjho narodenia, ak nie skôr, a budem pokračovať aj po smrti a možno aj neskôr. Celá myšlienka bytia jedinca, je bytie v čase a byť v psychologickom čase.
1:05:32	K: To hovoríme. B: Nielen bežný čas..
1:05:35	K: Nie. Takže, ak by sa tá ilúzia dala zničiť. Že čas vytvoril individualitu, čo je chybné.
1:05:52	B: Cez čas vznikla predstava individuality. Hovoríte, že skrz čas, cez psychologický čas, predstava individuality vznikla.
1:06:08	K: Môže to mozog pochopiť?
1:06:11	B: Ako už Narayan povedal, v každom mozgu je veľký pohyb celej minulosti, ktorá sa prelína, pohybuje sa.
1:06:25	K: Môže ten pohyb na minútu prestať? - Ani na minútu! Môže to zastaviť? Ani na minútu!
1:06:37	N: Problém spočíva v tomto: je to vo vašom vnútri - to genetické kódovanie - a zdá sa, že fungujete viacmenej nevedome, ste poháňaný týmto druhom minulosti. A zrazu to vidíte, akoby to bolo, ako blesk, niečo naozajstné. Ale problém je, že to funguje po určitú dobu - v tom zmysle to môže fungovať jeden deň, ale potom je tu skutočnosť, že ste znovu chytený v tom starom pohybe. Je to ľudská skúsenosť.
1:07:18	K: Viem to. Ale ja hovorím, že nebude chytený.
1:07:23	N: To je dôvod, prečo hovorím, že to nemôže byť slabá vec.
1:07:27	K: Nepoužívajte slovo "slabý" alebo "silný". Akonáhle vidíte, že myseľ, mozog, si je vedomý tejto skutočnosti, sa to nemôže vrátiť. Ako by mohlo!
1:07:45	N: To je dôvod, prečo som povedal, že musí existovať nejaký spôsob, ako zabrániť cesty späť.
1:07:53	K: Nie zabrániť, to tiež znamená čas. Vidíte, stále premýšľate o prevencii.
1:08:00	N: Prevencia v tom zmysle, ako ľudský faktor.
1:08:06	K: Ľudská bytosť je iracionálna. Však? A pokiaľ bude fungovať iracionálne, akýkoľvek iný rozumný faktor bude, bude hovoriť: "Odmietam to vidieť!"
1:08:25	N: Z toho, čo hovoríte, naznačujete že samotné videnie vám bráni vrátiť sa späť, od skĺznutia. Nie, to je stav ľudstva.
1:08:38	B: Rozmýšľam, či by sme sa mali pýtať na túto otázku o prevencii. Môže to byť otázka.
1:08:45	N: Má oba aspekty. Vidíte klam niečoho, a ten vhľad vám zabraňuje vkĺznuť späť. Pretože vidíte to nebezpečenstvo.
1:08:59	B: Nič vás nechráni. V inom zmysle, hovoríte, že nemáte pokušenie vkĺznuť späť, Preto nemusíte byť chránený. Ak to naozaj vidíte, nie je potrebné, aby sa to chránilo.
1:09:08	N: Chápem, áno, nie ste v pokušení vracať sa.
1:09:12	K: Nemôžem sa vrátiť, ak vidím klam všetkých náboženských nezmyslov. Je koniec!
1:09:19	B: Jediná otázka ktorú mám, je, že to nemôže vidieť v inej forme.
1:09:25	N: Môže prísť v rôznych tvaroch a formách.
1:09:27	B: ... a potom ste zase v pokušení.
1:09:30	K: Myseľ je vedomá, nie je lapená. Čo hovoríte, že to robí?
1:09:35	N: V iných tvarov a formách, vidíte pravdu.
1:09:38	K: To je ono.
1:09:39	N: Je tam ďalšia vec. Chcem sa spýtať: existuje v ľudskom systéme schopnosť, ktorá má túto funkciu, že má taký účinok, ktorý má transformačný efekt na mozog?
1:10:03	K: Hovorili sme o tom. N: Nie, nehovorili ...
1:10:07	K: Počkajte, pane. Povedali sme, že vnímanie je mimo čas: a okamžite vidíme celú povahu času. Čo je: - použijúc staré dobré slovo - mať vhľad do podstaty času. Ak máme vhľad do podstaty času tie isté mozgové bunky, ktoré sú súčasťou času, sa rozpadnú. Mozgové bunky zmutujú, zmenia sami seba. To je to, čo táto osoba hovorí. Môžete nesúhlasiť, môžete povedať "Dokáž to." Ja hovorím: Nie je to záležitosť dôkazu, je to záležitosť konania. Urob to, zisti to, vyskúšaj to!
1:11:26	N: Minule ste tiež hovorili, že pri vedomie vyprázdnené z jeho obsahu ...
1:11:40	K: Obsah je čas.
1:11:42	N: Povedali ste, že to vedie k transformácii mozgových buniek. Keď hovoríte že je vedomie zbavebé obsahu ...
1:11:52	K: ...tak tam nie je vedomie, ako ho poznáme. N: Áno. A opäť používate slovo "vhľad".
1:11:59	Aká je súvislosť medzi týmito dvomi? Je tam zrejmá súvislosť.
1:12:06	B: Medzi čím? Vedomím a vhľadom?
1:12:08	N: Vedomím. Keď ste navrhol, že vedomie je vyprázdnené od jeho obsahu ...
1:12:18	K: Pozor! Vedomie je dané dohromady svojim obsahom. Obsah je výsledkom času.
1:12:33	B: Obsah je tiež čas. Je to tiež o čase. To je tiež vlastne dané dohromady časom.
1:12:43	K: Vlastne je to dohromady vďaka času, a tiež je to o čase, ako podotkol. Teda, ak to vidíte, celý vzor je preč, skončený. Pochopenie, ktoré nepochádza z času, čo nie je z pamäte, čo nie je znalosť, atď.
1:13:07	N: Kto to vidí?
1:13:10	K: Nie som to "Ja". To je ten vhľad.
1:13:14	N: Je tu vhľad, a slovo "vhľad" má pozitívny vedľajší význam. - Máte "vhľad", a potom "vedomie je zbavené svojho obsahu " má negatívny druh ... K: Nie.
1:13:33	N: Naznačujete, že úplné vyprázdnenie obsahu, prázdnota obsahu, je vhľad.
1:13:42	K: Nie. Hovoríme, že čas je faktor ktorý dal obsah dokopy, ktorý tvorí obsah. Je tvorený a tiež myslí. Všetko to je zväzok, je to výsledok času. Teraz, vhľad do celého tohto hnutia. To nie je môj vhľad. N: Nie, to je vhľad.
1:14:16	K: Vhľad, ktorý prináša transformáciu v mozgu. Pretože nie je viazaný na čas, ten vhľad.
1:14:30	B: Keď hovoríte, že tento obsah, tento psychologický obsah, je určitá štruktúra fyzicky v mozgu, môžete povedať, že aby tento psychologický obsah mohol existovať, mozog v priebehu mnohých rokov vyrobil veľa spojení buniek, ktoré predstavujú tento obsah. A potom je tu záblesk vhľadu ktorý toto všetko vidí, a vidí že to nie je nutné, a preto sa to všetko začína vytrácať. A keď sa to rozplynie neexistuje žiadny obsah, potom si hovoríte, že čokoľvek mozog robí, je niečo iné.
1:15:08	K: Čo je, choďte ešte ďalej, potom je tam úplná prázdnota. Nebudeme si rozoberať to, čo sme si rozoberali minule.
1:15:21	B: Prázdnota tohto obsahu. Ale keď hovoríte o celkovej prázdnote, nemyslíte tým, že nevidíte izbu, ale myslíte tým prázdnotu, celého tohto vnútorného obsahu.
1:15:31	K: To je pravda. Tá prázdnota má obrovskú energiu. Je to energia.
1:15:46	B: Takže, dalo by sa povedať, že mozog,tým že posplietal všetky tieto spojenia, uzamkol veľa energie?
1:15:53	K: To je pravda. Plytvanie energiou.
1:15:55	B: Potom, keď sa začnú rozplývať, tá energia je tam. K: Rozplynie sa, to je pravda. B: Teda, povedali by ste, že je tam toľko fyzickej energie ako rovnaké množstvo nervóznej energie?
1:16:07	K: Samozrejme! Teraz ste počuli všetko, Narayan. Môžeme si prebrať ďalšie detaily, ale počuli ste princíp, princíp, koreň toho: Je to myšlienka, alebo skutočnosť?
1:17:06	N: Tá yšlienka nemá žiadny...
1:17:08	K: Nie, pýtam sa vás, neyhýbajte sa! Je to idea, alebo skutočnosť? Počúvam to všetko. Počul som to sluchom, takže to beriem ako ideu. Ale keď to počujem, a to nielen sluchom, ale celým svojím bytím, v samotnej štruktúre seba, počujem toto vyhlásenie, čo sa potom stane? Ak sa to nezačne diať, zostane to púhou ideou, a môžeme sa v tom vŕtať dookola, po celý zvyšok života, zahrávajúc sa s myšlienkou. Ale ak ten pocit "Áno, mám ..." - vieš? Takže, sme viacmenej, vy a ja, a možno Narayan , viac-menej zajuaté publikum. Ak by tu bol vedec, spätnej väzby, alebo nejaký iný špecialista, akceptovali by to? Počúvali by to, vôbec?
1:19:01	B: Možno, že pár, ale väčšina zrejme nie.
1:19:03	K: Nie. Takže čo? Ako ovplyvníme - používam slovo "vplyv" - ako sa dotkneme k ľudského mozgu?
1:19:25	B: Dovoľte mi povedať, že ako to bude znieť väčšine vedcom, bude znieť dosť abstraktne. Povedia, že by to tak mohlo byť, že je to pekná teória.
1:19:33	K: Zlatý chlapec, je pekné počuť to od teba.
1:19:36	B: Nemáme na to dôkaz. Preto by povedali OK, v skutočnosti ma to veľmi nevzrušuje, pretože nevidím žiadny dôkaz. Myslím, že je to spôsob, ako ... K: ...by reagovali.
1:19:50	B: Tí optimistickejší by sa na to pozreli takto: Povedzme, že ak máte viac dôkazov, potom ...
1:19:56	K: Vrátime sa k tomu neskôr. B: ... bude nás to veľmi zaujímať. Takže nemôžete dať žiadne dôkazy preto, že všetko, čo sa deje nikto to nemôže vidieť svojimi očami.
1:20:14	K: Samozrejme! Rozumiem! Ale ja sa pýtam, čo budeme robiť? Naša myseľ, náš mozog, nie je môj mozog, to je ľudský mozog ktorý sa vyvíjal cez milión rokov. Jeden blázon, alebo jeden biologický magor, sa z toho môže dostať. - Alebo snáď nie? Ako sa dostanete k človeku, aby to videl?
1:20:57	B: Myslím si, že budete musieť hovoriť o nutnosti toho, čo hovoríte. Že je to nevyhnutné. Musíte rozprávať o nutnosi toho, čo hovoríte, že je to nevyhnutné. Ak to niekomu vysvetlíte a on vidí že sa to deje pred jeho očami, on hovorí: "Áno, je to tak!"
1:21:18	K: Ale pane! To si vyžaduje niekoho, kto by počúval. Niekoho, kto hovorí: "Naozaj to chcem pochopiť, Chcem to pochopiť, Chcem na to prísť. Očividne, toto je jedna z najťažších vecí v živote.
1:21:38	B: To je funkcia tohto zamestnaného mozgu, tým, že je zamestnaný sám sebou a nepočúva.
1:21:47	N: V skutočnosti jedna z vecí je, tento stav začína veľmi skoro. Keď ste mladý je to veľmi silné a pokračuje to po celý život. Ako to robíte skrz vzdelávanie ...
1:22:05	K: No, to je iná vec. Povedal by som, že, by som pracoval na tom inak. Ak sa pýtate: Ako na to? - odpoviem vám. V okamihu, keď vidíte, že nie je dôležité byť niečím zaujatý, vtedy sami to uvidíte, ako obrovskú pravdu, nájdete spôsoby a metódy ako im pomôcť. Je to kreatívne. Nestačí, aby vám to niekto povedal, a vy by ste opakovali a napodobňovali. Boli by ste stratený.
1:22:48	B: No, potom otázka znie: ako je možné, komunikovať s mozgom, ktorý odmieta, ktorý nepočúva?
1:22:55	K: To je to, čo sa pýtam! B: Existuje spôsob, ako?
1:23:00	K: Nie. Keď odmietam počúvať ... Choďte za pápežom, a povedzte mu toto všetko, a on povie - Dobre! pane, myslím, že by sme mali prestať! Nie? Myslím si, že meditácia v tom zohráva značný faktor . Mám pocit, že sme meditovali. Obyčajní ľudia by to nepovažovali za meditáciu.
1:23:59	B: Použiívajú toto slovo tak často rutinným spôsobom.
1:24:01	K: Je to naozaj stratené, to je jedna z vecí, ... z niečoho skutočného, sa stalo niečo vulgárne, obyčajné. Je to preč. Jóga, ako som hovoril, bolo niečo mimoriadne, len keď to slovo používam veľmi málo. Teraz sa stalo obyčajným. Spôsob, ako si zarábať na živobytie. Je to preč! Takže meditácia je toto: vyprázdňovanie vedomia.
1:24:48	B: Áno, ale vyjasnime si to. Pretože predtým ste povedal, že to nastane skrz pochopenie. Teraz hovoríte, že meditácia prispieva k pochopeniu?
1:24:57	K: Meditácia je vhľad. B: To už je vhľad. Potom je nejaký druh práce, ktorú robíte. Vhľad je zvyčajne myšlienka ktorá prichádza ako blesk.
1:25:06	K: Áno, vhľad je ako blesk.
1:25:07	B: Ale tiež meditácia je stálejšia ...
1:25:13	K: Tak, musíme byť opatrní, v používaní toho, čomu hovoríme meditácia. B: To je otázka, áno!
1:25:22	K: Môžeme odmietať systémy, metódy, autority, vedomosti zenu, tibetského, hinduistického, budhistického, môžeme odmietnuť to všetko, pretože, očividne to je púha tradícia, opakovanie, a nonsense, ktorý sa viaže na čas.
1:25:41	N: Vari nevidíte, že niektoré z nich môžu byť originálne, niektoré z nich by mohli mať originálny vhľad?
1:25:52	K: Ak by mali, nepatrili by kresťanom, hinduistom, budhistom, nepatrili by nikomu.
1:25:59	N: V minulosti.
1:26:01	K: Chi lo sa ... Chcem povedať, kto vie? Aj v tom som šikovný. Teda, meditácia, je tento prienik. Neviem, či používam správne slovo. Je to tento pohyb, bez akejkoľvek minulosti.
1:26:46	B: Jediný bod ako to vysvetliť je, keď použijeme slovo "meditácia", myslíte si, že je to viac než vhľad? Pre mňa to znamená trochu viac.
1:26:57	K: Trochu viac. Oveľa viac. Pretože nahliadnutie oslobodil mozog od minulosti. Od času. To je obrovský prehlásenie. Meditácia, ako ju poznáme, je "stávanie sa", a spôsob stávania sa, je stále "čas", preto v hľade nie je žiadne stávanie sa.
1:27:34	B: Ale potom to znamená, že musíte mať vhľad, ak idete meditovať. Nemôžete meditovať bez pochopenia.
1:27:43	K: Samozrejme.
1:27:44	B: Nemožno to považovať za postup ktorým sa dostanete k náhľadu. K: Nie! To by okamžite znamenalo čas. Postup, systém, metóda mať vhľad, znie tak nezmyselne. Pohľad na chamtivosť, strach, na to všetko, oslobodzuje myseľ od toho všetkého. Potom meditácia má celkom iný charakter. Nemá to nič spoločné so všetkými tými "guru meditáciami". Však? Takže, čo je to? Povedali by sme, pane: - To všetko sú nesprávne slová - aby sme mali vhľad, musí tam byť ticho.
1:28:53	B: To je to isté! Motáme sa v kruhu.
1:28:55	K: Nie, na chvíľu.
1:28:57	B: Na chvíľu. Moja myseľ je ticho.
1:28:59	K: Ticho. Takže mlčanie vhľadu vyčistilo, očistilo to všetko.
1:29:12	B: Štruktúru zamestnania mozgu.
1:29:18	K: Potom "meditácia". - Ó, bože! Čo to je? Neexistuje tam žiadny pohyb, ako ho poznáme. Pohyb znamená čas, to všetko. To nie je ten druh pohybu.
1:29:44	B: Nejaký iný druh?
1:29:53	K: Nevidím, ako by sme to vyjadrili slovami. Ten pocit bezhraničného stavu.
1:30:15	B: Ale v Ojai ste hovoril, že napriek tomu je potrebné nájsť na to nejaké slová. V Ojai ste povedal, že je potrebné nájsť slová, hoci sa to nedá vysloviť.
1:30:26	K: Áno. Nájdeme na to slová. Mali by sme prestať, je príliš neskoro! Budeme pokračovať budúcu nedeľu? Že, pane?