Krishnamurti - Dobro prekvitá len v slobode

Krishnamurti Subtitles

SD72CES1 - Dobro prekvitá len v slobode
Dialóg 1
San Diego, Kalifornia, USA
17 Február 1972

0:02	Krishnamurti v dialógu s Otcom Eugenom Schallertom.
0:07	J. Krishnamurti sa narodil v Južnej Indii a bol vzdelaný v Anglicku. Posledných štyridsa rokov rozpráva po Spojených štátoch, v Európe, v Indii, v Austrálii a v ïalších èastiach sveta. Od zaèiatku svojeho životného diela prerušil všetky spojenia s organizovanými náboženstvami a ideológiami a povedal, že jeho jediným záujmom je oslobodi èloveka, úplne, bezpodmieneène. Je autorom mnohých kníh, medzi inými: Prebudenie inteligencie, Naliehavos zmeny, Sloboda od poznaného a Let Orla. V dialógu s Krishnamurtiho je Rev. Eugene J. Schallert zo spoloèenstva jezuitov, riadite¾ Centra pre sociologický výskum na univerzite v San Francisku, kde je otec Schallert docentom sociológie.
1:02	S: Myslím si, že by sme najprv mali zaèa skúmaním èo je najskutoènejšie vo svete, v ktorom žijeme a ako sa nauèi vidie to, èo je skutoèné.
1:24	K: Pane, povedali by ste, že aby èlovek videl ve¾mi jasne celý problém ¾udsta, nie len politicky, nábožensky, sociálne ale tiež vnútornou morálkou, pocit inakosti - ak môžeme použi toto slovo - musí ma èlovek totálnu slobodu?
2:06	S: Neviem, akoby èlovek mohol skúma hocièo relevantné so svetom v ktorom žijeme, bez poznania alebo uvedomovania si svojej vlastnej vnútornej slobody. Ten pocit, že sme obmedzení, alebo lepšie povedané nastavení v našom prístupe k sociálnym, ekonomickým, politickým, morálnym problémom - zvláš v otázke náboženských problémov - že to nemôžeme skúma z nejakého iného základu, ako od skutoèného základu, ktorý je základom toho, že sme vo¾ní.
2:43	K: Ale väèšina náboženstiev a väèšina kultúr èi už v Ázii, Indii alebo v Európe a preto aj v Amerike, ovplyvnili myse¾ znaèným spôsobom. A uvedomujete si to, keï cestujete po svete, ako v každej krajine, v každej kultúre, to stálo ve¾a bolesti aby sformovali myse¾.
3:16	S: Myslím si, že to je funkcia kultúry, formova myse¾, - nie príliš efektívna - ale je to povinnos kultúry poskytova v istom zmysle zmier medzi drvivými rozmermi ¾udskej existencie, ktoré sa potom zmenia a sprevádzajú celú existenciu, a ktorá sa stane pre èloveka významnou skúsenos ou. Kultúry, v istom zmysle, zjemnòujú, alebo sa ju pokúšajú ovládnu , alebo aby fungovala tak alebo onak.
3:47	K: Áno, ale tým myslím že, keï èlovek uváži, ako je svet rozdelený, politicky, nábožensky, sociálne, morálne a zvláš nábožensky, èo by malo by spojovacím faktorom všetkých kultúr, tak potom èlovek vidí, ako náboženstvo rozdelilo èloveka: na katolíkov, protestantov, hindov, moslimov, a všetci hovoria, "H¾adáme jednu vec."
4:28	S: Dokonca aj v rámci akéhoko¾vek daného náboženstva ¾udia majú tendenciu vytvori jednu podskupinu proti inej podskupine, a to sa zdá by pôvodom ...
4:40	K: Preto je sloboda negáciou podmienenia akouko¾vek kultúrou, akýmko¾vek náboženským rozdelením alebo politickým rozdelením.
4:58	S: Povedal by som, že koneèná sloboda je negáciou takého stavu. Boj za slobodu je presne snahou prerazi alebo preseka sa, alebo dosta sa k tomu, èo je základom týchto rôznych podmieòovacích procesov. Podmieòovací proces sám osebe prebieha v každej osobe, v každom kvete, v každom zvierati a úlohou tohto naháòania sa za slobodou je presne dosta sa k tomu, èo je v koneènom dôsledku skutoènos ou.
5:34	K: Premýš¾am, èo rozumieme pod pojmom podmienenie.
5:38	S: Podmienenie v kultúrach, v celej histórii a naprieè vesmírom je pomerne pestré, ako viete. Napríklad, také podmienenie v dnešnom západnom svete sa dosahuje hlavne cez proces pochopenia racionálno-logických procesov o ktorých sa domnievam, že sú produktívne. Bez racionálneho procesu by sme nemali napríklad televízne kamery. A tak isto bez televíznych kamier by sme niè nevideli. Takže sa nazdávam, že èím sa zaoberáme v našom svete, ako primárne podmienenie je, že celý svet je z rôznych myšlienok, kategórií alebo konceptov, alebo konštrukcií - ja im hovorím"fantázia," s ktorými sa ¾udia zaoberajú a nejako si myslia, že sú skutoèné.
6:31	K: Áno, pane, ale èi toto podmieòovanie nerozde¾uje ¾udí?
6:38	S: Nepochybne áno! Rozde¾ujú èloveka aj vo svojom vnútri
6:41	K: ... aj navonok. S: Áno.
6:44	K: Takže, ak sa obávame o mier, o ukonèenie vojny, vo svete v ktorom je toto hrozné násilie, oddelenie, brutalita atï., ukonèi to, sa mi zdá, že je to úloha akéko¾vek váženého nábožného muža, pretože mám pocit, že náboženstvo je jediným faktorom, ktorý zjednocuje èloveka.
7:20	S: Áno!
7:21	K: Nie politika, ekonomika, atï. ale náboženský faktor. A namiesto toho, aby sme spojili ¾udí, náboženstvo ho rozde¾uje.
7:37	S: Nie som si istý, èi to je celkom tak. Myslím si, že náboženstvo bolo definované kultúrou ako zjednocujúca sila medzi ¾uïmi. V histórii nie je ve¾a dôkazov žeby niekedy dosiahlo túto úlohu. Môže to by aj úloha ktorá je limitovaná daným náboženstvom, alebo neschopnos ou nábožných ¾udí zmeni ich vlastné náboženské koncepcie ich viery, legiend, alebo mýtov alebo dogiem, hociako ich chcete nazýva . V skutoènosti to je hlbší základ jednoty.
8:16	K: Èlovek sa nedostanie hlbšie, pokia¾ sa neoslobodí od vonkajšieho. Moja myse¾ nepôjde do håbky, pokia¾ tam nie je oslobodenie od viery, z dogmy.
8:30	S: Myslím si, že v istom zmysle je to pravda . V èloveku musí existova pocit - vedomie, skúsenos , nieèo - pocit vnútornej slobody predtým než môže by vhodne nábožný, pred tým, než si pripustí nábožné kategórie ako analytické kategórie, aby mali preòho nejaký význam. Nejako musí by èlovekom a by slobodným, predtým než si vôbec môže myslie že je nábožný. Èo sa deje, je pravým opakom.
9:02	K: Áno, áno. Preto hovoríme, keï vidíme, èo sa vo svete dnes deje, v skutoènosti, nie koncepène, ale skutoèný fakt rozde¾ovania sa, vojny, strašné násilie, ktoré prestupuje svet skrz naskrz. Cítim, že je to nábožná myse¾ ktorá môže prinies ¾uïom skutoènú jednotu.
9:31	S: Ja by som skôr povedal, že je to ¾udská myse¾, alebo myse¾ ktorá vidí, ktorá môže by citlivá na urèité nadšenie, ak chcete, nie v zmysle podnetov, ale nejakej rozjarenosti spojenej s fenoménom bytia, ktorá môže spoji ¾udí dokopy, alebo dosiahnu koniec konfliktov ...
9:53	K: Dostaneme sa k tomu tak, že sa spýtame, èo rozde¾uje èloveka? Èo rozde¾uje ¾udské bytosti?
10:05	S: Myslím, že je to urèite, ¾udskos . K: Podlos ?
10:08	S: ¼udskos !
10:09	K: Èo myslíte tou ¾udskos ou?
10:12	S: Èo tým chcem poveda je, že máme tendenciu premýš¾a o sebe ako o èloveku alebo o osobe skôr než ako o bytosti, a to nás odde¾uje od sveta v ktorom žijeme. Od stromu, od kvetiny, od západu slnka, od mora, jazera, rieky zviera a, vtáka, ryby a jedného od druhého. Urèite!
10:34	K: To znamená, jedného od druhého. S: Áno! A nakoniec od seba navzájom.
10:37	K: Od seba navzájom. A je to podporované, alebo sa to deje prostredníctvom týchto rozde¾ujúcich náboženstiev? Chcem sa dosa k nieèomu, pane, èo je: Je to realita, alebo pravda, že sa to dá dosiahnu cez nejaké konkrétne náboženstvo, alebo sa to dá dosiahnu a vníma len cez organizované náboženstvá alebo propagandy èi dogmy a celý koncepèný spôsob života, ktorý sa kompletne deje?
11:27	S: Nie som si tak istý, èi to je vhodné, hovori že by sme sa toho mali zbavi , kvôli mnoho iným dôvodom, ktoré sú v pozadí tohto úkazu by èlovekom, na prvom mieste, alebo jednoducho by na prvom mieste. Ak si preberieme otázku pravdy, èo je otázkou porozumenia alebo videnia, musíme sa v prvom rade dosta k otázke bytia, a celej vnútornej dynamike a evoluèných znakov bytia. Ak sa nám na tejto úrovni nepodarí dosta na zaèiatku, v skutoènosti sa nedostaneme k žiadnej hodnote ktoré uèenie rôznych vier èloveku ponúka. Ak tieto uèenia nie sú relevantné existencii, by , vidie , porozumie , ¾úbi , alebo nevedú ku koncu konfliktu, v negatívnom slova zmysle, potom tie uèenia v skutoènosti nemajú zmysel pre ¾udí. Nie sú nedôležité.
12:28	K: Súhlasím. Ale faktom zostáva, pane, staèí sa na to pozrie , faktom zostáva, že ak sa èlovek narodí ako hinduista alebo moslim, a je tým podmienený, svojou kultúrou, vzorom správania, a je podmienený sériou presvedèení, zakoreòuje sa to v òom a pestuje sa to rôznymi cirkevnými príkazmi, trestami, knihami a podobne, a iný je podmienený kres anstvom, nemajú niè spoloèné okrem konceptu.
13:15	S: Krishnaji, myslíte, že aby bol èlovek slobodný, jednoducho sa bude musi zbavi akéhoko¾vek náboženstva? hocijakého náboženstva, ale aj politických, kultúrnych a sociálnych doktrín a dogiem alebo mýtov, ktoré si prisvojil ako nábožná osoba?
13:38	K: Presne tak! Pretože, koniec koncov, vidíte, že to, èo je dôležité v živote je jednota, harmónia medzi ¾udskými bytos ami. Tá môže prís jedine vtedy, keï je harmónia v každom z nás. A tá harmónia nie je možná, ak je v nás akáko¾vek forma rozdelenia, vo vnútri èi vonku -- extérne alebo interne. Extérne, ak existuje politické rozdelenie, geografické rozdelenie, národné rozdelenie, tam samozrejme musí by konflikt. A ak existuje vnútorné rozdelenie, musí to prináša ve¾ký konflikt, èo sa prejavuje násilím, brutalitou, agresivitou, atï. Takže, ¾udské bytosti sú takýmto spôsobom vychovávané. Hind a moslim broja proti sebe po celý èas, alebo Arab a žid, alebo Amerièan a Rus... Sledujete? Navonok.
14:49	S: Myslím si, že s èím tu máme do èinenia , ani nie je vystavenie harmónie ¾udskej bytosti zvonka alebo vystavenie ¾udské bytosti disharmónii. Moje ruky sú dokonale harmonické medzi sebou, prsty sa pohybujú spoloène a moje oèi sa pohybujú spolu s rukami. V mojej mysli môže by konflikt, alebo medzi mojou mys¾ou a mojimi pocitmi, ak som si privlastnil isté koncepty, ktoré sú potom v rozpore.
15:19	K: To je pravda.
15:20	S: Èo musím zisti , ak mám by slobodný je to, èi je v skutoènosti harmónia vo mne. A ak mám by jedným z vás, musím to zisti z mojej ruky: " Ruka, povedz mi, èo to je, by súèas ou nieèoho? " Pretože moja ruka už harmonicky existuje s mojím ramenom a s mojím telom, a s vami. Ale potom si moja myse¾ nastaví tieto podivné duality.
15:47	K: Takže to je ten problém, pane. Sú tieto duality umelo vytvorené, v prvom rade - pretože vy ste protestant, ja som katolík, alebo som komunista a vy ste kapitalista - sú vytvorené umelo, pretože každá spoloènos má svoj vlastný hmotný záujem, každá skupina má svoju vlastnú konkrétnu formu bezpeèia? Alebo je rozdelenie vytvorené v sebe, "mnou" a tým "nie mnou"? Rozumiete, èo tým myslím? S: Chápem, èo máte na mysli.
16:39	K: Je to moje ego, moje sebectvo, moje ambície, chamtivos , závis a to vás vyluèuje, odde¾uje od vstupu do tejto oblasti.
16:54	S: Myslím si, že èím viac si èlovek uvedomuje svoje sebectvo, svoju nenásytnos , ambíciei, alebo druhú stranu múru, svoju bezpeènos , alebo dokonca mier, v povrchnom slova zmysle, tým viac si uvedomuje svoje vlastné vnútorné ja, ktoré je v skutoènosti vašou súèas ou - hoci si to vôbec neuvedomujeme.
17:18	K: Poèkajte na minútku, pane, to zaèína by nebezpeèné. Pretože hinduisti udržiavajú vieru, tak ako mnohé náboženstvá, že vo vás je harmónia. Boh, to je realita. Vo vás. A všetko, èo musíte spravi je odstráni vrtstvy korupcie, pokrytectva, vrstvy hlúposti, a postupne sa dostanete k bodu kde je sídlo harmónie - pretože už ju máte.
17:56	S: Nemyslím si, že Hindovia majú monopol na tento konkrétny spôsob myslenia. My katolíci máme rovnaký problém. K: Rovnaký problém, samozrejme.
18:05	S: Sme konfrontovaní s objavom, s objavom videnia, chápania, lásky, dôvery - všetkých týchto základných druhov slov, sme konfrontovaní s objavovaním týchto vecí. A nemyslím si, že postupné odstraòovanie týchto vrstiev je spôsob, ako ich objavi . Èi už sú to vrstvy korupcie, dobra alebo zla, èohoko¾vek, nie je to spôsob ich objavovania. Èlovek si nemusí vymýš¾a alebo predstiera zlo vo svojom vnútri aby sa mohol nájs . Èo sa vyžaduje, je prenikajúca, citlivá, otovorená myse¾.
18:47	K: Áno pane. Ale ako sa k tomu èlovek dostane? Ako èlovek, s celou tou neplechou, v ktorej je vychovávaný, alebo v nej žije, to bez námahy odloží bokom? Pretože v tom momente, keï vznike námaha, vzniká aj skreslenie.
19:14	S: Som si istý, že je to pravda. Bez námahy, to znamená èinnosti, správania, príliš ve¾a konverzácie, ale rozhodne nie bez vynaloženia obrovského množstva energie.
19:28	K: Ah! Táto energia môže prís iba vtedy, ak sa nevyvíja žiadne úsilie.
19:33	S: Presne tak ...
19:35	K: Ak neexistuje konflikt, tak máte dostatok energie!
19:40	S: Presne tak. Konflikt nièí, rozpty¾uje energiu.
19:44	K: Konflikt existuje tam, kde je rozdelenie medzi tým, èo je správne a èo je zlé, medzi tým, èo sa nazýva zlo a to, èo sa nazýva dobro. Ak sa snažím by dobrým, potom vytváram konflikt. Takže problém je, ako v skutoènosti ma tento nadbytok energie, ktorá príde bez akéhoko¾vek konfliktu? A na to, aby èlovek zistil pravdu, potrebuje obrovskú energiu.
20:23	S: Alebo dobrotu. Keï si zoberiem dobrotou v tom zmysle, že ju tam použijete: - Èlovek sa snaží by dobrý - má do èinenia s pravidlami, so zákonom...
20:34	K: Nie, nie, nemám na mysli toto! A: Mravná dobrota v nejakom zmysle.
20:37	K: Dobrota prekvitá len na slobode. Nekvitne v medziach zákona akýchko¾vek náboženských sankcií alebo akýchko¾vek náboženských presvedèení.
20:46	S: Alebo politických èi ekonomických. O tom niet pochýb. Ak chceme objavi vnútorný význam slobody, a dobra, a bytia, musíme si poveda dôvod, preèo sme ho neobjavili. Alebo jeden z dôvodov, preèo sme ho neobjavili je, kvôli tomu, že v nás máme tieto podivné tendencie zaèa na povrchu vecí a nikdy neskonèi . Prestaneme tam, kde sme zaèali.
21:19	K: Pane, mohli by sme na to prís . Predpokladajme, že vy a ja niè nevieme, nemáme žiadnu vieru ... S: Nemáme žiadnu predstavu ...
21:34	K: ... vôbec žiadnu predstavu. Nemám vieru, nemám dogmu, niè! A chcem zisti , ako ži správne, ako by dobrý - nie ako by dobrý - by dobrý. S: By dobrý. Áno, áno, áno.
21:57	K: Aby som tak spravil, musím sa pýta , musím skúma . Správne? Môžem len pozorova ... pozorovanie je možné len vtedy, keï neexistuje rozdelenie.
22:16	S: Pozorovanie je to, èo eliminuje rozdelenie.
22:18	K: Áno, keï je myse¾ schopná pozorova bez rozdelenia, vtedy vnímam. Potom tam je vnímanie.
22:29	S: V každom videní, ktoré je viac ako koncepèné alebo kategorické videnie, alebo pozorovaním mentálnej štruktúry, v každom nahliadnutí ktoré sa deje, narazíme na pravdu. A bytie a pravda a dobro, sú tá istá vec.
22:47	K: Samozrejme.
22:48	S: Takže otázka potom znie: Preèo musím rozmýš¾a o pravde, akoby to bolo spojené s logickými konzistentnými kategóriami? Radšej než premýš¾a o pravde akoby bola spojená s mojím vlastným bytím. Ak musím vždy deli môj svet na èasti - hovorili sme o dualite - tak ako to aj robíme alebo sme to robili v katolíckom náboženstve, dualitu tela a duše. K: A zlo, dobro a ...
23:19	S: A dobro a zlo stelesnené v tej èi onej forme. Ak budeme vždy rozmýš¾a takýmto spôsobom, tak potom to nikdy nenájdeme ...
23:25	K: Samozrejme. S: ... èo znamená ...
23:27	K: ... by dobrý. S: By dobrý, áno, áno, alebo by pravdivý, alebo vôbec by . Myslím, že to je ten problém, a ako ste naznaèil, existuje to¾ko stároèí kultúrneho podmienenia, zo všetkých h¾adísk, že je to ažké.
23:44	K: Myslím tým, že ¾udské bytosti sú vychovávané týmto duálnym spôsobom života, samozrejme.
23:50	S: Áno, a možno by sme urobili lepšie, ak by sme nepovažovali tieto zjavné duality za dobro a zlo, za duchovno a zneuctenie, za správne a zlé, pravdu a lži, ani jednu z týchto daulít, ale nejako sa popasova s touto dualitou, ktorá nás mätie najviac: dualita medzi mnou a tebou, mužom a ženou.
24:22	K: Áno, dualita medzi mnou a tebou. A teraz, èo to spôsobuje? Èo je zdrojom tohto rozdelenia na mòa a teba, my a oni, politicky - sledujete?
24:37	S: Neexistuje žiadny zdroj tohto v nás, pretože sme jedno, ako prsty na mojej ruke sú jedno. Len si to neuvedomujeme.
24:44	K: Poèkajte! Nie. Keï hovoríte "Sme jedno" to je domienka. Neviem, že som jeden. Delenie v skutoènosti existuje. Len keï to delenie prestane, vtedy môžem poveda Nemusím hovori , 'Som jeden! " Je tam jednota.
25:06	S: Takže keï hovoríte "Ja som" hovoríte "Som jeden."
25:09	K: Ach, nie! S: Pridáva "jeden" k"Ja som" je zbytoèné .
25:12	K: Nie, chcem ís trochu do tohto pretože to je len - odkedy ¾udské bytosti žijú - existuje ja a ty, môj boh a tvoj boh, moja krajina a tvoja krajina, moje uèenie - sledujete? Toto "ja a ty", "ty a ja". Teraz to "Ja", je podmienená entita.
25:35	S: Áno. "Ja", je podmienená entita.
25:38	K: Poïme krok za krokom. "Ja" je stav, podmienená entita výchovou, živenou skrz kultúru, skrz spoloènos , skrz náboženstvo, cez koncepciu, ideologické bytie. "Ja", ktoré je sebecké, "Ja", ktoré sa hnevá, je násilné, hovorí: "Milujem a!", "Nemilujem a!" - to všetko som "Ja". To "Ja" je koreòom oddelenia.
26:10	S: Bezpochyby. V skutoènosti tá istá terminológia ktorú používate zrádza podstatu vašej teórie. Slovo "ja" je osobné zámeno. Potom, èo som urobil zo seba nieèo, na èo sa dá pozera , už nikdy neuvidím niè, èo je reálne, lebo nie som tam vonku, aby som to videl. Keï si pod slobodou predstavým nieèo, za èím sa môžem tam vonku naháòa , potom nikdy nedosiahnem slobodu. Keï si pod slobodou predstavým nieèo, èo mi niekto dá, potom nikdy nedosiahnem slobodu.
26:43	K: Nie, nie. Všetka autorita, to všetko sa dá da bokom. Sme tu ja a vy. Kým existuje toto rozdelenie dovtedy medzi nami musí existova konflikt.
26:54	S: Bezpochyby.
26:55	K: A nie je to len konflikt medzi mnou a tebou, ale je tu aj konflikt vo mne.
27:01	S: Akonáhle ste sa konkretizovali, musí existova konflikt vo vašom vnútri.
27:04	K: Takže chcem prís na to, èi toto "Ja" môže presta ... Ukonèi "Ja".To sa ¾ahko povie. Ale nie je to tak!
27:21	S: Áno, pretože to zjavne nie je "tak, " ak "Ja" skonèí.
27:26	K: Teraz ja! Dá sa úplne vyprázdni myse¾ od "Ja"? Nielen na vedomej úrovni ale hlboko, v najhlbších koreòoch nieèieho bytia?
27:47	S: Myslím si, že nielen že je to možné, ale je to cena ktorú musíme plati za bytie, alebo za to by dobrý, alebo by pravdivý, alebo vôbec za to, že sme. Ži , cena, ktorú musíme zaplati je zbavi sa svojho "Ja", jášstva.
28:03	K: Existuje proces, systém, metóda, ako sa to dá skoèni ?
28:10	S: Nie, nemyslím si, že existuje proces, alebo metóda.
28:13	K: Ak neexistuje proces, musí to by vykonané okamžite! Teraz to musí by ve¾mi jasné, pretože všetky náboženstvá majú na to postupy. Celý evoluèný systém, psychologicky, je proces. Ak poviete - a pre mòa to je realita - že to nemôže by proces, èo znamená záležitos èasu, stupòa, postupu, potom je tam len jeden problém, a to, ukonèi to okamžite.
28:56	S: Áno, znièi to monštrum jedným ahom..
28:59	K: Okamžite! S: Áno. Bezpochyby to musíme urobi . Musíme znièi "Jášstvo".
29:07	K: Nie, znièi ... To by som nepoužíval. Ukonèenie "mòa", so všetkým hromadením so všetkými skúsenos ami, èo som nazhromaždil, vedome i nevedome. Dá sa to všetko zahodi ? Nie námahou, mnou. Keï poviem: "Zahodím to" som to stále ja.
29:30	S: Áno.
29:31	K: Alebo ak to odhodím silou vôle, je to stále "Ja". "Ja" zostáva.
29:38	S: Nie je to - jednoducho v mojej mysli. Nie je to akt, alebo aktivita mysle, ani aktivita vôle, ani aktivita pocitov, ani aktivita tela, ktorá mi pomôže uvidie ma - nie, pardón - pomôže mi vidie . K. Vidie . Áno!
29:59	S: A nako¾ko sme, v tomto svete, takí pohltení "robením", nieèo ma , konaním, v skutoènosti nerozumieme zmyslovo a hlboko, èo sa deje predtým, než zaèneme kona predtým než vlastníme. A myslím, že nám prislúcha pozrie sa spä a vidie , že existuje videnie predtým než zaèneme vidie - v oboch zmysloch slova vidie - tak ako existuje láska predtým, než si ju èlovek uvedomí, takisto existuje bytie predtým než si èlovek bytie uvedomí.
30:37	K: Áno pane, ale ja...
30:40	S: Poèúvate poriadne, hlboko, vnútorne dostatoène hlboko?
30:45	K: Teraz na minútku, pane, to je problém, pretože "Ja" existuje na vedomej úrovni a na hlbších úrovniach vedomia. Môže vedomá myse¾ skúma nevedomé "Ja" a odhali ho? Alebo je obsah vedomia "Ja"?
31:18	S: Nie, "Ja" prevyšuje obsah vedomia. Ale "Ja" môže by obsahom vedomia. Ale to "Ja" nie som ja. To "Ja" nie som "ja" samo o sebe.
31:28	K: Poèkajte, poèkajte. "Ja", zahrnuté vo mne, v sebe, v egu, celá koncepèná predstava o sebe, vyššie ja, nižšie ja, duša: to všetko je obsah môjho vedomia ktoré vytvára "Ja", ktoré vytvára ego, ktorým som "Ja".
31:54	S: To urèite tvorí moje "Ja", áno. Nesporne s tým súhlasím. To vytvára to samostatné "Ja", ktoré môžem skúma a analyzova a pozera sa, porovnáva , ktoré môže by k druhým násilné. To vysvet¾uje, ak chcete, alebo obsahuje celú vec ktorú ste vložili do slova "ja", vysvet¾uje to históriu mnohých terajších vz ahov, ale stále sa nedostávame k realite.
32:23	K: Nie, k realite sa nedá dosta , alebo nemôže prekvita pokia¾ tam je "Ja".
32:32	S: Kedyko¾vek, ako som už povedal, keï vás vidím ako "seba", potom realita nemôže prekvita a nebude tam ani sloboda.
32:43	K: Takže môže obsah môjho vedomia, ktorým som ja, moje ego, ja sám, moje predstavy, myšlienky, ambície, moja chamtivos - to všetko som ja - môj národ, moja túžba po bezpeènosti, moja túžba po zábave, túžba po sexe, moja túžba robi toto a robi tamto - to všetko je obsah môjho vedomia. Pokia¾ tento obsah zostáva, potia¾ tam musí by oddelenie, medzi mnou a tebou, medzi dobrým a zlým, a celé toto rozdelenie sa deje. Teraz hovoríme, že vyprázdnenie tohto obsahu nie je procesom èasu.
33:32	S: Rovnako tak to nie je predmetom metodiky.
33:34	K: Metodika. Tak potom, èo má èlovek robi ? Pozrime sa na to trošku. Pozastavme sa nad tým trochu, pretože to je ve¾mi dôležité, pretože väèšina ¾udí hovorí: "Musíte to cvièi ! - Sledujete? - musíte sa o to usilova , musíte si da neskutoènú námahu, ži disciplinovane, kontrolova sa, potlaèi '.
33:59	S: To všetko dobre poznám.
34:01	K: To všetko je preè!
34:04	S: To mi ve¾mi nepomohlo.
34:06	K: Vôbec nie. S: Nie, nie.
34:08	K: Takže ako mám ten obsah vyprázdni jedným ahom?
34:15	S: Ja by som povedal - a možno by sme to mohli sledova spoloène - obsah nemôže by vyprázdnený negatívnym pôsobením èi zavrhnutím obsahu. K: Nie, nie. Oèividne.
34:28	S: Takže to je slepá ulièka. Tadeto cesta nevedie.
34:32	K: Samozrejme. Tým, že to popriete, len to zamietnete pod koberec. Myslím, že to je ako uzamknutie. Stále to tam je.
34:38	S: Je to predstieranie. K: To je práve ono, pane. Èlovek to musí vidie . Èlovek musí by v tomto ohromne poctivý. V opaènom prípade sa èlovek klame. Klame sám seba. Vidím jasne, logicky, že to "Ja" je zlo vo svete.
35:03	S: Teda, ani to nevidím tak logicky, ako jednoducho intuitívne.
35:07	K: V poriadku.
35:09	S: To nie je výsledok rozumového aktu.
35:11	K: Nie, nie. S: Nie je to dialektické ...
35:12	K: Nie, samozrejme, že nie. Nie je to analytické, dialektické - vidíte? Vidíte sebeckú ¾udskú bytos , èi už politicky vysoko alebo nízko. Vidíte aké sú ¾udské bytosti sebecké, a aké sú deštruktívne. Otázkou je, èi môže by tento obsah vyprázdnený tak, aby myse¾ bola naozaj prázdna a aktívna, a teda schopná vnímania?
35:46	S: Možno sa obsah nedá jednoducho vyprázdni . Myslím, že na ten obsah sa dá pozrie rozumne, alebo môžeme vidie jeho nedostatoènos alebo jeho nevhodnos , tým, že sa na to jednoducho pozrieme. To je to, èo som povedal na zaèiatku, že pokia¾ pokladám náboženstvo za pravdu, dovtedy nenájdem svoje skutoèné "Ja". A spôsob akým objavujem relatívnu hodnotu pravdy daného náboženstva je presným videním skutoèného "Ja". Seba, nie ako objektu.
36:26	K: Nie, nemôžem, myse¾ nemôže vníma pravdu ak tam je rozdelenie. Toho sa musím drža !
36:35	S: Akonáhle ste rozdelený nejakým spôsobom...
36:37	K: Tak je koniec.
36:39	S: ... a potom ste v kategorickom levely a potom neuvidíte.
36:41	K: Preto moja otázka znie, èi myse¾ môže vyprázdni jej obsah? To je naozaj - sledujete?
36:51	S: Sledujem, èo hovoríte a myslím si, že vyvíjate novú metodiku.
36:55	K: Ach, nie, nie! Nevytváram metodiku. Neverím v metódy. Myslím, že sú najmechanickejšie, najdeštruktívnejšie veci.
37:05	S: Ale potom, èo ste to povedali, idete spä a hovoríte ale ak je myse¾... pripravená naozaj vidie , musí vyprázdni svoj obsah. Nie je to metóda?
37:18	K: Nie, nie. S: Ale preèo to pane, nie je metóda?
37:20	K: Ukážem vám to, pane. Nie je to metóda, pretože sme si povedali, že pokia¾ tam je rozdelenie, musí tam by konflikt. Ako politicky, tak aj nábožensky. A my hovoríme, že toto rozdelenie existuje kvôli mne. "Ja" je obsah môjho vedomia. A že vyprázdnenie mysle prináša jednotu. Vidím to, nie logicky ale ako fakt, nie koncepène. Vidím že sa to deje vo svete a hovorím, "Aké absurdné, ako kruté to všetko je! " A vnímanie toho mi vyprázdni myse¾. Práve to vnímanie je akt vyprázdòovania.
38:14	S: To, èo naznaèujete je, že samotné vnímanie nevhodnosti obsahu vedomia alebo mòa, vnímanie tejto nedostatoènosti alebo nepravdivosti o mne, je samo osebe objavením bytia?
38:32	K: Tak. Tak. S: Myslím si, že by sme sa mali toho drža .
38:35	K: Mali by sme.
38:37	S: Pretože rozmýš¾am, èi je vnímanie v skutoènosti také negatívne, alebo èi v skutoènosti môže by ve¾mi pozitívne. Je to skôr v jednoduchom videní bytostí alebo vecí, - nemusel by som to by ja, alebo vy, v objektívnom zmysle by to mohol by tento stôl alebo moja ruka - aby som zistil nedostatoènos obsahu vedomia alebo týchto objektov ako som ja alebo vy. Tak to môže by pomerne hlboké zobrazenie intelektuálnej, alebo skôr osobnej energie, jednoducho robí zo seba dôvod rozvíja sa. Je to rozpty¾ujúce a zároveò je ¾ahké sa vysporiada s pojmami - na tom sme sa zhodli - je ¾ahké vytvára koncepty. Je to ¾ahšie, udržiavam to aby som to jednoducho videl.
39:39	K: Samozrejme. S: Pred konceptmi.
39:41	K: Videnie. S: Jednoducho videnie.
39:44	K: Pane, pokia¾ sa deje cez predstavu.
39:54	S: Neexistuje žiadne vnímanie pokia¾ vnímame prostredníctvom predstavy. Myslím si, že je to naozaj pravda.
39:59	K: Takže, myse¾ má predstavy.
40:03	S: Myse¾ je zahltená predstavami.
40:05	K: To je práve ono. Má predstavy. Mám predstavu o vás a vy máte predstavu o mne. Tieto predstavy vznikajú cez kontakt, poèas vz ahu, pretože ja nieèo poviem, vás to zraní. Viete, je to vsadené, je to tam! Èo je pamä . Mozgové bunky samy o sebe tvoria zvyšok pamäte èo tvorí predstavy. Správne? Teda otázkou potom je: pamä , ktorá je poznanie, je nevyhnutná aby fungovala - technicky. Ís domov pešo, alebo ís domov autom, na to musím ma pamä . Preto má pamä svoje miesto ako vedomosti. Znalosti ako predstavy nemajú miesto vo vz ahu medzi ¾uïmi.
41:15	S: Stále si myslím, že sa vyhýbame danému problému. Pretože si myslím, že èo ste povedal, vzh¾adom k otázke pamäti je, ako ste naznaèil, nesmierne dôležité, ale nemyslím si, že pamä , alebo odmietnutie pamäte vedomím, alebo odmietnutie obsahu vedomia je riešenie tohto problému. Myslím, že èo musíme urobi , je poveda , ako to je, Krishnaji, že vy - nehovorím teraz metodicky - ale viem, že ste videli. Ako to, že ste videli, alebo že vidíte? A nehovorte mi èo ste odstránili, aby ste mi popísali ako vidíte.
41:57	K: Poviem, ako som videl. Jednoducho vidíte!
42:00	S: Áno, predpokladajme, že by ste to niekomu chceli poveda kto nemal také skúsenosti, "Jdnoducho vidíte!" Pretože ja si to hovorím stále, "No, proste vidíte" a ¾udia hovoria, "Vy jednoducho vidíte, ale ako?" A my musíme, ak máme by uèite¾mi, si s tým poradi : "Dovo¾te, aby som vás viedol a ukázal vám, ako vidie . "
42:23	K: Ukážem vám to. Myslím, že je to dos jednoduché. Po prvé, èlovek musí vidie svet taký aký je, vidie , èo je okolo vás. Vidie . Nenakláòa sa na strany.
42:42	S: Áno. Myslím, že naša terminológia tu môže by . Predpokladajme, èi skôr povedzme: "Èlovek sa musí zaèa pozera na svet taký, aký je." aby sme boli schopní zaèa tým, "Èlovek musí vidie svet." Nezaobera sa s podstatou alebo kategóriami.
42:58	K: Nie, nie. Vidie svet S: Áno. Nie aký je.
43:00	K: Vidie svet. S: Vidie svet.
43:02	K: Rovnaká vec - vidie svet. S: Áno.
43:03	K: Vidie svet taký, aký je. Nie z h¾adiska vašich konceptov.
43:10	S: Teda, mohol by som poveda : "Pozrite sa na svet taký, aký je, vidiac ho?"
43:15	K: Áno, dajte to ...
43:17	S: Pomôže to? Myslím, že sa snažíme ...
43:19	K: Vidie svet taký, aký je. Nemôžete vidie svet taký, aký je ak ho interpretujete svojou terminológiou, svojimi kategóriami, svojím temperamentom, svojimi predsudkami. Vidie ho, aký je! Násilný, brutálny, nech je to èoko¾vek. S: Alebo dobrý alebo krásny.
43:40	K: Nech je akýko¾vek. Môžete sa naò tak pozera ? Èo znamená, viete sa pozrie na strom bez obrazu stromu - botanických a všetkých tých mien? - Len sa pozera na strom?
43:55	S: A akonáhle zistíte - a nie je to ¾ahké v našom svete objavova - jednoduchú skúsenos videnie stromu bez premýš¾ania o strome, alebo jeho podstate, alebo, ako hovoríte, botanika a veci tohto druhu, potom to, èo naznaèujete je ïalší krok v snahe vidie ?
44:18	K: Potom sa vidie , aký som.
44:24	S: Pod obsahom vášho vedomia.
44:26	K: Vidie všetko, nie pod ním. Ešte som nezaèal. Vidím, èo som. Preto sebapoznanie. Musí tam by sebapozorovanie, takého aký som. Bez toho aby som hovoril: aký hrozný, aký škaredý, aký krásny, aký sentimentálny. Len si uvedomova celé hnutie seba samého, vedomé rovnako ako nevedomé. Zaènem so stromom. Nie ako proces. Vidím ho. A takýmto spôsobom, sa musím pozera aj na seba. Pokrytectvo, triky ktoré hrám - sledujete? - To všetko. Ostražitos , bez akéhoko¾vek výberu - len sa pozera . Pozna sám seba. Poznáva sa celý èas.
45:24	S: Ale nie - analytickým spôsobom.
45:27	K: Samozrejme. Ale myse¾ je trénovaná aby bola analytická. Takže to musím sledova . Preèo som analytický? Sledujte to. Pozrite sa na márnos toho. Chce to èas, analýzy, a nikdy to nemôžete naozaj analyzova , odborníkom alebo vami, tak aby ste videli tú márnos , tú absurditu, to nebezpeèenstvo. Takže èo robíte? Vidíte veci také, aké sú, èo sa v skutoènosti deje.
46:07	S: Povedal by som, že keï toto prediskutujeme môžeme použi tieto slová ako: "Vidie sa v plnej nahote so všetkými jej negatívnymi a pozitívnymi stránkami." Vidie sa v plnej nahote a uvedomi si svoju márnos ... analyticky sa pozera na isté dimenzie seba samého a potom poveda : "Ale stále musím vidie ."
46:34	K: Samozrejme.
46:35	S: Pretože v tomto okamihu som ešte nevidel. Pretože všetko, èo som videl sú analytické kategórie ktoré som použil, aby som sa rozobral tak èi onak, na malé kúsky.
46:44	K: Preto som povedal - Viete sa pozera na strom bez poznania?
46:48	S: Bez predchádzajúceho podmienenia? K: Predchádzajúceho podmienenia. Viete sa pozrie ? Viete sa pozrie na kvet bez akéko¾vek slova?
46:59	S: Vidím, ako èlovek musí by schopný pozrie sa na seba. Musím by schopný pozera na vás, Krishnamurti, a nepoužil slovo "Krishnamurti". Inak vás nebudem vidie . K: To je pravda.
47:13	S: To je pravda. Teraz, keï som sa nauèil, cez myslenie hovori , "Musím a vidie a dokonca pritom nepouži slovo ", potom ...
47:25	K: Slovo, forma, predstava, obsah tejto predstavy, a celý zvyšok toho.
47:32	S: Áno. Èoko¾vek to slovo znaèí, nesmiem ho použi .
47:34	K: Pane, to si vyžaduje nesmiernu bdelos .
47:38	S: Áno. To si vyžaduje ...
47:41	K: Bdelos v tom zmysle, nie korekciu, nehovoriac, "musím, nesmiem' - pozorova .
47:51	S: Keï používate slovo "sledujem" - a znova pretože nás uèia, musíme dáva pozor na naše slová ...
47:57	K: By si vedomý - nezáleží na tom, aké slovo použijete.
48:01	S: Sledovanie je podobné slovu pozorovanie, a pozorovanie je podobné ako položi nieèo tamto a pozera sa na to pod mikroskopom akoby to robil vedec. A myslím si, že to je to, èo nechceme uèi .
48:13	K: Nie, samozrejme, samozrejme.
48:15	S: Takže teraz, ak by ste ešte raz mohol použi , Krishnaji slovo "pozorova " ...
48:21	K: Namiesto pozorovania, by si vedomý, bez výberu vedomý.
48:25	S: Bez výberu vedomý. Dobre. V poriadku.
48:27	K: Tak! S: Toto musíme robi .
48:29	K: Áno. Bez výberu si uvedomova tento dvojaký, analytický, koncepèný spôsob života. Uvedomova si ho. Nenapráva ho, Nehovori : "Toto je správne" - uvedomova si ho. A, pane, uvedomujeme si to intenzívne vtedy keï máme krízu.
49:04	S: Máme ïalší problém ktorý ho prevyšuje o palec. Myslím, že druhý problém je: Aké otázky sa môžem pýta sám seba aby som si vás uvedomoval a nepoužíval kategórie, alebo si uvedomova fakt že tým že si vás uvedomujem, používam kategórie a stereotypy a všetky tieto ïalšie vtipné predstavy ktoré používam po celý èas. Existuje nejaký spôsob, akým sa môžem na vás obráti , použitím urèitých slov, nie myšlienok, slov ktoré nemajú niè spoloèné s predstavami, používa urèité slová, ktoré sa nevz ahujú k predstavám, že ma nejako pouèia - alebo vás alebo kohoko¾vek - že existuje nieèo dôležitejšie, èo je významnejšie vo vás než je vaše meno, alebo vaša podstata, alebo váš obsah, vaše vedomie, alebo vaše dobro alebo zlo? Aké slová by ste použili ak by ste mali uèi mladého èloveka, alebo starého èloveka - všetci máme problém - aké slová by ste použili, aby to pochopil nie-neracionálnym alebo lepšie povedané, pred-racionálnym spôsobom, že ste viac než Vaše meno znamená?
50:25	K: Ja by som použi slovo, myslím: by si vedomý bez výberu.
50:30	S: Bez výberu.
50:31	K: By výberu si by vedomý. Pretože, vybera si, tak ako to aj robíme, je jedným z našich najväèších konfliktov.
50:42	S: A z nejakého prapodivného dôvodu si spájame vo¾bu so slobodou èo je protiklad slobody.
50:48	K: To je absurdné, samozrejme! S: Je to absurdné, áno. Takže teraz, by si vo¾ne vedomý.
50:55	K: Áno. Slobodne, bez výberu.
50:57	S: V zmysle bez výberu, by si vo¾ne vedomí.
51:00	S: Teraz predpokladajme, že niekto by chcel poveda , "Ale, pane, nerozumiem úplne to, èo máte na mysli z vlastnej vôle plne vedomý. Môžete mi ukáza , èo máte na mysli? "
51:13	K: Ukážem vám to. Po prvé, vo¾ba znamená dualitu.
51:23	S: Vo¾ba znamená dualitu, áno.
51:25	K: Ale tu je vo¾ba: Vybral som si, že koberec lepší než ten koberec. Na tej úrovni vo¾ba musí by . Ale v prípade, že je vo vás, vo¾ba znamená dualitu, vo¾ba znamená námahu.
51:46	S: Vo¾ba znamená vysoko rozvinuté vedomie obmedzenia.
51:51	K: Áno, áno. Vo¾ba znamená aj prispôsobivos .
51:57	S: Vo¾ba znamená prispôsobivos - kultúrne podmienenie.
52:01	K: Prispôsobenie. Prispôsobenie sa zamená napodobòovanie.
52:03	S: Áno.
52:04	K: Napodobòovanie znamená viacej konfliktu, plni oèakávania. Takže tam musí by pochopenie toho slova, a to nielen verbálne, ale vnútorne, jeho význam, jeho dôležitos . To znamená, že rozumiem plnému význam vo¾by, celej vo¾by.
52:26	S: Môžem sa to teraz pokúsi preloži ?
52:28	K: Áno. S: Povedali by ste, že vo¾ba bez výberu znamená že som si tak èi onak vedomý vašej prítomnosti v mojom vnútri a nepotrebujem vo¾bu? Vo¾ba je irelevantná, vo¾ba je abstraktná, vo¾ba má nieèo do èinenia s kategóriami keï necítim, popritom že vás vidím, že si vás musím vybra , alebo si vybra , že sa mi páèite, alebo že vás mám rád, že sa nejedná o vo¾bu. Potom by ste povedali, že vás vnímam bez výberu?
53:02	K: Áno, ale vidíte, pane. Existuje, v láske, vo¾ba? Milujem. Je to vo¾ba?
53:17	S: V láske neexistuje žiadny výber.
53:19	K: No, to je práve ono. Vo¾ba je proces intelektu. Vysvet¾ujem to najlepšie ako viem, diskutujúc, vysvet¾ujúc, vidím aké je to dôležité. Teraz, uvedomova si. Èo to znamená, uvedomova si? Ak si chcete uvedomova veci o sebe navonok, a tiež si uvedomova vnútorne, èo sa deje, vaše motívy. uvedomova si, opä bez posudzovania: pozorova , pozera sa, poèúva , takže sa pozeráte bez akéhoko¾vek pohybu mysle. Myšlienka je predstava, myšlienka je slovo. Pozorova bez bez myšlienky ktorá prichádza a tlaèí vás rôznymi smermi. Len sa pozera .
54:19	S: Myslím, že ste predtým použili lepšie slovo, keï ste povedali ...
54:22	K: Uvedomova si. S: By si vedomý.
54:24	K: Áno, pane. S: Pretože to je skôr akt existencie než akt mysle alebo pocitu. K: Samozrejme, samozrejme.
54:30	S: Tak potom musíme ... Tak alebo tak musím nakoniec sa sta , a preto si by vedomý, v tom zmysle, jasnozrivý vašej prítomnosti. K: Uvedomova si. To je správne.
54:43	S: A táto predchádzajúca vo¾ba. K: Áno.
54:45	S: A preto je vo¾ba zbytoèná.
54:48	K: To je vo¾ba - by si vedomý. Nie je v tom žiadna vo¾ba.
54:50	S: Uvedomujte si. Výber bez vo¾by.
54:52	K: Teraz, odtia¾, je uvedomovanie si mòa. Uvedomovanie, aké pokrytecké - viete - celý ten pohyb mòa a teba.
55:11	S: Pane, teraz idete naspä teraz sme to už ...
55:14	K: Zámerne. Viem. Chcem to spoji . Takže je tu úroveò mysli, v ktorej nie je Ja, a preto žiadna separácia. Nehovorím, 'Sme jedno' ale objavujeme jednotu ako žijúci vec, nie nejakú koncepciu, v prípade, že je tu ten pocit pozornosti bez výberu.
55:44	S: Áno.